6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 Daňového poriadku, ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 12 437,08 € a určil vlastnú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 35 514,92 € a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe nebolo preukázané tvrdenie ţalobcu, ţe tovar bol vyvezený odberateľom
predloţenej kúpnej zmluvy, pretoţe správca dane chcel preveriť obchodnú transakciu priamo u odberateľa ţalobcu v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií v Českej republike, čo je v súlade s jednou zo zásad daňového konania v zmysle § 2 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov a doţiadaný finančný orgán ČR potvrdil, ţe odberateľ ţalobcu TEgoTE cz, s.r.o. je nekontaktný, na adrese sídla
Obchodného registra sa nenachádza, je tu spoločnosť, ktorá ponúka sluţby súvisiace s poskytnutím sídla, tzv. „Office house“ a zmluva o poskytovaní sluţieb bola vypovedaná 30.03.2011. Daňové priznanie na predmetné obchodné transakcie
predloţených faktúr však tento odberateľ nepodal a registrácia DPH bola zrušená 10.05.2012. Ţalobca bol o všetkých výsledkoch šetrenia informovaný a mal moţnosť navrhnúť dôkazy a preukázať svoje tvrdenia o zrealizovaní predmetných dodávok, čo neurobil. Krajský súd dospel k záveru, ţe čestné prehlásenie o preprave tovaru zo dňa 19.08.2011, vystavené splnomocneným zástupcom odberateľa T. Z., bez reálneho preukázania prepravy tovaru (repka olejná) cez hranice Sk na miesto určenia v ČR (
dodacích listov Uherské Hradište, bez bliţšieho určenia miesta skládky) nie je dôkazom o intrakomunitárnom dodaní tovaru. Súd poukázal na rozhodnutie ESD č. C-409/04 Teleos, v ktorom je riešená práve otázka opustenia tovaru územie a bol vyslovený právny názor, ţe musia byť splnené podmienky preukázania, ţe tovar opustil územie dodávateľa a bol zdanený ako nadobudnutie tovaru v inom členskom štáte, t. j. u odberateľa, aby si ţalobca - dodávateľ mohol uplatniť nárok na nadmerný odpočet, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sţf/5/2010), teda je bez dôkaznej sily privodiť ţalobcovi priaznivejšiu situáciu o splnení si dôkaznej povinnosti
8 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane
predloţených dokladov zo strany ţalobcu ako daňového subjektu a na základe vykonaných šetrení zistil, ţe tovar
faktúr a predloţených dokladov ţalobcom fyzicky neopustil územie SR, lebo bolo preukázané, ţe deklarovaná repka olejná bola prepravená iba do Trnavy (správca dane nie je povinný preukazovať deklarované obchodné transakcie ţalobcu). 8Sžf/68/2014 3
krajského súdu výsledky daňovej kontroly a v rozhodnutí (rozhodnutie správcu dane a ţalovaného tvoria jeden celok) a ţalovaný jasne a zrozumiteľne vysvetlil základný princíp fungovania dane pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do druhého členského štátu v Európskom spoločenstve. V preskúmavaných prípadoch ţalovaný správne dospel k záveru, ţe musí ísť o vzťah dodávateľ - odberateľ, v ktorom dodávateľ musí byť identifikovaný pre DPH v krajine dodania tovaru a odberateľ v štáte nadobudnutia tovaru. Teda tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia tovaru a dodávateľ tovaru si uplatní oslobodenie dane, lebo ide o cezhraničné dodanie tovaru a platí princíp určenia. Niet pochýb, ţe
predloţených listín dodávateľ tovaru je ţalobca ako daňový subjekt identifikovaný pre DPH na Slovensku a odberateľom mala byť spoločnosť - daňový subjekt identifikovaný pre DPH v Českej republike, ktorá ale daň z deklarovaných daňových obchodov ţalobcom neodviedla. Krajský súd poukázal, ţe ţalobca v daňovom konaní prezentoval svoje obchodné transakcie do iného členského štátu, t. j. ţe malo ísť o intrakomunitárne dodávky, avšak
súdu tieto musia byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná. Teda, z ust. § 43 zákona o DPH vyplýva, ţe ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. V § 43 ods. 5 zákona o DPH zákonodarca príkladmo uvádza zoznam dokladov, ktorými daňový subjekt je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Nestačí preto iba formálne preukázanie (faktúra, zmluva, dodací list a pod.), ţe tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný (
faktúry) nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Nakoľko pri vnútrospoločenských (intrakomunitárnych) obchodoch prechod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je sledovaný a nie je moţné vylúčiť riziko daňových podvodov, nie je v rozpore so zákonom (zákon č. 511/1992 Zb., zákonom o DPH) a právom Európskeho spoločenstva poţadovať, aby sa daňový subjekt, ktorý vystupuje ako dodávateľ, uistil sa o dôveryhodnosti svojho partnera a ţe zdaniteľné obchody, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňových podvodov. Oslobodenie od dane pri vývoze sa nevzťahuje na tovar ako taký (t. j. na hmotný majetok, ktorý je predmetom kúpnej zmluvy), ale na dodanie tovaru, teda daňovú transakciu medzi týmito subjektmi. Krajský súd sa preto nemohol stotoţniť s námietkami ţalobcu tak, ako ich špecifikuje v ţalobe, ktoré by mali zakladať nezákonné rozhodnutie ţalovaného ako odvolacieho finančného orgánu, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane v tejto veci, nakoľko ţalobca ako daňový subjekt pre registráciu dane o DPH si nesplnil povinnosti 8Sžf/68/2014 4 vyplývajúce pre neho ust. § 43 ods. 1 a nasl. zákona o DPH.
názoru súdu nepreukázal dodanie tovaru z územia Slovenskej republiky do Českej republiky (predaj tovaru pre odberateľa TEgoTE cz, s.r.o., Praha 3, teda ţe tovar bol dodaný nadobúdateľovi do iného členského štátu, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník a tovar zdanil. Pokiaľ ide o deklarované obchodné transakcie ţalobcu
kúpnej zmluvy, súd povaţoval za potrebné uviesť a neuniklo jeho pozornosti, ţe kúpnu zmluvu zo dňa 27.07.2011 spísal ţalobca ako dodávateľ tovaru s odberateľom označeným pod obchodným menom „TEgoTE cz, s.r.o., so sídlom Bořivojova 878/35, 130 00 Praha v zastúpení T. Z.“, avšak pečiatka na kúpnej zmluve nezodpovedá tomuto označenému obchodnému partnerovi, ale odtlačok pečiatky na kúpnej zmluve „TEgoTE cz, s.r.o., Mezilesí 187/32, 751 24 Přerov XI, Vinary“. Zo spisového materiálu vyplýva - medzinárodné nákladné listy, ţe tieto ţalobca podpísal za dodávateľa a za odberateľa uvedená spoločnosť so sídlom v Přerove, avšak miestom dodania tovaru malo byť Uherské Hradište, CZ, bez bliţšej adresy. Obdobne i dodacie listy majú ako miesto určenia Uherské Hradište, ale odberateľ je označený ako TEgoTE cz, s.r.o., Praha 3. Tieto skutočnosti museli byť známe ţalobcovi a pokiaľ tvrdí, ţe splnil podmienky
zákona o DPH, musí byť schopný preukázať aj dodanie tovaru odberateľovi, teda ţe deklarovaný tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu v rámci EÚ a ţe v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodávateľa. Názor ţalobcu, vyslovený v ţalobe o nedostatočnom dokazovaní v daňovom konaní tým, ţe nevypočul a nezistil osobu, ktorá určila prepravnú trasu, nevypočul vodičov prepravcov uvedených spoločností a podobne, vrátane tvrdenia, ţe deklarovaný odberateľ je nekontaktný, súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Afs 177/2006 (rieši otázku listinných dôkazov) a rozsudok sp. zn. 9Afs 73//2008, ktorý vyslovil právny názor, ţe daňový subjekt je povinný preukázať svoje tvrdenia, ţe ide o spoločnosť uvedenú na daňových dokladoch, lebo odpočítanie dane je moţné len medzi platiteľmi dane navzájom, pričom pri zdaniteľných osobách, ktoré nie sú platiteľmi dane, odpočítanie nie je moţné, teda ani prenesenie daňovej povinnosti.
názoru súdu, správca dane získal legálne dôkazy o pochybnosti vývozu tovaru do ČR, avšak nie je povinný dokazovať realizáciu prepravy repky olejnej
čestného vyhlásenia odberateľa za dôkaznej situácie, keď miestnym šetrením zistil a mal potvrdené zástupcami prepravných spoločností
predloţených listinných dokladov, ţe prepravovaný tovar - repka olejná bola dopravená iba do Trnavy. Námietka ţalobcu v tomto smere je preto neopodstatnená. Naviac
názoru súdu, ţalobca iba všeobecne poukázal na nedostatočné zistenie skutkového stavu, 8Sžf/68/2014 5 lebo neuvádza konkrétne dôkazné prostriedky, ktoré nebolí vykonané, resp. ich správca dane nevykonal alebo ich riadne nezohľadnil, teda ţe takýto postup správcu dane viedol k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu. Pokiaľ ide o námietku ţalobcu, ţe on má doklady v poriadku, obchod sa realizoval, a preto nemôţe ovplyvniť konanie tohto odberateľa, súd poznamenáva, ţe zákon o DPH, ani iný zákon neukladá daňovému subjektu, aby si preveril svojich obchodných partnerov, avšak musí si byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pokiaľ tieto nevykazujú znaky a nespĺňajú podmienky v zmysle zákona o DPH, ktorý má prísne hmotnoprávne podmienky na vrátenie, resp. uplatnenie nároku na oslobodenie z dane vzhľadom k tomu, ţe ide o verejné prostriedky daňových poplatníkov. Pokiaľ ţalobca v podanej ţalobe poukazoval na rozhodnutia ESD (rozsudky C-354/03, C-355/03, C-439/04, C-273/11 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tieto si
názoru súdu nesprávne vysvetľuje ich závery na zdaniteľné obchody a ani neuvádza, v ktorých bodoch by bolo moţné tieto závery aplikovať na jeho obchodné transakcie realizované do štátu v rámci Spoločenstva. Krajský súd bol toho názoru, ţe ţalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náleţité odôvodniť. Ţalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd dáva do pozornosti ţalobcu rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21.01.1999 a zdôrazňuje, ţe judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd pritom nevyţadujú, aby na kaţdý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyţaduje sa špecifická odpoveď. V tomto duchu ţalovaný správny orgán vysvetlil podstatu podmienok ust. § 43 ods. 1, 5 zákona o DPH (účinného v kontrolovanom období) na zistený skutkový stav
dôkaznej situácie u ţalobcu a postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou. S poukazom na vyššie uvedený záver správcu dane a ţalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváţenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami, § 43 ods. 1 zákona o DPH 8Sžf/68/2014 6 platného v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a ţalobu
1 OSP. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté
1 veta prvá OSP a contrario. Ţalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie ţalobca a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť ţalobe a priznať mu právo na náhradu trov konania.
názoru ţalobcu konajúci súd nebral do úvahy ţalobcom navrhované dôkazy a nevykonal ich, (nevypočul konateľa odberateľa - spoločnosti TEgoTE cz, s.r.o., J. K., nar. X., bytom O., ani splnomocneného zástupcu spoločnosti TEgoTE cz, s.r.o., T. Z., nar. X., bytom P., ďalej tiež správcom dane nebola zistená osoba, ktorá určila prepravnú trasu a tiež neboli správcom dane vypočutí vodiči prepravcov BILFER TRADING, s.r.o. Hurbanovo, ROBI spol. s r.o. Nitra a Agrospol Hontianske Nemce, družstvo a ani nebola zadovážená správa od spoločnosti VIKA and Company s.r.o., so sídlom Krupina, Poloma 1304, ktorá objednala prepravu tovaru, ani správa od Poľnohospodárskeho družstva podielnikov Tematín v Modrovke, Agropodniku Trnava, ktoré subjekty tovar údajne prevzali. A takisto nebolo vykonané miestne zisťovanie u prepravnej spoločnosti Agrospol Hontianske Nemce, družstvo). Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobca uviedol konkrétne dôkazné prostriedky, ktoré neboli vykonané, resp. ich správca dane nevykonal a takýto postup správcu dane viedol k nesprávnemu zistenie skutkového stavu. Ţalobca opätovne poukázal na ust. § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v platnom znení,
ktorého platiteľ dane je povinný preukázať, ţe sú plnené podmienky oslobodenia o dane
odsekov 1 aţ 4
môjho názoru ţalobca uniesol dôkazné bremeno v súlade s poţiadavkami zákona o DPH. V danom prípade je relevantná právna otázka posúdenia a rozloţenia dôkazného bremena medzi ţalobcom ako daňovým subjektom a daňovým orgánom ako správcom dane. Pokiaľ správca dane zistil, ţe kupujúci následne porušil podmienky obchodu ide o skutočnosti, ktoré sa v zásade týkajú iného daňového subjektu za ktorého ţalobca nemôţe niesť zodpovednosť. Nie je moţné predsa od ţalobcu ţiadať, aby sledoval, kontroloval obchody u kaţdého jeho odberateľa, predsa kupujúci sa stal vlastníkom tovaru jeho zaplatením. V rámci reťazca plnení ţalobca nevedel ani nemohol vedieť o podvodnom konaní odberateľa, pretoţe on vykonal všetky potrebné úkony pre správne posúdenie obchodného vzťahu.
môjho názoru dôkazné bremeno, ţe u kupujúceho došlo k podvodnému konaniu je na správcovi dane resp. na orgánoch činných v trestnom konaní. Ţalobca opätovne poukázal na Smernicu EÚ č. 2006/112, ktorá neobsahuje konkrétne ustanovenia v súvislosti s dôkazmi, ktoré sú zdaniteľné osoby povinné predloţiť. Avšak v prípade, ak nadobúdateľ je v členskom štáte dodania oprávnený nakladať s dotknutým tovarom ako vlastník a zaviaţe sa prepraviť tento tovar do členského štátu určenia, treba zohľadniť skutočnosť, ţe dôkaz, ktorý je predávajúci schopný predloţiť daňovým orgánom, závisí najmä od informácií, ktoré dostane na tento účel od nadobúdateľa. Ţalobca je toho názoru, ţe pri uskutočnení daného obchodu konal v dobrej viere a prijal všetky opatrenia, ktoré bolo moţné odo neho rozumne poţadovať na zabezpečenie toho, aby plnenie ktoré sa uskutočnilo nebolo súčasťou daňového podvodu. Ţalobca nevedel a ani nemohol vedieť úmysel nadobúdateľa ako mieni nakladať s odobratým tovarom. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti a s poukazom na navrhnuté a nerealizované dôkazy ţalobca
ust. § 250ja ods. 3 OSP ţiada odvolací súd, aby rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/331/2013-60 zo dňa 26.03.2014 zmenil tak, ţe zruší 8Sžf/68/2014 8 rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100304/1/310704/2013 zo dňa 28.06.2013 a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie a zaviaţe ţalovaného zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania k rukám jeho právneho zástupcu. Ţalovaný sa v plnom rozsahu pridrţiava písomného vyjadrenia č. 1100304/1/476241/2013 zo dňa 25.11.2013, zaslaného Krajskému súdu v Nitre v predmetnej veci vzhľadom k tomu, ţe odvolanie podané ţalobcom obsahuje skutočnosti, ku ktorým sa ţalovaný uţ vyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 OSP). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP). Súd v intenciách § 244 ods. 1 OSP preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. ZSDP v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti.
citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďţe daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, ţe účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môţe odvolať, končí aţ vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, 8Sžf/68/2014 9 je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, ţe daňové orgány v daňovom konaní nemôţu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, ţe zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, ţe daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v ţiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôţe to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodrţania práva. Daňové orgány môţu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodrţiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú
1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.
3 ZSDP, správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
6 ZSDP, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
1 ZSDP, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje, alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa povaţuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu 8Sžf/68/2014 10
osobitného zákona, alebo kontrola pouţitia tovaru oslobodeného od dane
osobitných zákonov.
5 ZSDP, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo:
odseku 10 druhej vety,
6 ZSDP, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
odseku 10 druhej vety,
4 ZSDP, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 ZSDP, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 zákona č. 222/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o DPH“) v znení do 31.07.2010, predmetom dane je
2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania sluţby.
1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 8Sžf/68/2014 12
5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, ţe sú splnené podmienky oslobodenia od dane
odsekov 1 aţ 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry,
1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane
môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
.
1 zákona o DPH, pri kaţdom dodaní tovaru a dodaní sluţby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie sluţby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním sluţby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môţe platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie sluţby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo sluţbu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane
aţ 42.
2 zákona o DPH, faktúra musí obsahovať,
odseku 1 prijatá, ak tento dátum moţno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloţeného súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré povaţuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstiţné sa stotoţňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva: Predmetom tohto konania bolo rozhodnutie ţalovaného č. 1100304/1/310704/2013 z 28.06.2013, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nové Zámky č. 9412402/5/893863/2013 zo 07.03.2013, ktorým správca dane ţalobcovi
6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 daňového poriadku, ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 12 437,08 € a určil vlastnú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 35 514,92 €. 8Sžf/68/2014 14 Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloţeného súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré povaţuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstiţné sa stotoţňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva: Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým bol zníţený nadmerný odpočet DPH za mesiace august a september 2011 uplatnený ţalobcom z dôvodu, ţe ţalobca nevedel preukázať skutočné dodanie tovaru odberateľovi so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie, konkrétne v Českej republike a taktieţ z dôvodu, ţe v daňovom konaní sa nepreukázalo, ţe predmetný tovar bol v tomto inom štáte aj skutočne zdanený. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, ţe krajský súd sa náleţite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu ako i s tvrdeniami ţalovaného a dal odpoveď na výklad a aplikáciu pouţitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa v plnom rozsahu stotoţňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom rozsudku a na potvrdenie jeho správnosti povaţuje za potrebné doplniť, ţe účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe z rozhodovacej činnosti SD EÚ, napr. v rozsudku vo veci Mahagében (C-80/11 a C-142/11) SD EÚ v prvom rade pripomenul boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneuţitiam, ktorý je uznaný a podporovaný Smernicou Rady č. 2006/112/ES (bod 41). Z tohto dôvodu prináleţí vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáţe, ţe toto právo sa uplatňuje podvodne. V predmetnej veci 8Sžf/68/2014 15 poloţené prejudiciálne otázky vychádzali z predpokladu, ţe zdaniteľné plnenie, ktoré zakladá nárok na odpočet dane, sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry, a ţe faktúra obsahuje všetky údaje poţadované Smernicou č. 2006/112/ES (bod 44). V prejednávanej právnej veci však nebolo preukázané, ţe by sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, nakoľko ţalobca nevedel preukázať, ţe sa tovar dostal do dispozície ním označeného odberateľa - spoločnosti TEgoTE cz, s.r.o. a to za situácie, keď doklady (zmluvy) boli nejasné označenie kupujúceho (odberateľa) „TEgoTE cz, s.r.o., so sídlom Bořivojova 878/35, 130 00 Praha v zastúpení T. Z., avšak pečiatka na kúpnej zmluve nezodpovedá tomuto označenému obchodnému partnerovi, ale odtlačok pečiatky na kúpnej zmluve „TEgoTE cz, s.r.o., Mezilesí 187/32, 751 24 Přerov XI, Vinary“. Nebola teda splnená jedna z podmienok, za ktorých došlo k poloţeniu prejudiciálnej otázky vo veci Mahagében; zároveň v predmetnej právnej veci nebolo preukázané splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku práva na odpočet dane upravené v Smernici č. 2006/112/ES. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, ţe z judikatúry SD EÚ vyplýva, ţe členské štáty sú povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty (medzi inými pozri rozsudky SD EÚ zo 17.07.2008 vo veci Komisia vs. Taliansko, C-132/06, Zb. s. I-5457, bod 37; z 29.07.2010 Profaktor Kulesza, Frankowski, Jóźwiak, Orłowski, C-188/09, Zb. s. I-7639, bod 21; z 21.06.2012 Mahagében, C-80/11, C- 42/11, body 63, 64). Kaţdá zdaniteľná osoba je povinná viesť dostatočne podrobné účtovníctvo s cieľom umoţniť uplatnenie DPH a jej kontrolu daňovým orgánom. Určenie opatrení, ktoré moţno poţadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolnosti uvedeného prípadu vo veci samej. Zákon o DPH stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Pre odpočet DPH je podmienkou, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované účtovným dokladom, faktúrou so všetkými zákonnými náleţitosťami, bolo zároveň reálne materiálne preukázané. Navyše, v prejednávanom prípade, keďţe ţalobca si nadmerný odpočet DPH uplatňoval v súvislosti s oslobodením od platenia dane
zákona o DPH, bolo predpokladom takéhoto postupu aj preukázanie, ţe nadobudnutý tovar bol v Čechách aj zdanený, čo sa však nepreukázalo (medzi inými rozsudok SD EÚ C-409/04 8Sžf/68/2014 16 vo veci Teleos). K splneniu zákonných podmienok na odpočet DPH bol preto ţalobca povinný predloţiť doklad o uskutočnenom obchode – reálne dodanie tovaru spoločnosti TEgoTE cz, s.r.o. Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne so záverom daňových orgánov, ako aj so záverom krajského súdu konštatuje, ţe zákon o DPH vyţaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, ţe faktúry, CMR listy, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. V danom prípade jadrom problému je tá skutočnosť, ţe podvodom je poznačené priamo plnenie, ktoré mal uskutočniť ţalobca, t.j. ţalobca nevedel v danom prípade preukázať, ţe tovar bol skutočne dodaný platiteľovi dane v inom členskom štáte. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a sluţieb zaťaţuje daňový subjekt – ţalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a sluţieb len faktúrami nie je
súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, ţe sú v nej uvedené údaje odráţajúce skutočne reálne plnenie. To, ţe určitý doklad má všetky náleţitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, ţe daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predloţení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sţf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, ţe nárok si uplatňuje odôvodnene 8Sžf/68/2014 17 a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúţi aţ na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leţí dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáţe, nemôţe byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i
názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak, ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní, a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Nitre, ako vecne správny
1 a 2 OSP potvrdil. Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako vecne správny
1, 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP potvrdil. 8Sžf/68/2014 18 O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
l OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 224 ods. l OSP a neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 27. januára 2016 Mgr. Peter M E L I C H E R, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.