← Slovensko

§ 259 ods. 1, § 261 ods. 1, § 82 zák. č. 461/2003 Z. z.

Najvyšší súd 10So/39/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa Mgr. M. S., nar. X., bytom P., zastúpeného‚ JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, AK Sibírska 4, Bratislava, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul.

  1. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/90/2014-54 zo dňa
  2. januára 2015, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/90/2014-54 zo dňa
  3. januára 2015 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ako zákonné rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa
  4. marca 2014, ktorým priznala navrhovateľovi podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1, § 261 ods. 1 a 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení starobný dôchodok od
  5. augusta 2010 vo výške 221,40 € mesačne, postupne zvýšený od 01.01.2014 na 252,90 € mesačne. 10So/39/2015 2 Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Zistil, ţe odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 05.03.2014 priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od
  6. augusta 2010, t. j. 3 roky spätne odo dňa jeho ţiadosti o prehodnotenie sumy starobného dôchodku so započítaním obdobia výkonu jeho sluţby v I. kategórii funkcií so zohľadnením všetkých nárokov z toho vyplývajúcich, t. j. zníţením dôchodkového veku, započítaním výkonu doby sluţby do obdobia dôchodkového poistenia a aj osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas tohto obdobia. Následne navrhovateľovi ako poberateľovi dávky výsluhového zabezpečenia z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia vypočítanú sumu starobného dôchodku krátila podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. V podrobnostiach krajský súd poukázal na výpočet sumy starobného dôchodku obsiahnutý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa krajský súd v celom rozsahu stotoţnil. Námietky navrhovateľa, uplatnené v opravnom prostriedku, vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnené. K námietke nesprávne zisteného a započítaného obdobia dôchodkového poistenia uviedol, ţe odporkyňa správne rozdelila obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa na obdobie do vzniku nároku na starobný dôchodok a na obdobie po vzniku nároku na starobný dôchodok, čo náleţitým spôsobom konkretizovala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nedôvodná bola aj námietka nezohľadnenia doby štúdia na vojenskom gymnáziu, pretoţe pre výpočet sumy starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení započítaná bola, ale podľa zákona o sociálnom zabezpečení započítaná byť nemohla, pretoţe tu sa zhodnocuje len doba po dovŕšení 18 roku veku. Neobstojí ani námietka o obmedzení jeho osobného mzdového bodu hodnotu 3, pretoţe ani v jednom relevantnom roku jeho osobný mzdový bod túto hodnotu nepresiahol. Za dôvodnú povaţoval krajský súd iba námietku navrhovateľa ohľadom nesprávne započítaného obdobia dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely určenia sumy príspevku za sluţbu z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, kedy odporkyňa nezapočítala dvojnásobne dobu dôchodkového poistenia počas výkonu sluţby v zahraničí. Správny postup odporkyne by však viedol k zníţeniu priznanej sumy starobného dôchodku, preto súd na túto nesprávnosť neprihliadol. 10So/39/2015 3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p. tak, ţe neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, pretoţe s ním nesúhlasí. Nie je spokojný s vylúčením doby jeho štúdia v 1.,
  7. a
  8. ročníku Vojenskej školy Jána Ţiţku z I. kategórie funkcií, čo povaţuje za pretrvávajúcu diskrimináciu. Poukázal na ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého sa ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti zamestnania uvedeného v príslušnom rezortnom zozname zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia s tým, ţe ţiada vyjadrenie k otázke, či FMNO ČSSR spracovalo rezortný zoznam na základe niektorého zo sociálnych zákonov, ktorý by oficiálne vylučoval dobu štúdia VŠJŢ alebo prvých ročníkov vojenských škôl VSOŠ z I. (II.) kategórii funkcií. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 05.03.2014 zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 579,25 € podľa pripojeného vyčíslenia. Podaním z 13.03.2016 doplnil svoje odvolanie o ďalšie dôkazy, a to Oznámenie údajov MV SR na účely konania o dôchodkovej dávke zo 27.01.2016, vysvedčenia zo štúdia na VŠJŢ v šk. rokoch 1963/1964, 1964/1965, 1966/1967 a fotokópiu vojenskej kniţky; má z nich vyplývať odpracovaných 45 rokov a 40 dní rozhodných pre správny výpočet výšky starobného dôchodku, na vysvedčeniach je zdokumentovaný predmet „Odborná vojenská príprava – výrobní práce“ a predloţil ich na podporu svojho názoru, ţe doba jeho štúdia na strednej vojenskej škole by sa mala započítať v I. kategórii funkcií. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, ţe dôvody odvolania nepovaţuje za opodstatnené. Má za to, ţe krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náleţite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Uviedla, ţe doba štúdia od 01.09.1963 do 31.05.1965 bola navrhovateľovi zohľadnená, čo vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia tvoriaceho súčasť rozhodnutia. Doby v I. kategórii funkcií boli navrhovateľovi zhodnotené na základe potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-117.774-27/2014-VZ z 09.
  10. 10So/39/2015 4 Odporkyňa trvá na vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 05.03.2014 v spojení s rozhodnutím o zmene zo dňa 24.06.2014 a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského súdu a po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.05.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v medziach odvolania, preskúmal odvolací súd rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, a to najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť tohto rozhodnutia odporkyne. Podľa obsahu spisu predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa
  11. marca 2014, ktorým priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 20.08.2010 v sume 221,40 € mesačne, postupne valorizovaný na sumu 252.90 € mesačne od 01.01.
  12. V konaní nebolo sporné, ţe navrhovateľ je poberateľom dávky výsluhového príspevku, preto vypočítaná suma starobného dôchodku bola zníţená podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.
  13. Následne vydaným rozhodnutím č. X. zo dňa 24.06.2014 odporkyňa zmenila pôvodné rozhodnutie v časti odôvodnenia. Krajský súd po podrobnom preskúmaní výpočtu starobného dôchodku, uvedeného v odôvodnení rozhodnutia odporkyne dospel k záveru, ţe preskúmavané rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom (§ 259 ods. 1, § 261 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov). Krajský súd sa vo svojom rozhodnutí dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal so všetkými relevantnými 10So/39/2015 5 námietkami navrhovateľa a vyhodnotil ich ako neopodstatnené (aţ na jednu výnimku, ktorá však bola v neprospech navrhovateľa); odvolací súd sa s jeho dôvodmi v celom rozsahu stotoţňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Vychádzajúc z obsahu odvolania, navrhovateľ vidí nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia v tom, ţe do I. kategórie funkcií mu nebolo započítané celé obdobie štúdia na Vojenskej strednej odbornej škole, čo povaţuje za diskriminačné. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe sa jedná iba o prvé dva ročníky, pretoţe obdobie od 01.06.1965 do 31.05.1967 bolo navrhovateľovi zaradené do I. kategórie funkcií. Ako však vyplýva z listu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2014, ktorý navrhovateľ pripojil k podanému odvolaniu, obdobie štúdia
  14. a
  15. ročníka na Vojenských stredných odborných školách a Vojenskom gymnáziu Jána Ţiţku nebolo moţné zaradiť do zvýhodnenej pracovnej kategórie, pretoţe nebolo zaradené v rezortnom zozname príslušného ústredného orgánu a nakoľko v súčasnosti účinný zákon č. 461/2003 Z. z. upustil od zaraďovania zamestnaní do pracovných kategórii pre účely vzniku nároku na dávky dôchodkového poistenia, prípadné dodatočné zaradenie uţ nie je moţné. Navyše preskúmavané rozhodnutie sa týka starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, a posúdenie tohto obdobia patrilo príslušnému útvaru Ministerstvu obrany SR, a nie odporkyni. Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd povaţoval rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 24.06.2014 za vydané v súlade so zákonom, preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. l O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona. 10So/39/2015 6 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  16. mája 2016 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.