ustanovenia § 250q ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-PO-69-22/2015-Ţ zo dňa 15.07.2015 v napadnutom výroku, ktorým odporca
1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol o neudelení azylu navrhovateľovi. Zároveň krajský súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu v rozsahu námietok podaných navrhovateľom dospel k záveru, ţe námietky nie sú dôvodné a mal za to, ţe odporca vo veci rozhodol správne a v súlade so zákonom. K námietke navrhovateľa, ţe jeho ţiadosť o azyl v Nemecku nemôţe mať za následok posúdenie jeho osoby ako ekonomického migranta, krajský súd uviedol, ţe táto skutočnosť, ako vyplýva i z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu, sama o sebe nebola rozhodujúcou pre namietaný záver odporcu, nakoľko odporca komplexne posúdil všetky ostatné skutočnosti vzniknuté v azylovom konaní (útek zo Slovenskej republiky počas prvého azylového konania, tvrdenia navrhovateľa,
ktorých uprednostňuje Nemecko z ekonomických dôvodov, podnikanie navrhovateľa aţ do jeho odchodu zo Sýrie atď.) a teda ich skúmal aj v ich vzájomnej súvislosti. Krajský súd poznamenal, ţe odporca nevyhodnotil navrhovateľa ako ekonomického migranta, len konštatoval, ţe odchod navrhovateľa zo Sýrie bol silne motivovaný ekonomickými činiteľmi. Námietku navrhovateľa,
ktorej táto jeho ekonomická motivácia pramenila z nepriaznivej všeobecnej situácie v krajine pôvodu, krajský súd taktieţ nepovaţoval za relevantnú. Z vyjadrení navrhovateľa,
ktorých on ani jeho rodina nemali inak v Sýrii ţiadne problémy v spojení s jeho snahou vyhnúť sa vojenskej sluţbe je nutné vyvodiť, ţe nepriaznivá bezpečnostná situácia nebola primárnym dôvodom pre opustenie krajiny. Uvedený záver podporuje aj tvrdenie navrhovateľa,
ktorého sa po predčasnom 3 10Sţa/1/2016 skončení vysokoškolských štúdii (k čomu malo dôjsť pre bezpečnostnú situáciu) mal vrátiť do rodného mesta a aţ do odchodu tam prevádzkoval maličkú kaviarničku (a teda mu situácia v meste neznemoţnila podnikať a zarábať si na ţivobytie). Námietku navrhovateľa,
ktorej odporca nemal v napadnutom rozhodnutí vylúčiť moţnosť, ţe výkon vojenskej sluţby odmietol pre svoje morálne presvedčenie alebo svedomie, ale mal (sám) skúmať dôvod odmietnutia nástupu na vojenskú sluţbu, súd taktieţ nevyhodnotil ako relevantnú. Navrhovateľ v priebehu azylového konania tvrdil, ţe odmieta nastúpiť na vojenskú sluţbu pre ohrozenie svojho ţivota. Nakoľko navrhovateľ neuviedol v konaní ţiadne iné dôvody a ani sa konkrétne neodvolával na svedomie či zlé zaobchádzanie, odporca tieto a ostatné moţné alternatívy s poukazom na § 32 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) skúmal len vo vzťahu k ich samotnej existencii (výsluch navrhovateľa). Krajský súd konštatoval, ţe sa s postupom odporcu ako aj s právnym odôvodnením/posúdením prezentovaným v napadnutom rozhodnutí sa plne stotoţňuje. Ďalej poznamenal, ţe v azylovom konaní zákon predpokladá aktívnu súčinnosť účastníkov konania pri získavaní potrebných poznatkov o rozhodujúcich skutočnostiach, nakoľko sa nejedná o konanie, v ktorom by bol správny orgán povinný sám vyhľadávať skutočnosti odôvodňujúce udelenie azylu. Naopak, takýto postup v prípade azylového konania neprichádza do úvahy a odporca je povinný vychádzať z tvrdení, ktoré navrhovateľ prezentuje ako dôvody udelenia azylu. Z uvedeného dôvodu mal krajský súd za to, ţe nie sú relevantné ani ostatné námietky navrhovateľa,
ktorých mu pri nástupe na vojenskú sluţbu hrozí prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) bod 5 zákona o azyle, resp. ţe tieto obavy z prenasledovania má z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine osôb, ktorá odmieta násilie. Nakoľko ţiadne takéto dôvody navrhovateľ v azylovom konaní neuvádzal, krajský súd povaţoval argumentáciu v opravnom prostriedku v tejto časti za vykonštruovanú a účelovú. Krajský súd mal za to, ţe „skupina osôb, ktorá odmieta násilie“ nespĺňa definíciu sociálnej skupiny
4 písm. e) zákona o azyle, takáto sociálna skupina neexistuje, „odmietanie násilia“ totiţ nepredstavuje vrodenú charakteristickú črtu, pôvod alebo zdieľané presvedčenie, ktoré by bolo závaţné pre identitu jednotlivca tak ako vyţaduje uvedené ustanovenie zákona. 4 10Sţa/1/2016 Uviedol, ţe samotná nechuť navrhovateľa k vojenskému výcviku, či strach z boja zjavne nie je, ako správne vyhodnotil odporca, dôvodom ţiadosti o udelenie azylu, ktorý vymedzuje zákon o azyle. Pre prípad návratu navrhovateľa do Sýrie odporca vyhodnocoval i moţnosť trestného postihu za vyhýbanie sa vojenskej sluţbe, ktorý nemoţno povaţovať za perzekúciu
Ţenevskej konvencie (
uvedenej konvencie i
príručky moţno za perzekúciu povaţovať len trest za vojenský prečin z rasových, náboţenských, národnostných alebo politických dôvodov). Krajský súd konštatoval, ţe odporca v napadnutom rozhodnutí ţiadnym spôsobom nespochybnil nestabilnú bezpečnostnú situáciu v Sýrii a v súlade s odporúčaním UNHCR poskytol navrhovateľovi, ktorý zjavne nesplnil predpoklady ustanovené zákonom na udelenie azylu, doplnkovú ochranu na obdobie jedného roka. Táto je poskytovaná v prípade všeobecne nepriaznivej situácie v krajine pôvodu, ktorá v tomto prípade v spojení so snahou sa vyhnúť vojenskej sluţbe motivovala navrhovateľa k opusteniu Sýrie. Konštatoval, ţe u navrhovateľa neboli zistené ţiadne subjektívne predpoklady (t. j. zákonné predpoklady viazané na osobu navrhovateľa), ktoré by odôvodňovali udelenie azylu, avšak je daná existencia objektívnych predpokladov, ktoré odôvodňujú poskytnutie inej formy medzinárodnej ochrany a to ochrany doplnkovej. Na záver poznamenal, ţe odporca zákonným a pre posúdenie podanej ţiadosti dostatočným spôsobom zistil stav veci a tento podriadil pod príslušnú právnu normu. Mal za to, ţe napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, logicky odôvodnené a z jeho obsahu je zrejmá správna úvaha, ktorou sa odporca riadil pri vydaní napadnutého rozhodnutia, a to v súvislosti s posúdením splnenia podmienok pre udelenie azylu tak ako to vyţaduje zákon o azyle, a preto dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. II. Odvolanie navrhovateľa Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie z dôvodov
2 písm.
krajského súdu navrhovateľ ţiadne takéto dôvody v azylovom konaní neuvádzal, a preto takúto argumentáciu označil za vykonštruovanú a účelovú. Namietal, ţe súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní aj z predchádzajúceho azylového konania navrhovateľa, nakoľko v napadnutom rozhodnutí odkazoval na obsah „azylových spisov“. Mal za to, ţe uţ zo samotného rozhodnutia odporcu vyplýva, ţe prvýkrát poţiadal o poskytnutie medzinárodnej ochrany po nelegálnom vstupe z dôvodu, ţe v rodnej krajine mu hrozí smrť od prívrţencov hnutia DAESH (Islamský štát). Ďalej z rozhodnutia odporcu vyplýva, ţe domovskú krajinu opustil z dôvodu obavy o svoj ţivot, lebo v Sýrii prebieha ozbrojený konflikt, v dôsledku ktorého zomiera mnoho nevinných osôb, taktieţ ak by nevycestoval, musel by nastúpiť na vojenskú sluţbu. Konštatoval, ţe pokiaľ súd dospel k záveru, ţe odporca postupoval správne, ak komplexne posúdil všetky ostatné skutočnosti vzniknuté v azylovom konaní, nepochybne mal prihliadnuť aj k dôvodom, ktoré uvádzal navrhovateľ v prvom azylovom konaní. K tvrdeniu krajského súdu, ţe „v azylovom konaní zákon predpokladá aktívnu súčinnosť účastníkov konania pri získavaní potrebných poznatkov o rozhodujúcich skutočnostiach, a teda nejde o konanie, v ktorom by bol správny orgán povinný sám vyhľadávať skutočnosti odôvodňujúce udelenie azylu,“ uviedol, ţe z jeho vyjadrení, ako aj z jeho konania (dvakrát odmietol nastúpiť na vojenskú sluţbu) jednoznačne vyplýva, ţe odmieta násilie. Mal za to, ţe ak by neodmietal násilie, tak by v súčasnej dobe bojoval proti Islamskému štátu v Sýrii. Skutočnosť, ţe presne a úplne neuviedol, ţe nenastúpil na vojenskú sluţbu v Sýrii z dôvodu, ţe odmieta násilie a ţe za takéto prejavy mu hrozí prenasledovanie, mu rozhodne nemoţno dávať za vinu, nakoľko nemá ani právne vzdelanie. Ďalej namietal, ţe súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s námietkou, ţe v prípade jeho nástupu na vojenskú sluţbu mu hrozí prenasledovanie zmysle § 2 písm. d) bod 5 zákona o azyle. Mal za to, ţe odporca v súvislosti s jeho tvrdeniami nedostatočne zistil 6 10Sţa/1/2016 skutočný stav veci. Bolo povinnosťou odporcu zistiť, akým spôsobom bojuje a zaobchádza so zajatcami Islamský štát, nakoľko je zrejmé, ţe pri výkone vojenskej sluţby by bojoval práve s príslušníkmi Islamského štátu. Poznamenal, ţe pod pojem „výkon vojenskej sluţby“ je potrebné zahrnúť aj trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2 zákona o azyle, spáchané na ňom v čase, kedy by bol zajatý príslušníkmi Islamského štátu, nakoľko je vo „výkone vojenskej sluţby“ aj keď je v zajatí a nielen vtedy, keď jeho jednotka zaznamenáva postup. Ďalej uviedol, ţe je všeobecne známe, ţe príslušníci Islamského štátu páchajú na zajatcoch trestné činy a zaobchádzajú s nimi v rozpore s medzinárodnými zmluvami. Navrhovateľovi teda preukázateľne hrozí pri nástupe na vojenskú sluţbu prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) bod 5 zákona o azyle. Navrhovateľ nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, ţe: “„skupina osôb, ktorá odmieta násilie“ nespĺňa definíciu sociálnej skupiny
4 písm. e) zákona o azyle.“ Namietal, ţe odmietanie násilia je nepochybne v jeho krajine pôvodu a v oblasti, kde ţil (ktorá je ovládaná jednotkami Islamského štátu), pre jeho identitu závaţné. Navyše dôvodom násilia zo strany Islamského štátu je náboţenstvo - ak niekto nedodrţiava ich výklad Islamu, povaţuje sa za neveriaceho a je zabitý. A teda hrozilo mu prenasledovanie aj z náboţenských dôvodov. Skutočnosť, ţe to sám pred odporcom nevedel vyjadriť takýmto spôsobom, nemôţe byť na jeho škodu. Ďalej uviedol, ţe sýrska armáda je zneuţívaná vládou Sýrie na páchanie neľudských činov voči sýrskemu obyvateľstvu. Ak teda odmietol vykonávať vojenskú sluţbu, odmietol tým byť zbraňou v neľudskom zaobchádzaní voči vlastným spoluobčanom. Takéto odmietnutie nemoţno
názoru navrhovateľa povaţovať za dezerciu a je potrebné ho povaţovať v zmysle uţ uvedeného za dôvod na udelenie azylu. V závere navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie odporcu v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o neudelení azylu zruší a vec vráti odporcovi na ďalšie konanie. 7 10Sţa/1/2016 III. Vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, ţe napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť. K námietke, ţe navrhovateľ nie je ekonomickým utečencom, s poukazom na nepriaznivú bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu, odporca uviedol, ţe pokiaľ navrhovateľ poukazuje na výhradu odmietnutia nástupu do vojenskej sluţby z dôvodu moţnej účasti na akciách, ktoré sú v rozpore s jeho politickým, náboţenským alebo morálnym presvedčením, alebo s jeho svedomím, túto výhradu počas pohovoru neuplatnil. Jediným dôvodom opustenia krajiny a odmietnutia výkonu základnej vojenskej sluţby, ktorý uviedol bola jeho obava o svoj ţivot v dôsledku všeobecne nepriaznivej situácie v krajine pôvodu. Rovnako nebolo preukázané, ţe výkon vojenskej sluţby by v navrhovateľovom prípade zahŕňal trestné činy uvedené v § 13 ods. 2 písm.
Správneho poriadku má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Mal za to, ţe v podanom opravnom prostriedku navrhovateľ 8 10Sţa/1/2016 neuvádza také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Postup správneho orgánu pri vydaní rozhodnutia, zaobstaraní a vyhodnotení dôkazov bol preskúmaný krajským súdom, pričom krajský súd konštatoval, ţe rozhodnutie bolo vydané v súlade zo zákonom. Odporca ďalej uviedol, ţe sa nestotoţňuje s tvrdením navrhovateľa, ţe bol prenasledovaný dôvodov uvedených v § 8 ods. l zákona o azyle a súhlasil s vysloveným názorom súdu, ţe v jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ţenevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Konštatoval, ţe po posúdení nepriaznivej situácie v krajine pôvodu boli zistené opodstatnené dôvody domnievať sa, ţe v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu by v súčasnej dobe mohol byť vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, v dôsledku čoho mu bola poskytnutá doplnková ochrana. Na záver poznamenal, ţe pokiaľ ide o dôvody odvolania navrhovateľa, ide o rovnaké dôvody, na základe ktorých uţ bol podaný opravný prostriedok proti rozhodnutiu zo dňa 15.07.2015. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu. IV. Argumentácia rozhodnutia odporcu Odporca rozhodnutím ČAS: MU-PO-69-22/2015-Ţ zo dňa 15.07.2015,
1 zákona o azyle zamietol ţiadosť navrhovateľa o udelenie azylu a zároveň
4 zákona o azyle navrhovateľovi udelil doplnkovú ochranu z dôvodu hrozby váţneho bezprávia, a to na dobu jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia odporcu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe navrhovateľ bol v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) Č. 604/2013 z
l písm.
Správneho poriadku má v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Je pritom vecou ţiadateľa, aby predloţil potrebné dôkazy na zhodnotenie svojej ţiadosti. Okruh dokazovania totiţ závisí od okruhu okolností, ktoré ţiadateľ o udelenie azylu v priebehu administratívneho konania na odôvodnenie svojej ţiadosti o azyl uvedie. Konštatoval, ţe pri tomto hodnotení vychádzal z vyjadrení navrhovateľa, ako aj z uţ uvedených podkladov a materiálov, ktoré sú obsahom spisu. Vzhľadom na to, ţe navrhovateľ uviedol, ţe v krajine pôvodu sa nijako politicky neangaţoval, nebol zadrţaný ani prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo za uplatňovanie politických práv, nesplnil podmienky na udelenie azylu
Jeho odchod súvisel s nepriaznivou bezpečnostnou situáciou, a keďţe bol však v marci 2014 zadrţaný na území Slovenska, poţiadal tu o medzinárodnú ochranu. Ďalej uviedol, ţe napriek tomu, ţe v jeho prípade bolo zahájené azylové konanie, azylové zariadenie svojvoľne opustil a nelegálne sa dopravil do Nemecka, kde taktieţ poţiadal o azyl a kde očakával priaznivejšie ekonomické zázemie. Z uvedeného je teda zrejmé, ţe jeho odchod zo Sýrie bol silne motivovaný ekonomickými činiteľmi a v istom zmysle ho teda moţno povaţovať za ekonomického migranta. Ekonomická motivácia navrhovateľa pramenila z nepriaznivej všeobecnej situácie v Sýrii, zapríčinenej pretrvávajúcim ozbrojeným konfliktom, kde ekonomika prakticky nefunguje a milióny ľudí sú odkázaní na humanitárnu pomoc zo zahraničia. Poznamenal, ţe prostredníctvom Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce Migračného úradu boli zistené informácie o bezpečnostnej situácii v Sýrii, osobitne v provincii A., odkiaľ navrhovateľ pochádza.
týchto informácii všetko nasvedčuje tomu, ţe v tejto oblasti Sýrie dochádza stále k intenzívnym ozbrojeným bojom, pričom situácia nie je stabilná a nie je predpoklad, ţe by sa v krátkej dobe boje ukončili. V zmysle voľného prekladu UNHCR „Kritéria a postupy pri udeľovaní statusu utečenca
Konvencie z r. 1951 a
Protokolu z r. 1967 o postavení utečencov“ v krajinách, kde je zavedená povinná vojenská sluţba, je vyhýbanie sa plneniu tejto sluţby často krát vystavené trestnému stíhaniu
platných zákonov. Navyše, bez ohľadu na povinnú alebo nepovinnú vojenskú sluţbu, je dezercia zakaţdým povaţovaná za trestný čin. Tresty za tento čin sú v rôznych krajinách rôzne a udelenie trestu sa obvykle nepovaţuje za druh perzekúcie. Strach z perzekúcie a potrestania za dezerciu alebo vyhýbanie sa vojenskej sluţbe ešte samo o sebe nepredstavuje opodstatnené obavy z prenasledovania z perzekúcie v zmysle uvedenej definície. Osoba zjavne nie je utečencom, ak jediným dôvodom pre vyhnutie sa vojenskej sluţbe bola nechuť k vojenskému výcviku alebo strach z boja. Dôvodom pre priznanie štatútu utečenca môţe byť skutočnosť, ţe navrhovateľ vie preukázať, ţe výkon vojenskej sluţby by si vyţiadal jeho účasť vo vojenských akciách, ktoré sú v rozpore s jeho politickým, náboţenským alebo morálnym presvedčením, alebo s jeho svedomím. Navrhovateľ však v konaní ničím nepreukázal, ţe by odmietal vykonávať 12 10Sţa/1/2016 vojenskú sluţbu z dôvodu svojho politického alebo náboţenského presvedčenia. Preto odporca skúmal, či odmietnutie výkonu vojenskej sluţby skutočne súviselo s morálnym presvedčením navrhovateľa alebo s jeho svedomím, nakoľko nie kaţdé vnútorné presvedčenie, aj keď je ozajstné, predstavuje dostatočný dôvod pre udelenie štatútu utečenca. Nepostačuje, aby osoba nesúhlasila s vládou svojej krajiny v otázkach oprávnenosti vojenskej akcie, pretoţe pravosť morálneho presvedčenia ţiadateľa a dôvodov jeho svedomia, kvôli ktorým odmieta výkon vojenskej sluţby, musí byt' dokazovaná dôkladným skúmaním osobnosti a jeho osobného profilu. Ďalej mal za to, ţe v prípade, ţe by odmietnutie výkonu vojenskej sluţby skutočne súviselo so svedomím navrhovateľa, musel by objektívne dokázať, ţe svoje názory manifestačne preukázal ešte predtým, neţ bol povolaný do armády, alebo ţe bol úradmi kvôli svojim názorom prenasledovaný. Toto však v prípade navrhovateľa objektívne preukázané nebolo, nakoľko pred povolaním do armády nemal so štátnymi orgánmi ţiadne problémy. Z uvedeného dôvodu moţno objektívne vylúčiť, ţe by vojenskú sluţbu odmietal vykonávať v súvislosti s jeho svedomím, resp. presvedčením. Ak teda skutočne odmietol nastúpiť na vojenskú sluţbu, týmto aktom porušil zákonnú normu krajiny, následkom čoho čelil adekvátnemu trestu. Vyhýbanie sa vojenskej sluţbe v Sýrii je potrestané
Vojenského trestného zákona z r. 1950, ktorý bol upravený v roku 1973. Kaţdý trest má v istom zmysle za následok obmedzenie ľudských práv, avšak nie kaţdý trest predstavuje perzekúciu
Ţenevskej konvencie z roku 1951. V zmysle uvedeného dokumentu moţno za perzekúciu povaţovať iba trest za vojenský prečin z rasových, náboţenských, národnostných alebo politických dôvodov. Keďţe toto v prípade menovaného preukázané nebolo, nemoţno ho v zmysle uvedeného dokumentu povaţovať za utečenca. S poukazom na § 10 zákona o azyle uviedol, ţe udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny sa vzťahuje iba na prípady, ak manţelovi cudzinca, jeho deťom, prípadne rodičom maloletého bol delený azyl, čo sa ale v ţiadnom prípade nevzťahuje na prípad navrhovateľa. Konštatoval, ţe vzhľadom na to, ţe neboli splnené podmienky na udelenie azylu,
4 zákona o azyle mal povinnosť posúdiť, či navrhovateľ spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany
Uviedol, ţe z celkového vyhodnotenia spisového materiálu vyplýva, ţe voči navrhovateľovi nebolo 13 10Sţa/1/2016 vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý alebo zadrţaný oficiálnymi štátnymi orgánmi a nebolo preukázané, ţe by mal v krajine pôvodu nejaké problémy so sýrskymi štátnymi orgánmi. Navrhovateľovi teda nehrozí trest smrti, ani mučenie, neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie, avšak jeho ţivot by mohol byť ohrozený z dôvodu svojvoľného násilia, ku ktorému dochádza vzhľadom na zlú bezpečnostnú situáciu v Sýrii. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, ţe v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu, berúc do úvahy celkovú situáciu, nemoţno s dostatočnou istotou vylúčiť, ţe by nemohol byť vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia. Preto rozhodol, ţe je potrebné navrhovateľovi poskytnúť doplnkovú ochranu na území SR
4 zákona o azyle. V. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 9. marca 2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta 14 10Sţa/1/2016 Ústavy Slovenskej republiky).
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý
d) zákona o azyle na účely toho zákona sa prenasledovaním rozumie závaţné alebo opakované konanie spôsobujúce váţne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
zákona o azyle ministerstvo môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manţelovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. 15 10Sţa/1/2016
4) písm. e) ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, ţe skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemoţno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závaţné pre ich identitu alebo svedomie, ţe daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môţe predstavovať skupinu zaloţenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemoţno chápať tak, ţe zahŕňa činy povaţované za trestné
osobitného predpisu.
1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území Slovenskej republiky
1 zákona o azyle a poskytnutí doplnkovej ochrany
Navrhovateľ napadol tú časť rozhodnutia, ktorá sa týkala neudelenia azylu, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj rozhodnutie odporcu v napadnutej časti, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území Slovenskej republiky nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, tak ako to vyplýva zo Ţenevskej konvencie 16 10Sţa/1/2016 z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (informácie čerpal z materiálov „Analýzy krajín pôvodu – Sýria“, vydané ODZS 01.06.2015 pod číslom MU-ODZS-2015/000035-041, dňa 10.06.2015 pod číslom MU-ODZS-2014/000070-015, dňa 05.11.2014 pod číslom MU-ODZS-2014/000070-025, a zo stanoviska UNHCR z októbra 2014 „Posúdenie medzinárodnej ochrany s ohľadom na ľudí utekajúcich zo Sýrie“), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko- spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ ţiadal o udelenie azylu. Z dotazníka ţiadateľa o udelenie azylu zo dňa 04.05.2015 vyplýva, ţe dôvodom odchodu navrhovateľa z krajiny pôvodu bola obava o jeho ţivot s poukazom na to, ţe v Sýrii prebieha vnútroštátny ozbrojený konflikt, v dôsledku ktorého tam zomiera denne niekoľko desiatok nevinných ľudí. Ďalším dôvodom odchodu bola povinnosť nastúpiť na vojenskú sluţbu, nakoľko v armáde bojovať nechcel a jeho ţivot by bol v ohrození. Navrhovateľ uviedol, ţe v krajine pôvodu iné problémy nemal, nebol členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie a nebolo proti nemu vedené trestné konanie. Vojenskú sluţbu neabsolvoval, keďţe študoval na vysokej škole a bola mu táto povinnosť dočasne odloţená. Štúdium však predčasne ukončil kvôli zlej bezpečnostnej situácii v roku 2012 a v rodnom meste A. si otvoril malú kaviareň. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu
zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania ţiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8 Sţa 41/2009 zo dňa 04.08.2009) 17 10Sţa/1/2016 V odvolaní proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ namietal, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky k uplatneným námietkam navrhovateľa povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ani zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Navrhovateľ
odvolacieho súdu nepreukázal opodstatnenú obavu z prenasledovania z dôvodov relevantných pre udelenie azylu. Námietku navrhovateľa, ktorej obsahom bol nesúhlas so záverom krajského súdu, ktorý jeho námietku, ţe mu pri nástupe na vojenskú sluţbu hrozí prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) bod 5 zákona o azyle, resp., ţe tieto obavy z prenasledovania má z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine osôb označil za irelevantnú, nakoľko
krajského súdu ţiadne takéto dôvody v azylovom konaní neuvádzal, nepovaţoval odvolací súd za dôvodnú. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci
Správneho poriadku má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Zo ţiadneho ustanovenia zákona o azyle ani správneho poriadku nemoţno vyvodiť, ţe správny orgán má povinnosť, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu ţiadateľom o azyl neuplatnené a vykonával k týmto dôvodom dokazovanie v správnom konaní. Takýto postup v prípade azylového konania neprichádza do úvahy a odporca správne vychádzal z tvrdení, ktoré navrhovateľ prezentoval ako dôvody udelenia azylu. Taktieţ za nedôvodnú povaţoval odvolací súd aj námietku navrhovateľa, ţe z jeho vyjadrení, ako aj z jeho konania jednoznačne vyplýva, ţe odmieta násilie a ţe to, ţe presne a úplne neuviedol, ţe nenastúpil na vojenskú sluţbu v Sýrii z dôvodu, ţe odmieta násilie a ţe za takéto prejavy mu hrozí prenasledovanie. Ako vyplýva z dotazníka ţiadateľa o udelenie azylu, navrhovateľ odmietol povinnú vojenskú sluţbu z dôvodu, ţe by bol jeho ţivot v ohrození. Iné dôvody neuviedol a je preto odporca postupoval správne, keď skutočnosťami, ktoré uviedol aţ v konaní pred súdom nezaoberal. Navrhovateľ nebol v krajine pôvodu prenasledovaný, nebol členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie a nebolo proti nemu vedené trestné konanie. 18 10Sţa/1/2016 S poukazom na ustálenú judikatúru mal odvolací súd za to, ţe odmietnutie nástupu na výkon základnej vojenskej sluţby, ktorá je v krajine pôvodu ţiadateľa o azyl povinná, nie je moţné bez ďalšieho povaţovať za dôvod pre udelenie azylu, zvlášť, keď takéto odmietnutie zo strany ţiadateľa o azyl nie je spojené s reálne prejaveným politickým presvedčením alebo náboţenstvom. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. augusta 2008, sp. zn. 8 Sţa 18/2008) Odporca správne skúmal, pre prípad návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu, aj moţnosť trestného postihu za odmietnutie výkonu vojenskej sluţby, ktoré je v Sýrii trestné
Vojenského trestného zákona (trest odňatia slobody do 6 mesiacov, v čase vojny do 5 rokov) a správne vyhodnotil, ţe
Ţenevskej konvencie z roku 1951 moţno za perzekúciu povaţovať iba trest za vojenský prečin z rasových, náboţenských, národnostných alebo politických dôvodov, čo v prípade navrhovateľa preukázané nebolo. S týmto názorom sa stotoţnil krajský súd, ako aj súd odvolací.
odvolacieho súdu povolávanie vlastných občanov k výkonu vojenskej sluţby, hoci aj spôsobmi, ktoré občanovi neumoţnia výber náhradnej sluţby samo o sebe bez pristúpenia ďalších skutočností nie je moţné povaţovať za prenasledovanie z dôvodu rasy, náboţenstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie. Neobstojí ani námietka navrhovateľa, ţe patrí do určitej sociálnej skupiny
zákona o azyle. Skupina osôb, ktorá odmieta násilie nenapĺňa definičné znaky sociálnej skupiny
4 písm.
ktorého ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, ţe skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemoţno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závaţné pre ich identitu alebo svedomie, ţe daná osoba by nemala byt' nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môţe predstavovať skupinu zaloţenú na spoločnej charakteristickej 19 10Sţa/1/2016 črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemoţno chápať tak, ţe zahŕňa činy povaţované za trestné
osobitného predpisu. Z uvedenej definície pojmu sociálna skupina je zrejmé, ţe navrhovateľ k sociálnej skupine v zmysle zákona o azyle nepatrí a právny názor krajského súdu ţe „odmietanie násilia nepredstavuje vrodenú charakteristickú črtu, pôvod, alebo zdieľané presvedčenie, závaţné pre identitu jednotlivca“ vyhodnotil odvolací súd za správny. Preto odporca nepochybil, keď navrhovateľovi azyl z dôvodov ním prezentovaných pred odporcom neudelil a rovnako nepochybil krajský súd, keď napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil. Námietku navrhovateľa, ţe odporca nedostatočne zistil skutočný stav veci a ţe prvostupňový súd nesprávne právne vec posúdil taktieţ nepovaţuje odvolací súd za relevantnú. Po preskúmaní administratívneho spisu odporcu ako aj spisu krajského súdu odvolací súd zistil, ţe odporca pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval dôsledne a starostlivo, obstaral dostatok informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, tvrdenia navrhovateľa s týmito informáciami porovnal a mohol tak vo veci učiniť autoritatívny záver. Taktieţ z rozhodnutia odporcu vyplýva, ţe situáciu v krajine pôvodu dostatočne zistil a popísal s odkazom na zdroje, z ktorých informácie čerpal. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu je zrejmé, akým spôsobom odporca konfrontoval údaje navrhovateľa s informáciami o krajine jeho pôvodu, a na základe akých skutočností dospel k záveru, ţe navrhovateľ nespĺňa podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ţiadne pochybenie pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu. Bezpečnostná situácia v krajine pôvodu bola odporcom vzatá do úvahy, a práve preto bola navrhovateľovi poskytnutá medzinárodná ochrana vo forme doplnkovej ochrany, ktorej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho pobytu na území Slovenskej republiky tým ţiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak neţiaduce poţadovať ich vycestovanie. Aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany sa viaţe k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate ţiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase neţ v prípade aplikácie inštitútu azylu. 20 10Sţa/1/2016 Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil.
názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, ţe navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 9. marca 2016 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.