2 písm. e) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe z administratívneho spisu zistil, ţe ţalovaný na odvolanie rozhodnutím z 28. novembra 2013 zamietol odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. septembra 2013, ktorým bol ţalobca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie
2, písm. b), ods. 3, ods. 5, písm. e) zákona o sluţbách zamestnanosti, pretoţe nespolupracoval so správnym úradom. V administratívnom spise ţalovaného je pripojený originál prvostupňového rozhodnutia zo 17. septembra 2013, ktoré bolo ţalobcovi doručované na jeho adresu S..
pripojenej poštovej doručenky prvý pokus o doručenie poštovej zásielky obsahujúcej prvostupňové rozhodnutie sa uskutočnilo dňa
2 Správneho poriadku bolo by prvostupňové rozhodnutie o vyradení ţalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie doručené ţalobcovi dňa
2 Správneho poriadku, lehota na podanie odvolania by uplynula aţ dňom
1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov nepriznal, pretoţe o ich náhradu neţiadal. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, ţe s dôvodmi zrušenia rozhodnutia ţalovaného nemoţno súhlasiť. Ako vyplýva zo ţaloby ţalobca nespochybňuje tú skutočnosť, ţe jeho odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu úradu by nebolo podané včas, t. j. v ţalobe nenapáda zákonnosť rozhodnutia ţalovaného v tomto smere. To znamená, ţe medzi ţalobnými dôvodmi sa preskúmanie tejto skutočnosti, resp. takého postupu ţalovaného nenachádza. Navyše, túto skutočnosť (ţe odvolanie ţalobcu bolo podané v zákonnej lehote) nespochybňoval ani zástupca ţalobcu na pojednávaní dňa 25.02.2015 a ani ţalovaný. V tejto súvislosti ţalovaný poukazuje na to, ţe súd nepreskúmava celé rozhodnutie z úradnej povinnosti, ale len v rozsahu, ktorý je určený ţalobou. Súd nevyhľadáva za účastníka konania konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré
2 O. s. p. majú tvoriť obsah ţaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom ktorým je
p. viazaný. Ţalovaný uviedol, ţe súd nemôţe z vlastnej iniciatívy za ţalobcu nahradiť ţalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie moţné vady napadnutého rozhodnutia. K tomu ešte ţalovaný dodal, ţe viazanosť súdu rozsahom a dôvodmi ţaloby vyplýva priamo z § 250j ods. 1 a ods. 2 O.s.p. Výnimku zo zásady, kedy súd nie je viazaný rozsahom ţaloby a ţalobnými dôvodmi, predstavujú iba prípady uvedené v § 250j ods. 3 O. s. p., čo však nie je prípad v predmetnej veci. 4 10Sžso/26/2015 Ţalovaný zároveň poukázal aj na ďalšiu vadu konania pred krajským súdom spočívajúcou v tom, ţe pokiaľ mal krajský súd pochybnosť o včasnom podaní odvolania ţalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, t. j. pokiaľ mal pochybnosť o tom, či vôbec boli splnené podmienky pre preskúmanie ţaloby súdom v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p., tak bol povinný túto pochybnosť odstrániť, presne zistiť skutkový stav veci a následne postupovať
ust. § 250d ods. 3 O.s.p., t. j. konanie uznesením zastaviť, a nie postupovať tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. V súvislosti s vyššie uvedeným ţalovaný poukazuje aj na skutočnosť, ţe v zmysle ustálenej judikatúry platí, ţe pri posudzovaní skutočnosti, či bolo predmetné odvolanie ţalobcu podané v čas musí mať správny orgán mimo rozumných pochybností preukázané, ţe ţalobca sa zdrţiaval v mieste doručovania, v opačnom prípade musí vychádzať z predpokladu, ţe opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/04, sp. zn. III. ÚS 249/08, sp. zn. IV. ÚS 379/08). V konkrétnom prípade ţalovaný ako odvolací orgán nepovaţoval mimo rozumných pochybností za preukázanú skutočnosť, ţe by sa ţalobca v čase doručovania prvostupňového rozhodnutia úradu zdrţiaval v mieste doručovania (pričom vzhľadom na subjektívne záujmy ţalobcu a vzhľadom na to, ţe preukázanie skutočnosti, ţe ţalobca sa zdrţiaval v mieste doručovania závisí výlučne od tvrdenia ţalobcu, nemoţno ani predpokladať hodnoverné preukázanie tejto skutočnosti), a preto bol ţalovaný povinný postupovať v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom Ústavného súdu SR a vychádzať z predpokladu, ţe odvolanie bolo podané v zákonnej lehote. Ţalovaný má preto za to, ţe postupoval v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, pričom svojím konaním neodňal ţalobcovi moţnosť konať pred správnym orgánom
č. 46 Ústavy SR, ba práve naopak, ţalobca nemohol byť takým postupom a konaním ţalovaného ukrátený na svojich právach. Z tohto dôvodu preto uvedené konanie ţalovaného nemôţe byt' posudzované ako vada správneho konania, na základe ktorej by súd mohol zrušiť napadnuté rozhodnutie ţalovaného. Ţalovaný namieta aj nesprávnosť konštatovania krajského súdu v odôvodnení rozsudku, ţe pracovníčka úradu Mgr. Ď. v písomnom stanovisku k odvolaniu ţalobcu uviedla, ţe odvolanie ţalobcu bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie. Ţalovaný k veci udáva, ţe v predmetnom stanovisku nie je konštatované, ţe odvolanie ţalobcu bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie, ale je v ňom uvedená iba tá skutočnosť, ţe odvolanie 5 10Sžso/26/2015 ţalobcu bolo doručené úradu po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie, pričom okamih podania a okamih doručenia evidentne nie je jedno a to isté. Doručenie podania zasielaného prostredníctvom pošty, s ktorým zákon spája procesnoprávne účinky, pritom nie je rozhodujúce pre posúdenie zachovania lehoty na vykonanie takého úkonu. Relevantnou skutočnosťou v tomto smere je deň podania na správny orgán, resp. na poštovú prepravu, ktorý však uvedená pracovníčka vo svojom stanovisku nenapáda ani sa o ňom nezmieňuje. V odvolaní ţalovaný vyjadruje svoj nesúhlasný postoj aj k tvrdeniu krajského súdu spočívajúceho v tom, ţe ţalobca nikdy netvrdil, ţe bol práceneschopný v súvislosti s existenciou váţneho dôvodu
4 písm.
2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 25.02.2015. Odvolací súd nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol 7 10Sžso/26/2015 zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Uznesenie bolo verejne vyhlásené dňa 25.05.2016.
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe.
1 O. s. p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
2 O. s. p. ţaloba musí okrem všeobecných náleţitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
1 O. s. p. aţ do rozhodnutia súdu môţe ţalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môţe len v lehote
. Po preskúmaní podaného odvolania sa najvyšší súd stotoţnil s námietkou ţalovaného a nesúhlasí s dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného, a to, ţe sa nezaoberal fikciou doručenia prvostupňového správneho rozhodnutia. V danom prípade ţalobca v ţalobe nespochybňuje skutočnosť, ţe odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu by nebolo podané včas, teda ţalobca v ţalobe v tomto smere nenapádal zákonnosť rozhodnutia ţalovaného. Uvedená skutočnosť sa nenachádza medzi ţalobnými dôvodmi. Z predloţeného súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného, najvyšší súd konštatuje, ţe ani sám ţalovaný nespochybňoval skutočnosť, ţe odvolanie bolo podané v zákonnej lehote. Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že súdy v správnom súdnictve preskúmavajú rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu 8 10Sžso/26/2015 a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sţp/17/2011 zo dňa 30.04.2012,
ktorého „súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré
2 OSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je
1 OSP veta za bodkočiarkou) viazaný. Súd teda nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia. Keďže predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia (nie jeho vecná správnosť), má včasné, správne a úplné formulovanie žalobných dôvodov zásadný význam. Táto požiadavka na žalobcu je v správnom súdnictve o to významnejšia, že
1 OSP je súd viazaný rozsahom žaloby od jej podania a žalobca uplynutím dvojmesačnej lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemá možnosť požadovať odpustenie zmeškania tejto lehoty. Z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP vyplýva i zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.“ Najvyšší súd sa stotoţnil aj s námietkou ţalovaného týkajúcej sa tvrdenia krajského súdu, ţe ţalobca nikdy netvrdil, ţe bol práceneschopný v súvislosti s existenciou váţneho dôvodu
4 písm. e) zákona č. 5/2004 Z.z o sluţbách zamestnanosti. Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie ţalobcu v ţalobe, ktorý ako dôvod nedostavenia sa na správny orgán uviedol, „že okamžite v nasledujúci pracovný deň po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti svoju neúčasť riadne ospravedlnil potvrdením vydaným MUDr. M..“ Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalobným dôvodom je preskúmanie existencie pracovnej neschopnosti ţalobcu dňa 04.09.2013 ako váţneho dôvodu nedostavenia sa ţalobcu pred správny orgán. V tomto prípade najvyšší súd konštatuje, ţe tvrdenie krajského súdu o tom, ţe ţalobca nikdy netvrdil, ţe bol práceneschopný nemá oporu v spise. V rozhodnutí krajského súdu absentuje vyjadrenie k námietkam ţalobcu uvedených v ţalobe, čo má za následok, ţe rozhodnutie trpí vadou
1 písm. f) O. s. p. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
1 O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie 9 10Sžso/26/2015 v zmysle § 221 ods. 2 O. s. p.
p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V ďalšom konaní je súd prvého stupňa povinný postupovať v naznačenom smere a vysporiada sa so všetkými námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe a svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. mája 2016 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.