1 písm. b) bod 2 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňaţných príspevkoch na kompenzáciu ťaţkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 447/208 Z.z.“) nevyhovel ţiadosti ţalobkyne z 25. februára 2013 a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, ţe prvostupňový správny orgán vydal dňa 10.04.2013 komplexný posudok, podkladom ktorého bol lekársky posudok z 21.03.2013 so záverom, ţe ţalobkyni nebola navrhnutá ţiadna forma kompenzácie. Miera funkčnej poruchy ţalobkyne je 50% a ţalobkyňa sa povaţuje za fyzickú osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím. V oblasti mobility a orientácie má ţalobkyňa v dôsledku narušenia telesných funkcií zníţenú pohybovú schopnosť, pohybuje sa pomocou inej osoby a prostredníctvom jednej francúzskej barly, bol vyvodený záver, ţe ţalobkyňa je schopná s pomocou inej osoby premiestniť sa k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy a pouţívať ich. Z toho vyplývalo, ţe ţalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu dopravu a preto jej nebolo moţné poţadovaný peňaţný príspevok na prevádzku osobného motorového vozidla navrhnúť. V odvolacom konaní na druhostupňovom správnom orgáne bol vyhotovený lekársky posudok z 01.08.2013 a komplexný posudok z 19.08.2013 s tým, ţe miera funkčnej poruchy ţalobkyne je 70%, avšak rovnako ako v prvostupňovom konaní sa nenavrhujú kompenzovať sociálne dôsledky ťaţkého zdravotného postihnutia ţalobkyne poţadovaným peňaţným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Ţalobkyňa je z dôvodu ťaţkého zdravotného postihnutia odkázaná na sprievodcu. Z toho dôvodu ţalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie ţalobkyne zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd sa s názorom správnych orgánov nestotoţnil. Poukázal na účel úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní peňaţných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťaţkého zdravotného postihnutia, ktorým je podpora sociálneho začlenenia 3 9Sžso/89/2014 fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Zo skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi vyplývajú z ťaţkého zdravotného postihnutia pre ţalobkyňu sociálne dôsledky v oblasti mobility, pričom ţalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako aj prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí dospeli k záveru, ţe ţalobkyňa je v sprievode inej osoby schopná pomalým tempom premiestiť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späť, nastúpiť do a vystúpiť z vozidla a zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy. Pritom konštatovali, ţe ţalobkyňa sa pohybuje za pomoci jednej barly a v sprievode inej osoby. Na základe uvedeného však dospeli k záveru, ţe ţalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
6 zákona č. 447/2008 Z.z., a preto jej nie je moţné poskytnúť peňaţný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Takýto záver správnych orgánov,
ktorého ţalobkyňa je schopná cestovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy v sprievode inej osoby, a teda nie je schopná túto činnosť vykonať sama, povaţoval krajský súd za rozporný s § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.,
ktorého fyzická osoba s ťaţkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti, zvládnuť uvedené úkony. Z toho dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalovaný. Ţiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu a ţalobu zamietol. Namietal, ţe výklad ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., ktorý vykonal krajský súd, je v rozpore s filozofiou celého zákona. Krajský súd nepovaţuje za rovnaký základ s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti zvládnuť uvedené úkony, ak fyzická osoba s ťaţkým zdravotným postihnutím potrebuje k vykonaniu uvedených úkonov pomoc inej osoby. Vystúpenie do a zostúpenie z prostriedkov verejnej hromadnej dopravy je ţalobkyňa schopná pomocou vlastnej aktivity a pomoc inej fyzickej osoby pri nástupe do prostriedkov verejnej hromadnej dopravy a výstupe z nich nemoţno povaţovať za narušenie prirodzenej dôstojnosti fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím. Ani z lekárskej správy, na ktorú poukazovala ţalobkyňa, nevyplýva, ţe by ţalobkyňa nebola vôbec schopná vystúpiť 4 9Sžso/89/2014 do prostriedkov hromadnej dopravy a sprievod v jej prípade dostatočne kompenzuje sociálne dôsledky jej ťaţkého zdravotného postihnutia. Ţalobkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu ţalovaného uviedla, ţe ţalovaný neuvádza ţiadne nové skutočnosti, ktoré by krajský súd nezohľadnil. Poukázala na skutočnosť, ţe dovŕšila vek 85 rokov a pre svoje ťaţké zdravotné postihnutie nie je schopná vykonať dané úkony – nastúpiť a vystúpiť z verejnej hromadnej dopravy ani za pomoci sprievodcu. Preto navrhla rozsudok krajského súdu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
, § 246c a § 250ja Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno vyhovieť. Predmetom konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného o nepriznaní peňaţného príspevku na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťaţkého zdravotného postihnutia, a to zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
1 zákona č. 447/2008 Z.z. posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.
11 vety prvej zákona výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, ţe ide o fyzickú osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím
a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 písm. e) zákona sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach. Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťaţkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, 5 9Sžso/89/2014 ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťaţkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach (§ 13 ods. 9 zákona).
1 písm. d) zákona na základe lekárskeho posudku
11 a na základe posudkového záveru
9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu. Fyzická osoba s ťaţkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti
11 citovaného zákona, ktorý musí
9 zákona o peňaţnom príspevku obsahovať záver, či fyzická osoba s ťaţkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Lekársky posudok vypracúva posudkový lekár, ktorý pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. V prejednávanej veci podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a pre rozhodnutie ţalovaného boli komplexné posudky zo 10.04.2013 a 19.08.2013, ktoré stanovili mieru funkčnej poruchy ţalobkyne najprv 50% a potom 70%, takţe ţalobkyňa sa povaţuje za fyzickú osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím. V oblasti mobility a orientácie uviedli, ţe ţalobkyňa má zníţenú pohybovú schopnosť v dôsledku narušenia telesných funkcií. Je v liečbe pre cukrovku II. typu na perorálnej liečbe s diabetickou polyneuropatiou, arteriálnu hypertenziu, ischemickú chorobu srdca II. – III. stupňa s nízkou 7 9Sžso/89/2014 toleranciou fyzickej námahy, artrózu váhonosných kĺbov – coxartrózu II. stupňa bilat., gonartrózu II. stupňa vľavo a III. stupňa vpravo. Zdokumentovaná je osteoporóza a vertebrogénny algický syndróm s kompresívnym radikulárnym syndrómom vpravo s hypotrofiou, s motorickým deficitom stredného stupňa. Pohybuje sa za pomoci francúzskej barly a v sprievode inej osoby je schopná sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a k prostriedku ţelezničnej dopravy, nastupovať a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy ako aj zvládnuť situáciu v nich a nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Na základe zisteného zdravotného stavu poskytnutie peňaţného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla ţalobkyni nebolo navrhnuté. Odvolací súd v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. uvádza, ţe sa v prejednávanej veci stotoţňuje s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. júna 2014, č. k. 24S/281/2013-46. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. (§ 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.)
2 zákona č. 447/2008 Z.z. sociálny dôsledok ťaţkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťaţkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Nebolo sporné, ţe ţalobkyňa je fyzickou osobou s mierou funkčnej poruchy 70% a povaţuje sa za osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím. Zo skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi vyplývajú z ťaţkého zdravotného postihnutia pre ţalobkyňu sociálne dôsledky v oblasti mobility, pričom ţalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako aj prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí dospeli k záveru, ţe ţalobkyňa je s pomocou francúzskej barly schopná premiestiť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späť, nastúpiť do a vystúpiť z vozidla a zvládnuť inú situáciu 8 9Sžso/89/2014 vo vozidle verejnej hromadnej dopravy so sprievodcom. Na základe uvedeného dospeli k záveru, ţe ţalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
6 zákona č. 447/2008 Z.z. a z toho dôvodu jej nie je moţné poskytnúť peňaţný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Záver, ţe ţalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
názoru odvolacieho súdu nezodpovedá obsahu spisového materiálu. Z posudkov vyplýva, ţe ţalobkyňa, vzhľadom aj na polyneuropatiu, nízku toleranciu námahy a stupeň artrózy váhonosných kĺbov, nie je schopná sa sama premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späť, nastúpiť do a vystúpiť z vozidla a zvládnuť inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy. Neodporúčanie kompenzácie v oblasti mobility poţadovaným príspevkom, odôvodňované tým, ţe je odkázaná na sprievodcu (§ 14 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z.) je rozporné. S prihliadnutím na vek a zdravotné postihnutie sa posudzovanie ţalobkyne javí ako neúplné a nepresvedčivé. Ţalovaný sa
názoru odvolacieho súdu nedostatočne vysporiadal s tým, čo moţno povaţovať za „zabezpečenie pohybu“ uvedené v § 14 ods. 10 a schopnosti, uvedené v § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.
názoru odvolacieho súdu je takýto záver v rozpore s ustanovením § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.,
ktorého fyzická osoba s ťaţkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti zvládnuť uvedené úkony. Výklad ţalovanej, ţe na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami sa rozumie aj schopnosť vyvinutia vlastnej aktivity za pomoci inej osoby,
názoru odvolacieho súdu nezodpovedá ani slovnému, ani faktickému významu tohto ustanovenia. Pokiaľ ţalobkyňa nie je schopná uvedené úkony (nástup a výstup z prostriedkov verejnej hromadnej dopravy) zvládnuť bez pomoci inej fyzickej osoby, nemoţno povaţovať vykonanie uvedených úkonov na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami, ktoré pomoc inej osoby nepotrebujú. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu
1 O.s.p. potvrdil. 9 9Sžso/89/2014 Úlohou ţalovaného v ďalšom konaní bude po opätovnom posúdení vyhotoviť nový posudok a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom svoje závery aj náleţite odôvodní a vysporiada sa so všetkými námietkami ţalobkyne. O náhrade trov konania rozhodol súd
1 O.s.p. a úspešnej ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal, keďţe si ţiadne trovy konania neuplatnila. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. mája 2016 JUDr. Viera N e v e d e l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.