← Slovensko

nečinnosť komory veterinárnych lekárov

Obsah (13)§ 22§ 21§ 29§ 9§ 4§ 3§ 246§ 250t§ 11§ 15§ 1§ 2§ 23

Najvyšší súd 8Sžnč/2/2009-42 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M.. I. M., N., zast. Mgr. P. V., advokátom so sídlom Č. proti odporco

§ 22ods.

1 zák. č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. 2 8Sžnč/2/2009 o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku iba „zák. o súkromných veterinárnych lekároch“) a § 9 Druhej časti Disciplinárneho poriadku Stanov Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky (ďalej v texte rozsudku iba „Stanovy“) pod č. 3/2009 DK návrh na začatie disciplinárneho konania voči navrhovateľovi pre porušenie § 9 ods. 2 písm. a/, b/ zák. o súkromných veterinárnych lekároch a § 3 Tretej časti Etického a profesného poriadku Stanov preto, ţe navrhovateľ vykonal dňa 19. apríla 2008 v obciach B. M., M.. S. J. a S., okr. S. a dňa 06. júna 2008 v obci S. okr. M., súkromné veterinárne činnosti v rozpore s § 3 Tretej časti Etického a profesného poriadku Stanov, čím sa mal dopustiť disciplinárneho previnenia

§ 21ods.

1 zák. o súkromných veterinárnych lekároch. Odporca však do dňa podania návrhu na súd v predmetnom disciplinárnom konaní nijakým spôsobom nekonal, predseda Disciplinárnej komisie Komory doteraz nevymenoval predsedu a dvoch členov disciplinárneho senátu a teda im ani nepridelil vec na prerokovanie. Komora ako orgán verejnej správy tak nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný. Navrhovateľ ďalej poukázal, ţe na nápravu nečinnosti Komory bez úspechu vyuţil všetky dostupné prostriedky. Uviedol, ţe dňa

  1. júna 2009 poţiadal odporcu o sprístupnenie kópie spisu, aby mohol zistiť, či predseda Disciplinárnej komisie riadne vymenoval troch členov disciplinárneho senátu. Nahliadnutím do tohto spisu dňa
  2. júla 2009 zistil, ţe sa tak nestalo. Následne preto dňa
  3. augusta 2009 podal sťaţnosť na nekonanie predsedu Disciplinárnej komisie Komory a zároveň ţiadal o nápravu veci. Dozorná komisia Komory však rozhodnutím č. 14/2009 DK zo dňa
  4. októbra 2009 vo veci tejto sťaţnosti rozhodla tak, ţe vec odloţila, pretoţe zo strany predsedu Disciplinárnej komisie Komory nemalo dôjsť k disciplinárnemu previneniu, pretoţe výkon tejto funkcie nie je výkonom povolania súkromného veterinárneho lekára. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodlo Prezídium Komory rozhodnutím č. 14/2009 zo dňa
  5. októbra 2009, ktorým prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdilo. Taktieţ navrhovateľ uviedol, ţe obdŕţal list Prezidenta Komory č. 356/2009 zo dňa
  6. októbra 2009 označený ako „Informácia o výsledku prešetrenia sťaţnosti“, kde bolo uvedené, ţe sťaţnosť navrhovateľa zo dňa
  7. augusta 2009 povaţuje za opodstatnenú, pričom pri prešetrení sťaţnosti bolo zistené, ţe predseda Disciplinárnej komisie nepostupoval 3 8Sžnč/2/2009 v súlade so Stanovami, pričom dôvody, prečo sa tak stalo nie je moţné zistiť z dôvodu dlhodobej zahraničnej cesty predsedu Disciplinárnej komisie. Pre odstránenie zistených nedostatkov mal byť preto predseda Disciplinárnej komisie urgovaný na vymenovanie predsedu a dvoch členov Disciplinárneho senátu. S poukazom na § 22 ods. 2 zák. o súkromných veterinárnych lekároch navrhovateľ uviedol, ţe odporca mal vo veci predmetného disciplinárneho konania č. 3/2009 DiK rozhodnúť do 30 dní od jeho začatia, teda od podania návrhu na začatie disciplinárneho konania predsedu Dozornej komisie č. 3/2009 DK zo dňa
  8. marca 2009, to znamená do
  9. apríla
  10. Lehotu 30 dní na rozhodnutie vo veci moţno povaţovať za primeranú, pretoţe v tomto prípade nejde o zvlášť zloţitý prípad. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
  11. apríla 2010 k podanému návrhu uviedol, ţe ţalobu povaţuje za nedôvodnú, z dôvodu toho, ţe konanie č. 3/2009 DiK je prerušené z dôvodu konania o predbeţnej otázke. Ţiadal ţalobu zamietnuť a priznať trovy konania. Na výzvu súdu navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa
  12. mája 2010 k obsahu administratívneho spisu uviedol, ţe ani jeden z dokumentov predloţených odporcom mu doteraz nebol doručený, teda nebolo mu doručené ani opatrenie predsedu Disciplinárnej komisie zo dňa
  13. novembra 2009 o menovaní predsedu a členov disciplinárneho senátu a prideleniu im veci na prerokovanie. Navrhovateľ, s poukazom na § 22 ods. 1, 2 zák. o súkromných veterinárnych lekároch a § 1 Štvrtej časti Disciplinárneho poriadku Stanov, uviedol, ţe predseda Dozornej komisie podal návrh na začatie disciplinárneho konania
  14. marca 2009, avšak disciplinárny senát bol povinný rozhodnúť najneskôr do 60 dní od začiatku disciplinárneho konania, teda do
  15. má- ja 2009 (aj to u zvlášť zloţitého prípadu, o aký v tomto prípade nejde). Predseda Disciplinárnej komisie vymenoval predsedu a členov disciplinárneho senátu aţ dňa
  16. novembra 2009, hoci to bol

Disciplinárneho poriadku povinný vykonať najneskôr do

  1. apríla
  2. Keďţe toto opatrenie zo dňa 11.11.2009 nebolo doručené obvinenému, ten si nemohol uplatniť práva

Disciplinárneho poriadku. Nakoľko disciplinárne obvinenému nebol ani po uplynutí 6 mesiacov od ustanovenia disciplinárneho senátu dňa

  1. novembra 2009 riadne doručený návrh s výzvou, aby v lehote sedem dní vzniesol prípadnú námietku zaujatosti voči disciplinárnemu senátu alebo jeho 4 8Sžnč/2/2009 členovi, nemohol si tak disciplinárne obvinený túto uplatniť. Bez toho nemohol disciplinárny senát vykonávať ţiadne úkony, pretoţe tak by vo veci rozhodoval potenciálne zaujatý disciplinárny senát. Napriek uvedenému došlo dňa
  2. februára 2010 k vydaniu rozhodnutia o prerušení disciplinárneho konania. O tomto prerušení pritom nerozhodol disciplinárny senát, tak ako to vyplýva aj z § 5 a § 6 Disciplinárneho poriadku Stanov, ale rozhodol iba sám predseda disciplinárneho senátu. Takýto postup je v rozpore s § 29 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej v texte rozsudku iba „Správny poriadok“), kde sa pri prerušení konania jednoznačne hovorí o rozhodnutí. Takéto rozhodnutie mohol vydať len celý trojčlenný disciplinárny senát, nie iba jeho predseda. Predmetné rozhodnutie o prerušení disciplinárneho konania tak nie je rozhodnutím v zmysle zákona a preto je nezákonné a neplatné. Navyše, ak by aj toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, nebolo doteraz doručené disciplinárne obvinenému. Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe nakoľko doteraz nebolo vydané zákonné rozhodnutie vo veci a ani zákonne vydané rozhodnutie o prerušení konania v predmetnom disciplinárnom konaní doručené disciplinárne obvinenému, toto disciplinárne konanie tak nie je prerušené, naďalej sa má v ňom konať a naďalej počas neho plynú lehoty na vydanie rozhodnutia, odporca je však naďalej nečinný a nekoná. Stále tak zostávajú dôvody, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť. Navrhovateľ, vzhľadom k tomu, ţe medzitým došlo k ustanoveniu disciplinárneho senátu, zmenil svoj petit tak, ţe ţiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým vysloví povinnosť odporcu rozhodnúť v disciplinárnom konaní č. 3/2009 DiK do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a taktieţ ţiadal odporcu zaviazať k náhrade trov konania. Na výzvu súdu odporca v podaní doručenom súdu dňa
  3. mája 2010 uviedol, ţe v konaní nevznikla ani hmotnoprávna ani procesná chyba a navrhovateľ nebol na svojich právach poškodený. V disciplinárnom konaní bolo postupované v zmysle Disciplinárneho poriadku Stanov a Správneho poriadku a skutočnosť, ţe navrhovateľovi nebolo doručené rozhodnutie o prerušení zo dňa
  4. februára 2010 vyplýva z toho, ţe doručovanie nebolo urobené v zmysle ust. § 5 alebo § 6 Piatej časti Disciplinárneho poriadku, ale

§ 29Správneho poriadku.

Nakoľko Disciplinárny poriadok Stanov nepozná inštitút prerušenia konania z titulu konania o predbeţnej otázke (ako je tomu v tomto prípade), bol podporne pouţitý Správny 5 8Sžnč/2/2009 poriadok a z rovnakého dôvodu rozhodoval iba predseda disciplinárneho senátu, namiesto všetkých členov senátu. Ide o rozhodnutie procesného charakteru, nie hmotnoprávne. Ďalej odporca uviedol, ţe

§ 9

Piatej časti Disciplinárnej časti Stanov sa do vlastných rúk doručuje iba rozhodnutie

§ 4, § 5 alebo § 6 Piatej časti Disciplinárneho poriadku.

Keďţe v tomto prípade ide o prerušenie konania z iného dôvodu, neţ je uvedené v Disciplinárnom poriadku Stanov, bol pouţitý Správny poriadok a uznesenie o prerušení konania nebolo doručené navrhovateľovi do vlastných rúk. Navrhovateľovi sa nedoručovalo rozhodnutie o prerušení aj z dôvodu, ţe zatiaľ nebol upovedomený ani o začatí disciplinárneho konania, ktoré sa v zmysle Disciplinárneho poriadku Stanov ani neoznamuje, vzhľadom na to, ţe prvým krokom je výzva

§ 3

Piatej časti Disciplinárneho poriadku Stanov a rozhodnutie o prerušení konania jej predchádzalo. Odporca ďalej uviedol, ţe navrhovateľ nebol týmto postupom disciplinárneho senátu ani nedoručením rozhodnutia ukrátený o ţiadne jemu prislúchajúce práva v disciplinárnom konaní, nakoľko všetky práva bude mať ešte moţnosť vyuţiť pri pokračovaní disciplinárneho konania, kedy sa mu bude doručovať návrh s výzvou

§ 3

Piatej časti Disciplinárneho poriadku, z čoho je zrejmá predčasnosť ţaloby.

názoru odporcu lehoty uvedené v § 1 Štvrtej časti Disciplinárneho poriadku Stanov, § 2 Šiestej časti Disciplinárneho poriadku Stanov resp. § 22 ods. 2 zák. o súkromných veterinárnych lekároch sú iba lehotami procesnými, ich nedodrţanie nezakladá nezákonnosť rozhodnutia. Odporca ďalej uviedol, ţe Disciplinárny senát koná, aj keď je konanie prerušené. Konanie ako také nebolo zastavené alebo meritórne skončené. Disciplinárny senát bude v konaní pokračovať

Disciplinárneho poriadku Stanov po tom, ako bude rozhodnuté konanie o predbeţnej otázke. Záverom odporca uviedol, ţe ţalobu povaţuje za účelovú a predčasnú s cieľom priznania trov právneho zastúpenia. Prerušenie konania bolo vykonané s cieľom minimalizácie trov konania všetkých zúčastnených strán a v záujme zjednotenia rozhodovania disciplinárnych senátov v identických veciach. Práve z dôvodu, aby navrhovateľ (v prípade rozhodnutia odvolacieho súdu v obdobnej veci, pôvodne vedenej Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 14S/58/2008) opätovnou sankciou zo strany odporcu neutrpel ďalšiu ujmu a aby nevznikali zbytočné trovy konania, bolo konanie prerušené, aţ kým odvolací súd nerozhodne o predbeţnej otázke. 6 8Sžnč/2/2009 Taktieţ odporca uviedol, ţe navrhovateľ sa o konaní dozvedel len preto, ţe ţiadal sprístupniť spis. To znamená, ţe to bola iniciatíva navrhovateľa – zisťovanie, či sa proti nemu vedie konanie alebo nie. Ak by sa aj o prebiehajúcom konaní nedozvedel, v doterajšom priebehu mu neboli upreté ţiadne práva a ţalobu povaţuje odporca za účelovú, šikanóznu a najmä predčasnú, preto ju navrhol zamietnuť a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov konania. Najvyšší súd ako súd vecne príslušný

§ 246ods.

2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.“) preskúmal návrh navrhovateľa, naň nadväzujúce vyjadrenia účastníkov, ako aj administratívny spis odporcu a dospel k záveru, ţe konanie je potrebné zastaviť v zmysle ust. § 250t ods. 6 O. s. p..

§ 250tods.1 O.

s. p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný, môţe sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis.

§ 11ods.

1 zák. o súkromných veterinárnych lekároch komora je samosprávna stavovská organizácia, ktorá zdruţuje súkromných veterinárnych lekárov vykonávajúcich súkromné veterinárne činnosti na základe zápisu do registra.

§ 15ods.

1 zák. o súkromných veterinárnych lekároch orgánmi komory sú

  1. a)snem,
  2. b)prezídium,
  3. c)dozorná komisia,
  4. d)disciplinárna komisia

§ 15ods.

3 zák. o súkromných veterinárnych lekároch podrobnosti o organizácii a orgánoch komory upravia vnútorné predpisy komory. Vnútorné predpisy komory upravia

  1. a)spôsoby overovania splnenia podmienok uvedených v § 2 ods. 3,
  2. b)spôsob vedenia registra,
  3. c)podrobnosti o disciplinárnom konaní a spôsobe jeho vykonania, 7 8Sžnč/2/2009
  4. d)podrobnosti o doručovaní rozhodnutí komory,
  5. e)zásady etiky súkromného veterinárneho lekára.

§ 22ods.

1 zák. o súkromných veterinárnych lekároch o uloţení disciplinárneho opatrenia rozhoduje trojčlenný disciplinárny senát v konaní, ktoré sa začína na návrh predsedu dozornej komisie. Návrh moţno podať do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa predseda dozornej komisie dozvedel o porušení povinnosti alebo zásad etiky (§ 21 ods. 1), najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nim došlo.

§ 22ods.

2 zák. o súkromných veterinárnych lekároch disciplinárny senát je povinný o veci rozhodnúť do 30 dní od začiatku konania; vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní od začiatku konania. Rozhodnutie o uloţení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné a musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.

§ 1

Štvrtej časti Disciplinárneho poriadku predseda disciplinárnej komisie bezodkladne najneskôr do 15 dní po doručení návrhu a po zistení, či u členov disciplinárneho senátu nie je prekáţka, ktorá by bránila ich účasti na prejednávanej veci, vymenuje predsedu a dvoch členov disciplinárneho senátu a pridelí im vec na prerokovanie.

§ 2

Štvrtej časti Disciplinárneho poriadku disciplinárne konanie je začaté dňom, keď bol návrh doručený predsedovi disciplinárneho senátu, ktorému bola vec pridelená.

§ 2

Piatej časti Disciplinárneho poriadku predseda disciplinárneho senátu preskúma, či návrh má náleţitosti uvedené v § 3 Tretej časti Disciplinárneho poriadku. Ak zistí, ţe návrh tieto náleţitosti nemá alebo usúdi, ţe dôkazový materiál nie je úplný, vyzve predsedu dozornej komisie na ich doplnenie a súčasne mu určí lehotu, v ktorej má návrh doplniť.

§ 3

Piatej časti Disciplinárneho poriadku ak návrh obsahuje náleţitosti uvedené v § 3 Tretej časti Disciplinárneho poriadku, predseda disciplinárneho senátu doručí do vlastných rúk disciplinárne obvinenému návrh s výzvou, aby v lehote sedem dní vzniesol prípadnú námietku zaujatosti voči disciplinárnemu senátu prípadne členovi disciplinárneho 8 8Sžnč/2/2009 senátu, vyjadril sa k návrhu ak to povaţuje za potrebné a oznámil, či súhlasil, aby sa pojednávanie konalo bez jeho prítomnosti. Navrhovateľ sa pôvodným návrhom domáhal uloţenia povinnosti odporcovi a to, vymenovať predsedu a dvoch členov disciplinárneho senátu v disciplinárnom konaní č. 3/2009 DiK a povinnosť rozhodnúť v tomto disciplinárnom konaní. Tento návrh neskôr zmenil tak, ţe sa domáhal uloţenia povinnosti odporcovi rozhodnúť v disciplinárnom konaní č. 3/2009 DiK. Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil nasledujúce skutočnosti: Dňa 23. marca 2009 podal predseda Dozornej komisie návrh na začatie disciplinárneho konania navrhovateľa. Dňa 11. novembra 2009 predseda disciplinárnej komisie vydal opatrenie, ktorým menoval predsedu disciplinárneho senátu a dvoch členov disciplinárneho senátu a súčasne im pridelil vec na prerokovanie. Dňa 25. novembra 2009 predseda disciplinárneho senátu vyzval

§ 2

Piatej časti Disciplinárneho poriadku predsedu dozornej komisie na doplnenie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti navrhovateľovi zo dňa

  1. marca 2009 o doplnenie odôvodnenie návrhu o konkrétne skutočnosti, ktoré preukazujú spáchanie skutkov, v ktorých predseda dozornej komisie vidí spáchanie disciplinárneho previnenia a určil mu lehotu na doplnenie návrhu do
  2. januára
  3. Dňa
  4. januára 2010 predseda dozornej komisie doplnil odôvodnenie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti navrhovateľovi. Dňa
  5. februára 2010 predseda disciplinárneho senátu

§ 29

Správneho poriadku prerušil disciplinárne konanie z dôvodu, ţe za rovnaký skutok z r. 2007 bol navrhovateľ disciplinárne potrestaný a v disciplinárnom konaní bolo mu uloţené disciplinárne opatrenie. Prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave, ktorý napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predloţené, bez existencie váţneho dôvodu brániacemu mu konať a rozhodnúť. Váţnym 9 8Sžnč/2/2009 dôvodom predpokladaným zákonom sa rozumie právne akceptovateľná a relevantná prekáţka. Nečinnosť orgánu verejnej správy môţe spočívať v jeho opomenutí vykonať predpísaný úkon, v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môţe spočívať aj v tom, ţe namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví bez vydania rozhodnutia (listom, informáciou, záznamom v spise). Správny súd na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha preskúmania nečinnosti orgánu verejnej správy, preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu, t.j. skúma, či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Pri preskúmavaní zákonnosti činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sţ/120/03 zo dňa

  1. júla 2004 uverejnené pod č. 57/2004, ZSP). Keďţe aj konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je ovládané dispozičnou zásadou, správny súd preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu iba z hľadiska námietok uplatnených v návrhu. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, ţe dňa
  2. novembra 2009 bol v disciplinárnom konaní č. 3/2009 DiK vymenovaný predseda a dvaja členovia disciplinárneho senátu. Tento deň je potrebné taktieţ povaţovať za deň začatia disciplinárneho konania, v súlade s § 2 Štvrtej časti Disciplinárneho poriadku, keďţe predseda disciplinárnej komisie je zároveň predsedom rozhodujúceho disciplinárneho senátu, a pred vydaním rozhodnutia o menovaní členov disciplinárneho senátu mu bol návrh predsedu dozornej komisie na začatie disciplinárneho konania proti navrhovateľovi doručený. Zák. o súkromných veterinárnych lekároch pre vydanie rozhodnutia v disciplinárnom konaní v § 22 ods. 2 stanovuje povinnosť správneho orgánu rozhodnúť v tam stanovených lehotách. Rozhodnutie o prerušení konania z dôvodu konania o predbeţnej otázke bolo vydané dňa
  3. februára 2010, hoci zákonná lehota pre vydanie meritórneho rozhodnutia uplynula
  4. decembra 2009, resp. (v prípade predpokladu o zvlášť zloţitom prípade)
  5. januára
  6. 10 8Sžnč/2/2009 Disciplinárne konanie je typom konania týkajúceho sa administratívneho trestania, ktorého výsledok môţe závaţným spôsobom zasiahnuť do okruhu práv obvineného nielen pri výkone jeho povolania, ale môţe ovplyvniť aj jeho spoločenské postavenie a dobré meno. Jedným zo základných princípov dobrej verejnej správy, v zmysle europeizácie aj slovenského právneho priestoru, je princíp postihu za protiprávne konanie v primeranej lehote, na ktorý nadväzuje právo na meritórne rozhodnutie vo veci spolu s princípom právnej istoty. Primeranú lehotu treba vykladať v zmysle Memoranda k Odporúčaniu R

(91)1 Výboru ministrov Rady Európy o správnych sankciách a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd najmä s ohľadom na právnu a faktickú povahu a zloţitosť veci, správanie účastníka konania a postup konajúceho orgánu. Postup odporcu v disciplinárnom konaní č. 3/2009 DiK nemoţno povaţovať za súladný zo zákonom, najmä s poukazom na primeranosť lehoty pre vydanie rozhodnutia. Vnútorný predpis, ktorý ustanovuje podrobnosti o disciplinárnom konaní je vydávaný na základe zákona a v jeho medziach. Skutočnosť, ţe stanovy exaktne neupravujú lehoty pre úkony predsedu disciplinárneho senátu, neznamená, ţe tento nie je povinný uskutočniť všetky úkony tak, aby bolo moţné v danom konaní rozhodnúť v lehotách stanovených v § 22 ods. 2 zák. o súkromných veterinárnych lekároch.

§ 23ods.

1 zák. o súkromných veterinárnych lekároch sa na konanie

tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je týmto zákonom ustanovené inak. Vnútorný predpis odporcu v § 5 a § 6 Piatej časti Disciplinárneho poriadku vymedzil jednotlivé dôvody pre obligatórne alebo fakultatívne prerušenie konania, zákon o súkromných veterinárnych lekároch však nevylúčil pouţitie aj ustanovení o prerušení konania upravených v Správnom poriadku, teda odporca mohol konanie prerušiť na základe správnej úvahy o potrebe rozhodnutia o predbeţnej otázke. Avšak nemohol sa súd stotoţniť s argumentáciou odporcu, pokiaľ ide o doručovanie tohto rozhodnutia. 11 8Sžnč/2/2009 V zmysle ust. § 24 v spojení s § 29 ods. 3 Správneho poriadku o prerušení konania správny orgán vydá rozhodnutie, ktoré sa účastníkom konania doručuje. Tento postup je taktieţ jedným z prejavov súčinnosti orgánu verejnej správy s účastníkmi konania v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Pokiaľ ide o doposiaľ nedoručené upovedomenie o začatí disciplinárneho konania, je potrebné toto takisto posúdiť v medziach lehoty stanovenej na vydanie rozhodnutia v zmysle ust. § 22 ods. 2 zák. o súkromných veterinárnych lekároch. Predseda disciplinárneho senátu postupuje tak, aby disciplinárne konanie bolo moţné v primeranej lehote ukončiť, t. j. bez zbytočného odkladu. Preto sa súdu javí ako neprimeraná lehota určená predsedovi dozornej komisie na doplnenie návrhu na začatie konania, s poukazom na obsah tohto doplnenia. V tejto súvislosti moţno konštatovať, ţe po doručení tohto doplnenia malo zo strany odporcu dôjsť k upovedomeniu obvineného o začatí disciplinárneho konania, tak aby mu bolo umoţnené uplatniť svoje procesné práva mu prislúchajúce. Argument o neskoršej moţnosti tieto práva uplatniť neobstojí. Obvinený má právo od začiatku konania (§ 18 ods. 3 Správneho poriadku) byť oboznámený s dôvodmi, pre ktoré sa konanie o správnom delikte uskutočňuje, právo vyjadriť sa ku kaţdej veci, o ktorej má byť v konaní o správnom delikte rozhodnuté, a nepochybne tieţ právo v zmysle § 5 Štvrtej časti Disciplinárneho poriadku podať námietku zaujatosti člena disciplinárneho senátu. Preto odporca mal, v súlade s jednotlivými ustanoveniami Správneho poriadku, ktoré treba prednostne pouţiť ako predpis zákonný, pred predpisom vnútorným, obvineného hneď po začatí konania upovedomiť o jeho začatí. Keďţe však navrhovateľ návrhom na začatie konania sa doručenia upovedomenia o začatí konania ani doručenia rozhodnutia o prerušení konania nedomáhal a v konaniach správneho súdnictva sa uplatňuje zásada dispozičná, súd takúto povinnosť odporcovi uloţiť nemohol.

§ 250tods.

6 O. s. p. predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania. 12 8Sžnč/2/2009 Vydaním rozhodnutia o prerušení konania odpadli dôvody pre konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, hoci návrh bol podaný dôvodne. Zo správneho spisu vyplýva, ţe odporca bol v danej veci nečinný a aţ po podaní návrhu na súd vykonal úkony, smerujúce k prejednaniu veci a hoci vydal rozhodnutie o prerušení konania, nie meritórne rozhodnutie, takýto postup Správny poriadok umoţňuje, teda jeho momentálna nečinnosť vyplýva z právne akceptovateľného dôvodu. Záverom povaţuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, ţe lustrá- ciou spisov vedených na tunajšom súde bolo zistené, ţe pod sp. zn. 8Sţo/362/2009 prebieha konanie vo veci odvolania odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/58/2008–71 zo dňa

  1. júla 2009, ktorým súd zrušil rozhodnutie odporcu č. 271/2007 Pr zo dňa
  2. apríla 2008 ako aj rozhodnutie č. 271/2007 Dik zo dňa
  3. marca
  4. V tomto konaní bolo vydané rozhodnutie - rozsudok zo dňa
  5. augusta 2010, ktorým odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe odporcovi odpadla prekáţka, pre ktorú disciplinárne konanie č. 3/2009 prerušil. Preto, po doručení vyššie označeného súdneho rozhodnutia, bude úlohou odporcu pri svojom ďalšom postupe vykonať úkony smerujúce k prejednaniu a vydaniu rozhodnutia v konaní č. 3/2009.

§ 250tods.

8 O. s. p. na konanie

tejto hlavy sa pouţijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. O trovách konania rozhodol súd

§ 250tods.

8 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 a § 146 ods. 2 O. s. p. tak, ţe navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, pretoţe návrh bol podaný dôvodne. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia, tak ako boli vyčíslené v písomnom podaní navrhovateľa zo dňa

  1. mája 2010, a to za 3 úkony právnej sluţby (prevzatie a príprava zastúpenia a prvá porada s klientom, písomné podanie na súd vo veci samej – návrh na začatie konania zo dňa
  2. decembra 2009, písomné podanie zo dňa
  3. mája 2010)

§ 11ods.

3 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, vo výške 2 x 115,90 € a 1 x 120,23 €., a reţijného paušálu vo výške 2 x 6,95 € a 1x 7,21 €, spolu v sume 373,14 €. 13 8Sžnč/2/2009 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave 09. septembra 2010 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.