← Slovensko

nedostatočné odôvodnenie rozsudku - § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p., odňatá možnosť účastníkovi konať pred súdom

Najvyšší súd 8Sžo/374/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: L. F., bytom B., M., zastúpeného JUDr. A. H., advokátkou so sídlom J., proti ţalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. LPO – 5588/2007/SI zo dňa

  1. decembra 2007, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 22/2008-51 zo dňa
  2. júla 2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 22/2008-51 zo dňa
  3. júla 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom č.k. 4S 22/2008-51 zo dňa
  4. júla 2009 Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu na preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. LPO – 5588/2007/SI zo dňa
  5. decembra 2007, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Katastrálneho úradu v Ţiline č. Vo-8/2007-Ka /Pd/ zo dňa
  6. júla 2007 tak, ţe bolo vyhovené protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Martin č. Pd 5/07 zo dňa
  7. marca 2007, podanému proti rozhodnutiu Správy katastra Martin č. V-4095/2006 zo dňa
  8. novembra
  9. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplynul záver, ţe predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je zákonnosť rozhodnutia ţalovaného vydaného na 8Sžo/374/2009 2 základe vyhovenia protestu prokurátora, a teda nemohlo byť úlohou súdu riešiť otázku zákonnosti pôvodného rozhodnutia z hľadiska námietky ţalobcu. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe rozhodnutím, ktorým došlo k zmene práv ţalobcu, je rozhodnutie Správy katastra v Martine č. 519/04 zo dňa
  10. mája 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
  11. júna 2004, o zamietnutí časti návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností týkajúcej sa pozemku parc. č. X.K. – lesný pozemok o výmere 237 m2, vytvoreného geometrickým plánom č. X.. Zdôraznil, ţe po vydaní tohto rozhodnutia mal ţalobca reálnu moţnosť vyuţiť efektívny prostriedok nápravy (aj v zmysle poučenia uvedeného v tomto rozhodnutí) a to domáhať sa jeho preskúmania a zrušenia opravným prostriedkom na príslušnom Krajskom súde v Ţiline, ktoré právo však nevyuţil. Krajský súd taktieţ uviedol, ţe vychádzajúc z obsahu protestu prokurátora, ktorý na základe listinných dôkazov bol prokurátorom odôvodnený nedodrţaním ustanovení katastrálneho zákona, ani krajský súd nevzhliadol nijaký zákonný dôvod, pre ktorý by nemalo byť protestu prokurátora vyhovené. Vzhľadom na uvedené krajský súd povaţoval námietky ţalobcu v ţalobe za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a z týchto dôvodov ţalobu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca prostredníctvom právnej zástupkyne včas odvolanie, v ktorom namietal, ţe napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tieţ krajskému súdu vyčítal, ţe na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vzhľadom k čomu je podľa ţalobcu daný odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ a d/ O.s.p. Uviedol, ţe výsledkom nesprávneho právneho posúdenia súdu prvého stupňa je de facto nepreskúmanie napadnutého rozhodnutia ţalovaného, t.j. ţe súd sa nezaoberal v potrebnom rozsahu meritom veci. Za nesprávny povaţoval názor krajského súdu, ţe rozhodnutím Správy katastra Martin č. 519/2004 zo dňa
  12. mája 2004 došlo k zmene práv ţalobcu, pričom proti tomuto rozhodnutiu ţalobca riadny opravný prostriedok nepodal, čoho 8Sžo/374/2009 3 dôsledkom bolo zamietnutie ţaloby v tomto konaní. Podľa ţalobcu tým došlo k vydaniu nesprávneho rozhodnutia prvostupňovým súdom. Zdôraznil, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu povaţuje za nepreskúmateľný, nakoľko neobsahuje riadne odôvodnenie, v čom povaţuje protest prokurátora za opodstatnený, neuvádza ţiaden zákonný a ani iný dôvod, pre ktorý pokladá napadnuté rozhodnutie ţalovaného za správne, hoci v tomto smere vzniesol ţalobca podanou ţalobou námietky. Poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca podal dňa
  13. júna 2006 návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k pozemku parc. č. N.K.K. – lesný pozemok o výmere 237 m2, k.ú. M., ku ktorému pozemku bol pôvodný návrh na vklad zamietnutý rozhodnutím Správy katastra Martin zo dňa
  14. mája 2004, pričom na základe návrhu zo dňa
  15. júna 2006 Správa katastra Martin povolila rozhodnutím č. V 4095/06 zo dňa
  16. novembra 2006 vklad vlastníckeho práva ţalobcu k predmetnému pozemku. Protest prokurátora bol podaný proti rozhodnutiu správy katastra zo dňa
  17. novembra 2006 č. V 4095/06 a nie proti rozhodnutiu č. 519/04 zo dňa
  18. mája 2004, pričom k zmene práv ţalobcu došlo oboma týmito rozhodnutiami. Dodal, ţe z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu sa súd prvého stupňa nezaoberal rozhodnutím Správy katastra Martin zo dňa
  19. novembra 2006, napadnutého protestom prokurátora, na základe ktorého ţalovaný vydal rozhodnutie, ktorým bol ţalobca ukrátený na svojich právach. Ţalobca uzavrel kúpnu zmluvu na pozemok parc. č. K. – lesný pozemok o výmere 237 m2 so spoločnosťou L. M. H., s.r.o., riadne zaplatil kúpnu cenu a splnil voči nej všetky povinnosti z tejto zmluvy, napriek ktorej skutočnosti sa spoločnosť L. M. H., s.r.o. začala prostredníctvom podnetu na podanie protestu prokurátora domáhať nezákonnosti rozhodnutia o povolení vkladu. Týmto spôsobom sa uvádzaná spoločnosť stala opäť vlastníkom pozemku, ktorý predala ţalobcovi, bez vrátenia kúpnej ceny a bez odstúpenia od predmetnej zmluvy. Vo vzťahu k uvedenému sa protest prokurátora ţalobcovi javil ako nedôvodný a teda aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ktorým bolo vyhovené tomuto protestu ako nezákonné a nesprávne. Preto podľa názoru ţalobcu neobstojí ani záver krajského súdu o tom, ţe námietky vznesené v ţalobe sú nedôvodné a nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Doplnil, ţe bolo právom ţalobcu podať riadny opravný prostriedok voči rozhodnutiu Správy katastra Martin zo dňa
  20. mája 2004, a teda nerealizácia 8Sžo/374/2009 4 tohto práva nemôţe byť prekáţkou pre riadne preskúmanie napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Mal za to, ţe nielen súd v tomto konaní, ale i ţalovaný a pred ním aj prokurátor podávajúci protest, neskúmali oprávnenie spoločnosti L. M. H., s.r.o. podať podnet na protest prokurátora a taktieţ ani práva a oprávnené záujmy ţalobcu, ktorý dobromyseľne nadobudol vlastnícke právo k pozemku parc. č. X.K. – lesný pozemok o výmere 237 m
  21. Ďalej uviedol, ţe Správa katastra Martin v konaní o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vedenom pod č. V 519/2004, vklad vlastníckeho práva bez riadneho zistenia skutkového stavu veci čiastočne zamietla, nakoľko predmetom kúpnej zmluvy zo dňa
  22. januára 2004 bol okrem iného aj prevod vlastníckeho práva k novovzniknutému pozemku parc. č. X.C.K. lesný pozemok o výmere 237 m2, ktorý vznikol na základe geometrického plánu z pozemku parc. č. N.K. evidovaného na LV č. X.,k.ú. M., pričom novovzniknutý pozemok mal výmeru menšiu ako bola zákonná poţiadavka vyplývajúca zo zásady zákazu drobenia lesných pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce. Predmetom konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, vedeného pod č. V 4095/2006 bol síce ten istý pozemok, ku ktorému bol vklad vlastníckeho práva v konaní vedenom správou katastra pod č. V 519/2004 uţ raz zamietnutý, avšak prílohou konania o návrhu na vklad pod č. V 4095/2006 bolo vyjadrenie Útvaru hlavného architekta Mesta Martin č. ÚHAM/1149/2006/039-Du zo dňa
  23. júla k funkcii pozemku parc. č. N., lesný pozemok o výmere 31282 m2, k.ú. M., ktoré vychádzalo z uznesenia Mestského zastupiteľstva v Martine č. 26/03 zo dňa
  24. februára 2003, ktorým bol schválený „Územný plán sídelného útvaru Martin – dielčia zmena č. 1“, pričom jeho záväzné časti boli vyhlásené všeobecne záväzným nariadením Mesta Martin č. 38/03, a predloţením ktorého bol nedostatok spočívajúci v obmedzení predávajúceho nakladať s prevádzanou nehnuteľnosťou, v konaní správy katastra o návrhu na vklad vedenom pod č. V 4095/2006, odstránený. Vyjadril názor, ţe rozhodnutím Správy katastra Martin č. V 4095/2006 zo dňa
  25. novembra 2006 sa len odstránil predchádzajúci protiprávny stav zaloţený rozhodnutím č. V 519/2004 zo dňa
  26. mája 2004 a teda protest prokurátora bol absolútne neodôvodnený. 8Sžo/374/2009 5 Z vyššie uvedených dôvodov ţalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 22/2008-51 zo dňa
  27. júla 2009 zmenil a ţalobe ţalobcu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal ţalovaného k náhrade trov konania. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe Správa katastra Martin návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k pozemku parc. č. X., lesný pozemok o výmere 237 m2, k.ú. M. v prospech ţalobcu v konaní vedenom pod č. V-519/2004 zamietla z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, a preto mala Správa katastra Martin v novom konaní o povolení vkladu práva do katastra nehnuteľností vedenom pod č. V-4095/2006 na základe tej istej zmluvy, ktorá bola predmetom katastrálneho konania č. V-519/2004, konanie zastaviť. Zdôraznil, ţe ustanovenie § 31b písm. c/ katastrálneho zákona je kogentné a jednoznačné. Ohľadom vyjadrenia Útvaru hlavného architekta Mesta Martin č. ÚHAM/1149/2006/039-Du zo dňa
  28. júla 2006 vyslovil nesúhlas s názorom ţalobcu, ţe takúto listinu nemoţno povaţovať za listinu preukazujúcu prelomenie zásady zákazu drobenia v zmysle zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, keď v danom vyjadrení sa uvádza, ţe v roku 2002 bol spracovaný a uznesením Mestského zastupiteľstva v Martine č. 26/03 zo dňa
  29. februára 2003 schválený „Územný plán sídelného útvaru Martin – dielčia zmena č. 1“, pričom jeho záväzné časti boli vyhlásené všeobecne záväzným nariadením Mesta Martin č. 38/
  30. Súčasne sa v ňom uvádza, ţe pozemok parc. č. X., lesný pozemok o výmere 31282 m2, k.ú. M. je súčasťou strediska horského turizmu, turistiky a zimných športov. Doplnil, ţe z vyjadrenia Útvaru hlavného architekta Mesta Martin č. ÚHAM/1052/2007/042/Šot zo dňa
  31. júla 2007 vyplýva, ţe pozemok parc. č. X., lesný pozemok o výmere 237 m2 patrí k stavbe, postavenej na pozemku parc. č. X., k.ú. M., teda k stavbe so súp. č. X. a môţe slúţiť na rozšírenie jestvujúcej stavby v súlade s podmienkami danými Územným plánom sídelného útvaru Martin, dielčia zmena č.
  32. Z uvedeného podľa ţalovaného vyplýva, ţe predmetné vyjadrenie je v súlade s § 24 zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, keď citované ustanovenie bliţšie neupravuje, akým spôsobom je potrebné existenciu dôvodov v ňom uvedených preukázať, akými potvrdeniami resp. vyjadreniami, preto táto skutočnosť ostáva na posúdení správneho orgánu. 8Sžo/374/2009 6 Ďalej uviedol, ţe v danom prípade nebola splnená základná podmienka ustanovená v § 244 ods. 3 O.s.p., a to ţe musí ísť o rozhodnutie správneho orgánu vydané v správnom konaní, ktoré zakladá mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti ţalobcu, alebo ktorými môţu byť práva právom chránené záujmy alebo povinnosti ţalobcu dotknuté. Mal za to, ţe rozhodnutím ţalovaného nebol ţalobca priamo ukrátený na svojich právach, pretoţe vyhovením protestu prokurátora a zrušením rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sa vec vrátila do štádia, kedy bude prvostupňový orgán opätovne rozhodovať o návrhu na vklad a aţ takéto rozhodnutie je spôsobilé vyvolať zákonom predpokladané účinky s priamym dosahom na práva alebo povinnosti ţalobcu, ktoré podlieha preskúmavaniu v súlade s § 244 a nasl. O.s.p. Ohľadom odvolacej námietky spočívajúcej v tvrdení, ţe spoločnosť L. M. H., s.r.o. sa opäť stala vlastníkom pozemku, ktorý predala ţalobcovi bez toho, aby vrátila kúpnu cenu uviedol, ţe takéto konanie zo strany spoločnosti L. M. H., s.r.o. moţno povaţovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré však musí byť dokázané pred príslušným súdom v inom konaní a nie v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. LPO-5588/2007/SI zo dňa
  33. decembra
  34. V zmysle vyššie uvedeného ţiadal rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 4S 22/2008-51 zo dňa
  35. júla 2009 potvrdiť a ţalobu v celom rozsahu zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu 8Sžo/374/2009 7 ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Súd v správnom súdnictve preskúma rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (t.j. v medziach ţaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd za preukázané, ţe rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu č. LPO – 5588/2007/SI zo dňa
  36. decembra 2007 bolo zmenené rozhodnutie Katastrálneho úradu v Ţiline č. Vo-8/2007-Ka /Pd/ zo dňa
  37. júla 2007 tak, ţe bolo vyhovené protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Martin č. Pd 5/07 zo dňa
  38. marca 2007 podanom proti rozhodnutiu Správy katastra Martin č. V-4095/2006 zo dňa
  39. novembra
  40. Dôvodom bola tá skutočnosť, ţe Správa katastra Martin návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k pozemku parc. č. X., lesný pozemok o výmere 237 m2, k.ú. M., v prospech L. F. (ţalobcu) v konaní vedenom pod č. V-519/2004 zamietla, a to z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Správa katastra Martin v novom konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vedenom pod č. V-4095/2006 na základe tej istej zmluvy, ktorá bola predmetom katastrálneho konania č. V- 519/2004 mala preto konanie zastaviť. Ţalovaný zdôraznil, ţe ust. § 31b písm. c/ katastrálneho zákona je kogentné a jednoznačné. Protest prokurátora je v zmysle § 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“) právnym prostriedkom, ktorým prokurátor 8Sžo/374/2009 8 vykonáva dozor nad dodrţiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. V zmysle § 22 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať protest proti a/ všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy, b/ opatreniu, c/ rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím, bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 24 ods. 1, 2 zákona o prokuratúre). Pravidlá postupu týkajúce sa konania o proteste prokurátora sú upravené v §§ 22 aţ 27 zákona o prokuratúre, ale aj v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov oddiele 4 štvrtej časti označenej ako „Preskúmanie rozhodnutí“, konkrétne v ustanovení §
  41. Inštitút protestu prokurátora ako jeden zo špecifických prostriedkov dozoru prokuratúry slúţi predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej správy - na odstraňovanie právnych pochybení, ktoré vznikli v príslušnom konaní. V rámci tohto dozoru prokuratúra uplatňuje svoju pôsobnosť vo vzťahu k orgánom verejnej správy tým, ţe podaním protestu prokurátora moţno vyvolať preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu (ale nie priamo jeho zmenu alebo zrušenie), a preto presné zistenie a špecifikovanie dôvodov pre vyhovenie protestu prokurátora je nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia. 8Sžo/374/2009 9 Súd je oprávnený v rámci ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu skúmať, či správny orgán rešpektoval zákonné predpoklady na vyhovenie protestu prokurátora ustanovené zákonom, a či jeho rozhodnutie vychádzalo zo skutkových dôvodov. Súd je garantom dodrţiavania zákonnosti správnym orgánom. Rešpektovanie princípov zákonnosti musí vyjadriť v rozhodnutí, ktoré je výsledkom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu o proteste prokurátora tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné v konaní pred odvolacím súdom. Základným predpokladom takejto preskúmateľnosti je dostatok dôvodov, ich jasná formulácia a priradenie týchto dôvodov ku konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci. V konaní o ţalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu sa súd riadi dispozičnou zásadou, ktorej vykonaním je ustanovenie § 249 ods. 2 O.s.p. ukladajúce ţalobcovi povinnosť uviesť okrem všeobecných náleţitostí podania aj označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí, a správny súd je potom viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v ţalobe. Činnosť správneho súdu je ohraničená takto vymedzeným rámcom a súd sa musí obmedziť na skúmanie napadnutého rozhodnutia len v tomto smere, ak však nejde o vadu, na ktorú musí prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 250i ods. 3 O.s.p.). V prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil ţalobca vo svojej ţalobe, dokonca na ne v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nereagoval stotoţniac sa iba s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu. Takýmto postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. 8Sžo/374/2009 10 Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. totiţ znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základ- nom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07). Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať kaţdý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP R. T. proti Š. z 9.12.1994). Nakoľko v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, prečo nepovaţoval za dôvodnú právnu argumentáciu ţalobcu v ţalobe a prečo povaţuje námietky ţalobcu za neopodstatnené, je nutné povaţovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky pre to, ţe nebol vydaný spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. 8Sžo/374/2009 11 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej ţaloby s prihliadnutím aj na dôvody odvolania, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami ţalobcu a znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  42. decembra 2010 JUDr. Eva Babiaková, CSc. v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.