1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KM-OLVS-21/2014/OPK zo dňa 21.05.2014, ktorým potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 28 zo dňa 05.02.2014 a zamietol rozklad ţalobkyne. 2 10Sžo/90/2015 Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe z administratívneho spisu zistil, ţe uznesením o vznesení obvinenia č. ČVS: SKIS-270/OISV-V-2013 zo dňa 17.12.2013 bolo voči ţalobkyni začaté trestné stíhanie pre prečin zneuţitia právomoci verejného činiteľa
1 písm. a) Trestného zákona. Návrh na prepustenie ţalobkyne zo sluţobného pomeru vrátane dôkazového materiálu bol dňa 31.01.2014 doručený ministrovi vnútra SR, ktorý dňa 05.02.2014 vydal personálny rozkaz č. 28, ktorým bola ţalobkyňa dňom 10.02.2014 prepustená zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru (ďalej len „PZ“)
1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov, pretoţe svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušila sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť a jej ponechanie v sluţobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Ako dôvod prepustenia ţalobkyne uviedol, ţe táto v dňoch 03.04.2013 a 23.04.2013 umoţnila, aby D. a M. doposiaľ nezisteným spôsobom úspešne absolvovali preskúšanie z pravidiel cestnej premávky, ako aj úspešne absolvovali skúšky z vedenia motorových vozidiel Autoškolou Pipas Spišská Nová Ves, čo vykázala aj v protokole o skúškach pod poradovými č. 00044, č. 00055, avšak autoškolou Pipas dňa 03.04.2013 ani 23.04.2013 nebola vykonaná ţiadna jazda s týmito osobami. Personálny rozkaz bol ţalobkyni doručený dňa 10.02.2013, proti ktorému v zákonnej lehote podala rozklad, ktorý bol dňa 19.03.2014 doručený ţalovanému správnemu orgánu. Ţalovaný dňa 21.05.2014 vydal rozhodnutie č. KM-OLVS-21/2014/OPK, ktorým personálny rozkaz o prepustení ţalobkyne zo sluţobného pomeru príslušníka PZ potvrdil a rozklad zamietol. V preskúmavanej veci mal súd prvého stupňa za to, ţe personálne konanie o prepustení ţalobkyne zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru bolo vykonané striktne na základe príslušných ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. a v rámci tohto konania bol v plnom rozsahu dodrţaný zákonný postup. Krajský súd ďalej uviedol, ţe uvedený skutkový stav bol zistený a preukázaný prvostupňovým správnym orgánom na podklade dôkazov, ktoré súd v odôvodnení uviedol spolu so stručným vyjadrením. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu, ktorý mu predchádzal, dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. 3 10Sžo/90/2015 K námietkam ţalobkyne uvedeným v ţalobe uviedol, ţe tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia, a preto postupom
ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. ţalobu vo veci zamietol. K námietke ţalobkyne o porušení jej procesných práv v predmetnom konaní uviedol, ţe toto nebolo v konaní preukázané, nakoľko z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, ţe nadriadený o začatí konania vo veci prepustenia ţalobkyne zo sluţobného pomeru ţalobkyňu upovedomil listom zo dňa 20.12.2013, v ktorom jej dal moţnosť vyjadriť sa k veci v lehote do 23.12.2013 s tým, ţe ţalobkyňa dňa 23.12.2013 do spisu zaloţila svoje vyjadrenie. Súd prvého stupňa však konštatoval, ţe stanovisko ţalobkyne k veci nemôţe spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia. Súd mal za to, ţe skutkový stav v predmetnej veci, tak ako bol uvedený vyššie, bol zistený a preukázaný dostatočným spôsobom, a to na základe vlastného šetrenia nadriadeného s tým, ţe súd v ďalšom uviedol výpočet materiálov, ktoré správny orgán zabezpečil ako dôkazy. Dospel k záveru, ţe ţalobkyňa bola riadne oboznámená s návrhom na prepustenie, ako aj s obsahom administratívneho spisu dňa 29.01.2014, pričom lehotu na podanie návrhov, námietok a dôkazov na svoju obhajobu určenú nadriadeným do 30.01.2014 ţalobkyňa nevyuţila. Krajský súd sa stotoţnil so záverom ţalovaného, ţe ţalobkyňa porušila zvlášť hrubým spôsobom sluţobnú prísahu tým spôsobom, ţe nebola čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, neriadila sa zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, keďţe v protokole o skúškach v dvoch prípadoch vyznačila výsledok skúšky z vedenia motorového vozidla na autocvičisku, ako aj v cestnej premávke, s hodnotením „prospel“, pričom túto časť skúšky reálne vôbec nevykonala. Zvlášť hrubé porušenie sluţobnej povinnosti videl súd aj v tom, ţe ţalobkyňa nevykonávala riadne sluţobnú činnosť na úseku svojho sluţobného zaradenia, keď počas nej svedomite neplnila úlohy uloţené jej zákonom, nariadením nadriadeného (čl. 4 ods. 17 nariadenia prezidenta PZ č. 18/2010 o vykonávaní skúšok z odbornej spôsobilosti, čl. 1, čl. 5 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ), rozkazom nadriadeného č. 6/1997, ako aj ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. 4 10Sžo/90/2015 Mal za to, ţe ţalobkyňa nedodrţala ani sluţobnú disciplínu, keďţe neplnila svedomite úlohy, ktoré jej boli uloţené zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými predpismi, ako aj úlohy uloţené rozkazmi, nariadeniami a príkazmi nadriadených. Štátnu sluţbu nevykonávala riadne, nakoľko sa nezdrţala konania, ktoré viedlo k stretu dôleţitého záujmu štátnej sluţby s ostatnými záujmami, čo mohlo narušiť váţnosť policajného zboru a ohroziť dôveru v tento zbor.
názoru súdu bola splnená aj druhá zákonná podmienka, ţe ponechanie ţalobkyne v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, najmä záujmu na svedomitom plnení základných povinností, dôslednom dodrţiavaní sluţobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru a rešpektovaní právnych predpisov. Súd prvého stupňa vyslovil názor, ţe by bolo v rozpore s dôleţitými záujmami štátnej sluţby, ak by v sluţobnom pomere zotrval policajt, ktorý konal tak, ako je uvedené vyššie, čím sa
názoru súdu dopustil konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka Policajného zboru. Na základe uvedeného krajský súd uzavrel, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného je vecne a právne správne, správny orgán rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom. Povaţoval za nedôvodnú námietku ţalobkyne, ţe hoci si vo veci zvolila zástupcu v osobe advokáta JUDr. Martina Basistu, napriek tejto skutočnosti nebolo s jej právnym zástupcom konané, nakoľko oznámenie o udelení plnej moci pre JUDr. Martina Basistu sa v administratívnom spise nenachádza. Nestotoţnil sa ani s námietkou ţalobkyne o porušení jej práva účasti na procesných úkonoch, pretoţe ţalobkyňa bola dňa 29.01.2014 vo veci riadne vypočutá a oboznámená s návrhom na prepustenie, ako aj so súvisiacim spisovým materiálom, pričom lehotu na podanie návrhov a dôkazov na svoju obhajobu určenú nadriadeným do dňa 30.1.2014 ţalobkyňa nevyuţila. Nesúhlasil ani s námietkou ţalobkyne o uplynutí prekluzívnej lehoty na vydanie preskúmavaného rozhodnutia. Uviedol, ţe k otázke plynutia lehôt na rozhodnutie o prepustení policajta zo sluţobného pomeru uţ bol prijatý záväzný názor NS SR (napr. rozhodnutia 5Sţo/144/2010, 5Sţo/26/2011, 5Sţo/190/2010, 5Sţo/25/2012 a 5Sţo/23/2012), z ktorého vyplýva, ţe
ustanovenia § 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v sluţobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach sluţobného pomeru
tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním 5 10Sžo/90/2015 ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len nadriadený). Vychádzajúc z ustanovenia § 192 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. ustálil, ţe o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm.
názoru súdu v predmetnej veci začala plynúť dvojmesačná subjektívna lehota 16.12.2013, pričom zákonná lehota na vydanie a doručenie rozhodnutia o prepustení ţalobkyne by uplynula dňom 16.02.2014 (prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 01.02.2014 a ţalobkyni doručené dňa 10.02.2014, teda v zákonom stanovenej lehote). K námietke ţalobkyne, ţe nadriadený sa nevysporiadal s negatívnym stanoviskom odborového orgánu, súd poznamenal, ţe v tomto prípade si nadriadený splnil svoju zákonom stanovenú povinnosť vec prerokovať s príslušným odborovým orgánom. Nadriadenému zákon č. 73/1998 Z.z. neukladá povinnosť vysporiadať sa s prípadným nesúhlasným stanoviskom odborového orgánu, teda práva ţalobkyne v tejto súvislosti porušené neboli. Námietku ţalobkyne vzťahujúcu sa na jej tehotenstvo povaţoval súd za irelevantnú, pretoţe v prípade akýchkoľvek zdravotných problémov mala ţalobkyňa poţiadať počas tehotenstva o preloţenie na iný typ svojho sluţobného zaradenia a nie situáciu riešiť vyhýbaním sa skúšobných povinností a následným uvádzaním nepravdivých údajov o ich plnení. 6 10Sžo/90/2015 Súd mal za to, ţe vo veci bolo dostatočným spôsobom preukázané protiprávne konanie ţalobkyne, ktoré naplnilo kumulatívnym spôsobom podmienky stanovené v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) zákona na jej prepustenie zo sluţobného pomeru. Dospel k záveru, ţe preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, nevykazujúc ţiadne vady, ktoré by mohli zakladať ich eventuálnu neplatnosť. Procesné práva účastníčky konania v konaní neboli porušené. Ţalobkyni náhradu trov konania vzhľadom na jej vecný neúspech nepriznal. Ţalobkyňa v zákonnej lehote podala proti rozsudku krajského súdu odvolanie, v ktorom namietala, ţe uţ v rozklade i v ţalobe ţalovanému vytýkala porušenie procesných práv spočívajúce v tom, ţe správny orgán vykonal výsluchy svedkov bez toho, aby jej, alebo jej právnemu zástupcovi, oznámil termíny výsluchov a umoţnil jej zúčastniť sa ich. Ţalobkyňa v konaní ţalovaného videla porušenie práva klásť svedkom otázky a konfrontovať obsah ich výpovede. Ţalobkyňa mala za to, ţe krajský súd sa s uvedenou námietkou vôbec nevysporiadal, len stroho konštatoval, ţe porušenie procesných práv ţalobkyne nebolo preukázané s tým, ţe správny orgán jej umoţnil vyjadriť sa k veci a k výpovediam. Nepovšimnuté však ponechal práve tvrdenie ţalobkyne, ţe jej nebolo umoţnené zúčastniť sa samotných výsluchov. Konštatovanie krajského súdu v súvislosti s jej námietkou, ţe správny orgán nekonal s jej právnym zástupcom, hoci oznámila, ţe mu udelila plnú moc, povaţovala za nelogické a minimálne za rozporuplné, predovšetkým keď súd len uviedol, ţe oznámenie o plnej moci sa v administratívnom spise nenachádza, a to i napriek tomu, ţe sám ţalovaný opisuje vo svojom vyjadrení k ţalobe, ţe plná moc bola do administratívneho spisu doloţená aţ po vrátení spisu na ODI (spis bol ţalovanému postúpený dňa 31.01.2014). Dôraz kládla aj na skutočnosť, ţe bez povšimnutia ostala aj jej argumentácia o nutnosti aplikácie trestnoprávnych princípov v správnom trestaní obsiahnutá v ţalobe, na ktorú v plnom rozsahu poukázala. 7 10Sžo/90/2015 Mala za to, ţe súd prvého stupňa sa nevysporiadal riadne so všetkými ţalobnými dôvodmi, teda jej nedal odpoveď na jej argumenty, čím jej odňal moţnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Ţalobkyňa v ďalšom namietala, ţe správne orgány dôvodili tým, ţe konala úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na vlastný prospech alebo prospech niekoho iného. Uvedené tvrdenie, o ktoré sa ţalovaný oprel pri hodnotení konania ţalobkyne povaţuje za absolútne nepreukázané a nevyplývajúce zo ţiadneho z vykonaných dôkazov. Navyše jej nebolo vôbec zrejmé, v čom mala spočívať tvrdená neoprávnená výhoda v prospech ţalobkyne. Poukázala na skutočnosť, ţe trestné konanie pre spáchanie trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/ Trestného zákona bolo voči nej zastavené s tým, ţe krajský súd sa ani s touto námietkou nevysporiadal. Ţalobkyňa upozornila na nedostatok odôvodnenia rozsudku krajského súdu, ktorý mal
nej spočívať v tom, ţe sa nezaoberal dôkladne jej námietkou týkajúcou sa nesúhlasného stanoviska odborovej organizácie s jej prepustením zo sluţobného pomeru, keď len konštatoval, ţe ţalovaný si povinnosť splnil tým, ţe návrh na prepustenie prerokoval s odbormi a zákon mu neuloţil zaoberať sa prípadným zamietavým stanoviskom. V tejto súvislosti poukázala na skorší rozsudok NS SR vydaný dňa 25.09.2012 pod sp. zn. 8Sţo/23/2012 a tieţ na princíp právnej istoty a predvídateľností práva (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 28/2009) a zdôraznila, ţe nevysporiadanie sa so zamietavým stanoviskom odborov daným v zmysle § 225 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. k návrhu na prepustenie policajta zo sluţobného pomeru, bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie označenej právnej veci rozhodnutie ţalovaného o prepustení policajta zo sluţobného pomeru zrušil s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. c/ a písm. d/ O.s.p. a vec mu vrátil na nové konanie. Vychádzajúc z ustanovenia § 192 ods. 1 písm. f/ zákona č. 73/1998 Z.z. mala za zrejmé, ţe zákonodarca zveril do právomoci príslušného správneho orgánu uváţenie vo vzťahu k intenzite tvrdeného porušenia sluţobnej prísahy alebo povinnosti a tieţ, či ponechanie takéhoto príslušníka je na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. 8 10Sžo/90/2015 Uviedla, ţe z ustálenej judikatúry vyplýva, ţe pokiaľ zákonodarca zveril správnemu orgánu rozhodovanie v určitých otázkach na základe správneho uváţenia, neprináleţí súdu, aby vlastnou úvahou nahrádzal toto oprávnenie správneho orgánu, pretoţe by tak vstupoval do právomoci iných orgánov štátnej moci. Súd teda nemôţe skúmať účelnosť a vhodnosť vydaného rozhodnutia, ale v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu vydaného na základe správneho uváţenia iba v rozsahu, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Preto musia z odôvodnenia správneho rozhodnutia vyplývať skutkové zistenia, právna úprava, v zmysle ktorej správny orgán postupoval a dôvody, na základe ktorých rozhodol, aby správny súd mohol takéto rozhodnutie preskúmať, predovšetkým to, či správna úvaha ţalovaného pri aplikácii ustanovenia § 192 ods. 1 písm. f/ zákona č. 73/1998 Z.z. nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny orgán teda v tejto súvislosti musí dostatočne zdôvodniť, ţe porušenie povinností a prísahy dosiahlo intenzitu porušenia zvlášť hrubým spôsobom a ţe ponechanie takéhoto príslušníka by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby s uvedením akých konkrétnych záujmov. Pokiaľ ţalovaný v odôvodnení neuviedol iné ako veľmi široko koncipované a skôr abstraktné a nekonkrétne tvrdenia, prečo povaţoval konanie ţalobkyne za porušenie prísahy a povinností zvlášť hrubým spôsobom a v čom mali spočívať záujmy štátnej sluţby, nemôţe súd preskúmať, či správny orgán postupoval v zmysle zákona a teda v tejto časti sú rozhodnutia správnych orgánov nepreskúmateľné. Ţalovaný síce uviedol, ţe ţalobkyňa svojim konaním porušila základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. a/, b/, f/, g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z.z., no z jeho odôvodnenia nevyplynulo, ako a prečo dospel k záveru o intenzite porušenia – teda ţe išlo o porušenie zvlášť hrubým spôsobom. Rovnako nie je z rozhodnutí zrejmé, v čom spočíval dôleţitý záujem štátnej sluţby a k akej ujme na ňom by v dôsledku ponechania ţalobkyne v sluţobnom pomere došlo. Uvedené
ţalobkyne spôsobuje nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia. Na podporu prezentovaného názoru ţalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţo/37/2013 zo dňa 28.08.2013. Na základe uvedeného ţalobkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného v spojení s personálnym rozkazom ministra vnútra SR zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. 9 10Sžo/90/2015 Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne uviedol, ţe ţalobkyňa v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietala, ţe súd prvého stupňa sa v rozsudku riadne nevysporiadal so všetkými ţalobnými dôvodmi a nedal ţalobkyni odpoveď na jej argumenty, čím jej odňal moţnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Ţalovaný však zastáva názor, ţe krajský súd rozhodol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, keď podanú ţalobu zamietol, nakoľko rozsudok krajského súdu bol vydaný v súlade s jeho ustanoveniami po riadnom zistení skutočného stavu veci. Ţalobkyňa v podanom odvolaní neuviedla ţiadne relevantné nové skutočnosti, iba zastávala názor, ţe došlo k nesprávnemu posúdeniu a rozhodnutiu vo veci. V tejto súvislosti ţalovaný odkázal na svoje stanovisko zo dňa 25.08.2014 v písomnom vyjadrení k podanej ţalobe. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ktorej úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy (právny názor napr. ÚS SR č. k. II. ÚS 127/07-21, NS SR napr. č.k. 6Sţo/84/2007, č.k. 6Sţo/98/2008, č. k. 1Sţo/33/2008, č. k. 2Sţo/5/2009, č. k. 8Sţo/547/2009). Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, ţe správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Na základe uvedeného ţalovaný uviedol, ţe povaţuje napadnutý rozsudok za vydaný v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ktorý je dostatočne odôvodnený, prvostupňový súd sa v ňom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami ţalobkyne a preto ho navrhol ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nemoţno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.04.2015 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke 10 10Sžo/90/2015 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či ţalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,
procesných a hmotno- právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náleţitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z obsahu sluţobnej prísahy policajta zakotvenej v ustanovení § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“), vyplýva, ţe policajt má byť čestným, statočným a disciplinovaným, a svoje sily a schopnosti vynaloţí na ochranu práv občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného ţivota; riadi sa ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uloţené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uloţené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, v štátnej sluţbe i mimo štátnej sluţby zdrţať sa konania, ktoré by mohlo narušiť váţnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, dodrţiavať sluţobnú disciplínu (§ 48 ods. 3 písm. a/, g/ a h/ zákona).
1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru, ak porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. 11 10Sžo/90/2015
2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z., sluţobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prepustenie policajta zo sluţobného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti.
1 a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
1 aţ ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy
vlastnej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného v spojení s personálnym rozkazom ministra, ktorým bola ţalobkyňa prepustená zo sluţobného pomeru príslušníka PZ, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobkyne a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Je nutné zdôrazniť, ţe
ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo/84/2007, sp. zn. 6Sţo/98/2008, sp. zn. 1Sţo/33/2008, sp. zn. 2Sţo/5/2009, či sp. zn. 8Sţo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. 12 10Sžo/90/2015 V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu, ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobkyňa domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KM-OLVS-21/2014/OPK zo dňa 21.05.2014, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 28 zo dňa 05.02.2014 o prepustení ţalobkyne zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru
citovaného ustanovenia § 192 ods. 1 písm.
názoru odvolacieho súdu bola celá vec prešetrená riadne a skutkový stav bol podrobne zistený, o čom svedčí obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, ţe správne orgány podrobne zisťovali okolnosti, za ktorých sa skutok stal. V súdnom konaní bolo obsahom administratívneho spisu preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov, tak ako prvostupňový súd, ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti, ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv 15 10Sžo/90/2015 na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s tým, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobkyne. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i
názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu správnym orgánom a v súlade so zákonom. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného nedošlo k porušeniu zákona a práv ţalobkyne, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny a rozsudok krajského súdu ako vecne správny
1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobkyni vzhľadom na jej neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanému zákon priznanie trov konania neumoţňuje. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. apríla 2016 JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.