Najvyšší súd 8Sžf/10/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: P. U. PAUŠ-súkromná firma, s miestom podnikania Brezová 486/4, Košice-Juh, IČO: 10786856, zastúpeného JUDr. Pavlom Šopákom, advokátom so sídlom Kuzmányho 11, Košice, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. 1100303/1/568679-1240792/2012/14008 zo dňa
- novembra 2012, konajúc o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/12/2013-72 zo dňa
- novembra 2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/12/2013-72 zo dňa
- novembra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom č. k. 7S/12/2013-72 zo dňa 27.11.2013 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. 1100303/1/568679- 1240792/2012/14008 zo dňa 29.11.2012, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9800401/5/1432390/2012/Amri zo dňa 02.07.2012 a vec ţalovanému vrátil na ďalšie konanie; ţalovaného zaviazal nahradiť ţalobcovi trovy konania, pozostávajúce z odmeny 2 8Sžf/10/2014 za zastupovanie vo výške 413,91 € a súdneho poplatku vo výške 70 €. Uvedeným rozhodnutím ţalovaný ako odvolací orgán podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 9800401/5/1432390/2012/Amri zo dňa 02.07.2012, ktorým bol ţalobcovi zníţený nadmerný odpočet zo sumy 71 744,54 € na sumu 15 248,32 € za zdaňovacie obdobie august
- Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe dôkazy, ktoré v preskúmavanej veci mali objasniť uskutočnenie intrakomunitárnych dodávok, boli zistené neúplne, bez existencie príloh k jednotlivým faktúram. Ţalovanému tieţ vyčítal neprehľadnosť v zmluvných vzťahoch, ktoré hoci boli vykonané ústne, neboli vypočutí konkrétni svedkovia, ktorí by mali objasniť, ako sa dostal tovar napr. do Martina, Ţiliny, na aký príkaz a kto usmerňoval vodičov, aby tovar odovzdali v Ostrave, napr. v prenajatom sklade FORE CAST, a.s. (prípad DEXTER, spol. s r.o.). Konštatoval, ţe ţalovaný síce v napadnutom rozhodnutí uviedol podklady, z ktorých vychádzal pri hodnotení dôkazov, avšak tieto neboli dostatočné k tomu, aby sa celkom jednoznačne ustálil právny záver správcu dane o nesplnení podmienky dodania tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane. Zdôraznil, ţe nebol vykonaný dôkaz, kto preberal tovar od prepravcu ULPEX logistics, s.r.o. pre príjemcu NUEMI WORD s.r.o, ktorej prepravy sa zúčastnili konkrétni vodiči H., Š. a T., ktorí neboli vypočutí, i keď išlo o značné mnoţstvo betonárskej ocele (CMR č. 3563952, č. 3563312 a č. 4291736). Za nesprávny označil aj postup správcu dane, ktorý sa uspokojil s oznámením Českej finančnej správy, ţe NUEMI WORD s.r.o. za III. štvrťrok 2010 nepodala daňové priznanie a v jej sídle mala iba korešpondenčnú adresu. Doplnil, ţe z uvedeného oznámenia je tieţ zrejmé, ţe za IV. štvrťrok 2010 táto obchodná spoločnosť podala daňové priznanie, teda jej konateľ M. L. (konateľ v čase od 11.12.2009 do 03.03.2011) bol k dispozícii pre daňové účely na území Českej republiky a protokol č. 9800401/5/1392687/2012/Amri zo dňa 29.06.2012 potvrdzuje, ţe konateľ tejto spoločnosti sa doţadoval výsluchu a bol k dispozícii poskytnúť poţadované údaje, avšak bolo to odmietnuté z dôvodov, ţe by sa daňová kontrola nestihla ukončiť v stanovenej lehote. V uvedenom videl rozpor v tvrdení správcu dane a daňového subjektu, ktorý naopak tvrdil, ţe svedok bol ochotný vypovedať osobne aţ do ukončenia daňovej kontroly. 3 8Sžf/10/2014 Následne vo vzťahu k dokazovaniu v prípade spoločnosti DEXTER CZ, spol. s r.o. poukázal na 5 faktúr, ktoré mali slúţiť aj ako dodací list, k nim boli priloţené CMR, avšak dodacie listy neboli vyţiadané. Dodal, ţe správcom dane bolo obdobne konštatované, ako pri spoločnosti NUEMI WORD s.r.o., ţe neboli predloţené ţiadne doklady o trase, váţne lístky, tovar mal odovzdať vodič, ale nevedel komu a kde. Doplnil, ţe v zápisnici č. 9800401/1/522535/2012/Amri zo dňa 19.03.2013 bývalý konateľ tejto spoločnosti P. Z. uviedol, ţe tovar sa vykladal do skladu na Milkovickej 86 v Ostrave. Tento sklad bol v prenájme od FORE CAST a.s., pričom nebola vyţiadaná ţiadna nájomná zmluva a nebolo vykonané šetrenie, ktorí konkrétni zamestnanci tejto firmy mali vykladať tovar v tomto sklade. Daň z prevzatého tovaru DEXTER CZ, spol. s r.o. priznala dodatočne. Ohľadom obchodnej spoločnosti BAUFOGL, s.r.o. dal do pozornosti, ţe išlo o 16 faktúr, ktoré slúţili ako dodací list, boli predloţené príslušné CMR, dodacie listy neboli vyţiadané. Ako prepravcov uviedol P., DOLPETA, s.r.o. a NH ROADTRANS, s.r.o. Doplnil, ţe Česká finančná správa potvrdila, ţe tento daňový subjekt posledné daňové priznanie podal za IV. štvrťrok 2009 a jeho sídlo je fiktívne. Zdôraznil, ţe ţalobca v daňovom konaní tvrdil, ţe bol osobne dvakrát pri nakládke tovaru v areáli firmy VOMEX Trade, s.r.o., ktorý dodával do BAUFOGL, s.r.o. a DEXTER, spol. s r.o., o ktorom tvrdení neboli ţiadne dôkazy vyţiadané. Zároveň uviedol, ţe z administratívneho spisu vyplýva, ţe existuje kniha jázd (poukazujúc na vodiča T., EČV: K. za obdobie 18.08.2010 do 25.08.2010), ktorá potvrdzuje miesto nakládky a vykládky tovarov v meste Martin, Ţilina, ako je to uvedené v príslušných CMR u všetkých vyššie uvedených obchodných spoločností. Správcovi dane vyčítal, ţe ďalšie knihy jázd neboli vyţiadané, a ţe napadnuté rozhodnutie neobsahuje ţiadnu úvahu o tom, čo bolo dôvodom miesta nakladania práve v meste Martin, či Ţilina pri distribúcii tovarov, keď absentuje akákoľvek písomná zmluva, či iný doklad o spôsobe splnenia tovarov na dodávku predmetnej betonárskej ocele, napr. neboli vyţiadané tachografy od prepravcu Dolpeta, s.r.o.. Rovnako tak ţalovanému vyčítal, ţe vo vyhotovení jeho rozhodnutia absentujú údaje o spôsobe zaplatenia jednotlivých faktúr, iba v prípade DEXTER CZ, spol. s r.o. existuje v zápisnici z pojednávania zmienka bývalého konateľa (vykonával funkciu v čase uskutočnenia prepravy) o tom, ţe za dodávku bolo zaplatené bankovým prevodom 4 8Sžf/10/2014 prostredníctvom ČSOB, a.s. Súčasne poukázal na skutočnosť, ţe na súdnom pojednávaní dňa 27.11.2013 ohľadom dodávky tovaru podľa faktúry č. 14308/2010 (DEXTER CZ, spol. s r.o.) zástupca ţalobcu predloţil originál dodacieho listu k tejto faktúre, ktorý sa nenachádzal v administratívnom spise ţalovaného. S ohľadom na uvedené konštatoval, ţe dokazovanie nebolo vykonané dostatočným spôsobom a rozhodnutie ţalovaného bolo „zaloţené takmer priamym opisom“ z protokolu o daňovej kontrole č. 9800401/5/810985/2012/Amri zo dňa 08.06.
- Súčasne ho označil za značne neprehľadné a chaotické. Vyslovil, ţe vzhľadom na nezrovnalosti v otázke prepravy tovaru, neexistenciu preukázania konkrétneho zmluvného vzťahu a v prípade DEXTER CZ, spol. s r.o. aj v otázke preberania tovaru na území Českej republiky, ako aj na chýbajúce doklady v administratívnom spise o knihe jázd a v otázke konkrétnych dodacích listov, bez ďalšieho dokazovania nie je moţné vyhodnotiť intrakomunitárne dodanie tovaru ako zrejme bezúspešné dokladovanie ţalobcu o splnení podmienky § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“). Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/12/2013-72 zo dňa 27.11.2013 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávnosť záverov krajského súdu uvedených v napadnutom rozsudku. Uviedol, ţe preskúmal odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní. Zároveň zdôraznil, ţe správa daní je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi verejného práva upravená tak, ţe daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doloţiť, čiţe má aj dôkazné bremeno, pričom toto plní v rámci dokazovania, ktoré vedie správca dane. Ďalej uviedol, ţe dokazovanie v daňovom konaní nie je zaloţené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Následne dal do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, ţe daňový subjekt podá riadne 5 8Sžf/10/2014 vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloţí správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Doplnil, ţe ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predloţených daňovým subjektom, potom moţno konštatovať, ţe správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť na daňovom subjekte, či predloţením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Mal za to, ţe návrhom vypočutia konateľa NUEMI WORD s.r.o. by ţalobca spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane nevyvrátil. Poukázal na skutočnosť, ţe z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe správca dane mal pochybnosti o tom, či, akým spôsobom, kedy a kým došlo k preprave tovaru z tuzemska osobám registrovaným k DPH v inom členskom štáte (Českej republike), čo povaţoval za postačujúce. Namietal, ţe v zmysle vykonaného dokazovania, ako aj vyhodnotenia predloţených dokladov, správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predloţených daňovým subjektom, ako aj postup ţalobcu pri uplatnení ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z., čo aj ţalovaný riadne odôvodnil a vysvetlil v odôvodnení ţalobou napadnutého rozhodnutia. Rovnako tak namietal nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný síce uviedol v napadnutom rozhodnutí podklady, z ktorých vychádzal pri hodnotení dôkazov, avšak tieto neboli dostačujúce k tomu, aby sa celkom jednoznačne ustálil právny záver správcu dane o nesplnení podmienky dodania tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane. Mal za to, ţe správca dane postupoval v súlade so zákonom pre opodstatnené pochybnosti o tvrdeniach ţalobcu, ako aj ním predloţených dokladov, a dbal o to, aby skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Zdôraznil, ţe správca dane bol povinný za účelom získania objektívnej pravdy prešetriť zahraničných odberateľov – NIKA SP z.o.o. (Poľsko), NUEMI WORD s.r.o. (ČR), DEXTER CZ, spol. s r.o. (ČR) a BAUFOGL s.r.o. (ČR). Taktieţ uviedol, ţe po zrušení kontrol na hraniciach medzi členskými štátmi je pre daňovú správu ťaţké overiť, či tovar fyzicky opustil územie uvedeného členského štátu alebo nie. Z toho dôvodu overujú vnútroštátne daňové orgány túto skutočnosť predovšetkým na základe dôkazov a vyhlásení poskytnutých zdaniteľnými osobami, v spojitosti s ktorým tvrdením odkázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04 Teleos. Ďalej uviedol, ţe ţiadne z ustanovení smernice č. 2006/112/ES konkrétne neustanovuje, aké dôkazy musia zdaniteľné osoby predloţiť, aby mohli uplatniť a vyuţiť oslobodenie od DPH, preto vymedzenie charakteru či rozsahu dôkazných 6 8Sžf/10/2014 prostriedkov prináleţí členským štátom. Dodávateľ tovaru musí preukázať, ţe podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane, vrátane podmienok zavedených členskými štátmi na zabezpečenie správneho a jednoduchého uplatnenia oslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku či prípadnému zneuţitiu, boli splnené (rozsudok ESD C-587/10). Taktieţ uviedol, ţe nevyhnutným pre nárok na oslobodenie od dane je preukázanie, ţe formálna deklarácia predloţených dokladov má aj povahu faktu, teda ţe tovar, ktorý je deklarovaný na faktúre, bol skutočne dodaný platiteľovi uvedenému na faktúre. Dal do pozornosti, ţe existencia samotnej faktúry ešte nedeklaruje, ţe dodávka faktúrovaného tovaru bola skutočne dodaná príp. zrealizovaná dodávateľom uvedeným na spornej faktúre. Namietal, ţe napriek tomu, ţe predloţené faktúry a ostatné doklady spĺňali všetky formálne náleţitosti, správca dane preveroval, či údaje uvedené na sporných faktúrach odráţajú reálnu skutočnosť. Poukázal na záver správcu dane, ţe samotné predloţenie dokladov – faktúr, nie je dôkazom o tom, ţe sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako je to deklarované faktúrami spoločnosti, ktorá je uvedená ako odberateľ faktúrovaného zdaniteľného obchodu, pretoţe technicky je moţné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Dodal, ţe z predloţených dokladov sa vec javí tak, ako by ţalobca neporušil právne predpisy, avšak napriek tomu nie je moţné jeho konanie posúdiť inak ako obdrţanie daňovej výhody. Mal za to, ţe správca dane preukázal v rámci dokazovania, ţe hlavným účelom a dôvodom fakturovaných zdaniteľných obchodov bolo obdrţanie daňovej výhody. Vo vzťahu k záveru krajského súdu, ţe ţalobca bol dvakrát pri nakládke tovaru, o čom však neboli vyţiadané dôkazy, uviedol, ţe správca dane komunikoval so ţalobcom počas výkonu daňovej kontroly a niekoľkokrát ho oboznamoval so všetkými zisteniami, teda ţalobca o pochybnostiach správcu dane vedel a mohol predloţiť doklady preukazujúce jeho tvrdenia, čo však neurobil. Zdôraznil, ţe v danom prípade ţalobca nepredloţil jediný vierohodný dôkaz, ţe fakturovaný tovar bol prijatý spoločnosťou uvedenou na dokladoch (NUEMI WORD s.r.o., DEXTER CZ, spol. s r.o. a BAUFOGL s.r.o.), a to aj napriek zákonom stanovenej povinnosti daňového subjektu v § 15 ods. 6 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, t.j. do ôsmich pracovných dní odo dňa doručenia protokolu. V zmysle uvedeného mal za to, ţe správcovi dane nemoţno vyčítať, ţe nedoplnil dokazovanie o nájomnú zmluvu medzi spoločnosťami sídliacimi v Českej republike, knihy jázd, dôkazy o prítomnosti ţalobcu pri nakládke tovaru, nakoľko to neprináleţalo správcovi dane dokazovať a preukazovať, ale ţalobcovi. 7 8Sžf/10/2014 Nestotoţnil sa ani so záverom súdu prvého stupňa ohľadom spoločnosti NUEMI WORD s.r.o. a knihy jázd. Tvrdil, ţe správca dane vykonal dokazovanie v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. a na základe zistení vyplývajúcich z odpovede na doţiadanie č. 698/320/100033/2010/Kov zo dňa 13.12.2010 a porovnaním CMR predloţených ULPEX logistics, s.r.o. s CMR a faktúrami predloţenými ţalobcom zistil, ţe faktúra za prepravu, ktorú prepravca ULPEX logistics, s.r.o. vystavil pre NUEMI WORD s.r.o., sa týkala prepráv tovaru, ktorého dodanie ţalobca vyfakturoval NUEMI WORD s.r.o. faktúrami č. 13408210, č. 13508201, č.
- Uviedol, ţe v prípade fakturovaných dodaní tovaru pre spoločnosť NUEMI WORD s.r.o. faktúrami č. 105082010, č. 106082010, č. 107082010 a súvisiacich CMR, prepravca ULPEX logistics, s.r.o. nedeklaroval ţiadne prepravy tovaru. Z uvedených zistení správca dane vyvodil záver, ţe ak ţalobca deklaroval dodanie tovaru v zmysle týchto faktúr odberateľovi NUEMI WORD s.r.o. tak, ţe prepravu mala vykonať spoločnosť ULPEX logistics, s.r.o., ale tento prepravca ţiadne takéto prepravy nedeklaroval, takáto preprava nemohla byť vykonaná a tovar nemohol opustiť územie Slovenskej republiky. Dal do pozornosti, ţe túto skutočnosť potvrdzuje aj zistenie, ţe NUEMI WORD s.r.o. nepriznala ţiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Preto faktúry a súvisiace CMR, ktoré ţalobca predloţil, správca dane nepovaţoval za hodnoverný dôkaz o uskutočnení deklarovaných intrakomunitárnych dodaní tovaru a deklarovaných prepráv. Namietal, ţe z uvedeného je zrejmé, ţe prepravca vykonal prepravu pre NUEMI WORD s.r.o., čo preukazuje aj kniha jázd, ale len v prípade faktúr č. 13408210, č. 13508201, č. 136082010, ktoré správca dane riadne uznal. S ohľadom na uvedené konštatoval, ţe nebolo potrebné vypočúvať vodičov H., Š. a T., pretoţe nejaká preprava uskutočnená bola a bola aj riadne uznaná správcom dane. Avšak prepravca ULPEX logistics, s.r.o. nedeklaroval ţiadnu prepravu v zmysle faktúr č. 105082010, č. 106082010 a č. 107082010, ktoré správca dane neuznal. Za nesprávny označil aj záver súdu prvého stupňa, ţe sa správca dane uspokojil s oznámením Českej finančnej správy a nevypočul konateľa NUEMI WORD s.r.o., ktorý sa doţadoval výsluchu a bol k dispozícii poskytnúť poţadované údaje. Uviedol, ţe podľa § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. je povinnosťou daňového subjektu v priebehu daňovej kontroly predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Zdôraznil, ţe ţalobca nevyvrátil zistenia správcu dane, hoci mal na to dostatočný časový priestor a neurobil tak ani po tom, čo sa sám zaviazal, 8 8Sžf/10/2014 ţe dokazovanie doplní. Ďalej uviedol, ţe správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly oboznámil ţalobcu o výsledkoch šetrení a s ich dopadom na výsledok kontroly, s ktorými ţalobca nesúhlasil a uviedol, ţe správcovi dane predloţí ďalšie dôkazy. Správca dane na ústnom pojednávaní uloţil ţalobcovi povinnosť predloţiť ním navrhované dôkazy v určenej lehote, v ktorej však ţalobca ţiadne nepredloţil. Súčasne uviedol, ţe správca dane vypracoval z daňovej kontroly protokol, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie doručil ţalobcovi dňa 13.06.
- V zákonnej lehote na vyjadrenie sa k protokolu ţalobca nepredloţil správcovi dane ţiadne vyjadrenie k výsledkom kontroly a ani dôkazy, ktoré by preukazovali reálnosť deklarovaných intrakomunitárnych dodaní. Aţ po uplynutí zákonnej lehoty na vyjadrenie sa k protokolu sa ţalobca so správcom dane telefonicky skontaktoval a poţiadal o vypočutie svedka v súvislosti so spoločnosťou NUEMI WORD s.r.o., teda nie je pravdou, ţe konateľ NUEMI WORD s.r.o. sa doţadoval výsluchu a bol k dispozícii poskytnúť poţadované údaje, ale ţalobca sa telefonicky skontaktoval so správcom dane a tvrdil, ţe tento svedok je dispozícii. Taktieţ uviedol, ţe ţalobca podal dňa 07.08.2012 odvolanie, v ktorom nenavrhol vykonať ţiadne dokazovanie, t.j. nenavrhol vykonať výsluch svedka. Dal do pozornosti, ţe ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Nejvyššího správního soudu Českej republiky uvádza, ţe keď daňový subjekt navrhuje ako dôkazný prostriedok napr. výpoveď svedka, je povinný uviesť, čo sa jeho výpoveďou sleduje vo vzťahu k predmetu daňového konania. Uvedené však ţalobca vo svojom návrhu podanom telefonicky správcovi dane po vyhotovení a doručení protokolu neuviedol, len vyslovil zámer tento úkon vykonať. Ţalovaný zdôraznil, ţe nie je moţné tvrdiť, ţe sa správca dane uspokojil s oznámením Českej finančnej správy, nakoľko výmena informácií podľa čl. 5 a 19 Nariadenia 2003/1798/ES č. E_SK_CZ_20101220_19732_P201100380(R) je riadnym dôkazným prostriedkom v súlade s procesnoprávnym predpisom a obsahuje zistenia miestne príslušného správcu dane, ktoré správca dane riadne vyhodnotil. Zároveň poukázal na rozsudok ESD vo veci C-73/06, podľa ktorého ak zo ţiadosti zaslanej v rámci medzinárodnej administratívnej spolupráce vyplynie, ţe adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, je daňová správa oprávnená povaţovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náleţité daňové dôsledky. Ďalej uviedol, ţe z predmetnej odpovede Českej finančnej správy vyplýva aj to, ţe správca dane vypočul konateľa M. L. v súvislosti so zdaňovacím obdobím IV. štvrťrok 2010 a niektoré skutočnosti, ktoré uviedol vo svojej výpovedi neboli následným šetrením správcu dane potvrdené, čo odôvodňuje nedôveryhodnosť prípadnej výpovede tohto konateľa. 9 8Sžf/10/2014 Vo vzťahu ku skutočnostiam uvedeným krajským súdom o spoločnosti DEXTER CZ, spol. s.r.o. namietal, ţe bývalý konateľ P. Z. okrem svojich tvrdení uviedol aj to, ţe sa skontaktuje so súčasným konateľom DEXTER CZ, spol. s r.o. a predloţí poţadované doklady, ktoré preukazujú jeho tvrdenia, ale tieto nepredloţil. Taktieţ zdôraznil, ţe P. Z. tvrdil, ţe doprava fakturovaného tovaru bola vykonaná na účet ţalobcu, čo tento nepreukázal, keďţe nemal zaevidované ţiadne faktúry, ktoré by vystavil prepravca M. P. – PecharTrans a takéto faktúry k výkonu daňovej kontroly ani nepredloţil. Ďalej P. Z. tvrdil, ţe daň z nadobudnutia tovaru spoločnosť DEXTER CZ, spol. s r.o. priznala, čo sa zistením Českej finančnej správy ukázalo ako nepravdivé. Spoločnosť DEXTER CZ, spol. s r.o. podala daňové priznanie aţ dodatočne, čím reagovala na výzvy Českej finančnej správy v súvislosti s preverovaním deklarovaného dodania tovaru ţalobcovi. Správca dane vyhodnotil podané daňové priznanie ako účelové, čo aj odôvodnil v predmetnom rozhodnutí. Doplnil, ţe správca dane šetrením vzťahu medzi ţalobcom a DEXTER CZ, spol. s r.o. vyuţil zákonným spôsobom inštitút medzinárodnej výmeny informácií s Českou finančnou správou, ktorej zistenia preukázali nekontaktnosť preverovanej spoločnosti a jej nového konateľa A. C.. Ohľadom skutočností uvedených súdom prvého stupňa ku spoločnosti BAUFOGL s.r.o. ţalovaný poukázal na vyššie uvedený rozsudok ESD vo veci C-73/
- K predloţeniu originálu dodacieho listu k faktúre č. 14308/2010 na súdnom pojednávaní namietal, ţe súd mal v administratívnom spise všetky doklady predloţené ţalobcom k daňovej kontrole, z ktorých správca dane vychádzal a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Ţalobca na pojednávaní predloţil doklad, ktorý nepredloţil správcovi dane, navyše technicky je moţné vyhotoviť akýkoľvek doklad. V závere odvolania dal do pozornosti, ţe podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predmetom súdneho prieskumu môţu byť len tie argumenty uvedené v ţalobe, ktoré ţalobca uţ predtým namietal v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, a s ktorými by sa preto ţalovaný ako odvolací správny orgán musel v rámci svojej rozhodovacej činnosti vysporiadať. Ţalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP 10 8Sžf/10/2014 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Súd v správnom súdnictve preskúma rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (t.j. v medziach ţaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný. Ţalobca ţiadal preskúmať postup a zákonnosť rozhodnutia ţalovaného č. 1100303/1/568679-1240792/2012/14008 zo dňa 29.11.2012, ktorým tento potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9800401/5/1432390/2012/Amri zo dňa 02.07.2012, ktorým bol ţalobcovi zníţený nadmerný odpočet zo sumy 71 744,54 € na sumu 15 248,32 € za zdaňovacie obdobie august
- V správnom konaní ako aj v konaní pred krajským súdom bolo potrebné zaoberať sa základnou podmienkou na oslobodenie tovaru odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ktorou je, aby nadobúdateľ bol osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, s dôrazom na skutočnosť, ţe takéto oslobodenie od dane je povinný preukázať platiteľ dane. V nadväznosti na uvedené bolo nevyhnutné skúmať, či v prejednávanej veci splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nespočíva len v ich formálnej 11 8Sžf/10/2014 deklarácii, teda predloţení dokladov s predpísaným obsahom, či doklady majú povahu faktu, sú vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Rovnako tak bolo pri utváraní právneho záveru vo veci nutné prihliadnuť, či správca dane riadne zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, či bol skutkový stav vo veci zistený čo najúplnejšie a či správca dane náleţite odôvodnil, ktoré dôkazy vykonal, akým spôsobom a aké závery z jednotlivých dôkazov vyvodil. Krajský súd sa vo vzťahu k uvedeným právnym otázkam obmedzil na konštatovanie, ţe s ohľadom na značné nezrovnalosti v otázke prepravy tovaru, nepreukázanie konkrétneho zmluvného vzťahu a v prípade spoločnosti DEXTER CZ, spol. s r.o. aj v otázke preberania tovaru na území Českej republiky ako aj na chýbajúce doklady v administratívnom spise o knihe jázd a v otázke konkrétnych dodacích listov bez ďalšieho dokazovania nie je moţné vyhodnotiť intrakomunitárne dodanie tovaru ako zrejme bezúspešné dokladovanie ţalobcu o splnení podmienky § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. Súd je garantom dodrţiavania zákonnosti správnym orgánom. Rešpektovanie princípov zákonnosti musí vyjadriť v rozhodnutí, ktoré je výsledkom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné v konaní pred odvolacím súdom. Základným predpokladom takejto preskúmateľnosti je dostatok dôvodov, ich jasná formulácia a priradenie týchto dôvodov ku konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci. V konaní o ţalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu sa súd riadi dispozičnou zásadou, ktorej vykonaním je ustanovenie § 249 ods. 2 OSP ukladajúce ţalobcovi povinnosť uviesť okrem všeobecných náleţitostí podania aj označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí, a správny súd je potom viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v ţalobe. Činnosť správneho súdu je ohraničená takto vymedzeným rámcom a súd sa musí obmedziť na skúmanie napadnutého rozhodnutia len v tomto smere, ak však nejde o vadu, na ktorú musí prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 250i ods. 3 OSP). Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nezávislosť rozhodovania súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom 12 8Sžf/10/2014 a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 OSP), spôsobom zakotveným v § 157 ods. 2 OSP. Procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP totiţ znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07). Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať kaţdý argument účastníkov konania (pozri Van Hurk v. Holandsko, 1994), súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994). Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe krajský súd z uvedených zásad súdneho prieskumu dôsledne nevychádzal, čím sa stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. V odôvodnení napadnutého 13 8Sžf/10/2014 rozhodnutia sa nevysporiadal ústavne konformným a zákonným spôsobom s otázkou, v čom videl podklad pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/ OSP, teda prečo mal za to, ţe správny orgán nevykonal náleţité dokazovanie. Nakoľko v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o tom, ţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, a prečo krajský súd dospel k záveru, ţe je potrebné doplniť dokazovanie v otázke prepravy tovaru, v prípade spoločnosti DEXTER CZ, spol. s r.o. aj v otázke preberania tovaru na území Českej republiky, ako aj vo vzťahu k dokladom o knihe jázd, je nutné povaţovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky pre to, ţe nebol vydaný spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej dostatočnosti konajúceho všeobecného súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). Keďţe sa krajský súd meritom veci vôbec nezaoberal, nemohol odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, nakoľko meritórne rozhodnutie na základe právneho názoru odvolacieho súdu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, by bolo v rozpore so zásadou dvojinštančnosti a účastníkom by mohla byť odňatá moţnosť konať pred súdom (právo podať opravný prostriedok) a mohli by byť porušené ich základné práva v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej ţaloby s prihliadnutím aj na dôvody odvolania, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami ţalobcu i ţalovaného, znova o podanej ţalobe rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby ústavnému právu na spravodlivé súdne konanie bolo urobené zadosť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP). 14 8Sžf/10/2014 Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
- apríla 2016 JUDr. Jaroslava F Ú R O V Á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská