Najvyšší súd 3 Cdo 40/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Mgr. H. V., 2/ A. V., oboch bývajúcich vo S. a zastúpených JUDr. J. Š., advokátom so sídlom vo S., proti ţalovanej A. S., bývajúcej vo V., zastúpenej JUDr. Ing. D. J., advokátom so sídlom v K., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 6 C 24/2012, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
- marca 2014 sp. zn. 1 Co 32/2014, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Ţalobcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Svidník rozsudkom z
- novembra 2013 č.k. 6 C 24/2012-86 určil, ţe ţalobcovia 1/, 2/ sú bezpodieloví spoluvlastníci parcely KN C č. X.X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2 , nachádzajúcej sa v katastrálnom území V., ktorá je zakreslená geometrickým plánom č. X. z
- marca 2012 overenom
- marca 2012 a
- apríla 2012, ktorá bola vytvorená z časti parcely KN C č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2 vedenej na liste vlastníctva č. X. pre katastrálne územie V.. O trovách konania rozhodol tak, ţe zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcom náhradu trov konania. Vychádzal z toho, ţe v konaní bolo preukázané, ţe právni predchodcovia ţalobcov nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnosti mpč. X., vedenej v zápisnici č. X., katastrálne územie V., kúpnou zmluvou z
- marca 1959 a kúpnou zmluvou z
- októbra 1973, taktieţ nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnosti mpč. X. pod B23 a 26, vedený v zápisnici č. X. katastrálne územie V., čo predstavovalo samostatnú parcelu č. X. o výmere X. m
- Na týchto parcelách mali právni predchodcovia ţalobcov od roku 1959 postavený rodinný dom. Z uvedeného vyvodil, ţe 2 3 Cdo 40/2016 právni predchodcovia ţalobcov začali uţívať uvedené nehnuteľnosti od roku 1959 a od roku
- Ďalej mal preukázané, ţe od uvedeného času právni predchodcovia ţalobcov uţívali predmetné nehnuteľnosti aţ do roku 2001, kedy sa ich vlastníkmi stali ţalobcovia. Ţalovaná susediace parcely KN č. X. a X. nadobudla od svojich právnych predchodcov, ktorí tieto parcely ohradili v roku 1927 pri stavbe svojho prvého rodinného domu a od toho času oplotenie stále existuje. Po neskoršom skutočnom zameraní a porovnaní aktuálnych údajov zo správy katastra vznikol rozdiel vo vlastníckej hranici v neprospech ţalovanej. Geodetom bola vytvorená parcela č. X.X. o výmere X. m2, ku ktorej nadobudli ţalobcovia vlastnícke právo vydrţaním po svojich právnych predchodcoch v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Ţalovaná na preukázanie svojich tvrdení o neoprávnenosti drţby právnych predchodcov ţalobcov nenavrhla ţiadne dôkazy, a preto súd dospel k záveru, ţe ţalovaná neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej drţby zo strany ţalobcov. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie ţalovaná. Krajský súd v Prešove rozsudkom z
- marca 2014 sp. zn. 1 Co 32/2014 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci a poukázal na podrobné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Uviedla, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolací súd na odvolacie námietky ţalovanej nereagoval dostatočne, vôbec sa nevysporiadal s námietkou ţalovanej, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné. Nesúhlasila so závermi súdov v otázke posúdenia splnenia predpokladov pre nadobudnutie vlastníctva vydrţaním. Z týchto dôvodov ţiadala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Ţalobcovia sa k podanému dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
- januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 3 3 Cdo 40/2016 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie ţalovanej smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Prípustnosť dovolania ţalovanej z uvedených ustanovení nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a dovolanie smeruje proti takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky uvedené v § 238 ods. 3 O.s.p. Dovolanie ţalovanej by bolo procesne prípustné, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo 4 3 Cdo 40/2016 k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalovanej preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Podľa názoru dovolateľky je konanie postihnuté vadou podľa § 241 ods. 2 písm. b/, ktorej existenciu vidí v nepreskúmateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. Judikatúra najvyššieho súdu (viď R 111/1998, R 2/2016) zastáva názor, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Dôsledkom takejto inej vady je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Najvyšší súd napriek tomu skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.; dovolací súd však nezistil, ţe by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie. Dovolateľka ďalej v dovolaní namieta, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený 5 3 Cdo 40/2016 skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania (viď tieţ R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďţe v prejednávanej veci nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa nezaoberal. V dovolacom konaní úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.) Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal ţalobcom náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na ich priznanie (§ 151 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2016 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková