odôvodnenia rozsudku sa ako prvou otázkou zaoberal, či na prejednávanú vec platili ustanovenia zákona č. 303/1995 Z.z. alebo zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v platnom znení (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z.z.). Poukázal na ustanovenie § 37 ods.3 zákona č. 523/2004 Z.z.,
ktorého na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie právne predpisy. Doterajšie predpisy sa vzťahujú aj na konania o porušení rozpočtovej disciplíny začaté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ak sa výkon finančnej kontroly začal pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Ak sa výkon finančnej kontroly začal po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, posúdi sa porušenie rozpočtovej disciplíny
tohto zákona, pri čom sa použijú sankcie
tohto zákona.
článku XV zákona č. 523/2004 Z.z., tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou čl. I § 1 až 3, § 4 ods. 1 až 3 a ods. 5 až 8, § 5 až 36, § 37 ods. 3 až 8, § 38 a čl. II až XII, ktoré nadobúdajú účinnosť
platného a účinného právneho predpisu. Ďalej v odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na znenie Čl. IV, Čl. VI bod 1.3, Čl. V bod 7 a Čl. V bod 1 zmluvy o poskytnutí grantu č. 018/2002 zo dňa
časti IV tejto nájomnej zmluvy, predmetná nájomná zmluva bola uzavretá na dobu 5 rokov, t.j. do
druhej hlavy piatej časti). V predmetnej veci nejde o výnimku z obligatórneho právneho zastúpenia, pričom na pojednávaní konanom dňa
jeho názoru z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že žalovaný mal možnosť žiadať vrátenie celého grantu alebo jeho časti. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného však nevyplýva, prečo si uplatňuje nárok na vrátenie celého a prečo si neuplatňuje vrátenie iba časti grantu, keďže bolo preukázané, že časť prenosných technických zariadení obstaraných z predmetného grantu žalobca využíval v rekreačnom a lyžiarskom stredisku R. B. Zmluva o poskytnutí grantu ani iný právny predpis žalobcovi to nezakazoval. Záver žalovaného, že túto skutočnosť nepovažuje za pokračovanie projektu je neprávny a nedostatočne odôvodnený. Žalovaný svojim konaním porušil ustanovenie § 3 ods.4, § 46 a 47 ods.3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne zruší rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vráti na ďalšie konanie . Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19. novembra 2009 žalovaný uviedol, že so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v predmetnom odvolaní sa už vysporiadal vo svojom vyjadrení k žalobe a na právnych záveroch uvedených v predmetnom vyjadrení trvá. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
ods.1 v spojení s § 246c ods.1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania
2 a § 214 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods.1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
Čl. IV bod 2 zmluvy poskytovateľ Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky poukázal schválený grant na účet žalobcu po ukončení realizácie projektu a po predložení dokladov o ukončení diela a financovaní projektu vo výške 1 673 271 Sk dňa
zmluvy, pričom bolo zistené, že pri realizácii projektu a pri jeho využívaní po ukončení realizácie konal žalobca v rozpore s viacerými ustanoveniami zmluvy. Správa finančnej kontroly Košice vykonala samostatnú následnú finančnú kontrolu (Správa o výsledku následnej finančnej kontroly č. 3/1398/NZ-3/2004-495).
Čl. VI. bod 1.3 zmluvy v prípade, ak poskytovateľ zistí, že projekt nebol zrealizovaný v súlade so žiadosťou o poskytnutie grantu, príjemca stráca nárok na vyplatenie celého grantu alebo tej časti, ktorá nie je v súlade so žiadosťou o poskytnutie grantu (zaplatí príjemca zmluvnú pokutu vo výške 2% z celkovej výšky poskytnutého grantu).
Čl. V bod 7 zmluvy mal žalobca ako príjemca grantu oznámiť poskytovateľovi akékoľvek zmeny od pôvodných zámerov projektu, a to v priebehu jeho realizácie, ako aj v období jeho využívania 5 rokov od ukončenia realizácie projektu. Poskytovanie grantu bolo podmienené dodržiavaním zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a pravidlami Pilotnej grantovej schémy pre rozvoj cestovného ruchu.
231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov ak sa štátna pomoc poskytla z prostriedkov štátneho rozpočtu, z rozpočtu obce alebo z rozpočtu štátneho účelového fondu, považuje sa nedodržanie podmienok, za ktorých sa štátna pomoc poskytla, za porušenie rozpočtovej disciplíny
osobitného predpisu ( zákon č. 303/0995 Z.z.).
303/1995 Z.z. porušenie rozpočtovej disciplíny je neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov štátneho rozpočtu, predvstupových prostriedkov, povstupových prostriedkov a odvodov do rozpočtu 2 Sžf 7/2009 6 Európskych spoločenstiev, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a neoprávnené použitie finančných prostriedkov, s ktorými hospodária rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie. Za porušenie rozpočtovej disciplíny sa považuje aj nedodržanie podmienok, za ktorých sa rozpočtové prostriedky poskytli.
303/1995 Z.z., subjekty, ktoré porušili rozpočtovú disciplínu, sú povinné odviesť neoprávnene použitú alebo zadržanú sumu prostriedkov do štátneho rozpočtu, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku; zároveň sú povinné zaplatiť do príslušného rozpočtu penále vo výške 0,2% z neoprávnene použitej alebo zadržanej sumy za každý aj začatý deň omeškania s úhradou odvodu alebo za každý aj začatý deň neoprávneného použitia poskytnutých prostriedkov, najviac však do výšky dvojnásobku tejto sumy. Ak porušenie rozpočtovej disciplíny zistila vnútorná kontrola, penále sa znižuje na polovicu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola žaloba žalobcu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zamietnutá. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu, ako aj so súdnym spisom, pričom nezistil, že by preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so zákonom.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobca porušil ustanovenie § 6 ods.3 zákona č. 303/1995 Z.z. v tom, že nedodržal podmienky poskytnutia prostriedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a tým neoprávnene zadržal prostriedky vo výške 1 673 271,-Sk. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje zhodne s názorom krajského súdu ako aj žalovaného správneho orgánu, že uvedená skutočnosť bola preukázaná vykonanou kontrolou – správa o výsledku následnej finančnej kontroly bola prerokovaná dňa
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. So všetkými relevantnými námietkami žalobcu sa vysporiadal už žalovaný správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nebude opakovať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a ani odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne a postačujúce odkazuje (§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 384/2008 Z. z., účinnom od 15.októbra 2008). V súdnom odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné osobitne sa zaoberať. Keď teda krajský súd dospel k právnemu záveru, totožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd , z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcu, že nebol v konaní riadne zastúpený v zmysle § 250a Občianskeho súdneho poriadku Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, že v žalobca sám do spisu založil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pre zamestnankyňu JUDr. J. T. zo dňa 12. januára 2007 (č.l. 24). Zo zápisnice o pojednávaní konanom na Krajskom súde v Bratislave dňa 8. septembra 2009 nevyplýva skutočnosť, ako tvrdil žalobca v dovolaní, že by JUDr. J. T. spochybnila skutočnosť, že je zamestnankyňou žalobcu. Preto Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
1, 2 O.s.p. potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi 2 Sžf 7/2009 8 odvolania
1 O.s.p. ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. V Bratislave dňa 21. júla 2010 JUDr. J. Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.