zákona č. 514/2003 Z.z., v znení neskorších zmien zodpovedal za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z vykonaného dokazovania dospel k názoru, že štát nenesie zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nakoľko nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdneho exekútora, ktorý by spočíval v nečinnosti, respektíve v prieťahoch z jeho strany. Tento záver konštatovala i Slovenská komora exekútorov, ktorá prešetrovala sťažnosti zo strany žalobcu. Súd prvého stupňa nezistil zbytočné prieťahy v konaní, ani iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Z tohto dôvodu dospel k názoru, že žalobcovi neprináleží právo na náhradu 5 Cdo 137/2009 2 škody. Bol toho názoru, že žalobca nepreukázal vznik škody, ktorá by mu mala byť spôsobená nečinnosťou súdneho exekútora. Dospel k záveru, že zákon č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, nenahrádza to, že v rámci exekučného konania nebola uspokojená pohľadávka oprávneného. Nie je možné v rámci iného konania suplovať tú skutočnosť, že povinný subjekt v rámci exekučného konania nevlastní žiaden majetok postihnuteľný výkonom rozhodnutia, a teda oprávnený nemôže prenášať zodpovednosť povinného na štát titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že nebol uspokojený v rámci exekučného konania. O náhrade trov konania rozhodol
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu rozsudkom z 15. mája 2008, sp. zn. 12 Co 74/2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil
ako vecne správny, avšak na základe iného právneho záveru. Svoj iný právny záver odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. Cb 387/96-39 zo dňa
1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov, ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Ž. vložky č. X. ohľadne 5 Cdo 137/2009 3 spoločnosti K. spol. s r.o. so sídlom v Ž.Ž., IČO: X. vyplynulo, že jediným konateľom spoločnosti od
záveru odvolacieho súdu žalobca si sám zavinil tento stav, keď si neoveril, kto a v akom rozsahu môže zastupovať spoločnosť K., s.r.o. Ž. a napriek tomu dňa
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci za nečinnosť a teda nesprávny úradný postup voči uvedenému exekútorovi. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. 5 Cdo 137/2009 4 Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca, ktorý ho žiadal v celom rozsahu zrušiť a zaviazať žalovaného k náhrade škody, tak ako ju uplatnil v konaní. Vytýkal súdu, že nedostatočne zistil skutkovú a právnu podstatu veci a v dôsledku toho vydal rozhodnutie, ktoré sa nezakladá na skutočných právnych a skutkových tvrdeniach. Uviedol, že J. K. zastupoval spoločnosť K. s.r.o. v konaní sp. zn. Cb 387/96 pred Okresným súdom Zvolen ako aj v exekučnom konaní, a určite konal na základe plnej moci s plným vedomým druhého konateľa spoločnosti. On v dobrej viere, že prišlo v exekučnom konaní k zámene účastníkov a to po dobu troch rokov a šiestich mesiacov, pričom nikdy nebolo spochybnené jeho postavenie ako oprávneného v exekučnom konaní a to ani zo strany Komory súdnych exekútorov. Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je prípustné a dôvodné. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. 5 Cdo 137/2009 5 Žalobca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky niektorého z rozsudkov uvedených v citovaných ustanoveniach. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, a teda ani nevyslovil svoj právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3 O.s.p.). So zreteľom na to je zrejmé, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. Dovolanie žalobcu by vzhľadom na to bolo procesne prípustné, len ak by v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k vade konania v zmysle § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je postihnuté vadou
f/ O.s.p.;
dovolacieho súdu totiž postupom odvolacieho súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania
f/ O.s.p., je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával. 5 Cdo 137/2009 6 V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná nenesie zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nakoľko nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdneho exekútora, ktorý by spočíval v nečinnosti, respektíve v prieťahoch zo strany súdneho exekútora.
názoru prvostupňového súdu, zákon č. 514/2003 Z.z., nenahrádza to, že v rámci exekučného konania nebola uspokojená pohľadávka oprávneného. Preto nie je možné v rámci iného konania suplovať tú skutočnosť, že povinný subjekt v rámci exekučného konania nevlastní žiaden majetok postihnuteľný výkonom rozhodnutia, a teda oprávnený nemôže prenášať zodpovednosť povinného na štát titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že nebol uspokojený v rámci exekučného konania. Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa svoj potvrdzujúci rozsudok založil na právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď vychádzal z toho, že zmluva o postúpení pohľadávok ako aj dohoda o vyrovnaní záväzkov a pohľadávok, obe zo dňa 7.12.2004, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, žalobca preto nemohol vstúpiť do postavenia veriteľa namiesto spoločnosti K., s.r.o. Ž. proti dlžníkovi J. B. – F., preto nemohol ani v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade vo Z. u exekútora J. K. č. konania EX 533/96 vystupovať ako oprávnený proti povinnému J. B. – F.. Z rovnakého dôvodu sa preto ani nemohol domáhať nárokov z toho vyplývajúcich, a to náhrady škody
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení zmien a doplnkov. Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo
zásad spravodlivého konania. Základné právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. 5 Cdo 137/2009 7
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z
dovolacieho súdu odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, v skutočnosti žalobcovi odňal právo namietať správnosť jej právneho názoru na inštančne vyššom súde. Až z rozhodnutia 5 Cdo 137/2009 8 odvolacieho súdu sa žalobca dozvedel, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver zo skutočností účastníkmi v konaní netvrdenými a prvostupňovým súdom nehodnotenými. K novým právnym záverom odvolacieho súdu sa účastníci konania nemali možnosť vyjadriť, na odvolacom pojednávaní dňa 15. mája 2008, na ktorom bol i vyhlásený dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, nebol prítomný žalobca a na otázky súdu, ktoré neboli predmetom dokazovania a konania pred súdom prvého stupňa, prítomná právna zástupkyňa žalobcu ani nevedela odpovedať, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa sa nejavili významnými. Preto ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkovi realizáciu jeho procesných práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom však rozhodujúcich skutkových zistení. Svojím postupom teda žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade
f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v dovolaní. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
1, 4 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 9. júna 2010 5 Cdo 137/2009 9 JUDr. V. Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.