Trovy konania

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4Sţo/5/2010 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Mgr. M. K., bytom U., zastúpenej JUDr. S. H., Advokátska kancelária so sídlom v H., N., proti odporkyni Obci Kalná Roztoka, o nečinnosť orgánu verejnej správy, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/39/2009-62 zo dňa

1. februára 2010, o trovách konania takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/39/2009-62 zo dňa
2. februára 2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 3S/39/2009-73 zo dňa
3. apríla 2010 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Napadnutým uznesením krajský súd uloţil Obci Kalná Roztoka v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia rozhodnúť vo veci vedenej pod číslom 363/2005 týkajúcej sa odvolania navrhovateľky z funkcie riaditeľky Z. Š. s M. Š. v Kalnej Roztoke rozhodnutím starostu obce Kalná Roztoka č.j. 363/2005 zo dňa 4.10.2005, vrátenej obci rozhodnutím K. Š. Ú. v Prešove č.j. Spr.-RD/2005/00113-7 zo dňa 14.3.2008 v spojení s opravným rozhodnutím č.j.: Spr.- RD/2005/00113-8 zo dňa 5.1.
4. Následným uznesením č.k. 3S/39/2009-73 zo dňa
5. apríla 2010 podľa § 164 a § 246c Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) krajský súd doplnil výrok uznesenia zo dňa
6. februára 2010 tak, ţe zaviazal odporkyňu nahradiť navrhovateľke trovy konania 4Sţo/5/2010 2 vo výške 245,70 eur v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia k rukám alebo na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. S. H., advokáta. V odôvodnení krajský súd uviedol, ţe pokiaľ K. Š. Ú. v Prešove vrátil spisový materiál odporkyni na ďalšie konanie s poukazom na § 59 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého je odporkyňa právnym názorom K. Š. Ú. v Prešove viazaná, je povinná rozhodnúť o odvolaní navrhovateľky zo dňa 19.10.
7. Ak odporkyňa v 30-dňovej ani v 60-dňovej lehote nerozhodla, je nečinná a z uvedeného dôvodu krajský súd návrhu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol tak, ţe priznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania v sume 245,70 eur za 2 úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 26.8.2009, spísanie a podanie návrhu na súd dňa 26.8.2009 po á 115,90 eur podľa § 11 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb s reţijným paušálom á 6,95 eur. Súd nepriznal náhradu trov konania za vyjadrenie zo dňa 24.9.2009 a doplnenie návrhu zo dňa 11.12.
8. Tieto úkony boli podľa názoru krajského súdu doplnením obligatórnych náleţitostí návrhu na začatie konania a bolo úlohou právneho zástupcu, aby uţ pôvodný návrh za spísanie a podanie ktorého bola právnemu zástupcovi priznaná odmena, tieto obsahoval. Navrhovateľka zastúpená advokátom proti vyššie uvedenému uzneseniu v časti náhrady trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala, ţe rozhodnutie krajského súdu v časti o náhrade trov konania je nezákonné. V odôvodnení odvolania poukázala na následné písomné vyjadrenia k návrhu na začatie konania, ktoré boli samostatnými podaniami v zmysle civilného procesu, ktoré je v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. potrebné povaţovať za úkon právnej sluţby, za ktorý prináleţí právnemu zástupcovi odmena. Teda úspešná navrhovateľka má právo na náhradu trov konania tak, ako ich vypočítala. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol v súlade s návrhom a zaviazal odporkyňu nahradiť navrhovateľke trovy konania za 4 úkony právnej sluţby po 115,90 eur s reţijným paušálom po 6,95 eur spolu v sume 558,72 eur a 1 úkon právnej sluţby po 60,11 eur za podané odvolanie nie vo veci samej s paušálom 7,21 eur. Uznesenie krajského súdu napadla odvolaním aj odporkyňa v zastúpení advokátkou JUDr. E. K. z Advokátskej kancelárie Ulica P., S. (bez priloţenia plnej moci na zastupovanie odporkyne v danej veci). Vyslovila presvedčenie, ţe odporkyňa svojim konaním nikdy nezapríčinila nečinnosť a prieťahy. Tieto boli dané povahou vo veci samej, rozdielnym 4Sţo/5/2010 3 právnym výkladom ustanovení školského zákona č. 596/2003 Z.z., rozdielnym usmerňovaním K. Š. Ú. a nezrozumiteľnosťou jeho jednotlivých vyjadrení. Navrhla odvolaniu vyhovieť, zrušiť preskúmavané uznesenie v tej časti, v ktorej bola súdom zaviazaná k náhrade trov konania a vrátenia veci na ďalšie konanie. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd preskúmavané uznesenie zmenil v časti týkajúcej sa náhrady trov konania tak, ţe ţiadnemu s účastníkov právo na náhradu trov konania neprizná. Právny zástupca navrhovateľky vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol, aby odvolací súd priznal navrhovateľke plnú náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľky nie je moţné vyhovieť. Z podkladov súdneho spisu vyplýva, ţe krajský súd horeoznačeným uznesením v spojení s jeho opravou podľa § 164 OSP v časti výroku o náhrade trov konania navrhovateľke nepriznal v plnej uplatnenej výške náhradu trov právneho zastúpenia advokátom s odôvodnením, ţe z uplatnených 4 úkonov právnej pomoci s paušálnou náhradou boli dva úkony právnej pomoci doplnením obligatórnych náleţitostí návrhu. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa začína podaním ţaloby, ktorá musí obsahovať tvrdenie, ţe orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný. Povinnosťou advokáta, ktorý v danej veci zastupoval navrhovateľku, bolo pomáhať uplatňovať jej ústavné právo na obhajobu a chrániť jej ostatné práva a záujmy v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii). To znamená, podať na súd takú ţalobu na nečinnosť správneho orgánu, ktorá vyjadruje princíp subsidiarity správneho súdnictva, aby jeho právomoc nesuplovala iné účinné prostriedky nápravy (právnej ochrany). Navrhovateľka ničím bliţšie nezdôvodnila, prečo bolo potrebné návrh na začatie konania dňa 11.12.2009 písomne doplniť. Právny zástupca navrhovateľky ani pri ďalšom úkone, ktorý realizoval dňa 24.9.2009 na podnet krajského súdu, ktorý ţiadal oznámiť, či a s akým výsledkom bolo rozhodnuté o jej sťaţnosti zo dňa 30.1.2009 a vo veci podnetu na 4Sţo/5/2010 4 podanie protestu prokurátora adresovaných Okresnej prokuratúre v Humennom, Krajskej prokuratúre v Prešove a Generálnej prokuratúre v Bratislave neposkytol svojej mandantke takú právnu sluţbu, za ktorú by mu vzniklo právo na náhradu trov právneho zastúpenia za písomné podanie na súd vo veci samej podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa z vyššie uvedených dôvodov v plnom rozsahu stotoţnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého v preskúmavanej veci neboli dané podmienky odôvodňujúce priznanie náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľky pri ďalších uplatnených dvoch úkonoch právnej pomoci za vyjadrenie zo dňa 24.9.2009 a doplnenie návrhu zo dňa 11.12.
9. Pri určení náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP musel súd vychádzať zo zásady účelnosti a mohol priznať len náhradu tých výdavkov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pokiaľ právna zástupkyňa odporcu v odvolaní namietala nesprávnosť rozhodnutia krajského súdu v časti náhrady trov konania, odvolací súd povaţuje za potrebné poukázať na právo navrhovateľky na súdnu ochranu a v jeho rámci na právo na náhradu trov súdneho konania (§ 250t ods. 5 OSP), ktorého sa moţno domáhať len spôsobom a v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky na jej priznanie (čl. 51 ods. 1 ústavy). Odporcom v odvolaní navrhovaný postup súdu podľa ustanovenia § 150 OSP síce umoţňuje súdu, aby v rámci svojho uváţenia v medziach tohto zákonného ustanovenia celkom alebo sčasti nepriznal náhradu trov konania alebo plnú náhradu trov konania tomu účastníkovi, ktorému inak patrí ich náhrada. Dôvodom na pouţitie uvedeného ustanovenia však môţu byť len okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré Občiansky súdny poriadok neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, ţe tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov, a to na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, pričom hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 142 ods. 1 OSP). Takéto dôvody odvolací súd v danej veci nevzhliadol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 219 OSP ako vecne správne potvrdil. 4Sţo/5/2010 5 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
10. júla 2010 JUDr. Ida Hanzelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková