Obsah (10)

§ 250d§ 22§ 214§ 246c§ 250b§ 250a§ 52§ 84§ 219§ 142

Najvyšší súd 10Sžo/72/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: T. S., bytom V., zast.: I., bytom V., proti ţalovaným: 1/ Okresné riaditeľst

§ 250dods.

3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodu, ţe ţaloba voči rozhodnutiu ţalovaného 1/ zo dňa 23.03.2011 evid. č. bloku A. bola ţalobcom podaná oneskorene. Zároveň rozhodol o postúpení trestného oznámenia ţalobcu Okresnej prokuratúre 2 10Sžo/72/2015 Bánovce nad Bebravou a o postúpení nároku ţalobcu o náhradu ujmy Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, ţe z tlačiva - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste ev. č. A. zo dňa 23.03.2011, ako aj z vyjadrenia ţalobcu je nesporné, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalobca prevzal na mieste samom pri uloţení blokovej pokuty, dňa 23.03.2011, čo potvrdil aj vlastnoručným podpisom. V danom prípade, keďţe ţalobou napadnuté rozhodnutie bolo ţalobcovi doručené 23.03.2011, posledným dňom lehoty na podanie bol 23.05.2011. Ţaloba však bola podaná aţ 22.03.2013, viac ako rok po uplynutí lehoty, a teda bola podaná oneskorene. Ďalej, s poukazom na čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) a § 248 O.s.p., uviedol, ţe preskúmanie podozrenia trestného činu zneuţitia právomoci nespadá do rozsahu preskúmavacej činnosti súdu

piatej časti O.s.p. v rámci správneho súdnictva. Preto nebolo v jeho právomoci podozrenie ţalobcu prejednať, a po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania bude trestné oznámenie postúpené Okresnej prokuratúre Bánovce nad Bebravou. Vo vzťahu k nároku ţalobcu o náhradu ujmy uviedol, ţe nemá vecnú príslušnosť na jej prejednanie, s poukazom na § 7 ods. 1 a § 9 ods. 1 O.s.p. Uviedol, ţe o nároku ţalobcu o náhradu ujmy je na rozhodnutie príslušný okresný súd Bánovce nad Bebravou, ktorému bol nárok ţalobcu postúpený. Proti uzneseniu krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie. Dôvodil tým, ţe prvostupňový súd neuviedol, od ktorého rozhodnutia uplynula dvojmesačná prekluzívna doba, na základe ktorej krajský súd konanie zastavil. Namietal, ţe krajský súd nebral do úvahy druhú časť § 250b ods. 1 O.s.p., kde je uvedené: „...pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.“ Poukázal na to, ţe postupoval v zmysle § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon“), ako osobitného zákona, a pokračoval v opravných prostriedkoch. K objasneniu priestupku napriek novým skutočnostiam nedošlo, pretoţe

ţalobcu si správne orgány boli vedomé, ţe zneuţili právomoc a správne orgány vyšších stupňov trestný čin zakrývali. 3 10Sžo/72/2015 Namietal, ţe do dnešného dňa nebolo vykonané objasnenie priestupku a ţalovaný č. 1 nevydal konečné rozhodnutie, čo povaţuje za nečinnosť správneho orgánu. Krajský súd nepreskúmal v zmysle novely O.s.p.- zákon č. 501/2001 Z.z., zákonnosť postupu správnych orgánov, pričom sa postupom správneho orgánu rozumie aj jeho nečinnosť. Mal za to ţe senát krajského súdu sa nečinnosťou nezaoberal a neumoţnil mu na pojednávaní predniesť stanovisko k veci. Ţalobca ďalej namietal, ţe predtlač na bloku, jeho vyplnenie, ako aj blokové prejednanie priestupku je v rozpore so zákonom (§ 84, § 86 písm. a/). Mal za to, ţe orgány Policajného zboru nemôţu prejednávať priestupok v blokovom konaní

§ 22zákona, lebo im to § 84 a § 86 zákona neumoţňuje, t.

j. nemôţu prejednávať priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Uviedol, ţe nebol poučený a blok nepodpísal v slobodnej vôli, ale pod zastrašovaním a psychickým tlakom. Tvrdil, ţe mu policajti odmietli vydať fotodokumentáciu z radaru a zastrašovali ho. Ďalšia námietka smerovala proti postúpeniu trestného oznámenia príslušnej okresnej prokuratúre, nakoľko je to

ţalobcu v rozpore s Trestným zákonom a Trestným poriadkom, pretoţe trestné činy vznikli aj na vyšších stupňoch správnych orgánov a justície a nemali by sa prejednávať na úrovni okresnej prokuratúry. Záverom uviedol, ţe zastavením konania mu bolo odopreté právo dané Ústavou SR

čl. 46 ods. 1 a ods.

1. Navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie krajského súdu a nariadil nové pojednávanie a pokračovanie v konaní, avšak iným senátom s iným predsedom senátu. Ţalovaný č. 2 vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil. Skutočnosti uvádzané ţalobcom povaţoval za tendenčné a nepodloţené relevantnými dôkazmi, ktoré by poukazovali na dôvodnosť odvolania. Mal za to, ţe tvrdenia ţalobcu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, ţe ţiadne z písomností ani ţiadne z konaní, ktoré začalo z podnetu ţalobcu po vydaní rozhodnutia v blokovom konaní nemali vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť 4 10Sžo/72/2015 rozhodnutia správneho orgánu vydaného v blokovom konaní dňa 23.03.
2. Konanie o preskúmanie rozhodnutia bola správne zastavené z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Vyjadrenie k odvolanie ţalobcu podal aj ţalovaný č. 4., a to osobitne úrad inšpekčnej sluţby a úrad kontroly. Úrad inšpekčnej sluţby, odbor inšpekčnej sluţby západ, vo vyjadrení uviedol, ţe vykonával preverovanie v odstúpenej časti podania týkajúcej sa podozrenia z prečinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mali dopustiť príslušníci Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou dňa 23.03.2011 medzi obcami Látkovce a Jerichov. Šetrením neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce začatie trestného stíhania alebo disciplinárneho previnenia. Úrad kontroly, vo vyjadrení uviedol, ţe podania ţalobcu boli vybavované v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z. o sťaţnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z.z. Pod č. spisu SKIS-OK- OS-Sť-988/2011 bola prešetrená sťaţnosť podaná otcom ţalobcu, proti vybaveniu sťaţnosti z úrovne odboru kontroly Prezídia Policajného zboru, kde bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Z úradu kontroly boli vybavené dve podania postúpením úradu inšpekčnej sluţby- podanie zo dňa 20.03.2012 a z 05.01.
3. Podanie ţalobcu zo dňa 02.04.2011 bolo postúpené Prezídiu Policajného zboru, o čom bol ţalobca upovedomený. Podanie zo dňa 08.08.2011, ktoré im bolo dané na vedomie, bolo vybavené v zmysle § 6 ods. 1 písm. g) zákona o sťaţnostiach - odloţené. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ide o uznesenie, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 v spojení s § 250p O.s.p.), dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

§ 214ods.

2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. sa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti, pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. 5 10Sžo/72/2015 V druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je upravené rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov.

§ 250bods.

1 O. s. p. ţaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemoţno odpustiť.

§ 250dods.

3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa ţaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom, ak ţalobca neodstránil vady ţaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu ţaloby, alebo ak ţalobca nie je zastúpený

§ 250aalebo ak ţaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.

2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

§ 52ods.

2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch orgány Policajného zboru prejednávajú priestupky spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

§ 84ods.

4 zákona pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v ktorých pôsobnosti je prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené a ďalej orgány ustanovené týmto alebo iným zákonom. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu má odvolací súd za preukázané, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste, ţalobca prevzal osobne dňa 23.03.2011 pri uloţení blokovej pokuty, o čom svedčí aj jeho podpis na bloku. Tento deň je dňom doručenia a zároveň, keďţe rozhodnutie v blokovom konaní je právoplatné v deň vydania, nadobudlo rozhodnutie aj právoplatnosť. Ţalobu podal ţalobca na poštovú prepravu dňa 22.03.2013, teda zjavne oneskorene, vzhľadom na to, ţe lehota na podanie ţaloby uplynula dňa 23.05.2011. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 40/1997) „oneskorene podanou ţalobou“

§ 250bods.

1 O.s.p. treba rozumieť, ţe ţaloba bola podaná po dvoch 6 10Sžo/72/2015 mesiacoch od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Márne uplynutie lehoty na podanie ţaloby je neodpustiteľné. Lehota upravená v ustanovení § 250b ods. 1 O.s.p. je lehotou procesnoprávnou. Nedodrţanie stanovenej lehoty na podanie ţaloby v ustanovení § 250b ods. 1 O.s.p. je neodstrániteľným nedostatkom (podmienkou) konania, ktorý má za následok, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu nesplnenia procesných podmienok. S poukazom na uvedené je irelevantné tvrdenie ţalobcu, ţe krajský súd nepreskúmal zákonnosť postupu správneho orgánu. Prvostupňový súd sa nemohol zaoberať tým, či námietky ţalobcu v ţalobe sú alebo nie sú dôvodné, pretoţe zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu vo veci. Námietku ţalobcu, ţe zastavením konania mu bolo odopreté právo dané Ústavou SR stanovené

čl. 46 ods. 1 a ods. 2, povaţuje odvolací súd za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť ţalobcu na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 11/1996, v ktorom vyslovil názor, ţe skutočnosť, ţe sťaţovateľ podal ţalobu oneskorene, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie

§ 250bods.

1 O.s.p., a preto bolo konanie o ţalobe zastavené, nemoţno povaţovať za porušenie základného práva upraveného v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Námietka ţalobcu, ţe krajský súd nebral do úvahy druhú časť § 250 písm.

1. b)O.s.p. kde je uvedené: „...pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.“, je taktieţ nedôvodná. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, ţe osobitný predpis v tomto prípade neustanovuje inú lehotu na podanie správnej ţaloby. Odvolací súd sa stotoţňuje aj s názorom krajského súdu, ţe na vybavenie trestného oznámenia podaného ţalobcom je príslušná Okresná prokuratúra Bánovce nad Bebravou. Nedôvodné je aj tvrdenie ţalobcu, ţe orgány Policajného zboru nemôţu prejednávať priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Oprávnenie na ukladanie blokových pokút a prejednávanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánom Policajného zboru vyplýva z § 52 ods. 2 písm.
2. a)v spojení s § 84 ods. 4 zákona. V § 86 písm.
3. a)sú uvedené ďalšie osobitné skupiny priestupkov, ktoré môţu orgány Policajného zboru v bokovom konaní prejednávať. 7 10Sžo/72/2015 Odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd v danej veci rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď konanie o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu ţalovanej zastavil v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu zmeškania lehoty na podanie ţaloby

§ 250b

ods.1 O.s.p., a preto napadnuté uznesenie krajského súdu

§ 219ods.

1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 142O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, ţe účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, keďţe ţalobca nebol v konaní úspešný a ţalovaní nemajú právo na náhradu trov zo zákona. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 4. mája 2016 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková