Najvyšší súd 1 Obdo V 4/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S. I., a. s., B., IČO: X., zastúpeného AK H.., spol. s r. o., B., zast. konateľom JUDr. D. I., proti ţalovanému JUDr. J. J., B., správca konkurznej podstaty úpadcu B., a. s., v konkurze, B., IČO: X., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. L. J., s.r.o., D., o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu, vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 9Cbi1/2013, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- septembra 2014, č. k. 3 Obo 54/2013-165, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného sa o d m i e t a . Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi na účet zástupcu 87,50 eur náhrady trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo
- mája 2013, č. k. 9Cbi 1/2013-125 vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu B., a. s., v konkurze, B., nehnuteľný a hnuteľný majetok, špecifikovaný vo výroku tohto rozsudku a ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi 890,74 eur náhrady trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe ţalovaný rozšíril súpis konkurznej podstaty o hnuteľné a nehnuteľné veci, uvedené vo výroku rozsudku z dôvodu, ţe ide o majetok, ktorý bol pôvodne vo vlastníctve úpadcu, pričom viacerými zmluvami bol prevedený na S.I., a. s., B. a následne na ţalobcu, ktoré sú podľa názoru správcu v rozpore so zákonom i dobrými mravmi, z ktorého dôvodu sú absolútne neplatné. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
- novembra 2011, č. k. 3Cb 1015/2001-279 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- apríla 2012, sp. zn. 2Obo 13/2012 bola ţaloba terajšieho ţalovaného o určenie, ţe nehnuteľné a hnuteľné veci patria do konkurznej podstaty úpadcu, 2 1 Obdo V 4/2015 zamietnutá a taktieţ bola zamietnutá aj ţaloba o neúčinnosť kúpnych zmlúv rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
- novembra 2005, č. k. 3Cb/361/2001-469 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- augusta 2009, sp. zn. 1 Obo 36/
- Rozsudkom Okresného súdu v Bardejove z
- februára 2001, č. k. 4C/69/1999-274 bola zamietnutá ţaloba terajšieho ţalovaného proti ţalobcovi o určenie vlastníckeho práva a o vydanie nehnuteľností. Súd po zistení skutkového stavu s odkazom na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1992 Zb. v platnom znení (ďalej len ZKV) dospel k záveru, ţe ţalovaný nepreukázal, ţeby kúpne zmluvy boli v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, čomu nasvedčuje i rozsiahle dokazovanie a záver rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/69/1999-
- Na tomto základe súd ţalobe vyhovel. Na odvolanie ţalovaného vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia rozsudkom z
- septembra 2014, č. k. 3 Obo 54/2013-165 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi na účet zástupcu 81,49 eur náhrady trov odvolacieho konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe v prejednávanej veci nehnuteľné a hnuteľné veci boli predmetom rozšírenia pôvodného súpisu majetku konkurznej podstaty, čo preukázateľne vyplýva z podania správcu konkurznej podstaty na čl.
- Správca po vykonaní súpisu konkurznej podstaty následne túto rozšíril o ďalší majetok, ktorého vylúčenie je predmetom tohto konania. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe právny dôvod nároku na vylúčenie veci z konkurznej podstaty musí existovať v dobe, kedy je nárok uplatňovaný a vec je zároveň zaradená do súpisu konkurznej podstaty. V prejednávanej veci ţalovaný spochybňoval vlastnícky vzťah ţalobcu k predmetným nehnuteľným a hnuteľným veciam, ktoré podľa jeho názoru ţalobca nadobudol do vlastníctva v rozpore so zákonom, keď tieto veci úpadca B., a. s., B., odpredal spoločnosti S.I., a. s., B., ktorá ich následne odpredala ţalobcovi. Ţalobca svoj nárok na vylúčenie veci z konkurznej podstaty uplatňuje ako ich vlastník, ktorý ich nadobudol kúpnymi zmluvami od predchádzajúceho vlastníka, nie od úpadcu. 3 1 Obdo V 4/2015 Ďalej konštatoval, ţe zahrnutím vecí do konkurznej podstaty sa nikdy nezmení ich skutočný vlastník. Ţalovaný súdu vytýkal, ţe sa v konaní nevysporiadal s otázkou nadobudnutia vlastníctva kúpnymi zmluvami, ktoré povaţuje za neplatné pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi. K tejto námietke odvolací súd uviedol, ţe ţaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty je ţalobou na plnenie a nie určovacou ţalobou. Podotkol, ţe súd prvého stupňa sa v prejednávanej veci zaoberal aj skúmaním vlastníctva veci zahrnutých do konkurznej podstaty, a to v súvislosti s predloţenými právoplatnými rozhodnutiami súdov, ktoré vyhodnotil odvolací súd ako dostatočné skúmanie vlastníctva ako predbeţnej otázky pri danom type ţaloby. V prejednávanej veci ţalobca vlastníctvo k veciam osvedčil a ţalovaný ani nespochybnil, ţe je ako vlastník zapísaný v katastri, namietal však absolútnu neplatnosť zmlúv o prevode vlastníctva na subjekt, od ktorého následne veci nadobudol ţalobca. Ďalej v tejto súvislosti uviedol, ţe ţalovaný právny dôvod zápisu predmetných nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty neosvedčil. Pokiaľ ide o zápis do katastra nehnuteľností, platí zásada hodnovernosti vyjadrená v § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona v znení neskorších predpisov, podľa ktorého údaje katastra, obsiahnuté v § 70 tohto zákona, sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáţe opak. Význam a dosah tejto zásady sa prejaví vtedy, ak sa zápis v katastri odchyľuje od skutočného právneho stavu, vtedy sa uplatní domnienka, ţe údaje evidované v katastri sú v súlade so skutočným stavom. Hodnovernosť a tým aj záväznosť údajov katastra je však zaloţená na vyvrátiteľnej domnienke, ktorá platí dovtedy, kým sa nepreukáţe opak, ak dôjde k takejto skutočnosti, údaje katastra prestanú byť hodnoverné aj záväzné. V konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty je účastníkom osoba, ktorá veci nadobudla od vlastníka, o vlastníctve ktorého právoplatne rozhodol súd. Z uvedeného dôvodu následne nie je relevantné skúmanie platnosti, či neplatnosti zmlúv, predmetom ktorých bolo nadobudnutie sporných vecí. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré nadobudol ţalobca kúpnou zmluvou od S.I., a. s., nie je dôvod v tomto konaní skúmať platnosť tejto kúpnej zmluvy, pretoţe ide o predaj veci tretiemu subjektu a v takomto prípade je potrebné aj prihliadnuť na otázku princípu konania v dobrej viere tretích osôb, v záujme zachovania princípu právnej istoty zodpovedajúcemu chápaniu materiálneho právneho štátu. 4 1 Obdo V 4/2015 K námietke nesplnenia podmienky na prejednanie veci podľa § 101 ods. 2 O. s. p. uviedol, ţe prvé pojednávanie bolo vytýčené na
- apríla 2013, predvolanie zástupca ţalovaného prevzal. Pojednávanie bolo odročené na ţiadosť ţalovaného. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na
- mája 2013, ktoré ţalovaný ţiadal odročiť z dôvodu PN. Predvolanie bolo doručené právnemu zástupcovi ţalovaného, ktorý ho prevzal a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil a ani nepoţiadal o jeho odročenie. Odvolací súd vyslovil názor, ţe ţalovaný mal v konaní zástupcu, svoje práva mal zabezpečené zákonným spôsobom a ak ich nevyuţil, nie je moţné túto skutočnosť pripísať na ťarchu nesprávneho postupu súdu. Ďalšími námietkami sa odvolací súd nezaoberal s odôvodnením, ţe to nepovaţoval vzhľadom na vyslovený právny názor, za potrebné. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalovaný dovolanie. Ţiadal rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. a z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. nesprávne právne posúdenie. Predovšetkým namieta, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je z pohľadu odôvodnenosti a preskúmateľnosti ústavne nekonformné, lebo ani z prvostupňového a ani odvolacieho rozhodnutia nevyplýva, ţe by súdy komplexne reagovali na obšírne stanovisko ţalovaného v jeho vyjadrení z
- 2013, osobitne jeho tvrdenie, ţe kúpne zmluvy, ktoré mali osvedčovať vlastníctvo ţalobcu, sú z dôvodu rozporu s normami trestného práva nezákonné a na výsledky trestného konania ani odvolací súd vôbec nereagoval. Vyčíta súdom, ţe nevenovali dostatočnú pozornosť kúpnym zmluvám a nezistili, ţe spoločnosť úpadcu a spoločnosť S.I., a. s., sú personálne prepojené osobami F. Z. , Ing. M. K., Ing. A. D., Ing. Š. G., Ing. R. K., čo absolútne vylučuje dobromyseľnosť. Tvrdí, ţe v konaní došlo k zásahu do práva na spravodlivé prejednanie veci tým, ţe súd prvého stupňa v danej veci vydal rozhodnutie napriek tomu, ţe mu bola predtým doručená ţiadosť ţalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu jeho pracovnej nespôsobilosti. Súd napriek tomu konal a vyniesol rozsudok, hoci ospravedlnenie bolo riadne a včas súdu doručené. Je toho názoru, ţe z uvedeného dôvodu neboli splnené podmienky na prejednanie veci v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p., v dôsledku čoho mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. 5 1 Obdo V 4/2015 Vyčíta súdom oboch stupňov, ţe sa nezaoberali meritórne otázkou platnosti kúpnych zmlúv, ktoré mali byť základom vzniku vlastníctva S.I., a. s., B., resp. S. I., a. s., B., k predmetným hnuteľným a nehnuteľným veciam. Je toho názoru, ţe tieto sú absolútne neplatnými úkonmi. Pripomína, ţe súd prvého stupňa a odvolací súd ţalobu o určenie, ţe predmetné nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty, zamietol z dôvodu, ţe na poţadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem, teda nie preto, ţeby sa súd zaoberal argumentami o absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv, tieto súd neposudzoval a nehodnotil. Rovnako tak prekáţkou právoplatne rozhodnutej veci nie sú ani ostatné rozhodnutia, na ktoré poukazuje rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak aj bola zamietnutá ţaloba o vyslovenie neúčinnosti označených zmlúv v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3Cb 361/2001, neplatnosť právneho úkonu nie je tá istá kategória ako neúčinnosť právneho úkonu. Preto zamietnutie ţaloby o vyslovenie právnej neúčinnosti nevytvára prekáţku moţnosti ţalovať neplatnosť tohto úkonu, čo však odvolací súd neakceptoval. Ţalovaný je toho názoru, ţe predmetné nehnuteľné a hnuteľné veci patria do konkurznej podstaty úpadcu, ktorý je ich jediným vlastníkom, pretoţe kúpne zmluvy sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, je viac neţ zrejmé, ţe boli uzavreté s cieľom zbaviť úpadcu majetku na úkor uspokojenia konkurzných veriteľov. Uzavretie týchto zmlúv odporuje aj Trestnému zákonu, preto ide o úkon absolútne neplatný. Správanie sa S.I., a. s., voči úpadcovi pri uzatváraní sporných kúpnych zmlúv, podľa názoru ţalovaného nezodpovedajú kritériám obvyklosti, spravodlivosti, poctivosti a ide o konanie odporujúce základným morálnym zásadám. Predaj majetku v hodnote cca 303 mil. Sk za sumu cca 141 mil. Sk za situácie, ţe predávajúci je personálne prepojený s „kupujúcim“, ktorý takto získava prospech v sume cca 162 mil. Sk, je odporujúci zásadám obchodovania medzi obchodnými spoločnosťami. Ďalej uviedol, ţe Ing. B. S. bol od
- 1994 aţ doteraz členom štatutárneho orgánu dlţníka – B., a. s. a od
- 1995 do
- 2004 bol členom predstavenstva spoločnosti S.I., a. s. Uvedené okolnosti podľa tvrdenia ţalovaného nasvedčujú tomu, ţe zapísanie vecí do konkurznej podstaty úpadcu je plne opodstatnené a dôvodné, lebo ţalobca nie je ich vlastníkom a naďalej patria úpadcovi. Tým, ţe odvolací súd prijal závery odlišné 6 1 Obdo V 4/2015 od argumentácie ţalovaného, mal ţalovanému odňať spravodlivosť a zasiahol do jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ţalovaného zamietnuť a ţalovaného zaviazať k náhrade trov konania v sume 87,50 eur. Podľa názoru ţalobcu obsah dovolania nie je spôsobilý spochybniť správnosť a kvalitu napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Odvolací súd vec správne právne posúdil a zaoberal sa námietkami ţalovaného, týkajúcimi sa právneho posúdenia veci a aj s odvolacou námietkou odňatia moţnosti konať pred súdom, ktorú náleţite odôvodnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 242 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. l O. s. p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie ţalovaného smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku je podľa ustanovenia § 238 ods. 1 aţ ods. 3 O. s. p. prípustné: ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, ak sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, ak ide o potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. Prípustnosť dovolania ţalovaného z uvedených ustanovení nevyplýva. Napadnutý je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v ustanovení § 238 O. s. p. 7 1 Obdo V 4/2015 V zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. je dovolací súd povinný prihliadať vţdy na procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Preto sa dovolací súd neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie je prípustné podľa § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O. s. p. Toto zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne v ňom vymenované. O vadu v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy, ak: a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Je potrebné zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení. Rozhodujúci je záver dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Existencia vád v zmysle § 237 písm. a/, b/,c/, d/, e/ a g/ O. s. p. nebola v dovolaní namietaná a v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalovaného preto z týchto dôvodov nie je daná. Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní namietaná vada konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., t. j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred ním. Z obsahu dovolania ţalovaného vyplýva, ţe v konaní mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdu prvého stupňa a jeho posúdenie odvolacím súdom sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či ţalovanému bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. treba rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu v občianskom súdnom konaní 8 1 Obdo V 4/2015 priznáva Občiansky súdny poriadok. Musí ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak mohol účastník pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom postupom odvolacieho súdu, alebo v dôsledku postupu súdu prvého stupňa a odvolací súd v tomto smere neurobil nápravu. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá predchádzala rozhodnutiu, ale aj samotným rozhodnutím. Ţalovaný namieta vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., spočívajúcu v postupe súdu prvého stupňa, ktorý napriek riadnemu a včasnému ospravedlneniu ţalovaného z dôvodu jeho pracovnej nespôsobilosti a jeho ţiadosti o odročenie pojednávania, pojednávanie konané
- mája 2013, neodročil, vec prejednal a rozhodol rozsudkom bez účasti ţalovaného. Uvedenú námietku ţalovaný uviedol aj v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa s ňou zaoberal a podrobne odôvodnil, prečo námietke nevyhovel. Uviedol, ţe ţalovaný mal v konaní zástupcu, ktorému bolo doručené predvolanie na pojednávanie vytýčené na
- mája
- Podľa § 49 ods. 1 O. s. p., ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. V prejednávanej veci súd doručoval predvolanie na pojednávanie len právnym zástupcom účastníkov, teda nemal v úmysle vykonať dôkaz vypočutím ţalobcu ani ţalovaného, preto ak sa na pojednávanie nedostavili, súd mohol vo veci rozhodnúť bez ich účasti. Zástupca ţalovaného mal predvolanie na pojednávanie riadne vykázané, pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil, preto súd prvého stupňa postupoval v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p., keď vec prejednal v jeho neprítomnosti a zastúpenému ţalovanému tým neodňal moţnosť konať pred súdom. 9 1 Obdo V 4/2015 K námietkam dovolateľa ohľadom neoboznámenia sa s obsahom predmetných kúpnych zmlúv a personálneho prepojenia medzi ţalobcom a spoločnosťou, ktorej úpadca predal predmetné hnuteľné a nehnuteľné veci, je potrebné uviesť, ţe priebeh konania určuje predseda senátu, resp. samosudca tak, aby pojednávanie bolo hospodárne, rýchle a efektívne a aby účastníci mali právo realizovať procesné práva priznané im Občianskym súdnym poriadkom. Ţalovaný mal moţnosť realizovať všetky procesné práva, priznané mu O. s. p. a súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom vysvetlil svoj postup pri vykonaní dokazovania, a prečo nerozhodol v súlade so skutkovým a právnym názorom ţalovaného. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe doterajšie výsledky dokazovania vytvorili skutkový základ pre právne posúdenie veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Dovolací súd nemal dôvod odchýliť sa od ustálenej praxe v rozhodovaní a dospel k záveru, ţe na dovolateľom vytýkanú vadu rozhodnutia odvolacieho súdu, a to nedostatočné odôvodnenie, by mohol prihliadať len vtedy, ak by bolo dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu prípustné z iného dôvodu. Z uvedených skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalovaným vytýkaný nesprávny postup odvolacieho súdu nie je moţné povaţovať za procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. Pokiaľ ide o správnosť skutkových a právnych záverov zaloţených na dokazovaní, tieto by bolo moţné v dovolacom konaní posúdiť aţ v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody, ktoré síce môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad v prejednávanej veci nejde, pretoţe posúdenie, či rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keď je dovolanie prípustné. V prejednávanej veci dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou taxatívne uvedenou v § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného odmietol podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalobcovi v zmysle § 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Ţalobca 10 1 Obdo V 4/2015 podal návrh na priznanie trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci v sume 64,53 eur, reţijný paušál v sume 8,39 eur a DPH v sume 14,58 eur, spolu 87,50 eur. Dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho konania v uvedenej sume priznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov 5 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- mája 2016 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová