Najvyšší súd 2 Sžo 397/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. J. Milučkého v právnej veci ţalobcov: 1/ R. R., 2/ M. R., 3/Prof. RNDr. P. H., DrSc., 4/ Ing. N. H., všetci zastúpení JUDr. J. N., advokátom, proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, za účasti: 1/ M. E., 2/ M. E., zastúpení M., s.r.o., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. A/2007/ 1729/BHN zo dňa
- januára 2007, konajúc o odvolaní účastníkov konania M. E. a M. E. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
- júla 2009, č.k. 1 S 80/2008-250, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1 S 80/2008-250 zo dňa
- júla 2009 z m e ň u j e tak, ţe žalobu zamieta. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. A/2007/1729/BHN zo dňa
- januára 2007 (správne má byť rok 2008) a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcom trovy konania 2 2 Sžo 397/2009 na účet právneho zástupcu JUDr. J. N. vo výške 288,53 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedeným rozhodnutím ţalovaný ako druhostupňový správny orgán zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie Mesta Malacky č. SOÚ/ 2007/244/Fa zo dňa
- februára 2007 tak, ţe vo výroku napadnutého rozhodnutia na strane 2 vypustil nasledovný text: „Zároveň ukladá povinnosť podľa § 135 ods. 1 stavebného zákona vlastníkom susednej nehnuteľnosti parcela č. X.X. v k.ú. M. Prof. RNDr. P. H., DrSc. a manţelke Ing. N. a vlastníkom parcely č. X. v k.ú. M. R. R. a manţelke M., aby strpeli vykonanie nevyhnutných prác spojených s nadstavbou rodinného domu parcely č. X. v k.ú. M. zo svojich stavieb a pozemku pre stavebníkov M. E. a manţelku M. “. Ďalej vypustil podmienku č. 1, 2, 3, 4 a 5 na strane 2 napadnutého rozhodnutia. Vo zvyšnej časti odvolací orgán napadnuté rozhodnutie potvrdil. Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná, keďţe ţalovaný správny orgán sa dopustil procesného pochybenia majúceho za následok nezákonný postup, pričom napadnuté rozhodnutie ţalovaného je čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a samotné zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Krajský súd preto rozhodnutie ţalovaného ako nezákonné zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 37 ods. 2, § 39a ods. 2 a § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon), § 4 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len vyhláška č. 532/2002 Z.z. ), § 3, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len zákon o správnom konaní). Uviedol, ţe ţalovaný ako i prvostupňový správny orgán nevychádzali z platnej územno-plánovacej dokumentácie obce M. zo dňa
- januára 2004 schválenej uznesením MsZ č. 112/2002 zo dňa
- októbra 2002 a uznesením MsZ č. 194/2003 zo dňa
- decembra 2002 označené ako BR 1, z ktorých vyplýva, ţe v danej lokalite, kde sú postavené rodinné domy ţalobcov 1/ - 4/ je moţné postaviť len jednopodlaţný rodinný dom. Realizáciou nadstavby obytného podkrovia, tak ako je uvedené na strane 1 stavebného povolenia v podmienkach pre uskutočnenie a umiestnenie stavby, sa podmienka územnoplánovacej 3 2 Sžo 397/2009 dokumentácie obce M. poruší, čo je v rozpore s ustanovením § 37 stavebného zákona. Nadstavbou obytného podkrovia sa vytvorí ďalšie obytné podlaţie a tým sa z jednopodlaţného domu rodiny E. stane dvojpodlaţný rodinný dom a nezostane pri jednopodlaţnosti, tak ako to tvrdil ţalovaný vo svojom rozhodnutí na strane 6 ods. 1 a taktieţ i prvostupňový správny orgán. Súd je tieţ toho názoru, ţe prvostupňové rozhodnutie je zmätočné a zavádzajúce. Samotným stavebným povolením sa povoľuje stavebníkovi M. E. a manţelka M. rod. D. nadstavba strechy na rodinný dom a prístavba na pozemku parc. č. X., v k.ú. M. Zmätočnosť vidí súd v tom, ţe prvostupňový správny orgán v ďalšom texte svojho rozhodnutia pod písmenom A na strane 1 „Urbanistické a architektonické podmienky“ povoľuje nadstavbu jednopodlaţného rodinného domu typ R 4160-14105 súpisné číslo X. Nadstavbou sa vytvorí obytné podkrovie a samostatný vstup do obytného podkrovia. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je v rozpore s ustanovením § 66 stavebného zákona. Taktieţ podľa názoru krajského súdu ţalovaný sa dostatočne nevenoval urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a poţiadavkám na zachovanie pohody bývania. Správne orgány spoľahlivo nezistili skutkový stav ohľadne porušenia ochrany súkromia, pohody bývania vzhľadom na výškový rozdiel novo navrhovanej stavby a rozhodli o umiestnení a povolení takejto stavby. Ţalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s rozšírením rodinného domu manţelom E. na parcele č. X. o 75cm do priestoru ich átria, pri styku s rodinným domom na parcele X. vlastníkov ţalobcov Prof. RNDr. P. H., DrSc. a Ing. N. H., pričom rozšírenie má vplyv na vzdialenosť medzi rodinnými domami na parcele č. X., ktorých vlastníkmi sú R. R. a M. R. a na právny stav hraníc s pozemkom na parcele X. Svojvoľné predĺţenie rodinného domu manţelov E. na parcele č. X. asi o 15cm pri styku s rodinným domom na parcele č. X. a do pozemku X. vlastníkov Prof. RNDr. P. H., DrSc. a Ing. N. H. má vplyv na právny stav hraníc s pozemkom na parcele č. X. a parcele č. X. Najzávaţnejšou skutočnosťou je, ţe nadstavba bude realizovaná aj na nosnej stene a atike rodinných domov vo vlastníctve ţalobcov Prof. RNDr. P. H., DrSc. a manţelky Ing. N. H. parcela X. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej uviedol, ţe správny orgán vôbec neskúmal rozdielne umiestnenie komínov od krbových telies podľa stavebného povolenia č. J vyst. 1711-1030/1980 zo dňa
- decembra 1980 nielen na rodinný dom manţelov R. ale aj M. a M. E. Skutočnosť je taká, ţe krb a komín manţelov E. je tieţ priamo na hranici pozemkov a stavieb rodinných domov, taktieţ bez zmeny projektu stavebného povolenia. Správne orgány vôbec neposudzovali, ţe povolenou 4 2 Sžo 397/2009 stavbou sa komín rodinného domu R. znefunkční, pričom značne ovplyvní hygienické pomery v miestnostiach s otvorenými výplňami do átria, a to nielen strešných okien nadstavby rodinného domu E., ale aj pôvodného rodinného domu E., a aj rodinného dom R. Ţalovaný sa dostatočne nevysporiadal, či zasahuje nehnuteľnosť rodinného domu M. E. a M. E. do pozemkov parcela č. X. a aj do priľahlej parcely č. X. Ţalovaný sa taktieţ nevysporiadal s tvrdením ţalobcov, ţe nové oplechovanie atík rodinných domov ţalobcov a omietnutie štítových nosných stien nadstavby je bez vstupu nielen na pozemky ţalobcov, ale aj na novo zrekonštruované strešné krytiny na plochých stenách ich rodinných domov, nerealizovateľné, preto uvedená skutočnosť vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Špecifickosť spočíva v tom, ţe predmetná nadstavba vzhľadom na situáciu umiestnenia rodinných domov sa nedá realizovať bez vstupu na pozemky a stavby vo vlastníctve ţalobcov. Súd poukazuje na to, ţe ţalovaný nezohľadnil túto špecifickosť a neurčil povinnosť vypracovať technologický postupu, ktorý by jednoznačne demonštroval spôsob výstavby bez pouţitia susedných pozemkov a stavieb. Je toho názoru, ţe atiky sú súčasťou nehnuteľnosti vlastníkov rodinných domov ţalobcov, do ktorých v dôsledku uţ povolenej nadstavby bude jednoznačne zasahované. Z vydaného, v časti zmeneného rozhodnutia, nie je jednoznačné, ako sa zásah zrealizuje bez vstupu na stavby ţalobcov a nie je jednoznačne vyjadrené, kto má niesť náklady prípadných vzniknutých škôd spôsobených stavebníkom na majetku ţalobcov. Poţiadavku ţalobcov o vypracovaní jednoznačných konštrukčných detailov pre styky a zásahy do susediacich nehnuteľností ešte v stavebnom konaní prvostupňový stavebný úrad zamietol, ţalovaný sa ňou vôbec nezaoberal. Podľa názoru krajského súdu ţalobcovia správne namietali s poukazom na rozpor s § 66 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona, odvádzanie povrchových vôd zo strechy nadstavby do voľného priestoru na hranice susediacich rodinných domov a ich pozemkov (pred vstupom do garáţe) rodinného domu parcela č. X. a na hranicu s rodinným domom parcela č. X. ţalobcov R. R. a M. R., kde by dochádzalo k podmáčaniu suterénu. Ţalovaný námietku ţalobcov vôbec neskúmal ani si neoveril, ţe zráţková voda z celej strechy rodinného domu je odvedená do kanalizácie, pričom obe susediace nehnuteľnosti mali poistné udalosti pri prívalových zráţkach. Súd ďalej poukázal na to, ţe na časť pozemku ţalobcov Prof. RNDr. M. H., DrSc. a Ing. N. H. nikdy nebolo a nie je uplatnené právo vecného bremena ani právo nájmu zo strany stavebníka, a za tohto stavu s nimi v súvislosti s realizáciou stavby 5 2 Sžo 397/2009 nesúhlasia. Stavebníci bez vyznačenia zmeny projektu stavby rozširujú stavbu a aj predlţujú na úkor ţalobcov. Právo stavebníka v danej veci bolo neprimerane posilnené oproti susediacim vlastníkom stavieb. Ďalej je súd toho názoru, ţe ţalovaný nesprávne vyhodnotil námietku ţalobcov týkajúcu sa zasahovania do konštrukčných častí susedných rodinných domov, ale aj styku rodinných domov v časti atík, čo sú najkritickejšie miesta celého projektu. Tieto závaţné námietky boli opomenuté a aj nesprávne pochopené ţalovaným, a preto bol porušený § 46 a § 59 ods. 1 stavebného zákona. V rozhodnutí ţalovaného nie je uvedené, akými úvahami dospel k svojmu rozhodnutiu v súvislosti s vyššie uvedeným. Rozhodnutím ţalovaného sa zasiahlo do samotnej podstaty vlastníckeho práva ţalobcov a výrazne sa obmedzilo právo vlastníka disponovať s rodinným domom a pozemkom. Taktieţ dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného je jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, keď ţalovaný sa veľmi stručne a v podstate nepreskúmateľne vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní ţalobcov proti stavebnému povoleniu, pričom s námietkou pohody bývania, ochrany súkromia a ochrany svojho vlastníctva sa nevysporiadal vôbec. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali účastníci konania M. E. a M. E. odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu a ţiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, ţe v prípade realizácie nadstavby nad ich rodinným domom zostane splnená podmienka jednopodlaţnosti, pretoţe povolenou nadstavbou nevznikne ďalšie podlaţie. V tejto súvislosti poukázali na územnoplánovaciu informáciu zo dňa
- júla 2009, ktorú vydalo mesto Malacky pod č. ODSP-2040/2009/Re a na stanovisko stavebného úradu k rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
- augusta 2009 pod č. ODSP/2009/2164/Fa, v ktorom označený úrad jednoznačne zaujal stanovisko, podľa ktorého povolením nadstavby sedlovej strechy na rodinný dom, doposiaľ s plochou strechou, sa neporušilo ani smerné číslo počtu nadzemných podlaţí, nakoľko zastrešenie rodinného domu novou strechou s vytvorením obytného podkrovia sa nepovaţuje za plnohodnotné nadzemné podlaţie ani v tom prípade - ak je v podkrovnom priestore vytvorená bytová jednotka. Taktieţ podľa ich názoru ţalobcovia R. R. a M. R. nie sú aktívne legitimovaní v uvedenej právnej veci na podanie ţaloby. Stavba ich rodinného domu nie je 6 2 Sžo 397/2009 skolaudovaná a taktieţ majú adresu trvalého bydliska v Bratislave, preto ani nie sú právne vlastníkmi rodinného domu. Uviedli ţe súd nesprávne posúdil súlad územno-plánovacej dokumentácie obce M. s realizáciou nadstavby strechy na rodinnom dome účastníkov konania, čím nesprávne aplikoval pojem „jednopodlaţnosť“ na danú stavbu. Krajský súd len v plnom rozsahu prevzal argumentáciu, ktorú uplatnili ţalobcovia vo svojej ţalobe, bez toho, aby sa podrobnejšie po skutkovej a právnej stránke zaoberal dôkazmi, ktoré uţ boli vykonané. Lokalita, kde sú umiestnené rodinné domy účastníkov, ako aj ţalobcov, je podľa územnoplánovacej dokumentácie obce M. určená ako „plochy bývania mestského typu - rodinné jednopodlaţné domy“. Nadstavbou strechy a vytvorenie obytného podkrovia bude táto jednopodlaţnosť zachovaná. Nadstavbou podkrovia na rodinnom dome nevznikne ďalšie nadzemné podlaţie, nepôjde teda o dvojpodlaţnú stavbu. V súčasnosti je stavba rodinného domu účastníkov povaţovaná za jednopodlaţnú stavbu, teda pokiaľ by sa vytvorilo nadstavbou podkrovie, bez ohľadu na to, či je obytné alebo nie, naďalej sa stavba musí povaţovať za jednopodlaţnú. Podľa názoru účastníkov pojem „podkrovie“ nie je totoţným pojmom s pojmom „podlaţie“, čo striktne rozlišuje i zákonodarca. Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. pri bytových budovách pojem „podlaţie“ je vymedzené ako dve najbliţšie nad sebou nasledujúce horizontálne deliace konštrukcie. Obdobne je definícia nadzemného podlaţia riešená aj v Slovenskej technickej norme STN 73 4301 (Budovy a bývanie), podľa ktorej je podlaţie, časť budovy vymedzená dvoma najbliţšie nad sebou nasledujúcimi horizontálnymi deliacimi konštrukciami. Sedlová strecha nie je horizontálnou konštrukciou. Taktieţ je uvedená skutočnosť podporne riešená i v ustanovení § 43b ods. 3 a § 139b ods. 1 písm. b/ stavebného zákona. V predmetnej veci bolo vydané súhlasné záväzné stanovisko obce Malacky č.j. OÚR-A/2006/01510/Re zo dňa
- mája 2006, v ktorom sa uvádza, ţe predmetná nadstavba je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciu obce M. Vo svojom odvolaní ďalej poukázali na svetlo-technický posudok Ing. Š. R., CSc. zo dňa
- mája 2006, v ktorom bol posúdený vplyv denného osvetlenia a tienenia navrhovanej nadstavby rodinného domu na okolitú existujúcu a plánovanú výstavbu z hľadiska platných technických noriem. Závery posudku odporujú ničím nepodloţeným tvrdeniam ţalobcov. To, ţe ide len o čisto subjektívny názor ţalobcov, potvrdzujú aj názory ďalších susedov bývajúcich v radovej zástavbe 7 2 Sžo 397/2009 átriových rodinných domov. Nadstavba sedlovej strechy je v danej lokalite pomerne beţná, keďţe uţ 5 domov takúto nadstavbu realizovalo. Taktieţ uviedli, ţe tvrdenie ţalobcov týkajúce sa znemoţnenia vyuţívania komínov susediacich nehnuteľností, zadymenie átriových susediacich domov a následný nepriaznivý efekt a negatívny dopad na ţivotné prostredie a pohodu bývania nebolo ničím podloţené, odborne zdôvodnené. Uvedené argumenty nemajú oporu v zákone. V odôvodnení svojho odvolania konštatovali, ţe realizáciou štítového múru pri spoločnej atike nedôjde k realizácii stavby na nosnej stene a atike ţalobcov Prof. RNDr. M. H. a Ing. N. H.. Spoj medzi posunutým murivom a spoločnou atikou bude vyplnený montáţnou penou. Uvedená problematika bola riešená v prvostupňovom konaní, kedy na výzvu prvostupňového správneho orgánu účastníci predloţili zmenu projektovej dokumentácie v časti atiky tak, ţe atika nebude rozobraná, a ţe nad ich atikou nebude stavba realizovaná. Taktieţ konštatovali, pokiaľ sa jedná o odôvodnenie rozsudku krajského súdu ohľadne znefunkčnenia komínov a ovplyvnenia hygienických pomerov v miestnostiach s otvorenými výplňami do átria, ţe predloţili vyjadrenie revízneho technika komínov ako osoby oprávnenej, ktorý posúdil funkčnosť komína z pohľadu protipoţiarnej ochrany, pričom komín vedľajších účastníkov bude ukončený lapačom iskier, ktorý bude zodpovedať zákonným poţiadavkám. Vo vzťahu k ţalobcom R. R. a M. R. umiestnenie komína správny orgán nemohol posudzovať, keďţe postavený komín uvedených ţalobcov bol postavený v rozpore so stavebný povolením, a preto ani nebol riadne skolaudovaný. Umiestnenie komína účastníkov konania je v súlade so zákonom. Nemoţno teda rozumne očakávať, ţe stavba a umiestnenie komína vedľajších účastníkov s právoplatným stavebným povolením sa bude prispôsobovať „čiernej stavbe“ ţalobcov. Ďalej poukázali na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - stavebné povolenie, kde v podmienkach pre uskutočnenie a umiestnenie stavby je uvedené, ţe strecha stavby bude zrealizovaná tak, ţe ţiadnou časťou nebude zasahovať nad rodinný dom na parcele č. X. a rodinný dom na parcele č. X., ktoré sú vo vlastníctve ţalobcov. Správne orgány oboch stupňov sa s uvedenou problematikou uţ vysporiadali, pričom je presne určené a stanovené akým spôsobom sa bude nadstavba realizovať. 8 2 Sžo 397/2009 Rovnako i ďalšie tvrdenia ţalobcov týkajúce sa realizácie nadstavby povaţovali účastníci za irelevantné. Účastníci vyhlásili, ţe nadstavbu budú a dokáţu realizovať bez vstupu na pozemok ktoréhokoľvek zo ţalobcov, čo zohľadnil i správny orgán. V danej veci je teda i irelevantná otázka vypracovania technologického postupu prác. Takţe nie je v kompetencii ţalovaného skúmať, kto bude niesť náklady v prípade vzniknutých škôd spôsobených stavebníkom na majetku ţalobcov. Správny orgán sa zaoberal i otázkou odvedenia zráţkovej vody, a to je navrhnuté tak, aby voda odtekala na pozemok stavebníka, teda účastníkov. Vnútorná strana sedlovej strechy bude odvedená do stávajúcich zvodov, čím sa situácia oproti doterajšiemu nezmení. Voda z vonkajšej strany sedlovej strechy (z dvora stavebníka) bude odvedená novými zvodmi do voľného priestoru. Konštatovali, ţe na základe uvedeného majú za to, ţe krajský súd v odôvodnení rozsudku iba vytrháva z kontextu ţalobcov, ktoré mu vyhovujú pre jeho výklad bez toho, aby sa bliţšie oboznámil s tvrdeniami správnych orgánov a účastníkov konania. V rozsudku krajského súdu absentuje argumentačná sila a svojim obsahom je len neodôvodneným aplikovaním tvrdení ţalobcov. Ţalobcovia nepredloţili súdu ani jeden dôkaz svojich tvrdení, ktorý by mohol byť relevantným dôkazom zakladajúcim sa na odbornosti a znalosti. Ţalovaný správny orgán a ţalobcovia sa k odvolaniu účastníkov nevyjadrili. Odvolací návrh nepodali. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Rozsudok krajského zmenil a ţalobu zamietol podľa § 250ja ods. 3, § 220 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
- augusta 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku). 9 2 Sžo 397/2009 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za správne orgány sa povaţujú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, ako aj orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby, ako aj fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ods. 2). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (ods. 3). Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia správneho orgánu (§ 250i ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku). Za dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v intenciách ustanovenia § 250i ods.1 OSP treba povaţovať také dôkazy, ktoré vedú k zisteniu, či skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu, bol pre rozhodnutie správneho orgánu postačujúci. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ako bolo zistené z celého priebehu konania ako i z celého spisového materiálu Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A/2007/1729/BHN zo dňa
- januára 2007 zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie mesta Malacky č. SOÚ/2007/244/Fa zo dňa
- februára 2007, tak, ţe vo výroku rozhodnutia vypustil nasledovný text: “Zároveň ukladá povinnosť podľa § 135 ods. 1 stavebného 10 2 Sžo 397/2009 zákona vlastníkom susednej nehnuteľnosti parcela č. X., X. v k.ú. M. Prof. RNDr. P. H. a manţelke Ing. N. H. a vlastníkom parcely č. X. v k.ú. M. R. R. a manţelke M. R., aby strpeli vykonanie nevyhnutných prác spojených s nadstavbou rodinného domu parcela č. X. v k.ú. M. zo svojich stavieb a pozemku pre stavebníkov M. E. a manţelku M. Ďalej vypustil podmienku č. 1, 2, 3, 4 na strane 2 napadnutého rozhodnutia. Vo zvyšnej časti odvolací orgán napadnuté rozhodnutie potvrdil. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím Č.j.: SOÚ/2007/244/Fa zo dňa
- februára 2007 povolil stavbu: Nadstavba strechy na rodinný dom a prístavba na pozemku parcela č. X., X., X. v k.ú. M. pre stavebníka M. E. a manţelku M. E. Z obsahu odôvodnenia ţalovaného vyplýva, ţe stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán v konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona ako i Zákona o správnom konaní, vyhláškou Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a vyhláškou č. 532/2002 Z.z. Stavebný úrad v územnom konaní posudzoval vplyv predmetnej stavby na okolitú zástavbu a ţivotné prostredie komplexne v súlade s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona a súvisiacich vykonávacích predpisov, ako aj osobitných predpisov, podľa ktorých dotknuté orgány chránia v konaní verejné záujmy. Ako uviedol ţalovaný, návrh poskytoval dostatočný podklad pre konanie a rozhodnutie vo veci, prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v súlade s príslušnými právnymi predpismi, zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov, preskúmal, či dokumentácia spĺňa podmienky stavebného povolenia, zabezpečil procesné práva účastníkov konania, rozhodol o ich námietkach, dostatočne zistil skutkový stav veci. Stavebný úrad sa v stavebnom konaní zaoberal ustanoveniami § 62 ods. 1 a § 66 ods. 1 stavebného zákona. Námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré boli totoţné s námietkami vznesenými v stavebnom konaní sa Krajský stavebný úrad v Bratislave nezaoberal, nakoľko boli zhodné a stavebný úrad sa nimi v stavebnom konaní podrobne zaoberal a vyhodnotil ich v odvolaní napadnutého rozhodnutia. S ich vyhodnotením sa odvolací správny orgán stotoţnil. Preverením vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací orgán zistil, ţe stavený úrad pri povoľovaní stavby vychádzal z platného územného plánu mesta M. Predmetná lokalita je podľa územného plánu určená ako plochy bývania mestského typu - rodinné jednopodlaţné domy. Po nadstavbe strechy a vytvorenia obytného podkrovia bude táto jednopodlaţnosť zachovaná. Ďalej 11 2 Sžo 397/2009 je zo spisu zrejmé, ţe mesto Malacky, ktoré v zmysle § 4 ods. 3 písm. d/ zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, najmä vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci, vydalo súhlasné záväzné stanovisko č.j. OÚR-A/2006/01510/Re zo dňa
- mája 2006, v ktorom uvádza, ţe predmetná stavba je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, ţe prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia v podmienkach na uskutočnenie stavby určil, ţe „Strecha nadstavby bude zrealizovaná tak, ţe ţiadnou časťou nebude zasahovať nad rodinné domy parcela č. X. a parcela č. X., ktoré sú vo vlastníctve ţalobcov“. Taktieţ v stavebnom konaní bola overená projektová dokumentácia: “Riešenie protipoţiarnej bezpečnosti stavby“, z obsahu ktorej vyplýva, ţe nadstavba vyhovuje protipoţiarnej bezpečnosti v zmysle vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické poţiadavky na protipoţiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri uţívaní stavieb. K námietke týkajúcej sa znefunkčnenia susedných komínov ţalovaný uviedol, ţe podľa vyjadrenia revízneho technika komínov pripravovaná nadstavba strechy nebude mať vplyv na ich funkčnosť. Podľa stavebného povolenia č.j. Výst. 1711-1031/1980 zo dňa
- decembra 1980 pre stavebníkov R. R a manţ. M., bol krb a teda aj komín povolený vo vzdialenosti 2,3m od hraníc nehnuteľnosti manţelov E. Odvolací súd zastáva názor, ţe v odvolacom konaní boli medzi účastníkmi konania sporné tie isté otázky ako v prvostupňovom súdnom konaní a v konaní pred správnymi orgánmi. Obsah ţaloby podanej ţalobcami je v podstate zhodný s obsahom odvolania, ktorí ţalobcovia podali ako účastníci konania, a s ktorého obsahom sa odvolací správny orgán zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu a to najmä v posúdení zisteného skutkového stavu, ako aj jeho právneho odôvodnenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky taktieţ udáva, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní neriadil vyššie citovanými ustanoveniami upravujúcimi správne súdnictvo. O správnosti skutkových zistení správnych orgánov nemal odvolací súd pochybnosti. 12 2 Sžo 397/2009 Spornou bola právna otázka, či správne orgány pri vydávaní rozhodnutia postupovali v súlade s platnou územno-plánovacou dokumentáciou obce M. schválenou uznesením MsZ č. 112/2002 zo dňa
- októbra
- Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ako vyplynulo z územného plánu, ţe pre danú lokalitu platí regulatív BRM, čo je územie mestského bloku, ktoré slúţi najmä na bývanie, a to v rodinných domoch a malopodlaţných bytových domoch do 3 nadzemných podlaţí, s vyšší stupňom intenzity zástavby, s moţnosťou umiestnenia vybavenosti s významom nad rámec daného bloku. Ako dominantné funkcie je stanovené bývanie v mestských rodinných a malopodlaţných bytových domoch a v polyfunkčných malopodlaţných bytových mestských domoch. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe označenie na komplexnom urbanistickom výkrese je BRM 1 a skladá sa z dvoch častí. Označenie BRM je záväzným regulatívom, číslo 1 stanovuje smerné číslo počtu nadzemných podlaţí. Podľa názoru odvolacieho súdu povolením nadstavby strechy na existujúci rodinný dom s plochou strechou sa neporušili záväzné regulatívy a ani smerné číslo počtu nadzemných podlaţí, nakoľko zastrešenie rodinného domu novou strechou s vytvorením obytného podkrovia sa nepovaţuje za plnohodnotné nadzemné podlaţie ani v tom prípade, ak je v podkrovnom priestore vytvorená bytová jednotka. Okrem toho, nakoľko čísla stanovené sú len smerné, bolo moţné podľa záväzného regulatívu BRM povoliť aj viacpodlaţné budovy. Samotný stavebný zákon v ustanovení § 139b ods. 1 písm. a/ uvádza, ţe jednoduchou stavbou sú bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300m2, majú jedno nadzemné podlaţie, môţu mať aj jedno podzemné podlaţie a podkrovie. Je teda jednoznačné, ţe nemôţe mať ďalšie nadzemné podlaţie. Zákon teda jednoznačne rozlišuje medzi podlaţím a podkrovím. Rozdiel medzi podkrovím a podlaţím je ustanovený i v STN 73 7301 Budovy na bývanie, podľa ktorej podlaţie je časť budovy vymedzená dvoma najbliţšie nad sebou nasledujúcimi horizontálnymi konštrukciami. Taktieţ vyhláška č. 532/2002 Z.z. vymedzuje pojem “podlaţie“, ako dve najbliţšie nad sebou nasledujúce horizontálne deliace konštrukcie. Následne, podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , je správny záver stavebného úradu, ţe námietka ohľadne právneho stavu hraníc a vzájomnej polohy susediacich nehnuteľností , je takého charakteru, ktorú stavebný úrad 13 2 Sžo 397/2009 nie oprávnený riešiť a vyhodnotiť ako námietku, ktorá vyplýva z vlastníckych alebo iných práv k pozemku. Je zrejmé, ţe problém vznikol pri výstavbe v 80-rokoch a priebeh hraníc nebol v tomto období spochybnený. Skutočnosť, ţe rodinný dom M. E. bol pri výstavbe v roku 1983 posunutý, vtedajší stavebný úrad neriešil a stavbu skolaudoval. Stavebný úrad pri povoľovaní stavby v roku 2007 musel vychádzať z daného skutkového stavu. Situácia umiestnenia stavby je v súlade so skutkovým stavom a GP č. X. Povolenou nadstavbou nepríde k zmene osadenia stavby na hranici pozemkov a v tejto časti sa nemení zastavaná plocha. Taktieţ i námietka ţalobcov ohľadne zasahovania nehnuteľnosti rodinného domu stavebníkov do pozemkov vo vlastníctve ţalobcov bola riešená v stavebnom povolení. Odvolací súd sa v danom prípade stotoţňuje so záverom ţalovaného správneho orgánu poukazujúc na vydané stavebné povolenie, ţe v stavebnom povolení v podmienkach pre uskutočnenie a umiestnenie stavby je táto otázka jednoznačne riešená, pričom námietky ţalobcov povaţuje za neopodstatnené. Z predloţeného spisového materiálu tieţ jednoznačne vyplýva, ţe stavebný úrad pri povoľovaní nadstavby nariadil stavebníkom predloţiť podrobnejšiu dokumentáciu ohľadne konštrukčného riešenia atiky, nakoľko sa dôsledne zaoberal tým, aby atika rodinného domu H. zostala zachovaná. Realizáciou štítového múru pri spoločnej atike nedôjde k realizácii stavby na nosnej stene a atike ţalobcov manţelov H. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na vyhlásenie stavebníkov, ţe nadstavbu budú a dokáţu realizovať bez vstupu na pozemok ktoréhokoľvek ţalobcov. Zo svetlo-technického posudku Ing. Š. R., CSc. zo dňa
- mája 2006 vyplýva, ţe bol posúdený vplyv denného osvetlenia a tienenia navrhovanej nadstavby rodinného domu na okolitú existujúcu a plánovanú výstavbu z hľadiska platných technických noriem. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere nemôţe prisvedčiť tvrdeniu ţalobcov, ohľadne ovplyvnenia ich pohody bývania uvedenou nadstavbou rodinného domu. Ako vyplynulo z predloţených dôkazov nadstavba sedlovej strechy je v danej lokalite pomerne beţná. Pokiaľ ţalobcovia namietali nezákonnosť stavebného povolenia týkajúce sa umiestnenia komína, podľa názoru odvolacieho súdu je táto námietka ţalobcov právne irelevantná. Ako uţ bolo vyššie uvedené stavebníci predloţili vyjadrenie revízneho technika komínov ako osoby oprávnenej, ktorý posúdil funkčnosť komína z pohľadu protipoţiarnej ochrany. Umiestnenie komína stavebníkov je v súlade so zákonom. 14 2 Sžo 397/2009 Pokiaľ sa jedná o námietku ţalobcov ohľadne odvádzania odpadových vôd , i tu odvolací súd poukazuje na stavebné povolenie, v ktorom je táto problematika riešená a kde je uvedené, ţe odvedenie zráţkovej vody je navrhnuté tak, aby voda odtekala na pozemok stavebníka. Vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu námietky ţalobcov uvedené v ţalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa uţ nebol ţalovaný vo svojom rozhodnutí o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu dostatočne podrobne vyporiadal. Tieto námietky preto nemohli obstáť v súdnom konaní odvolacom. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţňuje so skutkovými zisteniami správnych orgánov ako i s ich právnym posúdením. Vychádzajúc z uvedeného, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu postupom podľa ustanovenia § 220 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na ustanovenie § 246c ods. 1 v spojení s ustanovením § 250ja ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ účastníci namietali nedostatok pasívnej legitimácie ţalobcov R. R a M. R. na podanie ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, tak túto námietku povaţuje odvolací súd za právne irelevantnú, nakoľko ţalobcovia sú vlastníkmi susednej parcely, pričom rozhodnutím správneho orgánu môţu byť ukrátení na svojich právach. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1, § 250l ods. 2 OSP tak, ţe ţalobcom nepriznal ich náhradu, pretoţe neboli v tomto konaní úspešní a ţalovanému preto, ţe mu ţiadne nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok . V Bratislave dňa
- augusta 2010 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová