3 a § 104 ods. 1 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) konanie vo veci ţaloby o preskúmanie ţalovaného rozhodnutia, ako aj konanie o ţiadosti ţalobcov o vydanie predbeţného opatrenia, ako celok zastavil. Krajský súd rozhodnutie odôvodnil tým, ţe vylúčenie preskúmavania zákonnosti správneho rozhodnutia zo súdneho prieskumu musí byť výslovné a platí to aj pre vylúčenie preskúmavania zákonnosti postupu správneho orgánu. V danom prípade je
názoru krajského súdu zrejmé, ţe rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu je svojím charakterom predbeţné rozhodnutie, pretoţe ţalobcom s okamţitou platnosťou bolo uloţené zastaviť vykonávanie všetkých stavebných prác na predmetnej stavbe, na predmetných pozemkoch, 2 10Sţo/142/2015 aţ do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktoré bude výsledkom konania buď v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, alebo výsledkom konania
ustanovenia § 88a stavebného zákona, teda ktorého výsledkom bude buď odstránenie stavby, alebo dodatočné povolenie predmetnej stavby stavebníkom. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako i vzhľadom na charakter rozhodnutia ţalovaného, moţno
názoru krajského súdu dospieť k záveru, ţe ide o individuálny správny akt správneho orgánu, ktorý má charakter predbeţnej povahy, ktorým nie sú porušované základné práva a slobody ţalobcu, pretoţe tak by sa mohlo stať aţ po rozhodnutí, ktoré ţalovaný vydá v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona a aţ v takomto prípade by mohli byť porušené základné subjektívne práva a slobody ţalobcu, pričom aţ proti takémuto rozhodnutiu ţalovaného by ţalobcovia mali moţnosť domáhať sa súdneho prieskumu na príslušnom súde. Krajský súd ďalej uviedol, ţe ak by došlo k vydaniu rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 88a stavebného zákona, v takom prípade by nemohli byť porušené základné subjektívne práva a slobody ţalobcov. Pokiaľ sa ţalobcovia domáhali svojou ţalobou vydania predbeţného opatrenia v správnom súdnictve, tak k tomuto ich návrhu krajský súd uviedol, ţe v správnom súdnictve sa uplatňuje právny princíp odkladu vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, ide však o návrhové konanie, priamo závislé od dispozičného práva účastníka konania podať taký návrh. Súd o ňom z úradnej povinnosti nerozhoduje. Inštitút odkladu vykonateľnosti
ustanovenia § 250c O.s.p. a predbeţného opatrenia
ustanovenia § 74 - § 77 O.s.p. nemoţno stotoţňovať. Platí tu zásada lex specialis derogat legi generali, to znamená, ţe špeciálny zákon, alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie. Špeciálnym ustanovením je tu § 250c O.s.p., ktorý upravuje odklad vykonateľnosti. Inštitút predbeţného opatrenia je systematicky zaradený do druhej časti O.s.p, ktorej ustanovenia sa však pre správne súdnictvo nepouţijú vôbec. Nemoţno preto o jeho vydanie v správnom súdnictve ţiadať. Ak aj dôjde k ţiadosti o vydanie predbeţného opatrenia, jediným moţným spôsobom rozhodnutia súdu o takéto ţiadosti je zastavenie konania pre nedostatok podmienky konania v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. 3 10Sţo/142/2015 Vzhľadom na zastavenie konania krajský súd vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo včas podanom odvolaní ţalobca 1/ navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil uznesenie krajského súdu, ako aj rozhodnutia ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu, všetky ako predčasné a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Ţalobca 1/ má za to, ţe krajský súd v konaní neprihliadol na spory vedené na Okresnom súde Košice II sp. zn. 20C/12/2013 a sp. zn. 17C/114/2010, ktoré sa týkajú tých istých nehnuteľností ako konanie vedené na krajskom súde sp. zn. 6S/21/2015. Ţalobca zároveň vytýka krajskému súdu, ţe sa nevenoval prvostupňovému rozhodnutiu Mesta Košice zo dňa 13.10.2014 a tomu, čo predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia. V odvolaní ţalobca 1/ napáda aj rozhodnutie ţalovaného, ktorý nebral do úvahy námietky ţalobcu 1/ proti prvostupňovému rozhodnutiu. Záverom ţalobca 1/ namietal, ţe sa krajský súd nezaoberal vecou meritórne, ale len procesne. Ţalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom
2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu 1/ nie je moţné vyhovieť.
1 O.s.p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
a) O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbeţnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.
3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa ţaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom, ak ţalobca neodstránil vady ţaloby, ktorých odstránenie 4 10Sţo/142/2015 súd nariadil, a ktoré bránia vecnému vybaveniu ţaloby, alebo ak ţalobca nie je zastúpený
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Z obsahu predloţeného súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis ţalovaného, najvyšší súd zistil, ţe Mesto Košice rozhodnutím č. A/2014/18752-3/IV/ŠVE zo dňa 13.10.2014 s okamţitou platnosťou zastavilo stavebníkovi ţalobcovi 1/
2 stavebného zákona v súlade s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vykonávanie všetkých stavebných prác na stavbe: „RODINNÝ DOM“, na M., na pozemkoch parc. č. 2941/1 a 2941/2 (evidované v registri „C“) v kat. území J., aţ do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktoré bude výsledkom konania v zmysle § 88 ods. 1 písm.
3 O.s.p. zastavil.
ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd plne stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a odôvodnenie len dopĺňa na zdôraznenie jeho správnosti. Odvolací súd konštatuje, ţe z generálnej klauzuly, na ktorej je správne súdnictvo koncipované, vyplýva, ţe kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátení rozhodnutím orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Negatívnou enumeráciou (§ 248 O.s.p.) sú potom kvantitatívne 5 10Sţo/142/2015 vyčlenené rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré súdnemu rozhodnutiu nepodliehajú. Ide o také rozhodnutia, ktoré upravujú určité fázy správneho konania len priebeţne, pretoţe v konaní vo veci samej sa za splnenia zákonných podmienok bude pokračovať ďalej, prípadne také, ktoré sa nedotýkajú práv a právom chránených záujmov a povinností fyzických a právnických osôb. Rozhodnutie správneho orgánu predbeţnej povahy, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu
ustanovenia § 248 písm. a/ O.s.p. musí kumulatívne spĺňať nasledujúce znaky: - musí ísť o rozhodnutie správneho orgánu vo veciach verejnoprávnych, ktoré dočasne alebo predbeţne upravujú pomery fyzických alebo právnických osôb, zabezpečujú určité veci alebo osoby, alebo dočasne fixujú určitý právny stav (materiálny znak), - proti tomuto rozhodnutiu alebo proti jeho dôsledkom musí mať kaţdá fyzický alebo právnická osoba, ktorej subjektívne práva boli rozhodnutím dotknuté, moţnosť brániť sa v konaní pred správnym orgánom, ktorý vo veci rozhoduje s konečnou platnosťou (procesný znak).
názoru najvyššieho súdu je zrejmé, ţe rozhodnutie ţalovaného je svojím charakterom rozhodnutím predbeţnej povahy, pretoţe ţalobcom bolo uloţené s okamţitou platnosťou zastaviť vykonávanie všetkých stavebných prác na predmetnej stavbe na pozemkoch v rozhodnutí uvedených, a to aţ do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktoré bude výsledkom konania buď v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) alebo výsledkom konania
stavebného zákona, teda ktorého výsledkom bude buď odstránenie stavby, alebo dodatočné povolenie predmetnej stavby stavebníkom. V tomto prípade ide o individuálny správny akt správneho orgánu, ktorým nie sú porušované základné práva a slobody ţalobcov, ale mohli by byť porušené rozhodnutím, ktoré ţalovaný vydá neskôr v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Aţ takýmto meritórnym rozhodnutím by mohlo dôjsť k porušeniu subjektívnych práv a slobôd ţalobcov, a teda proti takémuto rozhodnutiu ţalovaného by mohli ţalobcovia vyuţiť moţnosť súdneho prieskumu rozhodnutia na príslušnom súde. Najvyšší súd konštatuje, ţe námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, a preto ich vyhodnotil ako bezpredmetné. 6 10Sţo/142/2015 S poukazom na uvedené najvyšší súd
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach potvrdil ako vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. apríla 2016 JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.