1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ţalobu ţalobcu zamietol a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. Ţalobca sa podanou ţalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 5321/2012-52/SKPII./RK zo dňa 21.12.2012, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie ţalovaného č. 5321/2012-52 SKP II. zo dňa 21.09.2012 v časti výroku o uloţení sankcie tak, ţe ţalobcovi bola uloţená pokuta vo výške 300,- € za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2005 Z.z.“), a to povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť ministerstvu kaţdú skutočnosť, ktorá môţe byť dôvodom na pozastavenie výkonu správcovskej činnosti alebo 3Sţo/93/2014 2 vyčiarknutie zo zoznamu správcov. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bola ţalobcovi uloţená pokuta vo výške 500,- €. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. je povinnosťou správcu bez zbytočného odkladu oznámiť ţalovanému akúkoľvek skutočnosť, ktorá môţe byť dôvodom na pozastavenie výkonu správcovskej činnosti alebo vyčiarknutie zo zoznamu správcov. Ţalobca jednoznačne skutočnosti, ktoré boli, resp. mohli byť dôvodom na pozastavenie výkonu jeho správcovskej činnosti ţalovanému vôbec neoznámil, hoci mu takáto povinnosť vyplývala z § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. Ţalobcovi aj vzhľadom na jeho ochorenia jeho oznamovacia povinnosť nezanikla. Od vznesenia obvinenia, t.j. od 10.12.2010 do 21.09.2012 ţalobca neoznámil ţalovanému vznesenie obvinenia, zadrţanie vyšetrovateľom a ani jeho vzatie do väzby, pričom aj pri zohľadnení väzby ţalobcu, mal dostatočný časový priestor na vykonanie oznámenia o začatom trestnom stíhaní. Súd prvého stupňa sa nestotoţnil s námietkou ţalobcu, ţe skutočnosti, o ktorých mal upovedomiť ţalovaného sú všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné oznamovať a dokazovať, pretoţe uvedené skutočnosti boli zverejnené 17.12.2011 vo všetkých spravodajstvách v Slovenskej republike. Zverejnenie v televíznych spravodajstvách v Slovenskej republike a v okolitých štátoch má len informatívny charakter, ktoré slúţi širokej verejnosti. Medializované informácie nie sú relevantným podkladom, od ktorých by ţalovaný mohol odvíjať svoju činnosť a začať voči ţalobcovi správne konanie. Takýmto podkladom sú aţ konkrétne informácie od správcu resp. príslušného orgánu. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/54/2013-42 zo dňa 12.06.2014 a ţalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Poukázal na to, ţe súd prvého stupňa neuviedol všetky ţalobcove vyjadrenia do zápisnice a ani vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadal s návrhmi, ktoré ţalobca uviedol na pojednávaní. Okrem iného na pojednávaní uviedol, ţe Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 4MCdo/15/2009 uviedol: „Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin a zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia.“ Ţalobca poukázal na to, ţe na konanie
zákona č. 8/2005 Z.z. sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Zároveň poukázal na § 37 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z., ţe orgán verejnej moci je povinný informovať ministerstvo o kaţdom vydanom rozhodnutí, ktoré sa môţe dotýkať oprávnenia správcu vykonávať správcovskú činnosť. Útvar Ministerstva vnútra SR mal povinnosť oznámiť Ministerstvu spravodlivosti SR, ţe začal trestné stíhanie voči ţalobcovi. Túto povinnosť si štátny orgán nesplnil. Taktieţ poukázal na ustanovenie § 44 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), ktoré určuje lehotu 15 dní na vybavenie doţiadania. Táto lehota však nebola dodrţaná. Poukázal ešte na skutočnosť, ţe v čase keď bolo Ministerstvo vnútra SR poţiadané o informácie, mala relevantné informácie o konaní prokuratúra a Krajský súd 3Sţo/93/2014 3 v Trenčíne. Ministerstvo spravodlivosti SR zistilo, ţe voči ţalobcovi bolo začaté trestné stíhanie z podnetu od Ing. O. L., ktorý ich informoval písomným podaním zo dňa 03.11.2011, kde okrem iného bolo uvedené, ţe predmetné trestné stíhanie je značne medializované. Teda existoval zákonný dôvod na začatie správneho konania, kedy zároveň začala plynúť prekluzívna lehota. Prekluzívna lehota tak skončila začiatkom novembra 2012, kedy aj zanikol dôvod na správne konanie. Nie je moţné vykladať akékoľvek dôvody kedy začala plynúť prekluzívna lehota ale zákonné dôvody. Preto pokiaľ správny orgán nekoná v týchto intenciách ide o prekáţku, ktorá bola spôsobená nekvalifikovaným postupom pri vybavení veci v správnom konaní, zavinením pracovníka Ministerstva spravodlivosti SR. Druhostupňový správny orgán vydal rozhodnutie dňa 21.12.2012, pričom ţalobca bol právoplatne oslobodený spod obţaloby dňa 03.12.
1 písm. b/ Trestného zákona a prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia
1 písm. f/ Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva. Ţalobca bol zadrţaný vyšetrovateľom dňa 13.12.2010 a následne bol uznesením Okresného súdu Prievidza pod oTp/109/2010 zo dňa 16.12.2010 vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku. Uvedené skutočnosti ţalovaný preveril doţiadaním na Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo správnemu orgánu doručené dňa 09.01.2012. Keďţe ţalobca neoznámil skutočnosť, ţe bolo voči nemu vznesené obvinenie a ani skutočnosť, ţe bol vzatý do väzby, správny orgán začal z vlastného podnetu správne konanie č. 5321/2012-52 SKP II. o zistení zodpovednosti správcu za iný správny delikt. Ţalobca ţalovanému bez zbytočného odkladu neoznámil skutočnosti, ktoré mu oznámiť mal a ktoré mohli byť dôvodom na pozastavenie jeho činnosti, čím oddialil prípadné rozhodovanie správneho orgánu o pozastavení jeho činnosti a ďalej konal v konkurzných konaniach, aj keď v tej dobe uţ mohla existovať dôvodná pochybnosť, ţe správca bude naďalej vykonávať správcovskú činnosť riadne, čestne a svedomito.
1 zákona č. 8/2005 Z.z. správca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ministerstvu každú skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom na pozastavenie výkonu správcovskej činnosti alebo vyčiarknutie zo zoznamu správcov.
1 písm. c/ zákona č. 8/2005 Z.z. ministerstvo pozastaví výkon správcovskej činnosti správcovi - fyzickej osobe, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
2 písm. a/ zákona č. 8/2005 Z.z. ministerstvo môže pozastaviť výkon správcovskej činnosti správcovi - fyzickej osobe, ak orgán činný v trestnom konaní proti nemu vedie trestné stíhanie za úmyselný trestný čin alebo trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním.
1 zákona č. 8/2005 Z.z. ministerstvo uloží správcovi pokutu do 3 310 €, ak poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo osobitným predpisom.
2 zákona č. 8/2005 Z.z. pri ukladaní pokuty ministerstvo prihliadne najmä na povahu, mieru zavinenia, závažnosť, spôsob, dĺžku a dôsledky porušenia povinnosti. Pri opätovnom porušení povinnosti moţno uloţiť pokutu opakovane.
3 zákona č. 8/2005 Z.z. pokutu moţno uloţiť do jedného roka od zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
1 zákona č. 8/2005 Z.z. orgán verejnej moci je povinný informovať ministerstvo o kaţdom vydanom rozhodnutí, ktoré sa môţe dotýkať oprávnenia správcu 3Sţo/93/2014 5 vykonávať správcovskú činnosť. Senát odvolacieho súdu sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa ohľadom povinnosti správcu oznámiť ministerstvu kaţdú skutočnosť, ktorá môţe byť dôvodom na pozastavenie výkonu správcovskej činnosti alebo vyčiarknutie zo zoznamu správcov, tak ako vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. Uvedený zákon neustanovuje ţiadne dôvody, ktoré by správcu tejto oznamovacej povinnosti zbavovali. Na jednotlivé okolnosti prípadu môţe správny orgán prihliadnuť pri rozhodovaní o výške pokuty, keďţe ani ustanovenie § 36 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. ministerstvu neumoţňuje neuloţiť správcovi pokutu pri porušení povinností ustanovených týmto zákonom. Rozhodnou skutočnosťou pre vznik oznamovacej povinnosti v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. v súvislosti s § 25 ods. 1 písm. c/ a § 25 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2005 Z.z. je vznesenie obvinenia za úmyselný trestný čin, príp. vzatie do väzby. Na postup v zmysle uvedených ustanovení zákona nemá vplyv rozhodnutie o oslobodení spod obţaloby, keďţe povinnosťou správcu je informovať o skutočnostiach, ktoré môţu byť dôvodom na pozastavenie výkonu správcovskej činnosti alebo vyčiarknutie zo zoznamu správcov. Takéto dôvody preukázateľne nastali, keď bolo voči ţalobcovi vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti
1 písm. b/ Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
Tp/109/2010 zo dňa 16.12.2010 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku. Z väzby bol ţalobca prepustený uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23Tpo/57/2010 zo dňa 29.12.2010. Dňa 16.08.2011 bola na ţalobcu podaná obţaloba, ktorá skončila oslobodzujúcim rozsudkom. Po oznámení rozhodných skutočností správcom, ak to zákon umoţňuje, ministerstvo rozhodne, či tieto skutočnosti sú tak závaţné, ţe zakladajú dôvod na pozastavenie výkonu správcovskej činnosti. Skutočnosti, ktoré nastanú potom, napr. oslobodenie spod obţaloby na správne konanie pred ţalovaným správnym orgánom
2 písm. c/ v spojení s § 25 ods. 1 písm. c/, § 25 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2005 Z.z., vplyv nemajú. Správny orgán neposudzuje zákonnosť či opodstatnenosť väzby ani neskúma dôvody, pre ktoré bolo voči správcovi vznesené obvinenie. Správny orgán nemá v zmysle § 25 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2005 Z.z. povinnosť čakať na výsledok trestného stíhania, podstatné je v tomto prípade vznesenie obvinenia. Z toho dôvodu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/15/2009, na ktoré poukázal ţalobca v podanom odvolaní nie je v prejednávanej veci relevantné. Je potrebné poukázať na to, ţe ţalobcovi nebola uloţená sankcia za to, ţe bol vo väzbe, resp. ţe bolo voči nemu vznesené obvinenie, ale za to, ţe si nesplnil oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu z § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. Informačná povinnosť v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. sa vzťahuje na kaţdú skutočnosť, ktorá môţe byť dôvodom na pozastavenie výkonu správcovskej činnosti alebo vyčiarknutie zo zoznamu správcov. Je pravdou, ţe v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. je orgán verejnej moci povinný informovať ministerstvo o kaţdom vydanom rozhodnutí, ktoré 3Sţo/93/2014 6 sa môţe dotýkať oprávnenia správcu vykonávať správcovskú činnosť. Táto povinnosť však nemá vplyv na povinnosti správcu uvedené v § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. Nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. neznamená zánik zodpovednosti vyplývajúcej z § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie zaloţené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, ţe vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o.i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.1.1999 týkajúci sa sťaţnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťaţnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťaţnosti č. 16034/90, ), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môţe meniť
povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti kaţdého prípadu. K otázke uplynutia prekluzívnej lehoty na uloţenie pokuty v zmysle § 36 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z.z. senát odvolacieho súdu uvádza, ţe moment, kedy sa ţalovaný správny orgán hodnoverne dozvedel o skutočnostiach zakladajúcich oznamovaciu povinnosť správcu v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. moţno povaţovať deň 09.01.2012, keď mu bol doručený list Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, v ktorom bolo oznámené, ţe dňa 10.12.2010 bolo voči ţalobcovi vznesené obvinenie a dňa 16.08.2011 bola na ţalobcu podaná obţaloba. Ani podnet Ing. L., ani medializované informácie nemoţno povaţovať za hodnoverné zistenie skutočností týkajúcich sa porušenia povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. Medializované informácie nie sú relevantným podkladom od ktorých by ţalovaný mohol odvíjať svoju činnosť a začať voči ţalobcovi správne konanie. Takýmto podkladom sú aţ konkrétne informácie od správcu resp. príslušného orgánu. Senát odvolacieho súdu uvádza, ţe subjektívne skutočnosti na strane správcu, ako sú napr. váţna choroba môţu mať vplyv pri rozhodovaní o výške uloţenej pokuty, avšak nemôţu správcu úplne zbaviť povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. Oznamovacia povinnosť ţalobcovi vznikla vznesením obvinenia dňa 10.12.2010, resp. vzatím do väzby dňa 13.12.2010 a do začatia správneho konania dňa 08.02.2012 mal ţalobca dostatok času, aby si ako správca splnil voči ministerstvu svoje povinnosti. V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu poukazuje na skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, napr. na list ţalobcu zo dňa 27.01.2012, adresovaný Slovenskej advokátskej komore, ktorým ju informoval o priebehu pojednávaní, v ktorom bol ţalobca obţalovaný v súvislosti s pozastavením výkonu advokácie alebo zo Zápisnice z konania 1. schôdze konkurzných veriteľov č. k. 29K/10/2011 zo dňa 05.08.2011 a Zápisnice z konania schôdze konkurzných veriteľov č. k. 29K/10/2011 zo dňa 21.10.2011, z ktorej vyplýva, 3Sţo/93/2014 7 ţe ţalobca bol v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 29K/10/2011 ustanovený ako správca konkurznej podstaty úpadcu DAM a.s. Aj z týchto dokumentov jednoznačne vyplýva, ţe ţalobca bol od vzniku oznamovacej povinnosti dňa 10.12.2010, resp. 13.12.2010 do začatia správneho konania dňa 08.02.2012 aktívne činný, komunikoval so Slovenskou advokátskou komorou ohľadom pozastavenia výkonu advokácie, vykonával dokonca aj svoje povinnosti správcu konkurznej podstaty, ako to vyplýva najmä zo Zápisnice z konania 1. schôdze konkurzných veriteľov č. k. 29K/10/2011 zo dňa 05.08.2011 a Zápisnice z konania schôdze konkurzných veriteľov č. k. 29K/10/2011 zo dňa 21.10.2011, a preto moţno povaţovať námietku ţalobcu, ţe jeho choroba mu znemoţnila splniť si svoju všeobecnú informačnú povinnosť za irelevantnú. S poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/54/2013-42 zo dňa 12.06.2014 ako vecne správny
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. l, 2 O.s.p. potvrdil, keďţe dôvody, ktoré prvostupňový súd v rozsudku uviedol, povaţuje za správne. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
l O.s.p. v spojení s § 246c ods. l veta prvá O.s.p. a § 250k ods. l O.s.p. Ţalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.