Najvyšší súd 2 Sžo 526/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JU

§ 246cods.

1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods.

§ 214

ods.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky 1) nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa

1. júla 2010 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) a napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 2 Sžo 526/2009 3 Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie odporcu o reštitučnom nároku oprávnených osôb podľa zákona č. 229/1991 Zb. o pôde v znení neskorších predpisov. Z jednotlivých listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v administratívnom spise správneho orgánu, zistil odvolací súd, že E. K., rod. F. a J. M., rod. F. si riadne uplatnili na Pozemkovom úrade v Poprade dňa 28.12.1992 v prekluzívnej lehote reštitučný nárok podľa zákona o pôde. Taktiež z administratívneho spisu nesporne vyplýva, že prechod predmetných nehnuteľností bol v minulosti realizovaný a predmetné nehnuteľnosti prešli na základe nariadenia 104/1945 Zb. SNR v znení neskorších predpisov na Čsl. štát. Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež pozitívne hodnotí skutočnosť, že správny orgán v priebehu správneho konania, za účelom vydania čo najobjektívnejšieho rozhodnutia, vykonal ako dôkaz i ohliadku na mieste samom, kde sa preukázalo, že predmetné pozemkové nehnuteľnosti neboli pred účinnosťou zákona zastavané. Taktiež z administratívneho spisu správneho orgánu nesporne vyplýva, že po uplatnení si reštitučného nároku na Pozemkovom úrade v Poprade bola riadne vyzvaná i povinná osoba na vydanie predmetných nehnuteľností, avšak napriek uplatnenému reštitučnému nároku obec V. disponovala predmetnými nehnuteľnosťami v rozpore so starostlivosťou riadneho hospodára, tak ako to má na mysli zákon o pôde, a časť predmetných nehnuteľností previedla kúpno- predajnými zmluvami na navrhovateľov. Podľa § 5 ods. 3 zákona o pôde povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že postupom povinnej osoby obce V. došlo k porušeniu blokačného ustanovenia, teda ustanovenia § 5 ods. 3 zákona o pôde a preto príslušné prevody, ktoré vykonala povinná osoba vo vzťahu k navrhovateľom sú zo zákona neplatné. Predmetná neplatnosť právnych úkonov v danom prípade nastáva automaticky zo zákona bez toho, aby bolo potrebné neplatnosť príslušných právnych úkonov nejakým spôsobom osobitne definovať v inom súdnom konaní. V danom prípade zákonodarca pamätal teda i na takéto právne úkony a svoju vôľu prejavil v ustanovení § 5 ods. 3 vete poslednej zákona o pôde tak, že takéto právne úkony sú teda zo zákona neplatné. 2 Sžo 526/2009 4 Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel Najvyšší súd SR k záveru, že v konaní podľa § 9 ods. 4 zákona o pôde bol riadne zistený skutočný stav veci a boli z neho vyvodené aj správne právne závery a preto i prvostupňový súd postupoval súladne so zákonom, keď napadnuté rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku ako zákonné potvrdil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. za použitia ustanovenia § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil. Navrhovatelia v odvolacom konaní úspech nemali, odporcovi ako i oprávneným osobám v odvolacom konaní trovy nevznikli a preto účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
2. júla 2010 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová