Najvyšší súd 5 Cdo 174/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnených : 1/ R. S., 2/ A.. S., proti povinnému J. S., zastúpený Mgr. L. R., pre vymoženie výživného, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 23 Er 960/1999, na dovolanie povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z
- februára 2008, sp.zn. 17 CoE 18/2008, rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z
- februára 2008, sp.zn. 17 CoE 18/2008 v časti, v ktorej odvolanie povinného proti výroku o schválení príklepu odmietol, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trenčín uznesením z
- októbra 2007, č.k. 23 Er 960/1999-58 schválil príklep udelený vydražiteľovi : M. M. a manžel K. M., obaja bytom B., na dražbe konanej dňa
- júla 2005 na Exekútorskom úrade N. – súdna exekutorka JUDr. M. K., na podiel 8/24 nehnuteľností zapísaných na LV č. X. pre k. ú. D.B., vydanom Katastrálnym úradom v T., Správa katastra N. ako parc. č. X. záhrady o výmere 173 m2 (parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape), parc. č. X. záhrady o výmere 83 m2 (parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu), parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 391 m2 (parcely registra „ C “ evidované na katastrálnej mape) a dom so súpisným číslom X. postavený na parc. č. 64, za najvyššie podanie v sume 133 333,50 Sk v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 174/2010 2 Ex 114/1999,23 Er 960/
- Žiadosť povinného o zastavenie exekúcie zo dňa
- januára 2005 zamietol. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie povinného uznesením z
- februára 2008, sp. zn. 17 CoE 18/2008 jeho odvolanie proti výroku o schválení príklepu odmietol. Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým žiadosť povinného o zastavenie exekúcie zamietol, potvrdil. Dospel k záveru, že voči uzneseniu súdu prvého stupňa v časti schválenia príklepu v zmysle § 148 a nasl. Exekučného poriadku nie je možné podať odvolanie. Poukázal na znenie § 201 v spojení s § 202 ods. 2 O.s.p., ako aj skutočnosť, že osobitný predpis neobsahoval možnosť podať takémuto rozhodnutiu odvolanie. Uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola žiadosť povinného o zastavenie exekúcie zamietnutá, potvrdil s poukazom na ustanovenie § 219 O.s.p. ako vecne správne. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu čo do výroku, ktorým bolo jeho odvolanie proti výroku o schválení príklepu odmietnuté, podal dovolanie povinný, ktorý ho navrhol zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že v danom prípade mu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odvolací súd odmietol jeho odvolanie ako smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 202 ods. 2 O.s.p. a § 148 Exekučného poriadku), hoci podmienky pre postup podľa týchto ustanovení nebol daný. V danom prípade začalo exekučné konanie pred
- februárom 2002, kedy nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku vylučujúca odvolanie proti uzneseniu o schválení príklepu (zákon č. 32/2002 Z.z.), takže podľa prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku bolo ho aj po uvedenom dni potrebné dokončiť podľa „doterajších predpisov“. Keďže ustanovenie § 148 Exekučného poriadku v znení pred uvedenou novelou pripúšťalo odvolanie proti rozhodnutiu súdu o príklepe, bol jeho opravný prostriedok prípustný. Oprávnený považovali rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal 5 Cdo 174/2010 3 najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 a nasl. O.s.p. Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal dovolací súd z toho, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie oprávnenej, nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci 5 Cdo 174/2010 4 právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Treba zdôrazniť, že ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný. Ak je teda konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O takúto vadu ide aj vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie ako neprípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), hoci podmienky pre tento postup nie sú splnené. Z ustanovenia § 201 O.s.p. vyplýva, že účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia platí, že každé rozhodnutie súdu prvého stupňa možno napadnúť odvolaním za predpokladu, že v konkrétnej veci zákon podanie odvolania nevylučuje. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitným zákonom v zmysle tohto ustanovenia je Exekučný poriadok. Proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní vykonávanom podľa Exekučného poriadku je teda odvolanie prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne umožňuje a pripúšťa. V zmysle § 148 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do novelizácie zákonom č. 32/2002 Z.z. platilo, že udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom (veta prvá) a proti rozhodnutiu o príklepe je prípustné odvolanie (veta druhá). Tým exekučný poriadok v uvedenom znení ustanovoval „inak“ (z hľadiska § 202 ods. 2 O.s.p.). 5 Cdo 174/2010 5 K vypusteniu druhej vety tohto ustanovenia došlo až uvedenou novelou. Keďže podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo potrebné aj po účinnosti zákona č. 32/2002 Z.z. dané exekučné konanie, začaté pred jeho účinnosťou dokončiť podľa „doterajšieho predpisu“ (ktorým je Exekučný poriadok v znení pred uvedenou novelou), je opodstatnená námietka dovolateľa, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť pred súdom konať. Odvolanie povinného bolo totiž s poukazom na ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku procesne prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že uvedená novela Exekučného poriadku (zák. č. 32/2002 Z.z.) v prechodných a záverečných ustanoveniach nachádzajúcich sa v jedenástej časti v § 235 ods. 2 prijala zo všeobecne platnej zásady výnimku, podľa ktorej exekučné konania ktoré sa začali do
- februára 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. To znamená podľa Exekučného poriadku do novely vykonanej zákonom č. 32/2002 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, že odvolanie oprávneného odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., hoci podmienky pre tento postup neboli dané. Výskyt niektorej z vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. zakladá v každom prípade prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v takto postihnutom konaní; zároveň je samostatným dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť (§ 243b ods. 1 O.s.p.), pretože takéto rozhodnutie nemožno v žiadnom prípade považovať za správne. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 5 Cdo 174/2010 6 V Bratislave
- augusta 2010 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová