Obsah (6)

§ 65§ 38§ 132§ 175§ 255§ 250j

Najvyšší súd 1So/124/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a

§ 65zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla ţiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok. Súčasne odporkyni nepriznal právo na náhradu trov konania. Preskúmavané rozhodnutie odporkyňa odôvodnila tým, ţe navrhovateľovi bol

potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráţe, útvaru sociálneho zabezpečenia z

1. júla 2013 (ďalej len „potvrdenie GR ZVJS“) na základe rozhodnutia útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS č. 13748/33-06 z
2. augusta 2006 od
3. augusta 2006 priznaný výsluhový dôchodok

§ 38a § 128 zákona č.

328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). Poukázala na ust. § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. a vzhľadom na to, ţe suma starobného dôchodku vypočítaného

piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. a prídavku k starobnému dôchodku bola vyššia ako suma výsluhového dôchodku, navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok v sume určenej

piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.

odporkyne podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na zníţený dôchodkový vek

§ 132ods.

2 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme uţ určil útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS. Odporkyňa zároveň poukázala na to, ţe na nárok na výsluhový dôchodok, priznaný v sume starobného dôchodku bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba. Na určenie sumy starobného dôchodku bola zhodnotená doba štúdia od

1. septembra 1963 do
2. augusta 1971 v III. pracovnej kategórii, doba výkonu základnej vojenskej sluţby od
3. septembra 1973 do
4. septembra 1974 v I. kategórii funkcií, doba civilného zamestnania od
5. septembra 1971 do
6. septembra 1973 a od
7. septembra 1974 do
8. septembra 1975 v III. pracovnej kategórii, doba civilného zamestnania u zamestnávateľa ONV - odbor školstva, Povaţská Bystrica od
9. novembra 1972 do
10. júla 1983 v III. pracovnej kategórii, doba príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráţe od
11. augusta 1983 do
12. decembra 1999 v I . kategórii funkcií a doba príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráţe od
13. januára 2000 3 1So/124/2014 do
14. júla 2006 v III. pracovnej kategórii. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania navrhovateľovi neprináleţí, preto jeho ţiadosť zo dňa
15. júla 2013 bola správne napadnutým rozhodnutím zamietnutá. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd mal za preukázané, ţe navrhovateľovi bol rozhodnutím Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa
16. augusta 2006 (ako je to preukázané aj potvrdením Generálneho riaditeľstva ZVJS SR z 10.7.2013) priznaný výsluhový dôchodok v sume určenej

zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok, pretoţe jeho suma bola vyššia ako suma vypočítaného výsluhového dôchodku, tento naďalej poberá a je mu vyplácaný Generálnym riaditeľstvom ZVJS. Pokiaľ však navrhovateľ namieta nehodnotenie všeobecnej doby zamestnania, má moţnosť poţiadať Útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva ZVJS o zvýšenie uţ priznaného dôchodku (§ 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov). Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu včas podaným odvolaním, ktorým namietal, ţe je poberateľom výsluhového dôchodku na základe rozhodnutia Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS, ktorý mu bol určený ako výhodnejší v pomere ku starobnému dôchodku, pričom mu nebol priznaný starobný dôchodok, iba výška výsluhového dôchodku bola odvodená od výšky starobného dôchodku s prídavkom

platných predpisov. Pripomenul, ţe sa narodil X. a dôchodkový vek dovŕšil X.. Jeho sluţobný pomer

rozhodnutia GR ZVJS trval 24 rokov do 31.7.2006 a predmetným rozhodnutím mu neboli zhodnotené doby štúdia /1.9.1963 - 30.6.1966 - SVŠ Piešťany, 1.10.1966 - 30.6.1971 – VŠ/ a civilného zamestnania 1.9.1971 - 30.7.1983 ONV - odbor školstva P. Bystrica /v dobe od 2.9.1973 - 3.9.1974 - ZVS základná vojenská sluţba a tieţ mu nebola započítaná doba v prípade dvoch vojenských cvičení - spolu 56 dní. S poukazom na tieto skutočnosti trval na tom, ţe spĺňa kritérium doby dôchodkového poistenia 15 rokov a dovŕšenia dôchodkového veku a v zmysle vyššie uvedených skutočností má nárok na priznanie starobného dôchodku. 4 1So/124/2014 Ţiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, ţe odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 3. mája 2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). V konaní nebolo sporné, ţe v zmysle rozhodnutia GR ZVJS z 10.8.2006 navrhovateľ ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráţe („policajt“) skončil sluţobný pomer príslušníka ZVJS dňom 31. júla 2006, jeho sluţobný pomer trval 24 rokov a pre účely ustálenia výšky pre porovnanie vypočítaného starobného dôchodku mu bola zohľadnená doba sluţby (zamestnania) od 18 rokov veku t. j. 40 rokov z toho 17 rokov v I. kategórii funkcií, 0 rokov v II. kategórii funkcií a 23 rokov v III. pracovnej kategórii.

obsahu dodatočného potvrdenia GR ZVJS z 10.7.2013 bola takto navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej sluţby od 3.9.1973 do 2.9.1974 /v I. kategórii funkcií/ a doba sluţobného pomeru od 1.8.1983 do 31.7.2006/ od. 1.8.1983 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a od 1.1.2000 do 31.7.2006 v II. kategórii funkcií/ v počte 24 rokov a 6 dní.

§ 65ods.

2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 132ods.

1 písm. a) v spojení s § 129 zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov sluţbu zaradenú do I. kategórie funkcií. 5 1So/124/2014 V zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí sluţba vojakov z povolania (§ 129), t. j. aj príslušníkov zborov nápravnej výchovy (neskôr Zboru väzenskej a justičnej stráţe), zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok

piatej časti tohto zákona. (Sluţba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) aţ h). Navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok

piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., keďţe vek 55 rokov nedovŕšil predo dňom 1. júla 2002, počnúc ktorým sa ustanovenie § 132 tohto zákona na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepouţije.

§ 175zákona č.

100/1988 Zb. i § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo sluţby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

§ 65ods.

1 zákona č.461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

§ 255ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa povaţuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004

predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 255ods.

5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa povaţuje aj obdobie výkonu sluţby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej sluţby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej sluţby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok

osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok

osobitného predpisu. Nebolo sporné, ţe navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok

zákona č. 328/2002 Z. z., ktorého výška sa len odvodila od výšky porovnateľného starobného dôchodku /ktorý mu však nebol priznaný/ v zmysle § 128 zákona. Z ustanovenia § 255 ods. 5 6 1So/124/2014 zákona č. 461/2003 Z. z. však súčasne vyplýva, ţe za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú len doby služby policajta. Zo ţiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, ţe by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok

osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania). Navrhovateľ namietal, ţe obdobie štúdia od 1.9.1963 do 30.6.1966 po skončení povinnej školskej dochádzky ako aj doba dvoch vojenských cvičení od 28.6.1977 do 1.8.1997 /35 dní/ a od 4.2.1982 do 24.2.1982 /21 dní/ nebolo pri výpočte porovnateľnej výšky starobného dôchodku zohľadnené a v konaní toto tvrdenie preukazoval kópiami maturitného vysvedčenia a vojenskej kniţky. Zo samotného rozhodnutia GR ZVJS z 10.7.2013 však nevyplýva aké konkrétne doby boli pri výpočte započítané a teda neobstojí argumentácia odporkyne (s ktorou sa stotoţnil aj súd prvého stupňa), ţe boli zohľadnené všetky doby zamestnania. Z rozhodnutia GR ZVJS nevyplýva, ţe by navrhovateľovi boli na posúdenie nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené aj tieto uvedené doby, ale vyplýva z neho len to, ţe výsledná suma výsluhového dôchodku nesmie byť niţšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku a nevyplýva to ani z neskoršieho potvrdenia GR ZVJS z 10.7.2013. Je nesporné, ţe navrhovateľovi bol od 1. augusta 2006 priznaný výsluhový dôchodok

zákona č. 328/2002 Z. z., keďţe splnil podmienku trvania sluţobného pomeru najmenej 15 rokov (§ 38 ods. 1 uvedeného zákona). Spôsob výpočtu sumy výsluhového dôchodku policajta upravuje ust. § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. V zmysle § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. suma výsluhového dôchodku policajta, na ktorý vznikne nárok v období po účinnosti tohto zákona do 31. decembra 2010, nesmie byť niţšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý by vznikol 7 1So/124/2014 nárok v tomto období

predpisov pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej

predpisov pred účinnosťou tohto zákona. Rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku konštatuje, ţe vzhľadom na to, ţe vypočítaná výška výsluhového dôchodku bola niţšia ako úhrn sumy starobného dôchodku a sumy prídavku k starobnému dôchodku, v súlade s § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok v sume uvedeného úhrnu starobného dôchodku a prídavku k dôchodku. Z ustanovení § 38 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, ţe nemoţno stotoţňovať dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie sluţobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku. Z uvedeného je zrejmé, ţe navrhovateľovi rozhodnutím GR ZVJS nebol priznaný starobný dôchodok. Bol mu priznaný výsluhový dôchodok; iba výška výsluhového dôchodku bola odvodená od výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku

skorších predpisov. Ak teda odporkyňa pre zamietavé posúdenie nároku navrhovateľa na starobný dôchodok argumentovala tvrdením, ţe nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôţe nezodpovedá v predmetnej veci takéto tvrdenie skutočnosti, keďţe navrhovateľovi starobný dôchodok priznaný nebol a rovnako tieţ sa nepreukázalo, ţe v konaní o výsluhovom dôchodku navrhovateľa boli zohľadnené i doby, na ktoré poukazoval v opravnom prostriedku resp. v odvolaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe neboli podmienky na potvrdenie napadnutého rozhodnutia odporkyne súdom prvého stupňa, preto jeho rozsudok zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie

§ 250ja ods.

3 veta prvá v spojení s § 250j ods. 2 písm.

1. a)a
2. b)O.s.p. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 139,82 € za 2 úkony právnej sluţby určenej 8 1So/124/2014

Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov vo výške 1/13 výpočtového základu za 1 úkon právnej sluţby (súd s poukazom na ust. § 11 ods. 4 veta druhá neprihliadol na právnym zástupcom uplatnenú 1/6 výpočtového základu za úkon právnej sluţby) a to za

1. príprava a prevzatie zastúpenia – 61,87 €
2. písomné podanie na súd – 61,87 €
3. 2x reţijný paušál (á 8,04 €) celkom 16,08 €. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
4. mája 2016 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová