2 písm.
1 zákona č. 200/1998 Z.z. trval neprerušene od 01.11.1991 do 07.11.2011, ktorým dňom bol ţalobca uvoľnený zo sluţobného pomeru. Taktieţ mal preukázané, ţe ţalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 28.12.2011 označenom ako „Vyčíslenie preplatku na výsluhovom dôchodku – vyjadrenie“ okrem iného uviedol, ţe nemá ţiadne námietky voči vráteniu vyplatenej sumy na výsluhovom dôchodku za rozhodné obdobie, keďţe jeho sluţobný pomer nikdy neskončil a naďalej trval a ţe teda nemal nárok na vyplatenie výsluhového dôchodku a vrátenie predmetnej sumy navrhol vykonať započítaním zo sumy výsluhového dôchodku. Krajský súd skonštatoval, ţe hoci predloţený administratívny spis ţalovaného nie je kompletný, nesporné tvrdenia a obsah obdrţaných dokladov postačoval na preskúmanie rozhodnutí v medziach ţaloby. Poukázal na to, ţe predpokladom vzniku povinnosti poberateľa dávky vrátiť túto dávku, je v zmysle § 113 ods. 2 písm. g) bod 2 zákona 3 9Sžso/65/2014 č. 328/2002 Z.z. okolnosť, ţe poberateľ mal vedomosť alebo musel z okolností predpokladať, ţe sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila. Vyslovil názor, ţe pokiaľ ţalobca napadol odvolaním a neskôr ţalobou rozhodnutie o prepustení zo sluţobného pomeru, musel si byť vedomý, ţe môţe dôjsť k zrušeniu tohto rozhodnutia, o čo sa svojím konaním snaţil, a teda z okolností musel predpokladať, ţe vyplácané dávky výsluhového dôchodku môţu byť vyplácané neoprávnene, pretoţe mu patrí sluţobný príjem. Túto jeho vedomosť moţno dedukovať aj z obsahu jeho vyjadrenia zo dňa 28.12.2011. Na tom základe krajský súd dospel k záveru, ţe ţalobcovi vznikla povinnosť vrátiť výsluhový dôchodok za obdobie, počas ktorého mu nepatril. Keďţe ţalobca nenamietal vyčíslenie preplatku, správnosť určenia jeho celkovej sumy nebola predmetom súdneho prieskumu. Rozhodnutie ţalovaného povaţoval za súladné so zákonom a preto ţalobu zamietol. Rozsudok krajského súdu napadol ţalobca včas podaným odvolaním z dôvodov
2 písm. b),
tvrdenia ţalobcu krajský súd tým, ţe ţalobu zamietol, odňal mu moţnosť konať pred súdom, čím porušil čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Z uvedených dôvodov ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie Finančného riaditeľstva zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Súčasne ţiadala, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov konania z titulu právnej sluţby v celkovej výške 640,88 €. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu poukázal na to, ţe po zrušení rozhodnutia o prepustení zo sluţobného pomeru, a následnej ţiadosti o uvoľnenie zo sluţobného pomeru, bol ţalobcovi doplatený plat za obdobie nezákonného prepustenia, odchodné a priznaný výsluhový dôchodok, teda správne orgány si voči ţalobcovi splnili všetky finančné záväzky. Naďalej má za to, ţe ţalobca vedel alebo musel vedieť, ţe v prípade zrušenia rozhodnutia o prepustení mu patrí sluţobný plat a ţe výsluhový dôchodok bude musieť vrátiť, keďţe sluţobný plat a výsluhový dôchodok nemoţno poberať súčasne. Pokiaľ ţalobca namietal neúplnosť predloţeného administratívneho spisu a vyslovil názor, ţe ţalovaný akoby chcel zatajovať určité rozhodnutia, ktoré sa na danú vec vzťahujú, túto námietku nepovaţoval za dôvodnú, keďţe predmetom preskúmavania je rozhodnutie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený výsluhový dôchodok, pričom rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 8Sţf/24/2011 zo dňa 29.09.2011 sa týkal rozhodnutia o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru a bolo ním v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 01.03.2011, č.k. 1S/120/2010-76, zrušené práve druhostupňové rozhodnutie č. 24510/2010-1214 z 22.09.2010 vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru, nejde o doklady vzťahujúce sa na predmet terajšieho súdneho prieskumu. Ţalovaný z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania a v medziach ţaloby (§ 212 ods. 1 a § 250j ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. 5 9Sžso/65/2014 Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie ţalovaného o povinnosti ţalobcu vrátiť neprávom vyplatené sumy (preplatok) na výsluhovom dôchodku za obdobie od 06.05.2006 do 30.11.2011. Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe rozhodnutie č. 24510/2010-1214 z 22.09.2010 vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 01.03.2011, č.k. 1S/120/2010-76, v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp.zn. 8Sţf/24/2011 zo dňa 29.09.2011, čoho zákonným následkom v zmysle § 187 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. bolo trvanie sluţobného pomeru ţalobcu aţ do 07.11.2011. Odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú odvolaciu námietku ţalobcu, ţe krajský súd neuviedol, ako sa vysporiadal s okolnosťou, ţe uvedený rozsudok najvyššieho súdu a rozhodnutie č. 24510/2010-1214 z 22.09.2010 neboli súčasťou administratívneho spisu, ktorý ţalovaný predloţil krajskému súdu. V zmysle § 250d ods. 1 veta prvá O.s.p. je ţalovaný správny orgán povinný predloţiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa, pričom v zmysle ustálenej judikatúry sa pod uvedenými spismi rozumie úplný a originálny spis v danej veci. Skutočnosť, ţe rozhodnutie o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru bolo zrušené v konaní o ţalobe
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, v dôsledku čoho sluţobný pomer ţalobcu trval (§ 187 ods. 1 veta prvá zákona č. 220/1998 Z.z.) však medzi účastníkmi nebola sporná. Krajský súd si naviac predmetný rozsudok najvyššieho súdu, z ktorého vyplýva i obsah rozhodnutia č. 24510/2010-1214 z 22.09.2010, zadováţil (č.l. 27 aţ 32 spisu). Za danej situácie
názoru odvolacieho súdu nemoţno striktne trvať na tom, aby predloţený administratívny spis na účely preskúmania rozhodnutia o preplatku musel obsahovať aj ţalobcom namietané doklady, prípadne ďalšie listiny, týkajúce sa iných nárokov. Spisový materiál, týkajúci sa výsluhovej dávky, má charakter tzv. „ţivého spisu“, s ktorým správne orgány pracujú sústavne. Krajský súd pritom v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe hoci predloţený administratívny spis ţalovaného nie je kompletný, nesporné tvrdenia a obsah obdrţaných dokladov postačovali na preskúmanie rozhodnutí v medziach ţaloby. Nie je preto dôvodné tvrdenie ţalobcu, ţe krajský súd sa nevysporiadal s neúplnosťou 6 9Sžso/65/2014 administratívneho spisu. Ak okolnosť, ţe v dôsledku zrušenia rozhodnutia o prepustení sluţobný pomer trval, nebola sporná, pri prieskume rozhodnutia o preplatku aj odvolací súd povaţoval predloţený administratívny spis za obsahovo dostatočný, obsahujúci doklady, ktoré sú pre preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného vo veci preplatku podstatné. Pokiaľ ţalobca v odvolaní namietal, ţe mu krajský súd tým, ţe ţalobu zamietol, odňal moţnosť konať pred súdom, čím porušil čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, táto námietka je taktieţ nedôvodná. Ţalobca totiţ vyuţil svoje právo podať ţalobu proti rozhodnutiu ţalovaného a krajský súd túto ţalobu riadne prejednal na pojednávaní, na ktoré bol ţalobca (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) riadne predvolaný s dostatočnou lehotou na prípravu na pojednávania. Právo na spravodlivý proces v zmysle namietaných ustanovení Ústavy a Dohovoru neznamená právo na to, aby súd ţalobe vyhovel. Aj odvolaciu námietku, ţe rozhodnutie ţalovaného nemoţno oprieť o ustanovenia § 113 ods. 2 písm. g) bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. a ţe krajský súd sa nijako nevysporiadal s tvrdením ţalobcu, ţe šesť rokov dozadu nemohol vedieť, ţe bude úspešný v spore o ţalobe proti rozhodnutiu o prepustení zo sluţobného pomeru, odvolací súd povaţoval za nedôvodnú. Krajský súd svoj názor totiţ odôvodnil, ţe pokiaľ ţalobca napadol odvolaním a neskôr ţalobou rozhodnutie o prepustení zo sluţobného pomeru, musel si byť vedomý, ţe môţe dôjsť k zrušeniu tohto rozhodnutia, o čo sa svojím konaním snaţil, a teda z okolností musel predpokladať, ţe vyplácané dávky výsluhového dôchodku môţu byť vyplácané neoprávnene, pretoţe mu patrí sluţobný príjem. Túto jeho vedomosť moţno dedukovať aj z obsahu jeho vyjadrenia zo dňa 28.12.2011.
1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej sluţbe colníkov, ak sa rozhodnutie o skončení sluţobného pomeru zruší, sluţobný pomer colníka trvá. Za čas neplatného skončenia sluţobného pomeru patrí colníkovi sluţobný príjem
1 písm. a) aţ písm. l), ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením sluţobného pomeru.
2 písm. g) bod 2 zákona č. 328/2002 Z.z. poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, 7 9Sžso/65/2014 od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, ţe sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila.
1 zákona č. 328/2002 Z.z. policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil sluţobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak sluţobný pomer trval najmenej 15 rokov. Pod pojmom policajt sa na účely zákona č. 328/2002 Z.z. rozumie aj colník (§ 1 ods. 2). Ţalobca sa preskúmania rozhodnutia o prepustení zo sluţobného pomeru domáhal ţalobou; vzhľadom na vyššie citované ustanovenia musel minimálne predpokladať, ţe úspech v uvedenom konaní bude mať ten následok, ţe jeho sluţobný pomer trvá a teda, ţe v takom prípade nebude splnená podmienka skončenia jeho sluţobného pomeru ako jedna z podmienok vzniku nároku na výsluhový dôchodok. Bez ohľadu na dĺţku trvania konania (konaní) vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru colníka teda musel predpokladať, ţe v prípade jeho úspechu v konaní, teda v prípade, ţe rozhodnutie o prepustení bude zrušené, nesplní (hoci aj následne) podmienku skončenia sluţobného pomeru pre vznik nároku na výsluhový dôchodok od 06.05.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.