Obsah (12)

§ 250j§ 36§ 24§ 250k§ 249§ 250h§ 244§ 247§ 250b§ 221§ 246c§ 226

Najvyšší súd 10Sžso/26/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. S., bytom S.S., zastúpený M. S., bytom S., proti ţalovanému Ústrediu prác

§ 250jods.

2 písm. e) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe z administratívneho spisu zistil, ţe ţalovaný na odvolanie rozhodnutím z 28. novembra 2013 zamietol odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. septembra 2013, ktorým bol ţalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie

§ 36ods.

2, písm. b), ods. 3, ods. 5, písm. e) zákona o sluţbách zamestnanosti, pretoţe nespolupracoval so správnym úradom. V administratívnom spise ţalovaného je pripojený originál prvostupňového rozhodnutia zo 17. septembra 2013, ktoré bolo ţalobcovi doručované na jeho adresu S..

pripojenej poštovej doručenky prvý pokus o doručenie poštovej zásielky obsahujúcej prvostupňové rozhodnutie sa uskutočnilo dňa

1. septembra 2013 aj s výzvou o opakované doručenie. 2 10Sžso/26/2015 Opakované doručenie sa uskutočnilo dňa
2. septembra 2013 (piatok), ktorým dňom bola zásielka uloţená na pošte. Ţalobca si poštovú zásielku prevzal dňa
3. októbra 2013 a odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podal na pošte v Trenčíne dňa
4. októbra
5. Pracovníčka správneho orgánu prvého stupňa Mgr. Ď. v písomnom stanovisku k odvolaniu ţalobcu konštatovala, ţe odvolanie ţalobcu bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty. S poukazom na § 24 Správneho poriadku krajský súd uviedol, ţe adresát písomnosti musí hodnoverným spôsobom preukázať skutočnosti o tom, ţe neboli splnené podmienky fikcie doručenia. V prípade, ţe by boli splnené podmienky fikcie doručenia prvostupňového rozhodnutia

§ 24ods.

2 Správneho poriadku bolo by prvostupňové rozhodnutie o vyradení ţalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie doručené ţalobcovi dňa

1. septembra 2013 (pondelok) a 15-dňová lehota na podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu uplynula dňa
2. októbra 2013 (utorok). Odvolanie bolo podané na pošte dňa
3. októbra 2013, t. j. po uplynutí odvolacej lehoty, teda oneskorene. Ak by však neboli splnené zákonné podmienky vzniku fikcie doručenia

§ 24ods.

2 Správneho poriadku, lehota na podanie odvolania by uplynula aţ dňom

1. októbra
2. Potom by odvolanie bolo podané včas. Vzhľadom na uvedené krajský súd uviedol, ţe ţalovaný sa fikciou doručenia prvostupňového rozhodnutia nezaoberal napriek tomu, ţe zamestnankyňa prvostupňového orgánu na oneskorene podané odvolanie písomne upozornila v stanovisku k odvolaniu. Ţalovaný teda nezisťoval, kde sa ţalobca v dňoch
3. aţ
4. septembra 2013 nachádzal, pričom zistenie týchto skutočností je rozhodujúce pre posúdenie, či odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané včas. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd uviedol, ţe ak by odvolací súd dospel k záveru, ţe odvolanie bolo podané po uplynutí lehoty na jeho podanie, je povinný sa ním zaoberať v zmysle § 60 Správneho poriadku v tom smere, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie mimo odvolacieho konania. Odvolací orgán sa môţe vecou zaoberať z hmotnoprávneho hľadiska aţ vtedy, ak nezistil procesné pochybenie správneho orgánu prvého stupňa a ak vyriešil iné 3 10Sžso/26/2015 procesné otázky, medzi ktoré patrí aj skúmanie včasnosti podania odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Krajský súd dal do pozornosti ţalovanému aj skutočnosť, ţe ţalobca bol vyradený z evidencie nezamestnaných z dôvodu, ţe nespolupracoval so správnym orgánom, pretoţe sa nedostavil na úrad za účelom aktívneho hľadania zamestnania a nepreukázal váţne dôvody uvedené v § 36 ods. 4 zákona o sluţbách zamestnanosti. Ţalobca však nikdy netvrdil, ţe bol práceneschopný, predloţil len potvrdenie o jednorazovom lekárskom vyšetrení dňa
5. septembra
6. Správny orgán nezisťoval, či v danom prípade nejde o váţny dôvod v zmysle § 36 ods. 4, písm. e), na účel § 36 ods. 5, písm. d), zákona o sluţbách v nezamestnanosti. Váţnosť iných dôvodov patrí do právomoci správneho orgánu prvého stupňa (§ 36 ods. 4, písm. e/ zákona). Súd rozhodol o náhrade trov konania

§ 250kods.

1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov nepriznal, pretoţe o ich náhradu neţiadal. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, ţe s dôvodmi zrušenia rozhodnutia ţalovaného nemoţno súhlasiť. Ako vyplýva zo ţaloby ţalobca nespochybňuje tú skutočnosť, ţe jeho odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu úradu by nebolo podané včas, t. j. v ţalobe nenapáda zákonnosť rozhodnutia ţalovaného v tomto smere. To znamená, ţe medzi ţalobnými dôvodmi sa preskúmanie tejto skutočnosti, resp. takého postupu ţalovaného nenachádza. Navyše, túto skutočnosť (ţe odvolanie ţalobcu bolo podané v zákonnej lehote) nespochybňoval ani zástupca ţalobcu na pojednávaní dňa 25.02.2015 a ani ţalovaný. V tejto súvislosti ţalovaný poukazuje na to, ţe súd nepreskúmava celé rozhodnutie z úradnej povinnosti, ale len v rozsahu, ktorý je určený ţalobou. Súd nevyhľadáva za účastníka konania konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré

§ 249ods.

2 O. s. p. majú tvoriť obsah ţaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom ktorým je

§ 250hO. s.

p. viazaný. Ţalovaný uviedol, ţe súd nemôţe z vlastnej iniciatívy za ţalobcu nahradiť ţalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie moţné vady napadnutého rozhodnutia. K tomu ešte ţalovaný dodal, ţe viazanosť súdu rozsahom a dôvodmi ţaloby vyplýva priamo z § 250j ods. 1 a ods. 2 O.s.p. Výnimku zo zásady, kedy súd nie je viazaný rozsahom ţaloby a ţalobnými dôvodmi, predstavujú iba prípady uvedené v § 250j ods. 3 O. s. p., čo však nie je prípad v predmetnej veci. 4 10Sžso/26/2015 Ţalovaný zároveň poukázal aj na ďalšiu vadu konania pred krajským súdom spočívajúcou v tom, ţe pokiaľ mal krajský súd pochybnosť o včasnom podaní odvolania ţalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, t. j. pokiaľ mal pochybnosť o tom, či vôbec boli splnené podmienky pre preskúmanie ţaloby súdom v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p., tak bol povinný túto pochybnosť odstrániť, presne zistiť skutkový stav veci a následne postupovať

ust. § 250d ods. 3 O.s.p., t. j. konanie uznesením zastaviť, a nie postupovať tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. V súvislosti s vyššie uvedeným ţalovaný poukazuje aj na skutočnosť, ţe v zmysle ustálenej judikatúry platí, ţe pri posudzovaní skutočnosti, či bolo predmetné odvolanie ţalobcu podané v čas musí mať správny orgán mimo rozumných pochybností preukázané, ţe ţalobca sa zdrţiaval v mieste doručovania, v opačnom prípade musí vychádzať z predpokladu, ţe opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/04, sp. zn. III. ÚS 249/08, sp. zn. IV. ÚS 379/08). V konkrétnom prípade ţalovaný ako odvolací orgán nepovaţoval mimo rozumných pochybností za preukázanú skutočnosť, ţe by sa ţalobca v čase doručovania prvostupňového rozhodnutia úradu zdrţiaval v mieste doručovania (pričom vzhľadom na subjektívne záujmy ţalobcu a vzhľadom na to, ţe preukázanie skutočnosti, ţe ţalobca sa zdrţiaval v mieste doručovania závisí výlučne od tvrdenia ţalobcu, nemoţno ani predpokladať hodnoverné preukázanie tejto skutočnosti), a preto bol ţalovaný povinný postupovať v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom Ústavného súdu SR a vychádzať z predpokladu, ţe odvolanie bolo podané v zákonnej lehote. Ţalovaný má preto za to, ţe postupoval v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, pričom svojím konaním neodňal ţalobcovi moţnosť konať pred správnym orgánom

č. 46 Ústavy SR, ba práve naopak, ţalobca nemohol byť takým postupom a konaním ţalovaného ukrátený na svojich právach. Z tohto dôvodu preto uvedené konanie ţalovaného nemôţe byt' posudzované ako vada správneho konania, na základe ktorej by súd mohol zrušiť napadnuté rozhodnutie ţalovaného. Ţalovaný namieta aj nesprávnosť konštatovania krajského súdu v odôvodnení rozsudku, ţe pracovníčka úradu Mgr. Ď. v písomnom stanovisku k odvolaniu ţalobcu uviedla, ţe odvolanie ţalobcu bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie. Ţalovaný k veci udáva, ţe v predmetnom stanovisku nie je konštatované, ţe odvolanie ţalobcu bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie, ale je v ňom uvedená iba tá skutočnosť, ţe odvolanie 5 10Sžso/26/2015 ţalobcu bolo doručené úradu po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie, pričom okamih podania a okamih doručenia evidentne nie je jedno a to isté. Doručenie podania zasielaného prostredníctvom pošty, s ktorým zákon spája procesnoprávne účinky, pritom nie je rozhodujúce pre posúdenie zachovania lehoty na vykonanie takého úkonu. Relevantnou skutočnosťou v tomto smere je deň podania na správny orgán, resp. na poštovú prepravu, ktorý však uvedená pracovníčka vo svojom stanovisku nenapáda ani sa o ňom nezmieňuje. V odvolaní ţalovaný vyjadruje svoj nesúhlasný postoj aj k tvrdeniu krajského súdu spočívajúceho v tom, ţe ţalobca nikdy netvrdil, ţe bol práceneschopný v súvislosti s existenciou váţneho dôvodu

§ 36ods.

4 písm.

1. e)zákona č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti. V tejto súvislosti ţalovaný poukazuje na to, ţe ţalobca vo svojej ţalobe uvádza ako dôvod nedostavenia sa na úrad v stanovený termín svoju pracovnú neschopnosť. Vychádzajúc z obsahu ţaloby moţno konštatovať, ţe ţalobným dôvodom malo byť preskúmanie odôvodnenia neexistencie dočasnej pracovnej neschopnosti ako váţneho dôvodu nedostavenia sa ţalobcu na úrad. V nadväznosti na uvedené ţalovaný odkazuje na argumentáciu týkajúcej sa zachovávania zásady spočívajúcej v tom, ţe súd nemôţe preskúmavať napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nad rámec vymedzený ţalobcom v ţalobe. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ţalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie a ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Vo vyjadrení k odvolaniu ţalobca uviedol, ţe trvá na svojom stanovisku, ţe správny orgán pochybil v správnom konaní týkajúcom sa vyradenia ţalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Potvrdenie, ktoré predloţil na ospravedlnenie neúčasti dostavenia sa na príslušný úrad práce ţalovaný odignoroval a účelovo vyradil ţalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe nebolo predloţené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo strany ţalobcu. Ţalobca má za to, ţe správny orgán riadne a úplne nezistil skutočný stav veci a celú vec nesprávne vyhodnotil. Trvá na tom, ţe správny orgán mal postupovať a rozhodnúť v zmysle § 36 ods. 4 písmeno
2. e)zákona č. 5/2004 o sluţbách v zamestnanosti a mal predmetné nedostavenie sa ţalobcu na príslušný termín posúdiť v zmysle tohto paragrafu ako „iné dôvody, ktorých váţnosť posudzuje úrad.“ 6 10Sžso/26/2015 Ţalovaný namiesto posúdenia dôvodov ospravedlnenia neprítomnosti ţalobcu v poţadovaný termín na príslušnom Úrade práce vyhodnotil ţalobcom predloţené potvrdenie o lekárskom ošetrení v daný deň ako potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré nespĺňa poţadované náleţitosti a ţalobcu vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ţalobca poznamenáva, ţe následne predloţil správnemu orgánu aj výpis zo zdravotného záznamu, ţe v daný deň bol ambulantne ošetrený a nemohol sa v daný deň dostaviť na príslušný Úrad práce. Urobil tak nasledujúci pracovný deň, t. j. hneď ako mu to zdravotný stav umoţnil. Správny orgán odignoroval vyuţitie ďalších moţností dokazovania (napr. odborné vyjadrenie lekára a pod.). Ţalobca uvádza, ţe správny orgán aplikoval nesprávny paragraf zákona a následne vydal účelové rozhodnutie o vyradení ţalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Má za to, ţe správny orgán mal postupovať spôsobom ako mu ukladá zákon, zaistiť potrebné dôkazy a aţ následne na to rozhodnúť. Ţalobca poznamenáva, ţe si riadne splnil povinnosť ako mu ukladá zákon a dostavil sa v nasledujúci deň na príslušný úrad práce, t. j. v zákonom stanovenej lehote. Záverom ţalobca uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného by malo byť v celom rozsahu zrušené a vec by mala byť vrátená správnemu orgánu na opätovné posúdenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p.) dospel jednomyseľne k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť.

§ 250ja ods.

2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 25.02.2015. Odvolací súd nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol 7 10Sžso/26/2015 zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Uznesenie bolo verejne vyhlásené dňa 25.05.2016.

§ 244ods.

1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe.

§ 247ods.

1 O. s. p.

ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

§ 249ods.

2 O. s. p. ţaloba musí okrem všeobecných náleţitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

§ 250hods.

1 O. s. p. aţ do rozhodnutia súdu môţe ţalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môţe len v lehote

§ 250b

. Po preskúmaní podaného odvolania sa najvyšší súd stotoţnil s námietkou ţalovaného a nesúhlasí s dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného, a to, ţe sa nezaoberal fikciou doručenia prvostupňového správneho rozhodnutia. V danom prípade ţalobca v ţalobe nespochybňuje skutočnosť, ţe odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu by nebolo podané včas, teda ţalobca v ţalobe v tomto smere nenapádal zákonnosť rozhodnutia ţalovaného. Uvedená skutočnosť sa nenachádza medzi ţalobnými dôvodmi. Z predloţeného súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného, najvyšší súd konštatuje, ţe ani sám ţalovaný nespochybňoval skutočnosť, ţe odvolanie bolo podané v zákonnej lehote. Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že súdy v správnom súdnictve preskúmavajú rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu 8 10Sžso/26/2015 a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sţp/17/2011 zo dňa 30.04.2012,

ktorého „súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré

§ 249ods.

2 OSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je

§ 250hods.

1 OSP veta za bodkočiarkou) viazaný. Súd teda nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia. Keďže predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia (nie jeho vecná správnosť), má včasné, správne a úplné formulovanie žalobných dôvodov zásadný význam. Táto požiadavka na žalobcu je v správnom súdnictve o to významnejšia, že

§ 250hods.

1 OSP je súd viazaný rozsahom žaloby od jej podania a žalobca uplynutím dvojmesačnej lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemá možnosť požadovať odpustenie zmeškania tejto lehoty. Z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP vyplýva i zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.“ Najvyšší súd sa stotoţnil aj s námietkou ţalovaného týkajúcej sa tvrdenia krajského súdu, ţe ţalobca nikdy netvrdil, ţe bol práceneschopný v súvislosti s existenciou váţneho dôvodu

§ 36ods.

4 písm. e) zákona č. 5/2004 Z.z o sluţbách zamestnanosti. Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie ţalobcu v ţalobe, ktorý ako dôvod nedostavenia sa na správny orgán uviedol, „že okamžite v nasledujúci pracovný deň po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti svoju neúčasť riadne ospravedlnil potvrdením vydaným MUDr. M..“ Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalobným dôvodom je preskúmanie existencie pracovnej neschopnosti ţalobcu dňa 04.09.2013 ako váţneho dôvodu nedostavenia sa ţalobcu pred správny orgán. V tomto prípade najvyšší súd konštatuje, ţe tvrdenie krajského súdu o tom, ţe ţalobca nikdy netvrdil, ţe bol práceneschopný nemá oporu v spise. V rozhodnutí krajského súdu absentuje vyjadrenie k námietkam ţalobcu uvedených v ţalobe, čo má za následok, ţe rozhodnutie trpí vadou

§ 221ods.

1 písm. f) O. s. p. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

§ 246cods.

1 O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie 9 10Sžso/26/2015 v zmysle § 221 ods. 2 O. s. p.

§ 226O. s.

p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V ďalšom konaní je súd prvého stupňa povinný postupovať v naznačenom smere a vysporiada sa so všetkými námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe a svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. mája 2016 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková