o zaplatenie 3 046,57 € s príslušenstvom

Najvyšší súd 3 Cdo 199/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu CA. s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného H., s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v B., IČO: X., proti ţalovanému R. H., bývajúcemu v B., za účasti Z. H., so sídlom v P., IČO: X., vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného, zastúpeného JUDr. I. Š., advokátom so sídlom vo S., o zaplatenie 3 046,57 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11 C 365/2013, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z

1. novembra 2013 sp. zn. 5 Co 204/2013, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z
2. augusta 2013 č.k. 11 C 365/2013-33 konanie zastavil (§ 96 ods. 1 a 3 O.s.p.). Ţalovanému ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.), lebo im ţiadne trovy konania nevznikli. Na odôvodnenie nepriznania náhrady trov Z.H., so sídlom v P., IČO: X., vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného (ďalej len „H.“) uviedol, ţe jeho jediným úkonom bolo oznámenie vstupu do konania, ktoré však nemoţno povaţovať za prevzatie právneho zastúpenia. Proti výroku o trovách konania podalo H. odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením z
3. novembra 2013 sp. zn. 5 Co 204/2013 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmenil (§ 220 O.s.p.) tak, ţe ţalobcu zaviazal zaplatiť H. náhradu trov konania vo výške 154,76 €. Nestotoţnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého H. nevykonalo v konaní ţiadne úkony; z obsahu spisu je totiţ zrejmé, ţe ţalobca vzal ţalobu späť aţ po vstupe H. do konania. Skutočnosť, ţe 2 3 Cdo 199/2014 sa H. nevyjadrilo k ţalobe (resp. sa k nej vyjadrilo len všeobecne), mu nemôţe byť na ťarchu; ţaloba bola totiţ vzatá späť skôr, neţ mu ju súd stihol doručiť na vyjadrenie. Oznámením H. došlo k jeho vstupu do konania, preto má nárok na náhradu účelne vynaloţených trov konania (svojho právneho zastúpenia). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Poukázal na to, ţe súd prvého stupňa mu neoznámil vstup H. do konania. Odvolaciemu súdu vytkol, ţe konal o odvolaní H. napriek tomu, ţe vedľajšie účastníctvo nevzniklo. Skutočnosť, ţe mu súd nedoručil oznámenie o vstupe H. do konania, viedla k tomu, ţe nemal moţnosť namietať neprípustnosť jeho vstupu do konania. Tým mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Postupom odvolacieho súdu, ktorý napriek tomu prejednal odvolanie H., došlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Ţiadal preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
4. januárom 2015, lebo dovolanie bolo podané pred týmto dňom)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.; dovolateľ napadol uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nemá znaky uznesení uvedených v týchto ustanoveniach. Navyše, dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania je neprípustné aj vtedy, ak smeruje proti uzneseniam uvedeným v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. (viď § 239 ods. 3 O.s.p.). 3 3 Cdo 199/2014 Vzhľadom na obsah dovolania a zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) prihliadnuť na existenciu procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. dovolateľ netvrdil a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu prvostupňového a odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či ţalobcovi bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ţalobca tvrdí, ţe k tejto vade došlo postupom súdu prvého stupňa, ktorý mu neoznámil vstup H. do konania, a tak mu znemoţnil namietať neprípustnosť vstupu H. do konania. Pochybenia sa dopustil aj odvolací súd, ktorý prejednal odvolanie H., i keď vedľajšie účastníctvo nevzniklo. V zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. vedľajší účastník vstupuje do konania buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu; o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (niektorého z účastníkov konania). Z tohto 4 3 Cdo 199/2014 ustanovenia logicky vyplýva, ţe ak má účastník oprávnenie namietať, ţe vstup určitého subjektu do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka je neprípustný, musí byť o jeho vstupe upovedomený. Zákonu preto zodpovedá procesný postup súdu, v rámci ktorého a/ oznámi účastníkom konania na oboch procesných stranách, ţe tento subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a b/ vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili (viď rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 137/2012). Súdom vyzvaní účastníci majú právo vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Ţalobca dôvodne namieta, ţe postup súdu prvého stupňa, ktorý v preskúmavanej veci nezodpovedal Občianskemu súdnemu poriadku, mu neumoţnil oboznámiť sa so vstupom H. do konania a reagovať na vstup H. do konania. Na druhej strane je potrebné zohľadniť to, čo najvyšší súd uviedol vo viacerých rozhodnutiach (viď napríklad R 2/2016 a sp. zn. 3 Cdo 238/2011, 3 Cdo 525/2014, 5 ECdo 74/2013, 7 ECdo 90/2013), ţe totiţ nie kaţdá procesná nesprávnosť, ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná (aţ alebo aj) z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. Najvyšší súd uţ dávnejšie dospel k záveru, ţe podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. nie je splnená medziiným vtedy, keď sa účastníkovi odňala moţnosť konať pred súdom pre časť konania do takej miery, ţe účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napríklad tým, ţe mohol podať proti rozhodnutiu, ktoré mu bol riadne doručené, odvolanie a v ňom uplatniť svoj procesný vplyv na priebeh a výsledok konania (viď R 39/1993). V danom prípade ţalobca takúto procesnú moţnosť uplatniť svoj vplyv na výsledok konania mal. Zo spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa mu
5. septembra 2013 doručil odvolanie H. (viď doručenku pripojenú k č.l. 50 spisu) a vytvoril mu procesnú moţnosť vyjadriť sa k nemu (vo vyjadrení k odvolaniu poukázať napríklad na procesné nedostatky prvostupňového konania, vzniesť námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva alebo vstupu H. do konania a vyjadriť sa tieţ k účelnosti trov poţadovaných H.). Ak by ţalobca takéto vyjadrenie vyhotovil a súdu doručil, išlo by o procesný úkon ţalobcu, ktorým mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania. Zo spisu ale vyplýva, ţe ţalobca nevyuţil svoje oprávnenie vyjadriť sa k odvolaniu H. (viď č.l. 52 spisu) a svojím vyjadrením uplatniť svoj procesný vplyv na výsledok odvolacieho konania. Pokiaľ sám nekonal v súlade so zásadou, podľa ktorej právo patrí bdelým (pozorným, ostraţitým, opatrným), to znamená tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu, uplatnenie a výkon svojich práv, je nedôvodná jeho námietka o odňatí moţnosti pred súdom konať. 5 3 Cdo 199/2014 Ţalobca odňatie moţnosti konať pred súdom spája tieţ s postupom odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie H., i keď – ako tvrdí – vedľajšie účastníctvo nevzniklo. Podstata tejto námietky ţalobcu sa týka vyriešenia otázky, či H. malo alebo nemalo postavenie vedľajšieho účastníka. Táto otázka je bezpochyby súčasťou právneho posúdenia veci. Najvyšší súd uţ ale vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, ţe ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva moţnosť konať pred súdom do súvislosti len s faktickou činnosťou súdu (procesným postupom), teda nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí (viď napríklad sp. zn. 1 Cdo 124/2008, 2 Cdo 96/2007, 3 Cdo 193/2007, 4 Cdo 200/2007, 5 Cdo 111/2007, 6 Cdo 164/2010, 7 Cdo 51/2010, 8 Cdo 70/2013). Súd právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť realizovať jeho procesné práva (porovnaj R 54/2012). Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v ustanovení § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Toto konštatovanie platí obdobne pre tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu nevyplýva z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., nepotvrdila sa existencia dovolateľom namietanej vady (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a v konaní nevyšli najavo ani ďalšie vady vymenované v § 237 O.s.p., najvyšší súd odmietol dovolanie ţalobcu ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému a H. vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania voči ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd ţalovanému a H. nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na jej priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:
6. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 6 3 Cdo 199/2014 V Bratislave
7. júna 2016 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková