2 8Sžo/67/2010 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O.s.p.“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím č. 6779/2008-46/POK 2 zo dňa 23. júla 2008 ţalovaný ako odvolací orgán zamietol
6 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“) odvolanie ţalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 31/2008-45/20 zo dňa 27. mája 2008 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta pre nadbytočnosť s poskytnutím náhrady vo výške trojnásobku funkčného platu a zároveň toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. O trovách konania rozhodol súd
1 O.s.p. tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania vo výške 625,91 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd povaţoval za potrebné preskúmavané rozhodnutie ako nezákonné zrušiť s poukazom na zistenú vadu spočívajúcu v skutočnosti, ţe nebolo preukázané, ţe by správne orgány ponúkli ţalobkyni všetky v tom čase voľné štátnozamestnanecké miesta resp. by preukázali, ţe tieto miesta boli obsadzované výlučne výberovým konaním. Krajský súd prisvedčil názoru ţalovaného, ţe nemoţno z obsahu ust. § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe vybrať iba jednu z podmienok, ktorú toto ustanovenie obsahuje, keďţe zahŕňa tri podmienky existujúce samostatne popri sebe. Uviedol, ţe pre zákonnosť postupu a samotné rozhodnutie by bolo postačujúce, ak by ţalovaný skutočne v relevantnom čase nemal ţiadne voľné štátnozamestnanecké miesto, alebo by takéto miesto obsadzoval výberovým konaním. V prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu ako ani v napadnutom rozhodnutí však nie je uvedené, a nevyplýva ani z obsahu správneho spisu, ţe by správne orgány ponúkli ţalobkyni všetky v tom čase voľné štátnozamestnanecké miesta resp. by preukázali, ţe tieto miesta boli obsadzované výlučne výberovým konaním. Doplnil, ţe v spise chýba akýkoľvek doklad o tom, ţe by bola ţalobkyňa oboznámená o voľných miestach, pričom aţ na vyţiadanie súdu ţalovaný predloţil súpis voľných miest v obvode Krajského súdu v Ţiline, ktoré boli v tom čase obsadzované. K tomuto súpisu uviedol, ţe sa rozchádza so súpisom predloţeným ţalobkyňou, ktorá súčasne predloţila aj doklad o tom, ţe ku koncu roku 2008 došlo celkovo k navýšeniu počtu 8Sžo/67/2010 3 zamestnancov v obvode Krajského súdu v Ţiline. V tomto postupe súd videl takú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalšie námietky ţalobkyne povaţoval súd za nedôvodné. K námietke týkajúcej sa rozhodnutia podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky z 13. má- ja 2008 uviedol, ţe nejde o rozhodnutie vydané v správnom konaní a navyše nie je ani predmetom preskúmavania v tomto súdnom konaní. Uvedené rozhodnutie bolo vydané v plnej kompetencii podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a treba z neho vychádzať. Za nepodstatné povaţoval aj to, ţe toto rozhodnutie malo byť vydané s prihliadnutím na zvýšenie efektívnosti práce a zabezpečenie efektívneho vynakladania finančných prostriedkov štátneho rozpočtu na rok 2008, pričom k zrušeniu miesta ţalobkyne tieţ došlo v súvislosti s plnením úlohy C.15 uloţenej uznesením vlády Slovenskej republiky z 11. októbra 2006, ktorá úloha bola dňa 07. mája 2008 zrušená. Za neopodstatnenú pokladal aj námietku ţalobkyne, ţe odvolať štátneho zamestnanca pre nadbytočnosť bolo moţné iba do 31. marca 2004, nakoľko ţalovaný postupoval správne
2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe v znení platnom v relevantnom čase. Ohľadom námietky neoboznámenia ţalobkyne s výsledkami prerokovania jej odvolania poradnou komisiou uviedol, ţe táto komisia je len poradným orgánom odvolacieho orgánu, ktorý napokon o odvolaní rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie. Toto stanovisko však má len odporúčací charakter a pre odvolací orgán nie je záväzné a preto tento ani nie je povinný oboznamovať odvolateľa s jeho obsahom. V tejto súvislosti spomenul, ţe ţalobkyňa mala priestor sa vyjadriť ku konaniu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, takţe jej procesné práva v konaní neboli porušené. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný včas odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a potvrdil napadnuté rozhodnutie ţalovaného. Podané odvolanie odôvodnil v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. nesprávnym právnym posúdením veci, nakoľko súd nedostatočne zistil skutkový stav. Ţalovaný namietal tvrdenie súdu, ţe „v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu, ako ani v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené a toto nevyplýva ani z obsahu správneho spisu, ţe by správne orgány ponúkli ţalobkyni všetky v tom čase voľné štátnozamestnanecké miesta, resp. by preukázali, ţe tieto miesta boli obsadzované výlučne výberovým konaním“ a povaţoval ho za právne nepodloţené. Mal za to, ţe z predloţenej spisovej dokumentácie vyplýva, ţe 8Sžo/67/2010 4 ţalovaný doručil ţalobkyni upovedomenie o začatí konania o skončení štátnozamestna- neckého pomeru zo dňa
5 vo väzbe na súvisiace ust. § 28 ods. 1, 2 zákona o štátnej sluţbe. Ohľadom voľných miest v obvode Krajského súdu v Ţiline ţalovaný poznamenal, ţe ţalobkyňa bola v štátnozamestnaneckom pomere v sluţobnom úrade ţalovaného, avšak miesta v obvode Krajského súdu v Ţiline nepatrili do pôsobnosti sluţobného úradu ţalovaného. Vzhľadom k uvedenému ţalovaný nemohol vykonať zmenu štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne trvalým preloţením
5 vo väzbe na súvisiace ust. § 28 ods. 1, 2 zákona o štátnej sluţbe, kde z ust. § 28 ods. 1 vyplýva, ţe zmena štátnozamestnaneckého pomeru sa môţe vykonať len v tom istom odbore štátnej sluţby. Z jedného odboru štátnej sluţby do iného odboru štátnej sluţby moţno zmenu vykonať len vtedy, ak ju štátny zamestnanec môţe vykonávať so zreteľom na plnenie kvalifikačného predpokladu a s ohľadom na doterajšiu náročnosť ním vykonávanej štátnej sluţby a na výsledky sluţobného hodnotenia. V závere odvolania ţalovaný vyslovil názor, ţe v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne odvolaním zo štátnozamestna- neckého pomeru z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta pre nadbytočnosť postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o štátnej sluţbe. Postupom ţalovaného nebola ţalobkyňa ukrátená na svojich právach, keď aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe pre zákonnosť postupu a samotné rozhodnutie 8Sžo/67/2010 5 by bolo postačujúce, ak by ţalovaný skutočne v relevantnom čase nemal ţiadne voľné štátnozamestnanecké miesto alebo by takéto miesto obsadzoval výberovým konaním, ktoré skutočnosti ţalovaný preukázal. Ţalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdiť a zároveň ţiadala priznať právo na náhradu trov konania. Ohľadom odvolacích námietok ţalovaného povaţovala za nepostačujúce odcitovanie zákonného ustanovenia, ţe ţalovaný nemá voľné štátnozamestnanecké miesta bez akéhokoľvek ďalšieho preukázania tejto skutočnosti. Mala za to, ţe samotné tvrdenia ţalovaného boli vyvrátené predloţenými listinnými dôkazmi zo strany ţalobkyne priamo na pojednávaní a preto sú právne nedôvodné. K námietke ţalovaného o nemoţnosti vykonať zmenu štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne trvalým preloţením uviedla, ţe v čase ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru so ţalobkyňou formou odvolania, okrem dôvodov
1 zákona o štátnej sluţbe, bolo aj dôvodom odvolania zrušenie štátnozamestnaneckého miesta, pričom zákonnou podmienkou odvolania pre daný prípad je vyslovenie nesúhlasu s preloţením
5 písm. a/ aţ e/ zákona o štátnej sluţbe. Zdôraznila, ţe aţ vyslovenie nesúhlasu štátneho zamestnanca s trvalým preloţením, ako taxatívnou podmienkou, viaţe na seba skutočnosť, a to jeho odvolanie z dôvodu zrušenia miesta. Pokiaľ štátny zamestnanec nevysloví nesúhlas s preloţením, nemôţe nastať podmienka jeho odvolania. Pri výklade tohto ustanovenia ţalobkyňa vychádzala z faktu, ţe zamestnávateľ sa nemôţe zbaviť zákonnej povinnosti trvalého preloţenia, teda v prípade zrušenia miesta je zamestnávateľ vţdy povinný štátneho zamestnanca preloţiť na výkon štátnej sluţby v zmysle ust. § 29 ods. 5 zákona o štátnej sluţbe. Aţ keď štátny zamestnanec vysloví nesúhlas s trvalým preloţením nastáva zákonná podmienka moţnosti jeho odvolania, pokiaľ ďalej nemá sluţobný úrad v zmysle § 40 ods. 2 písm. a/ voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzované výberovým konaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§250s O.s.p. v spojení s § 10 ods.2 O.s.p./, preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe uvedenému odvolaniu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods.2 vety prvej O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Sžo/67/2010 6 www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 9. decembra 2010 (§ 156 ods.1 a ods.3 O.s.p.).
odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
2 písm. a/, ods. 4 zákona o štátnej sluţbe, účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne, v stálej štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preloţením
5 alebo sluţobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním. Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.
5 zákona o štátnej sluţbe štátneho zamestnanca moţno na základe jeho písomného súhlasu trvale preloţiť na vykonávanie štátnej sluţby
1 zákona o štátnej sluţbe konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie
odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy 8Sžo/67/2010 7 o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ďalej len „Správny poriadok“), ak tento zákon neustanovuje inak.
zákona o štátnej sluţbe orgánom príslušným na konanie a rozhodovanie v prvom stupni je vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej sluţby a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
1 zákona o štátnej sluţbe odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.
správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia nemoţno povaţovať za skutkovo podloţené a v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa preto rozhodol v danej veci vecne správne, keď rozhodnutie ţalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Zákonným predpokladom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca. Zrušenie štátnozamestnaneckého miesta ţalobkyne bolo preukázané. Ďalšou podmienkou skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním
2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe je preukázanie nasledovných skutočností, a to: - ţe štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preloţením
5 zákona o štátnej sluţbe, alebo - ţe sluţobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo - ţe voľné štátnozamestnanecké miesto sa obsadzuje výberovým konaním. Ide o hmotnoprávne podmienky platného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním zo strany zamestnávateľa. Ich splnenie musí preukázať zamestnávateľ v riadnom procesnom postupe, na ktorý sa vzťahoval v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého 8Sžo/67/2010 8 pomeru správny poriadok. Rozhodnutie musí tieţ obsahovať náleţitosti
Z rozhodnutia ţalovaného a ani zo spisovej dokumentácie nevyplýva, ţe by sa bol ţalovaný, vrátane konania na prvom stupni, zaoberal otázkou moţnosti preloţenia ţalobkyne
5 zákona. Ţalovaný nepreukázal, ţe ţalobkyňa nesúhlasila pred doručením rozhodnutia s trvalým preloţením na iné štátnozamestnanecké miesto. Odvolací súd dospel k záveru, ţe je relevantná poţiadavka ţalobkyne na zistenie a preukázanie takých skutočností, ktoré vylučujú aplikáciu § 29 ods. 5 zákona, t. j. moţnosť jeho trvalého preloţenia. Také dôkazy v konaní nielenţe neboli preukázané, ale príslušný orgán rozhodujúci vo veci sa touto moţnosťou preukázateľne ani nezaoberal, a to ani v rozhodnutí o odvolaní ţalobkyne. Tvrdenie ţalovaného, ţe nemal voľné štátnozamestna- necké miesta nevyčerpáva celý predmet úpravy danej uvedeným ustanovením zákona. Z logického a aj z gramatického výkladu ust. § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe jednoznačne vyplýva zákonodarcom sledovaný cieľ, ţe zamestnávateľ musí so zamestnancom, s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer, viesť aktívny dialóg o jeho ďalšom moţnom zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere. V prvom rade musí zamestnanca vyzvať, či je alebo nie je ochotný prejsť na iné pre neho vhodné miesto výkonu štátnej sluţby, čo sa v danom prípade nestalo. Odvolací súd v danej veci dospel k záveru, ţe zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu nie je preukázané, ţe by sa so ţalobkyňou pred doručením rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru viedol dialóg o moţnosti alebo nemoţnosti jeho preloţenia na iné voľné štátnozamestnanecké miesto v zmysle podmienok ustanovených v § 29 ods. 5 zákona o štátnej sluţbe. Nestačí, ţe zamestnávateľ oznámi zamestnancovi s ktorým chce skončiť štátno- zamestnanecký pomer
2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe, ţe voľné miesto (bliţšie nekonkretizované) sa obsadzuje výberovým konaním, ale voľné štátnozamestnanecké miesto sa v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru musí reálne obsadzovať výberovým konaním, inak je nutné povaţovať takého miesto za miesto voľné a zamestnávateľ je povinný ho ponúknuť zamestnancovi s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer. 8Sžo/67/2010 9 Iný výklad ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe nemoţno pripustiť, nakoľko by sa takýmto zúţeným výkladom prakticky znemoţnil postup
ust. § 29 ods. 5 zákona o štátnej sluţbe a išlo by o obsolentnú právnu úpravu. Zamestnávateľ v zmysle uvedeného ustanovenia zákona o štátnej sluţbe musí totiţ ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné miesto výkonu štátnej sluţby, ktoré má k dispozícii v dobe skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnému opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca, záleţí len na zamestnancovi, či ponuku prijme alebo ju odmietne. Ustanovením § 29 ods. 5 zákona o štátnej sluţbe sledoval pritom zákonodarca legitímny cieľ a to v prvom rade ochranu štátnych zamestnancov pred stratou zamestnania, ak je ochotný zamestnanec pracovať aj na inom mieste v štátnej sluţbe a taktieţ následnú hospodárnosť nakladania so štátnymi prostriedkami. Keďţe preukázateľne neboli splnené zákonom stanovené podmienky na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe, tak nemohol nastať ani zákonom predpokladaný následok, platné skončenie štátnozamestna- neckého pomeru odvolaním
2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe. Prvostupňový súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil skutkové a právne závery, s ktorými sa odvolací súd, aj keď čiastočne z iných dôvodov, stotoţnil. Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. tak, ţe priznal ţalobkyni, ktorá mala v konaní úspech právo na náhradu trov konania
1 veta prvá OSP. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa si v rámci odvolacieho konania uplatnila náhradu za jeden úkon právnej sluţby
a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len vyhláška) v znení účinnom v rozhodujúcom období, a to za vyjadrenie k odvolaniu proti rozsudku vo výške 55,49 € bez DPH + režijný paušál za rok 2010 = 7,21 € bez DPH = 62,70 € + 19% DPH v sume 11,91€, teda celkom si uplatnila sumu 74,61 €. 8Sžo/67/2010 10 Odvolací súd uplatnené trovy právneho zastúpenia priznal ţalobkyni
1 písm. c/ v spojení s §16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v uplatnenej výške. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 9. decembra 2010 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.