ktorého ustanovenie o spôsobe výplaty kúpnej ceny je typickým prípadom poukáţky v zmysle § 535 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Neprišlo preto k zámene subjektov na strane dlţníka a pasívne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto ho získal, v tomto prípade ţalovaná. Ţalovaná sa dostala do omeškania aţ keď sa prvýkrát dozvedela o povinnosti platiť, čo sa stalo doručením platobného rozkazu dňa
Ţalovaná sa teda na úkor ţalobcov nemohla obohatiť ani z dôvodu, ţe plnenie prijala od ţalobcov 4 Cdo 46/2009 3 na základe platnej poukáţky. Ţalobu povaţoval za neopodstatnene podanú a preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
zmenil tak, ţe ţalobe nevyhovel. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolanie ţalobcovia. Ţiadali rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť tak, ţe sa rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Uviedli, ţe rozsudok krajského súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vytýkali odvolaciemu súdu, ţe vzťah medzi ţalobcami, spoločnosťou S. Z., A. S. a ţalovanou posúdil nesprávne v zmysle § 535 OZ. V tomto prípade sa nejednalo o klasický záväzkovo právny vzťah dlţníka a veriteľa, pretoţe suma 99 660,-- Sk bola vyplatená z titulu kúpnej ceny za prevod nehnuteľností, ku ktorému prevodu na základe tejto zmluvy neprišlo. Rovnako nesprávne dospel k záveru, ţe pôvodná kúpna zmluva z X. je stále platná.
dovolateľov, uzatvorením novej kúpnej zmluvy zanikli práva a povinnosti účastníkov
pôvodnej zmluvy a vznikli im práva a povinnosti
zmluvy novej. Pôvodná zmluva je takto jednoznačne „právny dôvod, ktorý odpadol a majetkový prospech získaný plnením z dôvodu, ktorý odpadol je v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením“, pričom na úkor ţalobcov sa obohatila práve ţalovaná. Právny názor odvolacieho súdu,
ktorého ţalovaná nie je v danej veci pasívne legitimovaná, je preto nesprávny. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedla, ţe vzťah medzi ţalobcami, spoločnosťou S. Z., A. S. a ţalovaným dohodnutý v kúpnej zmluve nepochybne napĺňa znaky poukáţky v zmysle § 535 a nasl. OZ. Prijatím poukáţky tak došlo k splneniu povinnosti ţalobcov zaplatiť kúpnu cenu plnením síce v prospech ţalovanej, ale na účet spoločnosti S. Z., A. S. Nárok na vrátenie kúpnej ceny by v prípade zániku kúpnej zmluvy vznikol ţalobcom len voči tejto spoločnosti. Ak by súd dal za pravdu ţalobcom, priznal by vlastne spoločnosti S. Z., A. S. dvojnásobný majetkový prospech (zníţenie záväzku voči ţalovanej a získanie kúpnej ceny z druhého predaja toho istého majetku). Navrhla preto dovolanie ţalobcov ako nedôvodné zamietnuť a priznať jej trovy dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podali účastníci konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu
1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe ich dovolanie nie je dôvodné. 4 Cdo 46/2009 4 Z obsahu dovolania ţalobcov vyplýva, ţe títo uplatňujú dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa, treba povaţovať za správne.
ods.1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemoţno zistiť, musí sa vydať štátu.
OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je kaţdý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
nej dostal.
1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre moţné, najmä preto, ţe obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňaţná náhrada.
1 OZ ak sa plnenie stane nemoţným, povinnosť dlţníka plniť zanikne. 4 Cdo 46/2009 5
1 OZ dlţník je povinný bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenie nemoţným, oznámiť to veriteľovi, inak zodpovedá za škodu, ktorá vznikne veriteľovi tým, ţe nebol včas o nemoţnosti upovedomený.
2 OZ právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dotknuté. V ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka je bezdôvodné obohatenie vymedzené predovšetkým ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil a oproti tomu vzniká i právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, poţadovať vydanie toho, o čo sa druhý zo subjektov tohto záväzku obohatil. V ustanovení § 457 OZ je upravený osobitný spôsob vydania predmetu obohatenia, ak zmluva,
ktorej si strany vzájomne plnili, bola neplatná alebo zrušená. Ak plnila
zmluvy len jedna strana, ustanovenie § 457 sa neuplatní; v takomto prípade sa povinnosť vydať plnenie z neplatnej alebo zrušenej zmluvy riadi ustanovením § 451 OZ. Ak vlastník nehnuteľnosti vykonal prevod rovnakej nehnuteľnosti na tú istú osobou dvakrát, kupujúci sa stane jej vlastníkom na základe tej kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva kataster povolil. U tej kúpnej zmluvy, u ktorej vklad nebol povolený (návrh na vklad bol zamietnutý, prípadne konanie o povolenie vkladu bolo zastavené), nejde o právny úkon neplatný, ale o právny úkon, u ktorého dochádza k zániku povinnosti dlţníka plniť v dôsledku nemoţnosti plnenia (§ 575 ods. 1 OZ). Ak jedna zo strán
zmluvy uţ plnila, má právo na vydanie toho, čo druhá strana získala na základe takto zaniknutého záväzku (§ 577 ods. 2 OZ). V posudzovanej veci spoločnosť S. Z., A. S. ako predávajúci a ţalobcovia ako kupujúci uzavreli platne dve kúpne zmluvy, ktorých predmet bol totoţný, a to kúpnu zmluvu z X., ktorej vklad nebol povolený a kúpnu zmluvu z X., ktorej vklad bol povolený príslušným katastrálnym orgánom pod č. V. dňa X. Okamihom povolenia vkladu kúpnej zmluvy z X. (dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu) ţalobcovia nadobudli do vlastníctva predmet kúpy, čím spoločnosť S. Z., A. S. naopak k predmetu kúpy vlastnícke právo stratila. Z uvedeného vyplýva, ţe následne po uzatvorení kúpnej zmluvy z X. sa stalo plnenie z tejto kúpnej zmluvy nemoţným (spoločnosť S. Z., A. S. uţ nemohla vykonať prevod vlastníctva na ţalobcov
tejto zmluvy), v dôsledku čoho vzájomné povinnosti z tohto záväzku plniť zanikli. Keďţe ţalobcovia poskytli
tejto zmluvy plnenie (zaplatili 4 Cdo 46/2009 6 dohodnutú kúpnu cenu v sume 99 660,-- Sk), majú nepochybne právo na vydanie majetkového prospechu z titulu bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 OZ v spojení s § 577 ods. 2 OZ). Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol vzniká
zákona tomu, kto ho získal. Tým, kto plnenie získal nie je osoba, ktorá predmet plnenia aktuálne drţí, prípadne ktorá ho skutočne spotrebovala. Takýmto subjektom nie je ani osoba, ktorá ho získala na základe platne uzavretej dohody s adresátom plnenia a osobou, ktorá plnenie poskytla. Osobou povinnou vydať majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je výlučne osoba, ktorej plnenie bolo adresované. V posudzovanej veci bolo potrebné vznik bezdôvodného obohatenia posudzovať v úzkom kontexte so záväzkovým vzťahom vyplývajúcim z kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou S. Z., A. S. a ţalobcami X. V bode V. tejto zmluvy sa jej účastníci dohodli, ţe kúpna cena, ktorá patrí spoločnosti S. Z., A. S., bude v celosti vyplatená ţalovanej. Uvedené dojednanie svojim obsahom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom. Treba ho preto povaţovať za platné (na jeho platnosť nemali ţiaden vplyv ani dôsledky nemoţnosti plnenia). Účelom tohto dojednania bolo jednak zaplatenie kúpnej ceny a súčasne splnenie záväzku spoločnosti S. Z., A. S. voči ţalovanej. To znamená, ţe v podstate kúpna cena zaplatená ţalobcami, adresátom ktorej bola nepochybne
kúpnej zmluvy spoločnosť S. Z., A. S., bola s jej súhlasom a po dohode so ţalobcami a ţalovanou len pouţitá na vyrovnanie (zníţenie) záväzku, ktorý mala spoločnosť S. Z., A. S. voči ţalovanej. Ţalovaná je teda len osobou, ktorá plnenie získala na základe platne uzavretej dohody medzi adresátom plnenia a osobou, ktorá plnenie poskytla. Z uvedeného vyplýva, ţe adresátom plnenia poskytnutého ţalobcami v podobe kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy nebola ţalovaná. Ţalovaná ţiaden majetkový prospech na úkor ţalobcov, ktorý by bol v príčinnej súvislosti s poskytnutím plnenia ţalobcami vo forme zaplatenia kúpnej ceny, nezískala. Nie je teda v rovine hmotného práva nositeľkou záväzku k jeho vydaniu. Odvolací súd dospel preto k správnemu záveru, ţe ţalovaná nie je účastníčkou hmotnoprávneho zodpovednostného záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia a teda, ţe nie je v danej veci pasívne legitimovaná. Ţalobcovia neopodstatnene namietali, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďţe v konaní 4 Cdo 46/2009 7 neboli zistené ani vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov
1 O.s.p. zamietol. Ţalovaná mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b od. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovanej v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, preto jej neboli priznané. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. júna 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.