Najvyšší súd 10Sža/42/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: K. D., t. č. miesto pobytu A., Ruská federácia, právne zastúpený: JUDr. Miro

§ 221ods.

2 O.s.p. tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozhodnutie bolo verejne vyhlásené dňa 27.04.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o skončení pobytu cudzinca s určením lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu 23b) alebo ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, a času zákazu vstupu, ak tento zákon neustanovuje inak. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený. Hromadné vyhostenie cudzincov na základe jedného rozhodnutia je neprípustné. 8 10Sža/42/2015 Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov policajný útvar môže administratívne vyhostiť cudzinca a určiť zákaz vstupu najviac do 10 rokov, ak cudzinec vážne ohrozuje bezpečnosť štátu. Ak je viacero dôvodov na administratívne vyhostenie podľa odseku 1, policajný útvar určí čas zákazu vstupu podľa najprísnejšieho ustanovenia. Podľa § 78 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov v odôvodnení rozhodnutia policajného útvaru o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt podľa § 26 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že cudzinec pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu alebo podľa § 26 ods. 2 písm. i), zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt podľa § 39 ods. 2 písm. c), ak je dôvodné podozrenie, že cudzinec ohrozí bezpečnosť štátu a rozhodnutí o administratívnom vyhostení podľa § 57 ods. 1 písm.

1. a)prvého bodu, ak cudzinec ohrozuje bezpečnosť štátu a podľa § 57 ods. 2, ak cudzinec vážne ohrozuje bezpečnosť štátu sa uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. p. PPZ-HCP- BA2-2014/000857-003 zo dňa 21.02.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal dôvodnosť odvolacích námietok žalovaného. Podľa § 221 ods. 1 písm.
2. f)O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Po preskúmaní rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu je nevyžiadanie a následné neoboznámenie sa krajského súdu s utajovanou písomnosťou Slovenskej informačnej služby č. p. 65/12-D-28- 143/2013-S, ktorá tvorila podklad rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného. Z dôvodu nevyžiadania si tejto písomnosti nemohol krajský súd posúdiť 9 10Sža/42/2015 relevantnosť tejto informácie v konfrontácii s kolíziou dvoch práv, a to právo žalobcu na súkromný a rodinný život a právo štátu do tohto práva zasahovať uvedenom v čl. 8 Dohovoru. Krajský súd mal pri preskúmavaní námietok žalobcu posúdiť, či utajovaná písomnosť má charakter všeobecnej informácie alebo ide o závažnú informáciu, ktorá viedla žalovaného ako aj prvostupňový správny orgán k záveru o uprednostnení práva štátu zasahovať do práva žalobcu na ochranu rodinného a súkromného života. Nezistením obsahu utajovanej písomnosti však krajský súd nemohol uvedenú skutočnosť posúdiť. Najvyšší súd sa nestotožnil s konštatovaním krajského súdu, že sa nemohol oboznámiť s utajovanou písomnosťou, nakoľko sa táto skutočnosť nenachádzala v administratívnom spise a žalovaný túto utajovanú písomnosť ani nepredložil na pojednávaní. Odvolací súd v tomto prípade poukazuje na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 29.07.2014, kde žalovaný uviedol kontaktnú osobu, ktorá zabezpečí oboznámenie sa krajského súdu s utajovanou písomnosťou. Odvolací súd považuje z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie krajského súdu za predčasné, nakoľko krajský súd nebol dostatočne oboznámený zo všetkými skutočnosťami potrebnými, aby mohol vo veci náležite rozhodnúť. Pretože krajský súd rozhodol vo veci bez toho, aby sa oboznámil s utajovanou písomnosťou, ktorá je v tomto prípade podstatnou na posúdenie či rozhodnutie žalovaného a aj prvostupňového orgánu pri uplatnení správnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, dospel najvyšší súd k záveru, že takýmto postupom krajského súdu sa odňala žalobcovi možnosť konať pred súdom, a preto odvolací súd nemohol rozhodnúť inak ako rozsudok krajského súdu zrušiť. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 246c ods. 1 O.s.p.

§ 221ods.

1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p.

§ 221ods.

2 O.s.p. 10 10Sža/42/2015 V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu postupovať vo vyššie načrtnutej línii, vyžiadať si utajovanú písomnosť a až po jej oboznámení znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. apríla 2016 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková