3 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb., lebo v čase znárodnenia nehnuteľností nebol ich vlastníkom. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z
zákona č. 87/1991 Zb. Znárodnenie bolo vykonané v rozpore s vtedy platnými predpismi, bol preto daný právny dôvod na vydanie nehnuteľností oprávnenej osobe (§ 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 87/1991 Zb.). Na odvolanie účastníkov na ţalovanej strane Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo
zákona č. 87/1991 Zb. povinnosť vydať vec. Keďţe majetková krivda nebola spôsobená J. B. a M. B., je dohoda o vydaní nehnuteľností neplatná. Z toho dôvodu vyhovel „vzájomnej ţalobe“ ţalovanej 1/ v časti, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti tohto právneho úkonu. Výrok, ktorým zamietol jej „vzájomnú ţalobu“ v časti, ktorou sa domáhala uloţenia povinnosti ostatným ţalovaným vydať jej nehnuteľnosti, odôvodnil tým, ţe „vlastníctvo prináleţí ţalobcovi“. Na odvolanie ţalobcu, ţalovanej 1/, ako aj ţalovaných 2/, 3/ a 5/1 aţ 5/4 Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 22. mája 2003 sp. zn. 12 Co 45/2003 zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola ţalovaným 2/, 3/ a 5/1 aţ 5/4 uloţená povinnosť vydať nehnuteľnosti ţalobcovi do 30 dní tak, ţe túto povinnosť uloţil aj ţalovanej 4/. Výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu voči ţalovanej 1/ potvrdil, a výrok prvostupňového rozsudku, ktorým bola určená neplatnosť dohody o vydaní nehnuteľností, zmenil tak, ţe „vzájomnú ţalobu“ ţalovanej 1/ zamietol. Potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá „vzájomná ţaloba“ ţalovanej 1/ na uloţenie povinnosti ostatným ţalovaným vydať jej nehnuteľnosti. Rozhodol tieţ o náhrade trov konania. V odôvodnení uviedol, ţe po tom, ako boli nehnuteľnosti uţ vydané postupom podľa zákona č. 87/1991 Zb., treba ţalobou uplatnený nárok ţalobcu posudzovať podľa § 5 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb.
tohto ustanovenia platí, ţe ak bola vec vydaná, môţu osoby, ktorých nároky uplatnené v stanovenej lehote neboli uspokojené, uplatniť svoje nároky na súde voči osobám, ktorým sa vec vydala, a to do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona. Ţalovaná 1/ nevykazuje znaky osoby, ktorá by mala nehnuteľnosti takto vydať, preto súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ ţalobu voči ţalovanej 1/ zamietol. Správne tieţ ţalovaných 2/, 3/ 3 Cdo 328/2009 5 a 5/1 aţ 5/4 zaviazal vydať nehnuteľnosti ţalobcovi, lebo kúpna zmluva je neplatná z dôvodu, ţe ţalobca v čase jej uzatvorenia nebol plnoletý a jeho úkon nebol schválený poručenským súdom. Znárodňovací výmer je zmätočným aktom štátu, ktorý sa prieči zásadám demokratickej spoločnosti a nespĺňal celý rad náleţitosti určených právnym poriadkom; v konaní nebolo preukázané, ţe by bol vôbec ţalobcovi doručený. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe k odňatiu nehnuteľností ţalobcu došlo v rozpore s vtedy platnými právnymi predpismi (§ 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 87/1991 Zb.), avšak nie z dôvodu, ţe znárodnený pivovar nedosahoval určenú produkciu a ţe ţalobcovi nebola za znárodnené nehnuteľnosti poskytnutá náhrada. Prechod majetku ţalobcu na štát bol dôsledkom perzekúcie a postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, preto jeho nárok na zmiernenie majetkovej krivdy je daný aj podľa § 6 ods. 2 zákona č. 87/1991 Zb. Tento zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym, nepripúšťa preskúmanie platnosti dohody o vydaní nehnuteľnosti. V konaní neboli zistené ţiadne dôvody neplatnosti tohto úkonu
Odvolací súd preto zmenil výrok prvostupňového rozsudku o určení neplatnosti dohody o vydaní nehnuteľností tak, ţe „vzájomnú ţalobu“ ţalovanej 1/ zamietol. Keďţe oprávnenou osobou podľa zákona č. 87/1991 Zb. bol ţalobca, mali byť nehnuteľnosti vydané jemu. V danom prípade nebolo potrebné posudzovať nárok ţalobcu na vydanie nehnuteľností podľa § 6 zákona č. 87/1991 Zb., lebo podanou ţalobou uplatnil nárok voči fyzickým osobám, ktorým uţ nehnuteľnosti boli vydané (§ 5 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb.). Pretoţe vydané boli aj ţalovanej 4/, zmenil prvostupňový rozsudok tak, ţe povinnosť vydať nehnuteľnosti rozšíril aj na ţalovanú 4/, i keď jej spoluvlastnícky podiel nadobudla medzičasom obchodná spoločnosť Q., spol. s r.o. so sídlom v B.. Odvolací súd potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí „vzájomnej ţaloby“ ţalovanej 1/ na vydanie nehnuteľností ostatnými ţalovanými z dôvodu, ţe ţalovaná 1/ v konaní nepreukázala, ţe je vlastníčkou nehnuteľností, čo bolo predpokladom jej úspechu v konaní (§ 126 Občianskeho zákonníka). O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Opravným uznesením z 31. júla 2003 sp. zn. 12 Co 45/2003 Krajský súd v Banskej Bystrici opravil svoj rozsudok z 22. mája 2003 tej istej spisovej značky tak, ţe ho doplnil o výrok,
ktorého sa pripúšťa dovolanie. Opravu odôvodnil chybou v písaní pri vyhotovovaní písomného rozhodnutia, v dôsledku ktorej nebol tento výrok uvedený vo výrokovej časti rozsudku, hoci na odvolacom pojednávaný
b/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), lebo „ţalobca v danom konaní nie je aktívne legitimovaný a nemá spôsobilosť byť účastníkom konania“. Podľa jej názoru došlo v konaní tieţ k tzv. inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Napadnutý rozsudok spočíva na skutkovom zistení, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a tieţ na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Ţalovaná 1/ z týchto dôvodov ţiadala zrušiť tak dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj jemu predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa. Aj ţalovaní 2/, 3/ a 5/1 aţ 5/4 podali proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
a tieţ
2 písm. b/ O.s.p. V danej veci sa ţalovaná 1/ v konaní o určenie neplatnosti dohody o vydaní veci domáhala „vzájomnou ţalobou“ podanou proti ostatným ţalovaným. Takáto „vzájomná ţaloba“ nezodpovedá § 97 O.s.p. Preto výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol výrok rozsudku súdu prvého stupňa (určujúci neplatnosť dohody o vydaní nehnuteľností) zmenený tak, ţe „vzájomná ţaloba“ sa zamieta, bol jednoznačne správny (ţiadny iný výrok by nebol v súlade s § 97 ods. 1 O.s.p.). Po zohľadnení tejto podstatnej okolnosti najvyšší súd dospel k záveru, ţe v danom prípade nie je dôvod vyhovieť dovolaniu ţalovanej 1/ a ţe jej opravný prostriedok treba zamietnuť (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd vo vzťahu k dovolaniu ţalovaným 2/, 3/ a 5/1 aţ 5/4 uviedol, ţe i keď je nimi napadnutý výrok formálne označený ako „zmeňujúci“, z hľadiska ţalovaných 2/, 3/ a 5/1 aţ 5/4 ide po rozhodujúcej (obsahovej) stránke o výrok potvrdzujúci (zmeňujúci je z hľadiska ţalovanej 4/, ktorá ale dovolanie nepodala). Prípustnosť dovolania týchto dovolateľov vyslovil odvolací súd v samostatnom výroku svojho rozhodnutia. Dovolací súd osobitne zdôraznil, ţe ak odvolací súd vysloví prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p., je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. V dovolacom konaní potom predmetom posudzovania a riešenia môţu byť len právne otázky (na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený a ani vybavený procesnými prostriedkami – viď § 243a ods.2, veta druhá O.s.p.). Dovolací súd v nadväznosti na to vo svojom rozsudku konštatoval, ţe práve so zreteľom na vyššie uvedené medze dovolacieho prieskumu v danom prípade nepreskúmaval (nemohol preskúmať) správnosť skutkových záverov odvolacieho súdu, ani opodstatnenosť námietok ţalovaných 2/, 3/ a 5/1 aţ 5/4 skutkovej povahy [či napríklad kúpna zmluva bola uzavretá v ťaţivých spoločenských, politických alebo ekonomických pomeroch, či a pre ktorú zmluvnú stranu bola výhodná, či a v akom rozsahu sa na jej základe plnilo, či a aký stupeň perzekúcie postihol jednotlivé zmluvné strany, aká bola motivácia jej účastníkov vedúca k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, či a s akými dôsledkami konal ţalobca v úmysle uviesť zmluvnú protistranu do omylu]. Keďţe platná právna úprava umoţňovala dovolaciemu súdu v dovolacom konaní riešiť len právnu 3 Cdo 328/2009 9 otázku, so zreteľom na zásadný právny význam ktorej bola vyslovená prípustnosť dovolania, dovolací súd neposudzoval (nemohol posudzovať) ani správnosť skutkových a právnych názorov súdov o podstate majetkovej krivdy, ktorá nastala v rozhodnom období, o prechode nehnuteľností na štát, o tom, či znárodnenie bolo alebo nebolo v súlade s vtedajším právnym poriadkom, či nebol prekročený povolený rozsah znárodnenia, či k odňatiu nehnuteľností došlo spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 87/1991 Zb. alebo v ustanovení § 6 ods. 2 tohto zákona, či za odňatie nehnuteľností mala byť vyplatená náhrada a aké dôsledky malo jej nevyplatenie, či znárodňovací výmer mal alebo nemal predpísané náleţitosti a aké boli jeho právne účinky, či tento výmer (aj so zreteľom na ním vyslovenú neúčinnosť niektorých prevodov majetku po 1. januári 1948) bol alebo nebol zmätočným aktom štátu priečiacim sa zásadám demokratickej spoločnosti. Z toho istého dôvodu (vymedzenia medzí prípustného dovolacieho prieskumu) dovolací súd neskúmal (nemohol skúmať), či ţalobca je oprávnenou osobou
5 zákona č. 87/1991 Zb. a ţalovaní 2/, 3/ a 5/1 aţ 5/4 osobami uvedenými v § 4 a § 5 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb., či štát a právni predchodcovia ţalovaných 2/, 3/ a 5/1 aţ 5/4 vstúpili do drţby nehnuteľností, prípadne či a aká plynula vydrţacia lehota a či drţba bola dobromyseľná a oprávnená. Z rovnakého dôvodu sa nemohol zaoberať ani otázkou právnych dôsledkov zapísania vlastníctva J. B. a M. B. do pozemkovej knihy, ani otázkou, či ţalobca (ne)prejavil po tomto zápise vlastníctva do pozemkovej knihy konkludentný súhlas s vykonaním zápisu. Po tomto konštatovaní dovolací súd uviedol, ţe pripustením dovolania bola vytvorená moţnosť (len) pre preverenie správnosti riešenia otázky platnosti kúpnej zmluvy z hľadiska toho, ţe v čase jeho urobenia nezavŕšil vek 21 rokov. Otázku, či ţalobca bol v tom čase plnoletý, bolo potrebné riešiť podľa vtedy platného súkromného práva. Odvolací súd správne dospel k záveru, ţe plnoletosť ţalobcu nevyplývala zo zavŕšenia veku. Nebolo opodstatnené tvrdenie dovolateľov, ţe odvolací súd otázku, či ţalobca (osoba vo veku nad 18 rokov) nedosiahol plnoletosť inak neţ zavŕšením predpísaného veku 21 rokov, vôbec neriešil. Odvolací súd sa touto otázkou zaoberal a výsledok jej riešenia vysvetlil na str. 7 dovolaním napadnutého rozsudku. Neopodstatnená bola tieţ námietka ţalovaných 2/, 3/ a 5/1 aţ 5/4, ţe odvolací súd túto problematiku zjednodušil len na otázku dosiahnutia veku 21 rokov ţalobcom. Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd vyriešil otázku neplnoletosti ţalobcu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy správne. So zreteľom na to, ţe ţalobca v čase uzatvorenia zmluvy nebol plnoletý, nemohla byť kúpna zmluva platná. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá bola zapísaná v pozemkovej knihe, bolo moţné nadobudnúť spravidla len vpisom do pozemkovej knihy. Náleţitosti listín, na základe ktorých sa mal vykonať zápis do pozemkovej 3 Cdo 328/2009 10 knihy, upravoval vtedajší právny poriadok. Ak bolo vkladové povolenie vystavené maloletou osobou bez súhlasu zákonného zástupcu alebo poručenského súdu, bol vklad od začiatku neplatný.
pozemkovokniţného poriadku medziiným platilo, ţe na základe listín, vydaných maloletými bez predpísaného „sudcovského“ schválenia, nemohol sa vykonať vklad alebo záznam. Pokiaľ sa v týchto prípadoch vklad napriek tomu vykonal, pozemková kniha odporovala skutočnému právnemu stavu. Tento stav, ktorý bol na ujmu skutočného vlastníka, pripúšťal vtedajší právny poriadok riešiť ţalobou o výmaz. Nepodanie ţaloby v stanovenej lehote nemalo dopad na (ne)platnosť vkladu alebo (ne)platnosť zmluvy. Nepodaním ţaloby v stanovenej lehote skutočný vlastník stratil moţnosť preukázať v konaní o takejto ţalobe neplatnosť vkladu. Zo spisu vyplýva, ţe ţalobca v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebol plnoletý. Vkladové povolenie tvorilo v danom prípade súčasť kúpnej zmluvy. To znamená, ţe aj toto povolenie urobila osoba neplnoletá. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo potrebné vysloviť názor, ţe neplatným právnym úkonom bola kúpna zmluva vrátane vkladového povolenia. Záverečnú časť odvolacím súdom pripustenej dovolacej otázky dovolací súd zodpovedal tak, ţe neskoršia právna úprava nezmenila nič na tom, ţe ţalobca v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebol plnoletý; táto neskoršia právna úprava neobsahovala ustanovenia, ktoré by spätne za platné označovali právne úkony, urobené pred jej prijatím osobami, ktoré pre neplnoletosť neboli spôsobilé na ich urobenie. Z vyššie uvedeného dovolací súd vyvodil, ţe dovolanie ţalovaných 2/, 3/ a 5/1 aţ 5/4 smeruje v tejto časti proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorý je aj podľa právneho názoru dovolacieho súdu zaloţený na správnom právnom posúdení veci. Ich dovolanie bolo preto potrebné v tejto časti zamietnuť podľa § 243b ods. 1 O.s.p. ako neopodstatnené. Na základe sťaţnosti ţalobcov 2/, 3/, 5/1, 5/2, 5/3, 5/4 a spoločnosti Q., s.r.o. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v náleze z
5 zákona č. 87/1991 Zb., či nehnuteľnosti v čase ich prechodu na štát boli v jeho vlastníctve a či teda utrpel majetkovú ujmu
uvedeného zákona. Aj v súlade s názorom ústavného súdu označil odvolací súd za rozhodujúce posúdenie kúpnej zmluvy. Vzhľadom na dátum uzavretia tejto zmluvy sa jej platnosť posudzuje podľa uhorského obyčajového práva. S poukazom na výsledky dokazovania odvolací súd dospel k záveru, ţe kúpna zmluva je neplatná z dôvodu, ţe predávajúci v čase jej uzavretia nebol plnoletý a v konaní nevyšlo najavo, ţe by jeho úkon bol schválený zákonom predpokladaným postupom. Obdobne nebolo preukázané, ţe by predávajúci tento úkon dodatočne konvalidoval v čase svojej plnoletosti – posledný úkon ţalobcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy bol jeho prejav, ktorým
1 uvedeného zákona. Dobu vzniku tejto krivdy treba vztiahnuť k dátumu prijatia predmetného znárodňovacieho predpisu, v dôsledku čoho treba mať za to, ţe vlastníctvo bolo odňaté J. B. a M. B.. Skutočnosť, ţe k znárodneniu došlo v rozpore s predmetným znárodňovacím predpisom (nehnuteľnosti totiţ neslúţili na produkciu piva ani na prevádzku znárodneného pivovarníckeho podniku), zakladá dôvod na vydanie nehnuteľností
1 písm. k/ zákona č. 87/1991 Zb. Odvolací súd dodal, ţe v danom prípade vydaný znárodňovací výmer ako administratívny akt nespĺňal náleţitosti účinného administratívneho aktu. Aj so zreteľom na obsah nálezu odvolací súd v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku konštatoval, ţe kúpna zmluva bola (pre obe zmluvné strany) uzavretá v ťaţivých spoločensko-politických podmienkach. Výhodnejšia však bola pre predávajúceho, ktorý za nehnuteľnosti získal aspoň čiastočné plnenie, J. B. a M. B. však za 3 Cdo 328/2009 14 znárodnené nehnuteľnosti nebola poskytnutá ţiadna odplata a dokonca boli perzekvovaní, trestne stíhaní, odsúdení a vykonali trest odňatia slobody. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým ţalobe vyhovel, a to tak, ţe neopodstatnene podanú ţalobu zamietol. V súlade so svojím názorom zaujatým v uvedenom zmeňujúcom výroku zároveň potvrdil zamietajúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa proti ţalovaným 1/ a 4/. Proti rozsudku odvolacieho súdu uvedenému v predchádzajúcom odseku podal ţalobca dovolanie s odôvodnením, ţe v konaní mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a § 237 písm. f/ O.s.p.) a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odňatie moţnosti pred súdom konať vyvodzoval z procesného postupu odvolacieho súdu, ktorý na odvolacom pojednávaní 17. júna 2009 rozhodol podľa § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. tesne pred vyhlásením rozsudku, pričom uznesenie vyhovujúce návrhu, aby na miesto pôvodne ţalovanej 4/ vstúpila do konania Q., s.r.o., písomne nevyhotovil a nedal poučenie o moţnosti napadnúť toto uznesenie odvolaním. Keďţe predmetné uznesenie ţalobcovi ani nedoručil, znemoţnil mu podať odvolanie proti nemu – rozsudok vyhlásil skôr, neţ ţalobcovi začala plynúť lehota na podanie odvolania proti tomuto uzneseniu. Zmena účastníka, o ktorej rozhodol odvolací súd, je navyše v rozpore s § 5 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb. Podľa jeho názoru mu moţnosť konať pred súdom bola odňatá aj v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania – vyčíslenia trov ţalovaných, i keď súdu doručené v lehote uvedenej v § 151 ods. 1 druhá veta O.s.p., boli do spisu zaloţené aţ po niekoľkých týţdňoch (t.j. aţ po rozhodnutí o náhrade trov). Na odôvodnenie opodstatnenosti uplatnenia dovolacieho dôvodu
2 písm. c/ O.s.p. dovolateľ uviedol, ţe odvolací súd celkom prehliadol podstatnú skutočnosť, ţe totiţ ţalobca ako pôvodný vlastník nehnuteľností v spoločensko-politických pomeroch existujúcich v čase znárodnenia v roku 1948 a po ňom ani reálne nemohol vyuţiť lehotu 32 rokov na podanie ţaloby o výmaz vlastníctva. Takáto ţaloba by mala smerovať proti tomu, koho vlastníctvo sa navrhuje vymazať, J. B. a M. B. však boli v pozemkovej knihe vedení ako vlastníci nehnuteľností len pomerne krátky čas, lebo po znárodnení bol ako vlastník zapísaný štát. Podanie predmetnej ţaloby preto právne i fakticky nebolo moţné. Úvahy odvolacieho súdu o dôsledkoch nevyuţitia uvedenej lehoty preto popierajú zmysel a účel zákona č. 87/1991 Zb. Podanie ţaloby o výmaz vlastníctva napokon ani nebolo potrebné. Ţalobca v súvislosti s tým poukázal na § 879 Všeobecného občianskeho zákonníka z roku 1811. Keďţe kúpna zmluva bola neplatná, čo konštatoval aj odvolací súd, nebolo potrebné ju vyhlasovať za neplatnú. 3 Cdo 328/2009 15 Neplatnosť nastávala ex lege a bol na ňu povinný prihliadnuť aj súd. Nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom spočíva podľa názoru dovolateľa tieţ v tom, ţe k znárodneniu došlo ku dňu stanovenému v zákone č. 115/1948 Zb., teda k 1. januáru 1948; v uvedený deň bol však v pozemkovej knihe vedený ako vlastník ţalobca. Nehnuteľnosti teda neboli znárodnené (a majetková krivda
zákona č. 87/1991 Zb. nebola spôsobená) J. B. a M. B., ale ţalobcovi. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyslovil svoje závery o retroaktivite znárodňovacieho výmeru, avšak k tomu, ţe rozhodujúcim pre posúdenie veci bol
f/ O.s.p. nemôţe zaloţiť skutočnosť, ţe ţalobca pri nahliadnutí do spisu nemal moţnosť zistiť obsah vyčíslenia trov procesnej protistrany. Ţalovaná 3/ podala obsahovo zhodné vyjadrenie ako ţalovaní 2/ a 5/1 aţ 5/4. Ţalovaní 1/ a 4/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili. 3 Cdo 328/2009 16 Najvyšší súd, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či je dovolanie v celom rozsahu procesne prípustné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Z právnej úpravy, ktorá je daná ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p. vyplýva, ţe dovolanie nie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. V prejednávanej veci výroková časť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu obsahuje viacero výrokov, a to výrok, ktorým odvolací súd: (1.) napadnutý rozsudok zmenil vo výroku o povinnosti ţalovaných 2/, 3/, 5/1, 5/2, 5/3 a 5/4 vydať ţalobcovi nehnuteľnosti tak, ţe ţalobu zamietol, (2.) napadnutý rozsudok potvrdil vo výroku, ktorým bola ţaloba voči ţalovaným 1/ a 4/ zamietnutá, (3.) napadnutý rozsudok zmenil vo výroku určujúcom neplatnosť dohody o vydaní nehnuteľností tak, ţe ţalobu zamietol, (4.) napadnutý rozsudok potvrdil vo výroku zamietajúcom návrh ţalovaného 1/ na vydanie nehnuteľností, (5.) rozhodol o trovách konania. Ţalobca napadol dovolaním iba výroky 1. a 2. (a ako súvisiace tieţ výroky, ktorými mu bola uloţená povinnosť zaplatiť náhradu trov konania). Dovolací súd výroky dovolaním nenapadnuté nebral na zreteľ; prípustnosť dovolania proti jednotlivým výrokom napadnutým dovolaním posudzoval samostatne. 3 Cdo 328/2009 17 Dovolanie v časti, ktorá smeruje proti výroku (1.) zmeňujúcemu prvostupňový rozsudok vo výroku o povinnosti ţalovaných 2/, 3/, 5/1, 5/2, 5/3 a 5/4 vydať ţalobcovi nehnuteľnosti, je procesne prípustné
1 O.s.p. Procesnú prípustnosť dovolania v časti, ktorá smeruje proti výroku (2.) potvrdzujúcemu prvostupňový rozsudok vo výroku o zamietnutí ţaloby proti ţalovaným 1/ a 4/, nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p.; obdobne procesná prípustnosť dovolania v časti napadajúcej výroky o povinnosti ţalobcu zaplatiť ţalovaným náhradu trov konania nevyplýva z ustanovení § 239 ods. 1 aţ 3 O.s.p. Prípustnosť týchto častí dovolania by prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád
Dovolací súd s prihliadnutím na obsah dovolania a tieţ so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade
Podľa uvedeného ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. nie je právne významné samo tvrdenie účastníka, ţe došlo k určitej procesnej vade, ale len zistenie, ţe k namietanej vade skutočne došlo. Dovolateľ procesné vady konania
a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietal a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Dovolací súd sa osobitne zameral na otázku, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p). Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. 3 Cdo 328/2009 18 Ţalobca (v časti B/ dovolania) namietal, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať tým, ţe na odvolacom pojednávaní
2 O.s.p. uznesenie súd doručí účastníkom, (len) ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť. Proti uvedenému uzneseniu nebolo prípustné odvolanie, lebo o zámene rozhodol nie súd prvého stupňa (viď § 201 O.s.p.), ale odvolací súd. Z materiálneho hľadiska 3 Cdo 328/2009 19 je zrejmé, ţe odvolací súd nepoučením ţalobcu o tom, ţe proti uvedenému uzneseniu nie je prípustné odvolanie, neodňal ţalobcovi moţnosť pred súdom konať § 237 písm. f/ O.s.p. K odňatiu moţnosti ţalobcu pred súdom konať (v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania) nemohlo dôjsť tým, ţe vyčíslenie trov ţalovaných doručené súdu síce v lehote uvedenej v § 151 ods. 1 druhá veta O.s.p., bolo do spisu fakticky zaloţené aţ po rozhodnutí o náhrade trov. Právna úprava trov občianskeho súdneho konania (predovšetkým ich druhov, platenia, nahradzovania a rozhodovania o nich) je obsiahnutá v ustanoveniach § 137 aţ § 151a O.s.p.
1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Zo spomenutých zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ale nevyplýva, ţe by dochádzalo k odňatiu moţnosti účastníka pred súdom konať, pokiaľ by vyčíslenie trov predloţené účastníkom na opačnej procesnej strane, ktorému sa prisudzuje náhrada trov (§ 151 O.s.p.), nebolo v uvedenej lehote zaloţené v súdnom spise. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe procesnú prípustnosť dovolania v časti, ktorá smeruje proti výroku (2.) potvrdzujúcemu prvostupňový rozsudok vo výroku zamietajúcom ţalobu proti ţalovaným 1/ a 4/, a tieţ procesnú prípustnosť dovolania v časti napadajúcej výroky o povinnosti ţalobcu zaplatiť ţalovaným náhradu trov konania nemoţno vyvodiť ani z § 237 O.s.p. Najvyšší súd sa v predmetnom dovolacom konaní mohol zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu len v časti, ktorou bolo toto rozhodnutie napadnuté procesne prípustnou časťou dovolania ţalobcu. V ďalšom sa preto zaoberal len vecnou správnosťou výroku, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil vo výroku o povinnosti ţalovaných 2/, 3/, 5/1, 5/2, 5/3 a 5/4 vydať ţalobcovi nehnuteľnosti tak, ţe ţalobu zamietol. V ďalšej časti sa pod dovolaním rozumie len procesne prípustná časť dovolania ţalobcu a pod rozsudkom odvolacieho súdu sa rozumie tento jeho zmeňujúci výrok.
2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, 3 Cdo 328/2009 20 ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Existencia procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. a v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nevyšla v dovolacom konaní najavo. Ţalobca v dovolaní namieta, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Pred posúdením opodstatnenosti uplatnenia uvedeného dovolacieho dôvodu ţalobcom povaţuje najvyšší súd za potrebné upozorniť na významnú odlišnosť doterajších dovolacích konaní v tejto veci. V dovolacích konaniach sp. zn. 3 Cdo 3/2006 a sp. zn. 3 Cdo 211/2008 išlo o posúdenie opodstatnenosti dovolania, prípustnosť ktorého bola zaloţená osobitným výrokom rozsudku odvolacieho súdu (§ 238 ods. 3 O.s.p.) – najvyšší súd v súlade s jeho rozhodovacou praxou mohol v týchto dovolacích konaniach posudzovať správnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom len v konkrétne tej právnej otázke majúcej zásadný právny význam, so zreteľom na ktorú bolo dovolanie pripustené. Iná je však situácia v ostatnom dovolacom konaní (t.j. sp. zn. 3 Cdo 328/2009), v ktorom vyplýva procesná prípustnosť dovolania z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a dovolací súd je oprávnený – v rámci danom rozsahom dovolania a v ňom uplatnených dovolacích dôvodov – pri posudzovaní opodstatnenosti dovolania preskúmať správnosť právneho posúdenia veci bez toho obmedzenia, ktoré sa inak uplatňuje v prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom (§ 238 ods. 3 O.s.p.). 3 Cdo 328/2009 21 Dôvody, so zreteľom na ktoré povaţuje ţalobca za nesprávne právne posúdenie veci v napadnutom rozsudku odvolacieho súdu, uviedol v časti A/ svojho dovolania. Dovolací súd k nim uvádza nasledovné: a/ Prvý okruh námietok dovolateľa sa týka neplatnosti kúpnej zmluvy, zápisu vlastníctva v pozemkovej knihe v prospech právnych predchodcov ţalovaných, 32-ročnej lehoty (v ktorej bolo podľa vtedajšieho právneho poriadku moţné vo všeobecnosti podať ţalobu o výmaz), ţalobcom tvrdenej nadbytočnosti takejto ţaloby v danom prípade (keďţe kúpna zmluva bola neplatná, čo konštatoval aj odvolací súd), a tieţ existencie individuálnych okolností brániacich ţalobcovi podať takúto ţalobu. K podstate právnych otázok, ktoré súvisia s obsahom vyššie uvedených námietok sa najvyšší súd vyjadril uţ v rozsudku z 24. mája 2007 sp. zn. 3 Cdo 3/2006, na ktorý v tomto smere v plnom rozsahu poukazuje s poznámkou, ţe ústavný súd v náleze, ktorým zrušil predmetný rozsudok najvyššieho súdu, neoznačil tieto právne závery za ústavne nekonformné. Dovolací súd dodáva, ţe v čase uzavretia kúpnej zmluvy platilo uhorské obyčajové právo, podľa ktorého treba aj v súčasnosti posudzovať otázku platnosti predmetného právneho úkonu. Odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe kúpna zmluva je neplatná, lebo predávajúci v čase jej uzavretia nebol plnoletý a v konaní nevyšlo najavo, ţe by jeho úkon bol schválený zákonom predpokladaným postupom. Obsahovo zhodný záver zaujal dovolací súd uţ v konaní sp. zn. 3 Cdo 3/2006, v ktorom uviedol, ţe „na základe listín, vydaných maloletými bez predpísaného 'sudcovského' schválenia, nemohol sa vykonať vklad alebo záznam; pokiaľ sa v týchto prípadoch vklad napriek tomu vykonal, pozemková kniha odporovala skutočnému právnemu stavu a tento stav, ktorý bol na ujmu skutočného vlastníka, pripúšťal vtedajší právny poriadok riešiť ţalobou o výmaz“. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, ţe takáto ţaloba nebola zo strany ţalobcu nikdy podaná. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je pritom so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci irelevantné, z akých dôvodov k podaniu takejto ţaloby nedošlo. Za rozhodujúcu skutkovú okolnosť pre posúdenie určujúcej otázky (koho nehnuteľnosti boli znárodnené a komu bola znárodnením spôsobená majetková krivda) povaţoval odvolací súd to, ţe zápis v pozemkovej knihe v čase znárodnenia deklaroval 3 Cdo 328/2009 22 vlastníctvo J. B. a M. B.. Keďţe správnosť tohto zápisu nebola relevantným spôsobom – v spore o výmaz – účinne spochybnená, bolo potrebné vychádzať z toho, ţe znárodneným bol majetok J. B. a M. B. a ţe im bola aktom znárodnenia nehnuteľností spôsobená majetková krivda
zákona č. 87/1991 Zb. Dovolací súd povaţuje tieto právne závery za správne. Treba dodať, ţe odvolací súd v ostatne napadnutom rozsudku riešil aj otázky, ktoré nemohli byť v konaní sp. zn. 3 Cdo 3/2006 dovolacím súdom posudzované vzhľadom na obsah dovolacej otázky vymedzenej pri pripustení dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd sa zaoberal medziiným otázkou, či kúpna zmluva bola uzavretá v ťaţivých spoločenských, politických alebo ekonomických pomeroch, či a pre ktorú zmluvnú stranu bola výhodná, či a v akom rozsahu sa na jej základe plnilo, či a aký stupeň perzekúcie postihol jednotlivé zmluvné strany, či znárodnenie bolo alebo nebolo v súlade s vtedajším právnym poriadkom a vyjadril sa tieţ k podstate spôsobenej majetkovej krivdy. Právne závery prijal aj vo vzťahu k otázke, či ţalobca je oprávnenou osobou
5 zákona č. 87/1991 Zb. a ţalovaní 2/, 3/ a 5/1 aţ 5/4 osobami uvedenými v § 4 a § 5 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb. Správnosť právnych záverov, ktoré odvolací súd v tomto smere prijal a vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţalobca v dovolaní nespochybnil, a preto sa nimi dovolací súd nezaoberal. b/ Do druhého argumentačného okruhu patria námietky dovolateľa o tom, ţe k znárodneniu došlo ku dňu stanovenému v zákone č. 115/1948 Zb. – k 1. januáru 1948. V ten deň bol totiţ ako vlastník vedený ţalobca. Dovolateľ vzhľadom na to tvrdí, ţe nehnuteľnosti boli znárodnené jemu a tým mu bola spôsobená majetková krivda
zákona č. 87/1991 Zb.; dodáva, ţe odvolací súd sa síce vyjadril o retroaktivite výmeru stanovujúceho rozsah znárodnenia, podľa názoru dovolateľa ale k časovému momentu znárodnenia nezaujal stanovisko. Z uvedených časových súvislostí ţalobca vyvodil, ţe ak boli (jemu) znárodnené nehnuteľnosti k
zákona č. 87/1991 Zb. treba preto považovať deň prijatia zákona č. 115/1948 Zb. (t.j.
zákona č. 87/1991 Zb. To znamená, ţe dovolací dôvod
2 písm. c/ O.s.p. bol ţalobcom uplatnený neopodstatnene. Najvyšší súd z dôvodov vy
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.