← Slovensko

osvedčenie o registrácii pre DPH - § 4 zákona č. 222/2004 Z. z.

Najvyšší súd 2Sžf/68/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kov

§ 4ods.

6 zákona o DPH upravuje, kedy sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom DPH ex lege bez toho, aby musela prejsť procesom podania ţiadosti o registráciu a rozhodnutia Daňového úradu. V tomto prípade je povinný daňový úrad vydať osvedčenie o registrácii za naplnenia zákonom stanovených predpokladov. Ţalobca nespĺňal atribúty zdaniteľnej osoby podľa § 3 zákona o DPH, nakoľko ani jeho právny predchodca spoločnosť MAPUTO s.r.o. nevykazoval atribúty zdaniteľnej osoby v zmysle ust. § 3 ods. 1 citovaného zákona. Je nesporné, ţe spoločnosť MAPUTO s.r.o., bola registrovaná ako platiteľ pre daň nevykonávala ţiadnu ekonomickú činnosť, čo vyplýva z podaných daňových priznaní k DPH. V daňových priznaniach spoločnosť MAPUTO s.r.o., nedeklarovala dodanie tovarov a poskytovanie sluţieb v ktoromkoľvek výrobnom alebo v obchodnom odvetví. Z príloh k predmetnému daňovému priznaniu k dani z príjmov vyplýva, ţe spoločnosť nemá ţiadnych zamestnancov, nevlastní 3 2Sžf/68/2014 ţiaden hmotný a nehmotný majetok, nevykonávala ţiadnu činnosť. Predloţené doklady preukazujú, ţe spoločnosť MAPUTO s.r.o., napriek tomu, ţe bola registrovaným platiteľom DPH, počas svojej krátkej existencie (od 29.06.2012 do 10.10.2012) nevykonávala ekonomickú činnosť definovanú v zmysle ust. § 3 ods. 2 zák. o DPH a tým nenapĺňala znaky zdaniteľnej osoby podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o DPH. Z toho dôvodu ani právny nástupca – ţalobca ku dňu svojho vzniku 10.10.2012, keďţe vznikol rozdelením spoločnosti MAPUTO s.r.o., nemohol byt' zdaniteľnou osobou. Z tohto dôvodu sa ust. § 4 ods. 6 vety druhej zákona o DPH, ktorého sa ţalobca v ţalobe dovoláva, sa na ţalobcu nevzťahuje. Krajský súd konštatoval, ţe v takomto prípade zákon o DPH, ani zákon o správe daní, neukladá správcovi dane vydať rozhodnutie, resp. rozhodovať o oznámení ţalobcu zo dňa 12.10.

  1. K námietke ţalovaného, ţe jeho oznámenie zo dňa 19.11.2012 nie je moţné povaţovať za rozhodnutie v zmysle ust. § 244 ods. 3 OSP a z toho dôvodu nespĺňa podmienky súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti OSP krajský súd uviedol, ţe s touto nie je moţné sa stotoţniť. Otázkou moţnosti súdneho prieskumu sa súd zaoberal ako s predbeţnou otázkou. V preskúmavanej veci bolo potrebné posúdiť otázku, či je moţné povaţovať oznámenie ţalovaného zo dňa 19.11.2012 za rozhodnutie a či je moţné ho súdne preskúmať. Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal krajský súd zo skutočnosti, ţe pojem .,rozhodnutie“ je označením technickým a je potrebné k nemu pristupovať vţdy z hľadiska jeho obsahu a nie formy. Nie je rozhodujúce, ako správny orgán svoj akt označil, alebo či vec vybavil neformálnym prípisom (či formálne nedokonalým rozhodnutím) v domnienke, ţe nie je jeho povinnosťou vydať rozhodnutie v určitej procesnej forme. Takýto akt môţe byť tieţ podrobený súdnemu prieskumu (Bureš, Drápal, Mazanec, Občanský soudní rád, komentár,
  2. vydání S 1042). Krajský súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sţd/36/2011, či uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. US 233/
  3. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom ţiada, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu formálne označené ako Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH č. 9101302/5/3426086/12/Kiss zo dňa 19.11.2012 sa zrušuje a vec sa vracia ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, alternatívne ak bude mať za to, ţe odvolacie konanie je postihnuté vadou, ktorá odôvodňuje len zrušenie rozsudku odvolacieho súdu (zrejme tým myslel rozsudok krajského súdu ako súdu prvého stupňa 4 2Sžf/68/2014 v správnom súdnictve), aby rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 20/2013-59 zo dňa 22.05.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobca mal za to, ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalobca v odvolaní uviedol, ţe krajský súd zrejme posudzoval jeho oznámenie o tom, ţe sa stal platiteľom DPH ako ţiadosť o registráciu pre DPH; vychádzal z premisy, ţe ţalobca podal správcovi dane ţiadosť o registráciu pre DPH. Toto zistenie nemá oporu v dokazovaní a je chybné. Ţalobca nepodával ţiadosť o registráciu pre DPH, ale v zmysle § 4 ods. 6 zákona o DPH oznámil daňovému úradu skutočnosť, ţe sa dňom vzniku (t.j. zápisom do obchodného registra) stal platiteľom DPH zo zákona, nakoľko vznikol rozdelením zanikajúcej spoločnosti MAPUTO s.r.o., ktorá bola platiteľom DPH. Zistenie skutkového stavu krajským súdom je z toho dôvodu podľa názoru ţalobcu nesprávne, čo zákonite má vplyv na správnosť jeho rozhodnutia, ako aj na celkové právne posúdenie veci. Ako je uvedené vyššie, krajský súd dôvodil tým, ţe správca dane rozhodol v danej veci podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH. V tejto súvislosti poukázal ţalobca na skutočnosť, ţe v zmysle ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o DPH platného v rozhodujúcom čase, t.j. ku dňu 19.11.2012, neumoţňovalo predmetné

zákona o DPH vydanie takéhoto rozhodnutia. Ţalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţf/79/2013 zo dňa 30.04.2014. Ţalobca mal za to, ţe pri registrácii zo zákona nemohol ţalovaný podľa vtedy platných právnych predpisov zisťovať skutkové okolnosti toho, či ţalobca je alebo nie je zdaniteľnou osobou. V tejto súvislosti nie je moţné § 4 ods. 6 zákona o DPH vykladať výlučne len gramatickým výkladom. Pre výklad zákona nie je rozhodujúci len jeho gramatický výklad, je potrebné zohľadniť aj jeho účel, ktorý je moţné vyvodiť najmä z dôvodovej správy. Ţalovaný ako aj súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní skúmali, či ţalobca spĺňal atribúty zdaniteľnej osoby. V tejto súvislosti ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe zákon o DPH platný v rozhodnom čase síce stanovoval, ţe „platiteľom sa stáva zdaniteľná osoba, ktorá je právnym nástupcom ...“, avšak pri výklade tohto ustanovenia treba toto

skúmať aj z hľadiska historických súvislostí a účelu následnej zmeny tohto ustanovenia, ktorú sledoval zákonodarca. Ţalobca opätovne poukázal na skutočnosť, ktorú uviedol v ţalobe, a to ţe predchádzajúca právna úprava stanovovala, ţe platiteľom sa stáva aj obchodná spoločnosť alebo druţstvo, ak je právnym nástupcom 5 2Sžf/68/2014 platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie. Táto formulácia bola novelou vykonanou zákonom č. 471/2009 Z. z. nahradená tak, ţe slová „obchodná spoločnosť alebo druţstvo“ boli nahradené výrazom „zdaniteľná osoba“. V dôvodovej správe k uvedenej novele zákona o DPH je uvedené, ţe v súčasnosti platné znenie ustanovenia zákona sa vzťahuje len na obchodné spoločnosti a druţstvá čo nepokrýva napr. príspevkové organizácie, prípadne iné právnické osoby, preto sa navrhuje zaviesť všeobecný pojem zdaniteľná osoba. Účelom novely teda nebolo vytvorenie moţnosti daňovému úradu skúmať u právneho nástupcu to, či je zdaniteľnou osobou alebo nie, ale len moţnosť vzťahovať toto

zákona o DPH aj na iné subjekty práva, ako len na obchodné spoločnosti a druţstvá. Ţalobca nemohol byť postihnutý nedôslednosťou alebo nedokonalosťou právnej úpravy, ktorá aj podľa zámeru samotného zákonodarcu sledovala úplne iné ciele ako to, ţe pri vzniku nového subjektu, ktorý je právnym nástupcom zanikajúceho platiteľa DPH sa má skúmať to, či tento ku dňu svojho vzniku spĺňal či nespĺňal atribúty zdaniteľnej osoby. Ţalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţf/29/2011 zo dňa 26.04.2012 a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03. Zákon o DPH v § 4 ods. 6 podľa názoru ţalobcu priamo prezumuje postavenie oznamovateľa ako zdaniteľnej osoby a neumoţňuje ţalovanému skúmať skutkové okolnosti postavenia zdaniteľnej osoby v zmysle § 3 zákona o DPH. Ţalobca svoje postavenie zdaniteľnej osoby odvodil od svojho právneho predchodcu, pričom ak tento bol platiteľom DPH má sa za to, ţe bol zároveň aj zdaniteľnou osobou. Uvedené potvrdzuje i skutočnosť, ţe pri registrácii zo zákona má vydané osvedčenie o registrácii len deklaratórne účinky, čo znamená, ţe ţalobca sa stáva platiteľom DPH spätne uţ dňom svojho vzniku, pričom vznik ţalobcu ako právneho nástupcu zanikajúceho platiteľa DPH má pre ţalobcu konštitutívne účinky z pohľadu nadobudnutia statusu platiteľa DPH. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu - oznámeniu poukázal ţalobca na striktné vymedzenie obsiahnuté v daňovom poriadku prikazujúce správcovi dane konať výlučne spôsobom a v rozsahu ustanoveným zákonom (§ 3 ods. l Daňového poriadku). Ţalobca opätovne poukázal na skutočnosť, ţe napríklad aj spoločnosť MAPUTO s.r.o., vznikla rovnako ako ţalobca, t.j. rozdelením zanikajúcej spoločnosti BARACOA s.r.o., ktorá bola platiteľom DPH, pričom daňový úrad túto na základe jej oznámenia o skutočnosti, ţe vznikla ako právny nástupca platiteľa DPH, riadne registroval pre DPH a vydal jej osvedčenie o DPH bez toho, aby skúmal, či ku dňu svojho vzniku spĺňala 6 2Sžf/68/2014 atribúty zdaniteľnej osoby alebo nie; v čase vzniku spoločnosti MAPUTO s.r.o. platila rovnaká právna úprava § 4 ods. 6 zákona o DPH ako v čase vzniku ţalobcu. V tejto súvislosti ţalobca ďalej uviedol, ţe týmto procesným postupom ţalovaný porušil aj ďalšiu zo základných zásad daňovej správy, a to zásadu jednotnosti postupu a rovnosti účastníkov konania vyjadrenú v ustanovení § 3 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“). Pokiaľ ide o skúmanie toho, či ten ktorý subjekt spĺňa atribúty zdaniteľnej osoby ţalobca uviedol, ţe daňový úrad mohol podľa zákona o DPH skutočnosti smerujúce k ich zisteniu skúmať len v konaní o registráciu pre DPH na základe ţiadosti daňového subjektu podľa § 4 ods. 1 aţ 4 zákona o DPH vo vtedy platnom znení a v konaní ex offo o zrušenie registrácie k DPH podľa § 81 ods. 4 písm. b/ bod l. zákona o DPH. Uţ zo znenia ustanovenia § 4 ods. 5 zákona o DPH jednoznačne vyplýva, ţe o registrácii rozhoduje daňový úrad len v prípadoch podľa ods. 1 aţ 4 a nie aj podľa ods. 6, kde podľa vtedy platného znenia zákona nemal daňový úrad inú moţnosť ako platiteľa zaregistrovať pre DPH a vydať mu osvedčenie o DPH. Pokiaľ by daňový úrad najneskôr do zániku právneho predchodcu ţalovaného tomuto v konaní o zrušenie registrácie zrušil registráciu pre DPH, bolo by logické, ţe právneho nástupcu by nemohol zaregistrovať, nakoľko by mu ani zo zákona nevzniklo postavenie platiteľa DPH. Podľa názoru ţalobcu, ak mal ţalovaný pochybnosti o tom, či právny nástupca platiteľa DPH spĺňa atribúty zdaniteľnej osoby, mohol kedykoľvek po jeho vzniku začať konanie o zrušenie registrácie pre DPH. Aţ do rozhodnutia vo veci je však takýto subjekt platiteľom DPH, a preto mu musí byť v zákonom stanovenej lehote vydané osvedčenie o DPH. Ak ţalovaný registroval obchodnú spoločnosť, ktorá bola právnym predchodcom ţalobcu, pre DPH a zároveň nerozhodol o odňatí jej registrácie konštitutívnym rozhodnutím, tak jej nemohlo zaniknúť postavenie platiteľa DPH a v spojení s tým aj postavenie zdaniteľnej osoby. Ţalovaný musí byť viazaný svojím rozhodnutím (tak ako samotný daňový subjekt) do času, pokiaľ nie je rozhodnuté inak. Vzhľadom k tomu, ţe nedošlo k odňatiu registrácie MAPUTO s.r.o., tak jej registráciu prevzal titulom právneho nástupníctva ţalobca, ktorý v plnej miere odvodzuje svoje postavenie zdaniteľnej osoby od svojho právneho predchodcu, ktorého status zdaniteľnej osoby nebol ku dňu jeho zániku nijako spochybňovaný a ku dňu jeho zániku nebolo voči nemu ani len začaté konanie o zrušenie registrácie pre DPH. 7 2Sžf/68/2014 Ţalobca poukázal aj na skutočnosť, ţe zákonodarca zákonom č. 246/2012 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon o DPH, o. i. aj doplnením o

§ 4cods.

1 písm. d/, ktorým zákon v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ v prípade C-268/83 (Rompelman) nepriamo rozšíril výklad pojmu zdaniteľná osoba. Ţalobca ďalej uviedol, ţe ţalovaný si nemohol urobiť úsudok o tom, či je daňový subjekt moţné povaţovať za zdaniteľnú osobu bez toho, aby vykonal náleţité šetrenie tejto skutočnosti a zistil tak náleţite skutkový stav a bez toho, aby umoţnil tomuto subjektu vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, uplatniť svoje návrhy a vyjadrenia a predloţiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, najmä ak voči konečnému rozhodnutiu vo veci nie je moţné podať riadny opravný prostriedok. Ţalobca vyvodil záver, ţe skúmanie skutkového stavu ţalovaným bolo minimálne nedôsledné, nakoľko nedal moţnosť ţalobcovi preukázať, ţe je zdaniteľnou osobou a bez ďalšieho vydal napadnuté oznámenie. Krajský súd v Bratislave v napadnutom rozhodnutí poukázal najmä na skúmanie postavenia zdaniteľnej osoby pri registrácii na základe ţiadosti. Odkázal na právo EÚ. Ak aj smernice upravujú určité postupy a zásady v rámci správy daní, musí byť v súlade s nimi harmonizované vnútroštátne právo. Ak tomu tak nie je, nemoţno bez ďalšieho uplatňovať na daňové konanie ustanovenia smerníc a nariadení. V tejto súvislosti nemohol ţalobca znášať následky prípadného nesprávneho, či neúplného implementovania smerníc EÚ do vnútroštátnych predpisov, upravujúcich daňové právo. Záverom ţalobca uviedol, ţe o skutočnosti, ţe ţalovaný nemohol podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH platnom v rozhodnom čase rozhodnúť o nevykonaní registrácie, svedčí aj posledná novela zákona o DPH, vykonaná zákonom č. 360/2013 Z. z. (s účinnosťou od 01.01.2014, poznámka najvyššieho súdu), ktorou bol § 4 ods. 4 (predtým ods. 6) doplnený o nasledovné: „... a v tej istej lehote predloţiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch podľa štvrtej vety a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočností a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu nemoţno podať odvolanie.“ 8 2Sžf/68/2014 Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe ţalobca nesprávne posúdil svoju oznamovaciu povinnosť voči ţalovanému, keďţe táto sa vzťahuje na zdaniteľné osoby, ktoré sú právnym nástupcom platiteľa.

§ 4ods.

6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, sa na ţalobcu nevzťahovalo. Daňový úrad bol povinný vydať osvedčenie o registrácii iba v prípade, ak boli naplnené zákonom stanovené predpoklady. Právna norma jednoznačne stanovuje, ţe nie kaţdý právny nástupca platiteľa DPH sa stáva automaticky platiteľom DPH, ale iba taký právny nástupca, ktorý je zdaniteľnou osobou sa stáva platiteľom DPH. Keďţe ţalobca nespĺňal atribúty zdaniteľnej osoby podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z. z o dani z pridanej hodnoty, nemohol sa dňom svojho vzniku stať platiteľom dane z pridanej hodnoty zo zákona, aj keď je právnym nástupcom platiteľa DPH. Ţalovaný vyhodnotením atribútov preukazne zistil, ţe spoločnosť ZARIVAR s.r.o., síce bola platiteľom dane z pridanej hodnoty od 15.06.2012, ale nebola ku dňu výmazu z obchodného registra 07.09.2012 zdaniteľnou osobou s ekonomickou činnosťou na pokračujúcej báze tak, ako definuje § 3 zákona o DPH. Vydané Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH bolo v súlade so zákonom o DPH. V tom období zákon o DPH ani zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, neukladal správcovi dane vydať v prípade ţalobcu rozhodnutie. Na základe smernice Rady 2006/112/ES a ustálenej judikatúry SD EÚ môţe postavenie platiteľa DPH nadobudnúť len zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť. Pri výklade pojmov pouţívaných v zákone o DPH nie je moţné vychádzať len z gramatického výkladu tohto zákona, ale daňová správa sleduje zmysel a účel týchto ustanovení ako aj kontext, v akom je tento právny predpis upravený.

§ 4

zákona o DPH nie je moţné vykladať nezávisle od iných ustanovení, ale naopak ide tu o jeho priamu nadväznosť na § 3 citovaného zákona, podľa ktorého je zdaniteľnou osobou kaţdá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe sa pridrţiava vyjadrenia k ţalobe a keďţe nenastali ţiadne iné skutočnosti na strane ţalovaného, ktoré by oznámenie správcu dane zmenili, mal za to, ţe uvedené vyjadrenie je relevantné a predloţený ţurnalizovaný spis je postačujúci k správnemu rozhodnutiu v danej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) 9 2Sžf/68/2014 a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Preto rozsudok krajského súdu zmenil. Rozhodnutie ţalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.05.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). Z administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil, ţe ţalobca listom oznámil ţalovanému, Daňovému úradu Bratislava, ţe dňa 07.09.2012 sa stal platiteľom DPH zo zákona v zmysle § 4 ods. 6 druhá veta zákona o DPH ako právny nástupca platiteľa DPH, spoločnosti MAPUTO s.r.o., ktorý zanikol bez likvidácie. Ţalobca týmto listom zároveň ţiadal ţalovaného, aby ho registroval pre DPH, vydal mu osvedčenie o registrácii pre DPH a pridelil mu identifikačné číslo pre DPH bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Ţalovaný rozhodnutím č. 9101302/5/3426086/12/Kiss zo dňa 19.11.2012 rozhodol tak, ţe ţiadosti ţalobcu o registráciu pre daň z pridanej hodnoty nevyhovel a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty nevydal. Zdaniteľnou osobou je kaţdá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti (§ 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia - ďalej len zákon o DPH). Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie kaţdá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov sluţieb vrátane ťaţobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa povaţuje aj vyuţívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov, povaţuje sa jeho vyuţívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u kaţdého z manţelov, ak sa manţelia nedohodnú inak (§ 3 ods. 2 zákona o DPH). 10 2Sžf/68/2014 Ţiadosť o registráciu pre daň môţe podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1 alebo

  1. Ak sa jeden z účastníkov zdruţenia, ktorý podniká spoločne na základe zmluvy o zdruţení, rozhodne registrovať pre daň pred dosiahnutím obratu podľa odseku 2, sú povinní podať ţiadosť o registráciu pre daň všetci účastníci tohto zdruţenia k rovnakému dňu (§ 4 ods. 4 zákona o DPH). Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala ţiadosť o registráciu pre daň podľa odsekov 1 aţ 4, je zdaniteľnou osobou podľa § 3 a nie je dôvod na zamietnutie ţiadosti podľa § 4c ods. 5, daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia ţiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia ţiadosti o registráciu pre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zloţiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods.
  2. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“) (§ 4 ods. 5 zákona o DPH). Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom (§ 4 ods. 6, veta druhá zákona o DPH). Daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu dane podľa osobitných predpisov, je povinný predloţiť správcovi dane ţiadosť o registráciu na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo; ak sa ţiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme (§ 67 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia - ďalej len Daňový poriadok). Správca dane preverí údaje uvedené v ţiadosti o registráciu a v prílohách podľa odseku 3, a ak má pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, vyzve daňový subjekt, aby údaje bliţšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt povinný výzve vyhovieť (§ 67 ods. 4 Daňového poriadku). Ak daňový subjekt vyzve správcu dane nevyhovie, vydá správca dane rozhodnutie, v ktorom ţiadosť o registráciu zamietne, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti tomuto 11 2Sžf/68/2014 rozhodnutiu nemoţno podať odvolanie (§ 67 ods. 6 Daňového poriadku). Správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní od podania ţiadosti o registráciu alebo odo dňa odstránenia nedostatkov podania, ak spĺňa podmienky na registráciu podľa tohto zákona a osobitných predpisov (§ 67 ods. 7 veta prvá Daňového poriadku). Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p.). Odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Ustanovenia § 214 ods. 1, 4 a 5 sa v konaní podľa tejto časti nepouţijú (§ 250ja ods. 2 O.s.p.). Ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 O.s.p.). Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, ţe správny orgán sa v tomto konaní citovanými ustanoveniami daňového poriadku ako aj zákona o DPH dôsledne neriadil. Senát odvolacieho súdu mal za to, ţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p.). Citované

§ 67

Daňového poriadku, upravuje postup pri registrácii daňových subjektov, ktorým táto povinnosť vyplýva z hmotnoprávnych daňových predpisov. Postup pri registrácii je všeobecný, a teda platí pre všetky druhy dane, ak osobitný predpis 12 2Sžf/68/2014 neustanovuje inak.

§ 67

Daňového poriadku umoţňuje ţiadosť o registráciu zamietnuť, ak má správca dane pochybnosti o správnosti alebo úplnosti údajov a túto pochybnosť daňový subjekt neodstráni vysvetlením, resp. doplnením relevantných skutočností. Zákon o DPH v ustanovení § 4 ods. 6 výslovne rieši len situáciu v prípade pozitívneho rozhodnutia, za predpokladu splnenia všetkých zákonom predpokladaných podmienok, a to formou vydania osvedčenia o registrácii pre daň. Keďţe osobitný daňový predpis, ktorým je v tomto prípade zákon o DPH, neupravuje iný postup pre prípad preukázateľných pochybností o správnosti alebo úplnosti oznámených skutočností pre registrovanie podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH, postupuje sa v takom prípade podľa Daňového poriadku. V zmysle citovaného ustanovenia § 67 ods. 7 Daňového poriadku, správca dane vo všeobecnosti zaregistruje daňový subjekt, ak spĺňa podmienky na registráciu podľa Daňového poriadku a osobitných predpisov. Daň z pridanej hodnoty je upravená v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, preto v prípade registrácie na daň z pridanej hodnoty je potrebné aplikovať aj lex specialis – zákon o DPH. Zákon o DPH vo svojom ustanovení § 4 ods. 6 s účinnosťou od 01.10.2012 upravuje prípady, kedy sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane zo zákona. Zo zákona sa platiteľom dane stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa dane, ktorý zanikol bez likvidácie, a to dňom, keď sa stala právnym nástupcom. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s postupom a rozhodnutím ţalovaného s poukazom na uvedené nestotoţnil, keďţe dospel k záveru, ţe na „prechod práva byť (stať sa) platiteľom DPH“ postačovalo v danom prípade len splnenie zákonnej podmienky, aby právny predchodca dotknutého subjektu zanikol bez likvidácie. Právny predchodca musel byť aj platiteľom DPH, čo v tomto prípade bolo splnené, spoločnosť MAPUTO s.r.o., bola platiteľom DPH. V prípade, ak by si súd osvojil výklad ţalovaného, tak by z procesu prechodu uvedeného práva boli ako právni nástupcovia uţ vopred vylúčené všetky novovzniknuté subjekty, čo však nemá oporu v zákone. Definícia pojmu zdaniteľná osoba je upravená v citovanom ustanovení § 3 ods. 1 zákona o DPH. Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty definuje zdaniteľnú osobu nasledovne: „Zdaniteľná osoba“ je kaţdá osoba, 13 2Sžf/68/2014 ktorá nezávisle a na akomkoľvek mieste vykonáva ekonomickú činnosť, odhliadnuc od účelu alebo výsledkov tejto činnosti. Pojem „ekonomická činnosť“ je taktieţ definovaný v zákone o DPH, aj v citovanom ustanovení § 3 ods.

  1. Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty definuje ekonomickú činnosť nasledovne: „Ekonomická činnosť“ je kaţdá činnosť výrobcov, obchodníkov alebo osôb poskytujúcich sluţby, vrátane ťaţobných a poľnohospodárskych činností a činností pri výkone slobodných povolaní. Ekonomickou činnosťou je predovšetkým vyuţívanie hmotného alebo nehmotného majetku na účely získania príjmu na pokračujúcom základe. Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre vyslovil právny názor, ţe členské štáty disponujú určitou mierou voľnej úvahy pri registrácii, táto miera voľnej úvahy však nie je neobmedzená. Podľa rozsudku Súdneho dvora C-527/11 zo dňa 14.03.2013 na to, aby sa odmietnutie identifikovať zdaniteľnú osobu individuálnym číslom mohlo povaţovať za primerané cieľu spočívajúcemu v predchádzaní podvodom, musí spočívať na váţnych nepriamych dôkazoch umoţňujúcich objektívne konštatovať, ţe existuje pravdepodobnosť, ţe identifikačné číslo pre DPH pridelené tejto zdaniteľnej osobe bude pouţité s cieľom dopustiť sa podvodu. Takéto rozhodnutie sa musí zakladať na celkovom posúdení všetkých okolností danej veci a na dôkazoch, ktoré boli získané v rámci overovania informácií poskytnutých dotknutým podnikom. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie je potrebné podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pojem ekonomická činnosť vykladať široko. Kaţdého, kto má úmysel potvrdený objektívnymi okolnosťami začať vykonávať nezávisle ekonomickú činnosť a kto vynaloţí investičné náklady na tieto účely, treba povaţovať za zdaniteľnú osobu, ak splní zákonné podmienky stanovené v zákone o DPH. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe ak ţalovaný odmietol vydať ţalobcovi osvedčenie o registrácii pre DPH, nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami daňového poriadku a zákona o DPH. Daňový poriadok pomerne striktne upravuje postup pri registrácii daňového subjektu. V prípade gramatického výkladu 14 2Sžf/68/2014 ustanovení Daňového poriadku moţno vyvodiť, ţe správca dane má moţnosť nevyhovieť ţiadosti o registráciu iba v prípade, ak daňový subjekt po predchádzajúcej výzve správcu dane neodstráni nedostatky v ţiadosti o registráciu. Ak ţiadosť o registráciu ţiadne nedostatky neobsahuje, resp. daňový subjekt tieto nedostatky odstráni, správca dane zaregistruje subjekt spĺňajúci podmienky na registráciu podľa daňového poriadku a osobitných predpisov. V prípade dane z pridanej hodnoty sa aplikuje v konaní aj o tejto teórii špeciálny predpis – zákon o DPH. Súd má za to, ţe ak správca dane odmietne registrovať daňový subjekt z iných dôvodov, ako z tých, ktoré sú stanovené v zákone, napr. ţiadateľ neodstráni prípadné nedostatky, či nezrovnalosti v ţiadosti o registráciu, tieto dôvody odmietnutia je potrebné podrobiť dôslednej prieskumnej činnosti súdu a preukázať relevantnými dôkazmi. Ţalovaný nevydanie osvedčenia o registrácii pre DPH odôvodnil predovšetkým tým, ţe ţalobca nespĺňa atribúty zdaniteľnej osoby, keďţe ani jeho právny predchodca, zaniknutá spoločnosť MAPUTO s.r.o. podľa názoru ţalovaného nebola ku dňu výmazu z obchodného registra zdaniteľnou osobou, nakoľko nevykonávala ţiadnu ekonomickú činnosť, a teda mal za to, ţe zrušenie spoločnosti bez likvidácie bolo iba formálne a malo za cieľ získať u nástupníckych spoločností výhodu postavenia platiteľa dane z pridanej hodnoty. Na to, aby ţalovaný mohol legitímne odôvodniť nevydanie osvedčenia o registrácii pre DPH uvedenými skutočnosťami, bolo nevyhnutné, aby tieto skutočnosti relevantne a dôsledne preukázal, čo podľa názoru odvolacieho súdu neurobil. Dôvody, ktoré uviedol ţalovaný v napadnutom oznámení – rozhodnutí povaţoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za nedostatočné. Ţalovaný postupoval v rozpore s citovanými právnymi predpismi, svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, preto ho Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţoval za nevyhnutné rozhodnutie (oznámenie) ţalovaného zrušiť a to nielen z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ale i pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ako i pre vyššie uvedené vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p). K forme rozhodnutia – oznámenia, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vo svojej judikatúre vyjadroval a dospel k záveru, ţe predmetom súdneho preskúmavania môţu byť aj rozhodnutia, ktoré nemajú formálne náleţitosti (sp. zn. 5Sţi/20/2012 zo dňa 28.02.2013). 15 2Sžf/68/2014 Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. sú správne orgány viazané právnym názorom súdu. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 20/2013-59 zo dňa 22.05.2014 zmenil a rozhodnutie ţalovaného č. 9101302/5/3426086/12/Kiss zo dňa 19.11.2012 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. l, 2 O.s.p. a § 246c ods. l veta prvá O.s.p. v súlade s vyčíslením výšky náhrady trov konania tak, ţe ţalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplatených súdnych poplatkov (súdny poplatok zo ţaloby a súdny poplatok z odvolania 2 x 70 €) a z trov právneho zastúpenia za päť úkonov právnej sluţby, z toho tri úkony v roku 2013 - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ţaloby zo dňa 21.01.2013 a vyjadrenie zo dňa 09.09.2013, kaţdý 130,17 € + reţijný paušál 7,81 €, dva úkony v roku 2014 – účasť na pojednávaní na krajskom súde dňa 22.05.2014 a podanie odvolania zo dňa 12.06.2014, kaţdý 134,- € + reţijný paušál 8,04 €, účasť na vyhlásení rozhodnutia na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa 18.05.2016 71,50 € + reţijný paušál 8,58 € podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. l písm. a/, c/ a d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“). Odmena advokáta bola celkovo priznaná vo výške 778,10 €. Právnemu zástupcovi ţalobcu, ktorý je platiteľom DPH, bola priznaná uplatnená DPH zo základu 778,10 € podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 20 %. Odmena advokáta spolu s reţijným paušálom a DPH predstavujú priznanú sumu trov právneho zastúpenia 933,74 €. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
  2. mája 2016 JUDr. Elena K O V Á Č O V Á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.