2 Obchodného zákonníka, a teda sa jedná o zmluvu nepomenovanú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Na základe návrhu na začatie konania konštatoval, ţe ţalobca sa domáha určenia iba zmluvy o spolupráci, a nie zmluvy o úvere a zmluvy o nájme piliarskej výroby, z ktorého dôvodu sa zaoberal určením neúčinnosti iba zmluvy o spolupráci. Uviedol, ţe odporovať moţno zmluvu iba platnú, nakoľko keby išlo o právny úkon neplatný, tento by bol súčasne aj neúčinný. S poukazom na § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka súd 2 1 Obdo V 19/2014 prvého stupňa konštatoval, ţe účastníci môţu uzavrieť zmluvu aj takú, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, ak však dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva potom nie je uzavretá. Uviedol, ţe dohoda o určitej časti zmluvy sa môţe nahradiť dohodou strán o spôsobe umoţňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany a ţe ak má chýbajúcu časť zmluvy určiť súd, alebo určitá osoba, vyţaduje sa, aby dohoda mala písomnú formu a platí obdobne § 291 Obchodného zákonníka. Keďţe konajúci súd zistil, ţe účastníci zmluvy dostatočne neurčili predmet svojich záväzkov, označil zmluvu za takú, ktorá nie je uzavretá. Z uvedenej zmluvy
krajského súdu nevyplýva akú guľatinu mal podnikateľ nakupovať, v akom mnoţstve mal vynaloţiť náklady na nákup guľatiny, aké mnoţstvo a aký tovar piliarskej výroby sa zaviazal podnikateľ predať, v akej výške mal poskytnúť pôţičku a aké náklady a v akej výške mal poskytnúť. Citoval, na čo sa
zmluvy zaviazala spoločnosť a dospel k záveru, ţe z uvedeného nie je zrejmé, o aké priestory sa jednalo, ani o aké strojové a technologické zariadenia išlo, akú odbornú pracovnú silu mala spoločnosť poskytnúť, v akej výške mala financovať časti nákladov odbornej pracovnej sily a v akej výške mala financovať náklady piliarskej výroby uvedené pod písmenom a/, b/, c/ zmluvy. Čo sa týka pôţičky, krajský súd dospel k záveru, ţe nie je zrejmé, k akej pôţičke sa spoločnosť zaviazala, aké splatné záväzky prevzala a podobne. Na základe uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, ţe ţalobca sa domáhal určenia neúčinnosti zmluvy, ktorá zmluva uzavretá nebola, a preto ţalobu zamietol. Vzhľadom na viazanosť súdu petitom návrhu na začatie konania uviedol, ţe s platnosťou zmluvy o úvere, ako aj o nájme piliarskej výroby, sa nezaoberal. Tvrdenie ţalobcu, ţe súd sa uţ zaoberal platnosťou uvedenej zmluvy, konajúci súd označil za nepravdivé, pretoţe neskúmal platnosť uvedenej zmluvy, keďţe neboli splnené podmienky
a./ O. s. p. Zároveň súd prvého stupňa konštatoval, ţe v tomto konaní sa zaoberal platnosťou z dôvodu, ţe sa jednalo o predbeţnú otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie vo veci samej. O trovách konania rozhodol
1 O. s. p. Na odvolanie ţalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd napadnutým rozsudkom zo dňa
odvolacieho súdu skúmal ako predbeţnú a nepochybil, keď dospel k záveru, ţe túto zmluvu označil za nezrozumiteľnú nejasnú s nepresne vyšpecifikovaným predmetom zmluvy, v konečnom dôsledku za neplatný právny úkon, skúmanie ktorého neúčinnosti je právne nemoţné. Ţalobca v jeho odvolaní toto tvrdenie prvostupňového súdu ničím nespochybnil a jeho obsah odvolania k danej veci je
odvolacieho súdu právne irelevantný, z ktorého dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie v zákonnej lehote, ktoré odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 1. januára 2015 (ďalej len „O. s. p.“) a tým, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie (§ 241 ods. 1 písm. b/ O. s. p.), pričom napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení celej veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Dovolateľ v prvom rade uviedol, ţe
napadnutého rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
ţalobcu súd postupovať v zmysle § 164 O. s. p. a vydať opravné uznesenie. V napadnutom rozsudku ďalej odvolací súd zaviazal 4 1 Obdo V 19/2014 ţalobcu na zaplatenie trov odvolacieho konania vo výške 802,85 eur, čo je zjavne nesprávna suma, pretoţe táto suma predstavuje výšku trov za celé konanie, teda prvostupňové aj odvolacie. V tejto časti ţalobca podal návrh na vydanie opravného uznesenia, o ktorom však nebolo rozhodnuté. Ďalej dovolateľ poukázal na rozdielne skoršie rozhodnutia v tejto veci, hoci nedošlo k ţiadnemu dokazovaniu, ktoré by po predošlom rozhodnutí dovolacieho súdu opačné rozhodnutie odôvodňovalo. Dovolateľ má za to, ţe ak úkon neumoţňuje jednoznačný záver o tom, čo ním účastník vyjadril, treba najprv účastníka vyzvať, aby úkon náleţité formuloval a aţ potom ho moţno posudzovať
obsahu. Táto povinnosť vyplýva z účelu a zmyslu O. s. p., ktorým je
p. zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov. Prvostupňový súd bol
dovolateľa povinný odstrániť pochybnosti a nemôţe vykonať taký výklad vyjadrenia účastníka konania, ktorý z neho jednoznačne nevyplýva. Súd mal tak urobiť otázkou, príp. iným vhodným spôsobom (IV ÚS 544/05). Keďţe súd posudzoval pôvodne celú zmluvu a právoplatne o nej rozhodol, ak zistil také skutočnosti, na ktoré ani dovolací súd vo svojom zrušovacom uznesení z 31. 03. 2011 nepoukázal,
dovolateľa bolo povinnosťou súdu upozorniť na to ţalobcu. Postup súdu v tomto prípade však spôsobil, ţe ţalobca nemohol ani tušiť, aké sú myšlienkové pochody súdu, preto ani nemohol navrhovať ţiadne dôkazy ani argumenty, ktorými by ich vyvrátil. Súd tak
ţalobcu vydal „prekvapujúce“ rozhodnutie, čím bolo porušené ústavné právo ţalobcu na spravodlivý proces
čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z odôvodnenia prvostupňového súdu nevyplýva, z čoho vyvodil záver, ţe ţalobca sa v návrhu na začatie konania nedomáha určenia neúčinnosti zmluvy o úvere, ako aj zmluvy o nájme piliarskej výroby. Súd preto v konaní posudzoval len platnosť zmluvy o spolupráci, uzatvorenej 01. 03. 2005
2 Obchodného zákonníka. Takéto rozhodnutie, bez náleţitého odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., mal
dovolateľa odvolací súd zrušiť pre nedostatok dôvodov a nepreskúmateľnosť. Dovolateľ dodal, ţe súdy mali rozhodnúť o celom predmete konania, nakoľko zmluva o spolupráci obsahuje v sebe aj zmluvy o úvere a nájme, ktoré nie je moţné oddeliť.
ţalobcu je aj záver o neplatnosti zmluvy predčasný, pretoţe k tomuto záveru nebolo vykonané ţiadne dokazovanie. Ak chcel súd zamietnuť ţalobu z tohto dôvodu, dovolateľ má za to, ţe bolo jeho povinnosťou po zrušení rozsudku dovolacím súdom vykonať 5 1 Obdo V 19/2014 dokazovanie, príp. upozorniť účastníkov na takúto moţnosť, t. j., ţe má o platnosti zmluvy pochybnosti a umoţniť im sa k tomu vyjadriť. Súd tak neurobil a vydal „prekvapivé rozhodnutie“. Porušil tým právo účastníka konať pred súdom a tým aj právo na spravodlivý proces, čím zaťaţil konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie. V nadväznosti na to rozhodnutie spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení, keď súd posúdil zmluvu ako neplatnú bez toho, aby sa k tomu mali účastníci moţnosť vyjadriť a príp. navrhnúť aj dôkazy. Napokon odvolací súd rozhodol nesprávne aj o trovách konania, keď trovy odvolacieho konania priznal duplicitne aj v sume, ktorá bola uţ raz priznaná. Z uvedených dôvodov navrhol dovolateľa napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu zamietol.
názoru ţalovaného, tvrdenia ţalobcu uvedené v dovolaní nie sú pravdivé. Ţalobca mal príleţitosť vyjadriť sa k predmetu konania kedykoľvek počas priebehu konania, na ústnych pojednávaniach, ktorých sa zúčastnil alebo písomne, takáto moţnosť mu nebola súdom odňatá. V súvislosti s argumentom „prekvapivého rozhodnutia“ krajského súdu, ţalovaný poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca mohol počas konania vyuţiť svoje právo poţiadať súd o to, aby uviedol, ako sa mu na základe tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci. Túto moţnosť ţalobca nevyuţil. Ţalovaný zdôraznil, ţe ani námietka nedostatočne vykonaného dokazovania nie je pravdivá. Na pojednávaní konanom dňa 02. 02. 2012, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu rozsudku č. k. 14Cbi/l/2011-158, ţalobca na výzvu súdu na doplnenie dokazovania uviedol, ţe nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Taktieţ v dovolaní ţalobca neuvádza, aký konkrétny dôkaz mu nebolo umoţnené vykonať, ani neoznačil dôkaz, ktorý by preukazoval nesprávnosť napádaného rozhodnutia.
názoru ţalovaného, napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí po vecnej a právnej stránke ţiadnymi takými vadami, ktoré by nebolo moţné odstrániť postupom
p. Odvolací súd sa
ţalovaného v napádanom rozsudku vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu, uvedenými v odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti
ust. § 241 ods. 1 O. s. p. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné.
1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 7 1 Obdo V 19/2014 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. V danom prípade dovolaním ţalobcu, nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je
1 aţ 3 O. s. p. procesne prípustné. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania
ust. § 237 O. s. p. Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O. s. p. v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia ţalobcu, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Odňatím moţnosti konať sa v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1) odňatie moţnosti konať pred súdom, 2) to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 8 1 Obdo V 19/2014 3) moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, ţe dovolateľ oprávnene vo svojom dovolaní vytýka, ţe rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa, je nepreskúmateľný. Základné právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe tak základné právo
čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo
čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). 9 1 Obdo V 19/2014 Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa ţalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie, a vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999) tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť
povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Tak odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musia mať náleţitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 3 O. s. p. (§ 211 O. s. p.). Musia obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súdy sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musia vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijali. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné. Účelom odôvodnenia je preukázať správnosť rozsudku a umoţniť kontrolu správnosti rozhodnutia súdu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Len takéto rozhodnutie moţno označiť za plne preskúmateľné (§ 157 ods. 2 a 3 O. s. p. v spojení s § 211 O. s. p.). 11 1 Obdo V 19/2014 Zákonom poţadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 211 O. s. p.) je nielen formálnou poţiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Tieto poţiadavky nespĺňa napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako ani rozsudok súdu prvého stupňa. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu a ţe takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
2 Obchodného zákonníka. Odvolací súd napadnutým rozhodnutím doplnil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobca v ţiadnom zo svojich podaní neţiadal určiť všetky zmluvy za neúčinné. Dovolací súd dodáva, ţe zo ţiadneho dôkazu nevyplýva, ţe by predmetom konania mala byť iba niektorá časť zmluvy uzavretej dňa
dovolacieho súdu zrejmé, ţe súd prvého stupňa a odvolací súd, zaťaţili konanie a rozhodnutie vadou (§ 237 písm. f/ O. s. p.), ktorá je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu i rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, ods. 3 O. s. p.), pretoţe rozhodnutia vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţu byť vecne správne. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5:0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. februára 2016 JUDr. Ivana Izakovičová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.