1 písm. c/ zákona č. 83/1990 Zb. o zdruţovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 83/1990 Zb.―) odmietol návrh na registráciu občianskeho zdruţenia s názvom Ľudová stráţ pre porušovanie ust. § 4 písm. b/ citovaného zákona. Navrhovateľ v opravnom prostriedku označil napadnuté rozhodnutie odporcu za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky odporcu označil ako právne irelevantné a diskriminačné, nakoľko sa svojim obsahom týkajú mnohých občianskych zdruţení, ktoré odporca napriek tomu zaregistroval. Vzhľadom na rozdielny prístup k Stanovám Ľudovej stráţe (ďalej aj ako ,,stanovy ĽS―) ako k stanovám iných občianskych zdruţení je tento celkom zjavne v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania. K dôvodu odmietnutia registrácie občianskeho združenia ĽS, ktorým je nedostatočná úprava ochrany práv maloletých členov občianskeho združenia (ďalej aj ako ,,
navrhovateľa princíp rovnosti nemoţno vykladať tak, ţe všetci členovia občianskeho zdruţenia musia mať všetky práva a povinnosti rovnaké alebo musia byť rovnako zastúpení v najvyššom orgáne občianskeho zdruţenia. Takýto absurdný výklad 3 8Sr/1/2014 ústavného princípu rovnosti odporcom je celkom v rozpore s formálnou aj faktickou organizáciou mnohých právnických osôb, občianske zdruţenie nevynímajúc. Rozsah, v akom disponujú jednotliví členovia právami a povinnosťami, sa prirodzene a beţne odvíja od toho, akú funkciu majú v rámci právnickej osoby. Vedenie, resp. vedúci funkcionári právnickej osoby vţdy disponujú väčšou mierou práv, ale aj povinností, ako ostatní členovia právnickej osoby. K uvedenej námietke navrhovateľ pripojil príklady registrovaných občianskych zdruţení, ktorých stanovy neumoţňujú všetkým svojim členom členstvo v najvyššom orgáne zdruţenia. Navrhovateľ k námietke odporcu, skutočnosť že na podrobnejšiu úpravu práv a povinností odkazujú stanovy ĽS na organizačný, disciplinárny, bezpečnostný poriadok a iné vnútorné poriadky, kontrolu nad výkonom ktorých nie je možné zabezpečiť
príslušného znenia stanov (ďalej aj ako ,,3. dôvod odmietnutia registrácie“), uviedol, ţe stanovy občianskeho zdruţenia predstavujú základný organizačný dokument upravujúci základy, resp. princípy organizácie, cieľov a fungovania občianskeho zdruţenia. Z ich samotnej podstaty je zrejmé, ţe jednotlivé aspekty občianskeho zdruţenia upravujú len vo všeobecných a najdôleţitejších rysoch, pričom sa nezaoberajú všetkými detailmi a podrobnosťami. Na úpravu týchto podrobností v občianskych zdruţeniach, ako aj v iných právnických osobách, slúţia rôzne vnútorné predpisy. Stanovy sú vo svojej podstate analogické s ústavou, ktorá taktieţ neupravuje všetko a pri podrobnejšej úprave jednotlivých oblastí štátu odkazuje na právne predpisy niţšej právnej sily, t. j. na zákony a na ich vykonávacie predpisy. Zákon síce v § 6 ods. 2 taxatívne upravuje povinné náleţitosti stanov, neuvádza však, v akom rozsahu a do akej hĺbky majú byť tieto náleţitosti v stanovách upravené. Stanovy ĽS odkazujú na vnútorné poriadky – napr. Organizačný poriadok, výlučne ako na predpisy niţšej právnej sily, ktoré spresňujú či podrobnejšie upravujú jednotlivé inštitúty uvedené v stanovách ĽS alebo ako na vykonávacie predpisy, ktoré upravujú spôsob vykonávania jednotlivých ustanovení stanov ĽS. Táto skutočnosť je priamo uvedená v čl. 25 prvej vete stanov ĽS: ,,Podrobnosti o organizácii a činnosti ĽS, upravenej v týchto stanovách, stanoví Organizačný poriadok a iné vnútorné poriadky, ktoré vydá ĽS―. Tieto vnútorné poriadky ĽS navyše musia byť v súlade so stanovami ĽS, ako základným organizačným dokumentom, čo je explicitne uvedené v čl. 25 druhej vete stanov ĽS: ,,Organizačný poriadok a iné vnútorné poriadky, ktoré vydá ĽS musia byť v súlade s týmito stanovami.― Navrhovateľ opätovne zdôraznil, ţe ide o analogickú situáciu, ako v prípade ústavy, ktorá odkazuje na zákony, napr. v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: „Štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, 4 8Sr/1/2014 ktorý ustanoví zákon.― alebo v čl. 9 ods. 5 Ústavy SR: „Podrobnosti o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich pouţívaní ustanoví zákon.― alebo ako v prípade zákonov, ktoré odkazujú na vykonávacie predpisy, napr. vyhlášky a pod., pričom tak zákony ako aj ich vykonávacie predpisy musia byť vţdy v súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily. Navrhovateľ k námietke odporcu o nedovolenosti ozbrojených združení a združení s ozbrojenými zložkami
ust. § 4 písm. c/ zákona č. 83/1990 Zb. (ďalej aj ako ,,4. dôvod odmietnutia registrácie“), uviedol, ţe uvedené ustanovenie, ani iné ustanovenia zákona ţiadnym spôsobom nezakazujú existenciu zdruţení pouţívajúcich vojenskú, polovojenskú, resp. armádnu symboliku, názvy, funkcie, organizačnú štruktúru či iné inštitúty. Zákon explicitne nedovoľuje len existenciu zdruţení, ktoré sú ,,ozbrojené alebo s ozbrojenými zloţkami―, to znamená také zdruţenia, ktorých členovia oficiálne (v zmysle stanov, resp. iných organizačných predpisov) nosia alebo pouţívajú zbrane, bez ohľadu na to či majú vojenský, branný, náboţenský, ekologický, športový, kultúrny či akýkoľvek iný charakter. Z dikcie uvedeného ustanovenia zákona je teda celkom zrejmé, ţe len na takéto zdruţenia sa vzťahuje zákaz. Zo ţiadnych z uvedených termínov, ani iných skutočností uvedených v stanovách, nemoţno vyvodzovať, ţe ĽS je zdruţenie „ozbrojené alebo s ozbrojenými zloţkami―. Uvedené termíny nie sú slovami, ktoré moţno automaticky spájať so zbraňami. Taktieţ automaticky neevokujú ozbrojený charakter zdruţenia, nakoľko sú pouţívané alebo v zmysle slovenského jazyka môţu byť pouţívané v najrôznejších neozbrojených organizáciách, či v súvislosti s najrôznejšími vecami, ktoré nemajú ţiaden vzťah k zbraniam. Vychádzajúc z Krátkeho slovníka slovenského jazyka: Termín „vodca“ v slovenskom jazyku znamená: osobu, ktorá stojí na čele spoločenskej skupiny alebo hnutia. Vodca teda nemusí stáť len na čele ozbrojenej skupiny alebo hnutia, ale môţe stáť na čele akejkoľvek spoločenskej skupiny alebo hnutia. Napr. v súvislosti s politickými stranami. Termín „oddiel“ v slovenskom jazyku znamená: organizačne vymedzený útvar, skupinu, jednotku. Takýto útvar, skupina či jednotka nemusí byť len ozbrojená (napr. môţe ísť o športový futbalový oddiel, skautský oddiel a pod.). Termín „stráž“, ktorý ĽS pouţíva vo svojom názve, ako aj slovnom pozdrave „Na stráţ!― je odvodený od slova „stráţiť―, ktorý v slovenskom jazyku znamená: dávať pozor, dozerať, ochraňovať. Je celkom zrejmé, ţe ochraňovať moţno rôznym spôsobom, teda nielen s pouţitím zbraní, zvlášť ak nejde o stráţenie osôb či majetku. Stanovy ĽS pritom explicitne uvádzajú, ţe chcú „stráţiť― len „kresťanskú vieru, tradície a hodnoty― a „slovenské národné 5 8Sr/1/2014 prebudenie a cítenie―, a to „najmä táborením, turistikou, publikáciami a verejnými zhromaţdeniami―. Akýkoľvek ozbrojený spôsob stráţenia vyššie uvedených inštitútov stanovy ĽS neuvádzajú. Taktieţ je potrebné uviesť, ţe slovný pozdrav „Na stráţ!― ako prvý zaviedol ako pozdrav skautov organizátor slovenského katolíckeho skautingu profesor J. L., a to ako náhradu českého „Buď pripraven!―. Aţ neskôr tento pozdrav začali pouţívať aj iné organizácie a inštitúcie. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje na Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 2 Pv 301/09-17 zo dňa 16.06.2009, ktorá zastavila trestné stíhanie za verejné prednesenie slovného pozdravu „Na stráţ!―, pričom v odôvodnení na základe znaleckého posudku uviedla: „
znaleckého posudku Mgr. J. R., PhD. pozdrav „Na stráţ‘‘ sa pôvodne spájal so slovenským skautingom.„ a ďalej „...samotné slovné spojenie „Na stráţ― bez zdvihnutia pravej ruky do výšky pleca, spojených prstov vo výške pravého oka, nemoţno povaţovať za rituálny pozdrav príslušníkov Hlinkovej gardy...―. Autorom hesla „Za Boha a za národ!“, z ktorého vychádzajú aj ďalšie modifikované verzie je katolícky kňaz, národovec a politik A.. H.. Toto v čase jeho ţivota a aj v neskoršej dobe mimoriadne rozšírené heslo sa nachádza napr. na jeho pamätníku v bratislavskej mestskej časti Ruţinov (). Osobnosť A. H. je uznávaná aj Slovenskou republikou, a to zákonom č. 531/2007 Z. z. o zásluhách A. H. o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku. Okrem vyššie uvedených skutočnosti navrhovateľ poukazuje aj na to, ţe armáda či iné ozbrojené zloţky takmer vôbec nepouţívajú vo svojej terminológii výrazy ako „vodca― alebo „hlavné vedenie―, ale celkom iné výrazy, ako napr. „veliteľ―, „náčelník― alebo „generálny štáb―, či „hlavné veliteľstvo―. Taktieţ je potrebné uviesť, ţe ak by bolo moţné z pouţívania termínu „vodca― automaticky odvodzovať ozbrojený charakter zdruţenia, rovnako by nemohli zdruţenia pouţívať napr. ani termín „riaditeľ―, nakoľko tento termín sa beţne pouţíva na označenie funkcií v polícii, ktorá je ozbrojeným zborom (krajskí a okresní riaditelia Policajného zboru SR). Navrhovateľ uviedol ďalej príklady registrovaných občianskych zdruţení, ktoré pouţívajú vo svojich stanovách terminológiu namietanú odporcom. Termín „vodca― a „hlavné vedenie― pouţíva napr. občianske zdruţenie Slovenský skauting v označení funkcii „vodcovia zborov― a „vodcovia oblastí― alebo občianske zdruţenie Slovenská pospolitosť v označení funkcie „Vodca―. Termín „oddiel― pouţíva napr. občianske zdruţenie Slovenský skauting v označení organizačnej jednotky „skautský oddiel― (H.) a celý rad rôznych občianskych zdruţení vo svojich názvoch, napr. „Atletický oddiel Svit―, „Biely a čierny oddiel (Black & white team)―, 6 8Sr/1/2014 „Klub turistického oddielu mládeţe SPOJKA―, „šachový oddiel Sliače―, „Skautský oddiel v Sládkovičove―, čo vyplýva z Evidencie občianskych zdruţení. K námietkam odporcu, že z predložených stanov nie je možné zistiť ako bude v praxi verifikovaná podmienka vzniku členstva – spoľahlivosť a bezúhonnosť, a ţe stanovy zdruţenia nedostatočne upravujú práva a povinnosti člena združenia týkajúce sa účasti na zasadnutiach najvyššieho orgánu, na ktorom by mal mať právo účasti každý člen a nielen hlavné vedenie a ostatní členovia
kľúča určeného hlavným vedením., pričom uvádzaný kľúč by mal byť upravený v stanovách, aby sa k nemu mohli vyjadriť všetci členovia zdruţenia, keďţe všetci majú rovnaké práva a povinnosti (ďalej aj ako ,,5. dôvod odmietnutia registrácie“), navrhovateľ uviedol, ţe zákon síce upravuje povinné náleţitosti stanov, neuvádza však, v akom rozsahu a do akej hĺbky majú byť tieto náleţitosti v stanovách upravené. Z tohto dôvodu nie je zákonný dôvod na to, aby boli dve z podmienok vzniku členstva spoľahlivosť a bezúhonnosť, podrobnejšie upravené uţ v samotných stanovách ĽS. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa účasti všetkých členov na zasadnutiach najvyššieho orgánu, k tomu sa uţ navrhovateľ vyjadril v časti ohľadne druhej námietky. K uvedenej námietke navrhovateľ pripojil príklady registrovaných občianskych zdruţení, v ktorých
stanov rozhoduje o členoch jej najvyššieho orgánu kľúč schválený iným vedúcim orgánom. Na záver navrhovateľ uviedol, ţe konanie odporcu je tendenčné s cieľom za kaţdú cenu zabrániť alebo aspoň oddialiť registráciu ĽS, nakoľko jednotlivé námietky a poţiadavky v rámci registračného konania neuviedol hneď pri jeho začiatku, ale postupne ich stupňoval a rozširoval. Napr. v prvom liste č. VVS/1-900/90-40785 zo dňa 17.12.2012, ako námietky vôbec neuvádzal nedostatočnú úpravu problematiky práv maloletých, ani porušovanie princípu rovnosti členov. Taktieţ pri osobnom prerokovaní, ktoré sa uskutočnilo v budove odporcu dňa 17.03.2014, odporca na záver, po vysvetlení terminológie ĽS, túto akceptoval a netrval na jej zmene, čo môţu potvrdiť viacerí prítomní svedkovia, ktorých zoznam navrhovateľ včas predloţí. Motiváciou na takéto konanie odporcu môţu byť verejne známe diametrálne odlišné politické názory medzi súčasným vedením odporcu na čele s ministrom R. K. - nominantom politickej strany SMER-SD a navrhovateľom ako predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja a členom Ľudovej strany Naše Slovensko. Odporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 28.07.2014 k 1. dôvodu odmietnutia registrácie poukázal na skutočnosť uvedenú v odôvodnení rozhodnutia, ţe
navrhovaných stanov, článku 4, upravujúceho podmienky členstva 7 8Sr/1/2014 v zdruţení, môţu byť členmi zdruţenia aj fyzické osoby minimálne od dvanástich rokov veku a pri vstupe do občianskeho zdruţenia sa vyţaduje súhlas zákonného zástupcu, v ďalšej činnosti občianskeho zdruţenia
predloţených stanov uţ nie je riešená problematika ochrany práv maloletých a ani ich zastupovanie rodičmi. V tejto súvislosti poukázal odporca na predmet činnosti navrhovaného občianskeho zdruţenia, ktorý je diametrálne odlišný od predmetu vymenovaných občianskych zdruţení navrhovateľom, ktoré
neho taktieţ môţu prijímať za členov maloleté osoby. Ministerstvo preskúmalo predmet činnosti vymenovaných občianskych zdruţení navrhovateľom, pričom dospelo k zisteniam, ţe predmetom ich činnosti sú rozvoj jazdeckého športu detí a hypoterapia telesne postihnutých (JK Merci Cheval), rozvoj kritického myslenia, argumentačných, prezentačných a komunikačných zručností (Slovenská debatná asociácia), podpora vzdelávania a medzinárodnej spolupráce (ELPIDA), podporovanie zdravia a vzdelávania (Občianske zdruţenie Očného centra OFTAL), poskytovanie zmysluplného trávenia voľného času (OZ Stráţni anjeli), identifikovať a realizovať stratégiu rozvoja územia pri verejno-súkromnom partnerstve (Občianske zdruţenie Dobšinského kraj), sociálna prevencia a riešenie hmotnej a sociálnej núdze (SLAVICA o.z.), spolupráca s detskými a mládeţníckymi organizáciami (Okáčik), zabezpečovanie rozvoja v oblasti chovu a výcviku psov (Spolok priateľov psov – Svätý Jur), skvalitnenie ţivota občanov obce (Občianske zdruţenie Klačianske dvory). Z vymenovaných občianskych zdruţení sa v stanovách upravuje prijímanie maloletých za členov zdruţenia len u JK Merci Cheval. Ţiadne z uvedených občianskych zdruţení nemá v predmete činnosti stráţenie kresťanskej viery a stráţenie slovenského národného prebudenia, ktoré povaţujeme za diskriminačné a segregačné, nakoľko sú zamerané výlučne na kresťanskú vieru a slovenské národné prebudenie, hoci z hľadiska medzinárodného a ani vnútropolitického nehrozí Slovenskej republike nebezpečenstvo, pre ktoré by bolo potrebné zakladať občianske zdruţenia s uvedeným predmetom činnosti. Naviac, v navrhovaných stanovách nie je bliţšie upravený spôsob a špecifikácia činnosti, ktorou sa sleduje dosiahnutie uvedených cieľov. Činnosti navrhované v čl. 2 bod 2 stanov nepovaţuje odporca za adekvátne na dosiahnutie týchto cieľov a evokujú paralelu s náplňou činnosti Hlinkovej mládeţe (zákon č. 166/1940 o Hlinkovej garde a Hlinkovej mládeţi, § 12).V praxi by vplývanie na maloleté deti s cieľom dosiahnutia tzv. národného prebudenia, mohlo mať negatívne dopady na ich osobnostný vývoj a mohlo by viesť k ich militantnej poslušnosti obdobne, ako to bolo u Hlinkovej mládeţe, do ktorej sa prijímali maloleté deti od 6 rokov veku.
navrhovaných stanov v čl. 4 písm. c/ sa navrhuje podmienka súhlasu zákonného 8 8Sr/1/2014 zástupcu len so vstupom do zdruţenia.
1 zákona č. 83/1990 Zb., nikto nesmie byť nútený k zdruţovaniu, k členstvu v zdruţeniach ani k účasti na ich činnosti. Skutočnosť, ţe stanovy neupravujú súhlas zákonného zástupcu aj k ďalšej činnosti a účasti maloletého na aktivitách v občianskom zdruţení nevylučujú, ţe by v praxi v činnosti občianskeho zdruţenia mohlo dochádzať k vynúteniu účasti jeho maloletých členov na činnosti zdruţenia (verejné zhromaţdenia, táborenia, pobyty v prírode). Pokiaľ navrhovateľ vymenúva v ďalších prípadoch registrované občianske zdruţenia, ktorých stanovy upravujú v podstate len nutnosť udeliť súhlas zákonného zástupcu pri prijímaní maloletých členov, opätovne poukazujeme na odlišnosť ich cieľov a zamerania činnosti, ktoré sú prioritne zamerané na dobrovoľné športové a záujmové aktivity a nie na ovplyvňovanie myslenia a správania maloletých členov v záujme dosiahnutia stanovených cieľov. K
ktorého nikto nesmie byť k zdruţovaniu, k členstvu v zdruţeniach a k účasti na ich činnosti nútený a zdruţovanie, členstvo a činnosť v zdruţení môţe byť len prejavom vôle občana, čo je však v rozpore s navrhovanými stanovami,
ktorých v navrhovanej úprave čl. 21 neplnenie povinností sa povaţuje za porušenie disciplíny, za ktoré moţno udeliť
čl. 22 disciplinárny trest. Takéto postupy sú príznačné pre militantné zoskupenia a vojenskú organizovanosť, čo je v rozpore so zásadou demokratických princípov organizácie, riadenia a činnosti občianskeho zdruţenia v duchu platného citovaného zákona. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na legitímnosť pozdravu „Na stráţ―, v tejto súvislosti odporca vychádza z historickej publikácie Ústavu pamäti národa, autor M. M.: ,,Hlinkova mládeţ 1938 – 1945―, edícia Monografie, kde sa na strane 61 uvádza, ţe pozdrav „Na stráţ― v podobe hlasového prejavu je tzv. malým pozdravom a pozdrav „Na stráţ― s postojom v pozore a pravou rukou zdvihnutou do výšky očí a mierne pootočenou, sa povaţoval za tzv. veľký pozdrav Hlinkovej mládeţe. Vzhľadom na to, ţe ide o zhodné pozdravy a celá organizácia navrhovaného občianskeho zdruţenia sa
stanov pribliţuje k obdobnej organizácii zaloţenej na vojenskej disciplíne, pričom Hlinková mládeţ je stále povaţovaná a bola aj v skutočnosti polovojenskou organizáciou HSĽS, odporca zotrváva na názore, ţe ide o nacionalistickú organizáciu a preto občianske zdruţenie, ktoré by malo byť zaregistrované, by nemalo mať totoţný pozdrav ako mala Hlinková mládeţ. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na Uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 2 Pv 301/09-17 zo dňa 16.06.2009, toto sa týkalo konkrétneho prípadu pozdravu v konkrétnej trestnej veci v danom prípade posudzovanom okresným prokurátorom, ktoré nemoţno povaţovať za prameň práva a generalizovať ho na všetky prípady pouţívania tohto pozdravu. Okrem toho je potrebné poukázať aj na paralelu pozdravu „Za Boha a za národ!―, ktorý bol rovnako
citovanej publikácie Ústavu pamäti národa pozdravom, resp. heslom Hlinkovej mládeţe. K 5. dôvodu odmietnutia registrácie odporca uviedol, ţe
stanov spoľahlivosť a bezúhonnosť je podmienkou prijatia za člena zdruţenia, pričom samotné stanovy ďalej neuvádzajú, akým spôsobom bude preverovaná spoľahlivosť a bezúhonnosť ţiadateľa o členstvo, čo je opäť v rozpore so zásadou demokratického princípu organizácie, členstva a činnosti občianskeho zdruţenia. Pričom pri absencii stanovenia kritérií a postupov v záujme preverenia spoľahlivosti a bezúhonnosti ţiadateľa o členstvo, toto môţe viesť k autoritatívnym rozhodnutiam popierajúcim uţ spomínaný princíp rovnosti a demokratičnosti. Na skutočnosť, ţe návrh Stanov ĽS evokuje závery, ţe ide o zriaďovanie militantného subjektu, nasvedčuje aj to, ţe podmienka spoľahlivosti a bezúhonnosti 10 8Sr/1/2014 je podmienkou prijatia občana do Policajného zboru, ktorý je ozbrojeným zborom, avšak postup pri zisťovaní týchto podmienok prijatia je upravený v § 14 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov. Na základe uvedených skutočností odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozhodnutie odporcu č.: VVS/1-900/90-40785 zo dňa 31.03.
1 Trestného zákona zastavené. Bol obvinený, ţe počas verejného zhromaţdenia ukončil svoj prejav verejným zvolaním „Kamaráti a kamarátky, na stráţ!―. Trestné stíhanie bolo zastavené aj na základe znaleckého posudku Mgr. J. R., PhD.. Navrhovateľ citoval z textu uznesenia prokurátorky okresnej prokuratúry JUDr. E. P.: ,,Pozdrav na stráţ― sa pôvodne spájal so slovenským skautingom. Známejší je však ako oficiálny tzv. malý pozdrav Hlinkovej gardy. Jeho formu a pouţitie upravovalo Hlavné veliteľstvo HG. Povinnosťou kaţdého gardistu bolo zdraviť v sluţbe i mimo sluţby a pri pozdrave ,,Na stráţ― musel kaţdý gardista zdvihnúť pravú ruku do výšky pleca, prsty mať spojené vo výške pravého oka. Takýmto pozdravom zdravil aj civilné osoby.― „Preskúmajúc ďalšie zo zadováţených dôkazov a to najmä fotodokumentáciu z miesta zhromaţdenia zameranú na obvineného pri prejave a pripojené DVD som nezistila, ţe by obvinený okrem výrokovej časti uznesenia prednesených slov, teda pozdravu ,,Na stráţ― súčasne vztyčoval aj svoju pravú ruku spôsobom ako to príslušníci Hlinkovej gardy mali predpísané. Z uvedeného som dospela k záveru, ţe samotné slovné spojenie „Na stráţ― bez zdvihnutia pravej ruky do výšky pleca, spojených prstov vo výške pravého oka, nemoţno povaţovať za rituálny pozdrav príslušníkov Hlinkovej gardy. Zdvihnutie pravej ruky bolo teda základným atribútom pozdravu „Na stráţ―. Vzhľadom na túto skutočnosť nemoţno obvinenému dostatočným spôsobom preukázať ani to, či jeho úmysel smeroval k prejaveniu sympatií k hnutiam, ktoré násilným, hrozbu násilia alebo hrozbou inej ťaţkej ujmy smerujú k potlačeniu základných práv a slobôd osôb. Z písomného prepisu slovného prejavu obvineného na námestí naviac vyplýva, ţe sa od spájania pozdravu „Na stráţ― s hlinkovou gardou výslovne dištancuje a vysvetľuje historické úzadie jeho vzniku v časoch, keď Hlinkové gardy neexistovali.― Termín „stráţ― v podobe Rybárskej stráţe je priamo definovaný aj v zákone č. 139/2002 Z. z. o rybárstve a princípy jej činnosti sú upravené v Stanovách Slovenského rybárskeho zväzu. Je to orgán SRZ, ktorý dbá nad výkonom rybárskeho práva a kontroluje výkon rybárskeho práva priamo na miestach rybolovu. Spolupracuje pri kontrolách s členmi PZ SR. Vecne nesprávne tvrdenie odporcu ohľadom termínu „vodca― nemá takisto oporu v zákone. Slovo vodca je definované vo wikipédii nasledovne: „Vodca môţe byť: osoba, ktorá je na čele nejakej hierarchie, spoločenskej skupiny, spoločenského celku (národa, organizácie), hnutia a podobne. Moderne pouţívané slovo „líder― bolo prevzaté z anglického slova „leader―. Je synonymom slova vodca.
krátkeho slovníka slovenského jazyka slovo líder znamená: vedúcu osobnosť, vodcu, predsedu, predáka, aj strany. Toto slovo bolo prevzaté z anglického jazyka a je beţne pouţívané. 13 8Sr/1/2014 Pouţitie slovenského výrazu vodca v navrhovaných stanovách ĽS neodporuje zákonu a ani pravidlám slovenského pravopisu, je úplne legitímne a je návratom k slovenskému pôvodu slova líder. Funkcia vodcu sa vyskytuje v Stanovách Slovenského skautingu. K
navrhovateľa zákon o zhromaţďovacom práve nijako nerozlišuje medzi občianskymi zdruţeniami, ktoré sledujú športové či kultúrne ciele a medzi občianskymi zdruţeniami, ktoré chcú chrániť kresťanskú vieru a slovenské národné povedomie. Bez ohľadu na ciele majú všetky zdruţenia v zmysle zákona rovnaké práva a povinnosti. To, ţe odporca vyţaduje od navrhovateľa niečo, čo nevyţaduje od iných, je
názoru navrhovateľa diskrimináciou zaloţenou na tom, ţe občianske zdruţenie ĽS má ideológiu nepohodlnú pre vedenie ministerstva. 14 8Sr/1/2014 Ústavný princíp, ţe SR sa neviaţe na ţiadnu ideológiu, národ ani náboţenstvo nemoţno aplikovať na všetky fyzické a právnické osoby na území SR. Inak by to znamenalo, ţe by sa občania SR nemohli verejne hlásiť k svojej viere či národu. Taktieţ by potom nemohli existovať organizácie ako Matica Slovenská, ktorá sa jednoznačne orientuje na slovenskú národnú ideológiu a ani ţiadna z kresťanských cirkví, ktoré sa zase orientujú na kresťanskú náboţenskú ideológiu. V 3. dôvode odmietnutia registrácie odporcom sú
navrhovateľa evidentne nelogické argumenty vo vyjadrení odporcu. Odporca konštatuje, ţe nemôţeme poukazovať na iné zdruţenia, pretoţe tie upravujú podrobnosti vo svojich interných smerniciach. Súčasne konštatuje to isté o občianskom zdruţení Ľudová Stráţ. A potom nelogicky tvrdí, ţe úprava v stanovách týchto zdruţení a v Stanovách ţalobcu je „diametrálne odlišná―. K
Tretej hlavy Piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.―) a dospel k záveru, ţe opravnému prostriedku navrhovateľa nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 01.06.2016
1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie vydané odporcom 15 8Sr/1/2014 príslušným na konanie
1 zákona č. 83/1990 Zb. v spojení s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov pod č. VVS/1-900/90-40785 dňa 31.03.2014, ktorým
1 písm. c/ zákona č. 83/1990 Zb. odmietol návrh na registráciu občianskeho zdruţenia s názvom Ľudová stráţ, pretoţe
b/ citovaného zákona ide o nedovolené zdruţenie, ktoré sleduje dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, ţe navrhovateľ predloţil dňa 21.03.2014 odporcovi upravený návrh na registráciu občianskeho zdruţenia s názvom Ľudová stráţ. Odporca poukázal v rozhodnutí na to, ţe v predloţených stanovách bola upravením odstránená len časť vád. Odporca v odôvodnení rozhodnutia namietal, ţe pri vstupe do občianskeho zdruţenia sa vyţaduje súhlas zákonného zástupcu maloletého, avšak v ďalšej činnosti občianskeho zdruţenia
predloţených stanov uţ nie je riešená problematika ochrany práv maloletých ani ich zastupovanie (1. dôvod odmietnutia registrácie) . Ďalej odporca uviedol, ţe všetci členovia občianskeho zdruţenia musia mať rovnaké práva a povinnosti, čo
jeho názoru nie je splnené v článku 11 stanov,
ktorého sú členmi najvyššieho orgánu – snemu, členovia hlavného vedenia a iní členovia zvolení
kľúča určeného hlavným vedením (2. dôvod odmietnutia registrácie). Na podrobnejšiu úpravu práv a povinností stanovy ĽS odkazujú na organizačný, disciplinárny, bezpečnostný poriadok a iné vnútorné poriadky, kontrolu nad výkonom ktorých nie je moţné zabezpečiť
príslušného znenia stanov. V stanovách nepostačuje len konštatovanie a odkazy na iné úpravy, ako napr. v čl. 8 ods. 2, čl. 12 ods. 8 písm. a/, f/ a k/, v čl. 19 ods. 3, v článku 20 ods. 1 a 2, v článku 23 ods. 5, v článku 25 atď. (3. Dôvod odmietnutia registrácie). Hlava III v článkoch 10 aţ 18, ktorá upravuje vnútornú organizáciu a vzťahy medzi orgánmi zdruţenia najmä hlavné vedenie, vodca, zástupca vodcu, vodca oddielu, má
názoru odporcu polovojenský charakter a nápadne pripomína štruktúru orgánov bývalej Hlinkovej gardy. Na zrejmú podobnosť s uvedeným subjektom je potrebné poukázať i pri pozdrave ,,Na Stráţ!― a hesle ,,Za boha a za národ! – vţdy, všade a v kaţdom ohľade.―. Občania majú právo zakladať občianske zdruţenia pokiaľ nejde o ozbrojené zdruţenie, zdruţenie s cieľom obmedzovať práva občanov pre ich odlišnosť a pod. (4. Dôvod odmietnutia registrácie). Odporca záverom napadnutého rozhodnutia skonštatoval, ţe z predloţených stanov nie je moţné zistiť, ako bude v praxi verifikovaná podmienka vzniku členstva – spoľahlivosť a bezúhonnosť. 16 8Sr/1/2014 Stanovy zdruţenia nedostatočne upravujú práva a povinnosti člena zdruţenia týkajúce sa účasti na zasadnutiach najvyššieho orgánu, na ktorom by mal mať právo účasti každý člen, a nielen hlavné vedenie a ostatní členovia
kľúča určeného hlavným vedením. Uvádzaný kľúč by mal byť upravený v stanovách, aby sa k nemu mohli vyjadriť všetci členovia združenia, keďže všetci majú rovnaké práva a povinnosti. (5. dôvod odmietnutia registrácie). Na základe uvedených skutočností
odporcu ide o zdruţenie, ktoré by dosahovalo svoje ciele spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi a preto bolo rozhodnuté tak, ţe odporca návrh na registráciu občianskeho zdruţenia ĽS odmietol. Z predloţeného administratívneho spisu odporcu vyplynulo, ţe listom zo dňa 02.01.2014 odporca
3 písm. c/ zákona č. 83/1990 Zb. upozornil a vyzval navrhovateľa, aby návrh stanov ĽS zosúladil so zákonom č. 83/1990 Zb. z dôvodu zistenia, ţe návrh stanov občianskeho zdruţenia ĽS v čl. 4 ,,Podmienky členstva v Ľudovej Stráţi― obsahuje prvky diskriminácie a segregácie fyzických osôb, a to na základe príslušnosti ku konkrétnej národnosti a tieţ na základe náboţenského vyznania. V čl. 22 ,,Disciplinárne tresty Ľudovej stráţe― sa v písm. c/ uvádza ako jeden z moţných disciplinárnych trestov ,,strata hodnosti―, a takto navrhnutý trest evokuje vojenský charakter zdruţenia. Okrem uvedeného návrh stanov obsahuje inštitúty ako stráţ, vodca, zástupca vodcu, vodca druţiny, nástup, ktoré evokujú vojenský charakter zdruţenia. Podaním zo dňa 14.02.2014 sa navrhovateľ vyjadril k výzve odporcu s tým, ţe uvedené namietané termíny, ktoré
odporcu evokujú vojenský charakter zdruţenia, sú súčasťou stanov aj iných občianskych zdruţení, ktoré sú v súčasnosti riadne registrované odporcom, pričom ich príkladmo uviedol. Ďalej navrhovateľ poukázal na zákon č. 83/1990 Zb., ktorý ustanovuje, ţe ,,nie sú dovolené zdruţenia ozbrojené alebo s ozbrojenými zloţkami―, pričom uvedené ustanovenie zákona ţiadnym spôsobom nezakazuje existenciu zdruţení pouţívajúcich vojenskú, resp. armádnu symboliku, názvy, funkcie, organizačnú štruktúru či iné inštitúty. Zákon explicitne nedovoľuje len existenciu zdruţení, ktoré sú ,,ozbrojené alebo s ozbrojenými zloţkami―, t.z. také zdruţenia, ktorých členovia oficiálne nosia alebo pouţívajú zbrane, bez ohľadu na vojenský, branný, náboţenský, ekologický, športový, kultúrny, či iný charakter. 17 8Sr/1/2014 Listom zo dňa 26.02.2014 odporca oznámil navrhovateľovi, ţe ním uvádzané registrované občianske zdruţenia (v počte 14) z hľadiska cieľa a charakteru činnosti nemoţno porovnávať s navrhovaným občianskym zdruţením ĽS. Odporca opätovne poukázal, ţe stanovy v časti Činnosť a ciele Ľudovej stráţe obsahujú prvky diskriminácie a segregácie fyzických osôb a to na základe príslušnosti ku konkrétnej národnosti a tieţ na základe náboţenského vyznania. Termíny ako hlavné vedenie, vodca, zástupca vodcu, vodca oddielu Ľudovej stráţe a hierarchický princíp výstavby Ľudovej stráţe
odporcu nekorešpondujú s demokratickými princípmi výstavby občianskych zdruţení. Dňa 17.03.2014 sa uskutočnilo rokovanie k problematike registrácie občianskeho zdruţenia Ľudová stráţ medzi navrhovateľom a odporcom. Výsledkom prerokovania bola dohoda medzi zúčastnenými stranami o ďalšej úprave stanov týkajúca sa čl. 3 bod 1 písm. e/ (spresnenie pozdravu ,,Na stráţ!―, ţe sa jedná o slovný pozdrav), čl. 4 písm. c/ (doplnenie súhlasu zákonného zástupcu so vstupom maloletého do navrhovaného občianskeho zdruţenia) a čl. 11 bod 2 a 3 (upravenie znenia stanov v časti týkajúcej sa hlasovacieho práva v tom, ţe členmi snemu sú všetci členovia občianskeho zdruţenia ĽS a všetci členovia snemu majú hlasovacie právo). Následne navrhovateľ listom zo dňa 19.03.2014 doručeným odporcovi 21.03.2014 predloţil registrovému orgánu upravené stanovy, v ktorých odstránil len časť vád. Bol doplnený súhlas zákonného zástupcu s členstvom maloletého člena v občianskom zdruţení ĽS a pri pozdrave ,,Na stráţ!― bolo doplnené, ţe ide o slovný pozdrav. Navrhovateľ neakceptoval pripomienky odporcu k hlasovaciemu právu člena zdruţenia. Podaním zo dňa 26.03.2014 bol navrhovateľ odporcom upovedomený o začatí konania o registrácii občianskeho zdruţenia Ľudová stráţ. Odporca rozhodnutím č. VVS/1-900/90- 40785 zo dňa 31.03.2014
ust. § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 83/1990 Zb. odmietol návrh na registráciu občianskeho zdruţenia s názvom Ľudová stráţ pre porušovanie ust. § 4 písm. b/ citovaného zákona. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach 18 8Sr/1/2014 a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu―). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p.). Občania môţu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske zdruţenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len „zdruţenia―) a zdruţovať sa v nich. Zdruţenia sú právnickými osobami. Do ich postavenia a činnosti môţu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona (§ 2 ods. 1, 3 zákona č. 83/1990 Zb.). V zmysle § 4 písm. b/ zákona č. 83/1990 Zb. nie sú dovolené zdruţenia, ktoré sledujú dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi.
1 písm. c/ zákona č. 83/1990 Zb. ministerstvo odmietne registráciu, ak z predloţených stanov zdruţenia vyplýva, ţe ide o nedovolené zdruţenie (§ 4).
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností. Konanie odporcu ako príslušného správneho orgánu zakotvené v zákone č. 83/1990 Zb. predstavuje k správnemu poriadku ako všeobecnej úprave konania prebiehajúceho pred správnymi orgánmi osobitnú úpravu správneho procesu.
čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaţe sa na nijakú ideológiu ani náboţenstvo.
čl. 1 ods. 2 Ústavy SR Slovenská republika uznáva a dodrţiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. 19 8Sr/1/2014
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
čl. 12 ods. 1 Ústavy SR ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
čl. 12 ods. 2 Ústavy SR základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboţenstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemoţno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
čl. 29 ods. 3 Ústavy SR odmietnutie registrácie je moţné len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.
čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
čl. 11 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb. Federálneho ministerstva zahraničných vecí) (ďalej len ,,Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd―) kaţdý má právo na slobodu pokojného zhromaţďovania a na slobodu zdruţovať sa s inými, včítane práva zakladať na obranu svojich záujmov odbory alebo vstupovať do nich.
čl. 11 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na výkon týchto práv sa nemôţu uvaliť ţiadne obmedzenia okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky 20 8Sr/1/2014 alebo ochrany práv a slobôd iných. Tento článok nebráni uvaleniu zákonných obmedzení na výkon týchto práv príslušníkmi ozbrojených síl, polície a štátnej správy. Pod č. 104/1991 Zb. je uverejnené oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí, ţe dňa 20.11.1989 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa. V mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol Dohovor podpísaný v New Yorku 30.09.
zákona vzťahujúceho sa na dieťa nebola plnoletosť dosiahnutá uţ skôr. Z Dohovoru vyplýva, ţe dieťa by malo byť plne pripravené ţiť v spoločnosti vlastným ţivotom a vychovávané v duchu ideálov vyhlásených v Charte Organizácie Spojených národov, predovšetkým v duchu mieru, dôstojnosti, znášanlivosti, slobody, rovnosti a solidarity, majúc na zreteli, ţe potreba zvyšovať osobitnú starostlivosť o dieťa bola vyhlásená v Ţenevskej deklarácii o právach dieťaťa z r. 1924, v Deklarácii práv dieťaťa, prijatej Organizáciou Spojených národov v roku 1959, a uznaná vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj v stanovách a príslušných dokumentoch špecializovaných a medzinárodných organizácií starajúcich sa o blaho detí. Ako je uvedené v Deklarácii práv dieťaťa, prijatej Valným zhromaţdením Organizácie Spojených národov 20.11.1959, „dieťa z dôvodu svojej fyzickej a duševnej nezrelosti potrebuje osobitné záruky a starostlivosť vrátane primeranej právnej ochrany pred i po narodení―.
čl. 2 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa štáty — zmluvné strany tohto dohovoru musia uznávať a zabezpečiť práva zakotvené v tomto dohovore kaţdému dieťaťu pod ich právomocou, bez diskriminácie akéhokoľvek druhu a bez ohľadu na rasu, farbu, pohlavie, jazyk, náboţenstvo, politické alebo iné presvedčenie, národný, etnický 21 8Sr/1/2014 alebo sociálny pôvod, majetok, invaliditu, rodové alebo iné postavenie dieťaťa alebo jeho rodičov alebo poručníkov.
čl. 2 bod 2. Dohovoru o právach dieťaťa štáty — zmluvné strany musia prijať všetky príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby dieťa bolo chránené pred všetkými formami diskriminácie alebo trestu z dôvodu postavenia, činnosti, vyjadrených názorov alebo viery jeho rodičov, poručníkov alebo členov rodiny.
čl. 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či uţ podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.
čl. 3 bod 2. Dohovoru o právach dieťaťa štáty — zmluvné strany sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho, berúc pritom do úvahy práva a povinnosti jeho rodičov, poručníkov alebo iných jednotlivcov právne zaň zodpovedných a na tento účel musia prijať všetky príslušné legislatívne a administratívne opatrenia.
čl. 3 bod 3. Dohovoru o právach dieťaťa štáty — zmluvné strany musia zabezpečiť, aby inštitúcie, sluţby a zariadenia, zodpovedné za starostlivosť alebo ochranu detí, zodpovedali štandardom stanoveným príslušnými orgánmi predovšetkým v oblastiach bezpečnosti, zdravia, v počte a kvalifikovanosti ich personálu, ako aj príslušného dozoru.
čl. 4 Dohovoru o právach dieťaťa štáty — zmluvné strany musia prijať všetky potrebné legislatívne, administratívne a iné opatrenia na uplatnenie práv uznaných v tomto dohovore. Vzhľadom na hospodárske, sociálne a kultúrne práva musia štáty — zmluvné strany prijať tieto opatrenia pri maximálnom vyuţití svojich pouţiteľných zdrojov, a tam, kde je to potrebné, v rámci medzinárodnej spolupráce.
čl. 29 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa štáty — zmluvné strany sa zhodujú, ţe výchova dieťaťa musí smerovať k: (
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. V
netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie. 23 8Sr/1/2014 Je pravdou tvrdenie navrhovateľa, ţe slovný pozdrav – „Na stráţ!―, zaviedol ako prvý uţ v roku 1934 ako pozdrav skautov organizátor slovenského katolíckeho skautingu profesor J. L., a to ako náhradu českého „Buď pripraven!―. Aţ neskôr tento pozdrav začali pouţívať aj iné organizácie a inštitúcie. To však nič nemení na skutočnosti, ktorú vo vyjadrení uviedol odporca vychádzajúc z historickej publikácie Ústavu pamäti národa, autor M. M.: ,,Hlinkova mládeţ 1938 – 1945―, edícia Monografie, kde sa na strane 61 uvádza, ţe pozdrav „Na stráţ― v podobe hlasového prejavu je tzv. malým pozdravom a pozdrav „Na stráţ― s postojom v pozore a pravou rukou zdvihnutou do výšky očí a mierne pootočenou, sa povaţoval za tzv. veľký pozdrav Hlinkovej mládeţe. Z uvedeného je nepochybné, ţe slovný pozdrav „Na stráţ!―, a to aj len v podobe hlasového prejavu, bol pozdravom militantného zoskupenia Hlinkovej mládeţe 1938 – 1945 pôsobiaceho v rámci Slovenského štátu z rokov 1939 – 1945. Uvedené nemoţno práve s ohľadom na súčasné použitie iných vyššie uvedených symbolov navrhovaného občianskeho združenia ĽS a v neoddeliteľnej súvislosti s týmito symbolmi a súčasne verejnými prejavmi navrhovateľa hlásiaceho sa k odkazu a oslavujúceho totalitný Slovenský štát z rokov 1939 – 1945, ako aj jeho prezidenta Dr. J. T., vyhodnotiť inak ako pozdrav, ktorý nemá nič spoločné so slovenským skautingom (ktorý vo svojich stanovách v skutočnosti nepouţíva ţiadne zo symbolov a symboliky Slovenského štátu z rokov 1939 – 1945, ani sa nehlási k jeho oslavovaniu), na ktorý sa navrhovateľ len účelovo odvoláva, ale ide o propagáciu symboliky militantnej organizácie Hlinková mládeţ z rokov 1938 – 1945, ako aj propagandu Slovenského štátu z rokov 1939 – 1945, ktorý bol totalitným reţimom potláčajúci základné práva a slobody svojich občanov. Okrem uvedeného argumenty navrhovateľa, v ktorých sa v tejto súvislosti snaţí poukazovať aj na stanovy iných uţ zaregistrovaných občianskych zdruţení, najvyšší súd povaţuje za právne irelevantné, nakoľko konkrétne stanovy týchto občianskych zdruţení, nie sú predmetom prejednávania tejto veci, pričom skutočnosť, ţe tieto občianske zdruţenia s ich konkrétnymi stanovami, uţ boli zaregistrované, nemôţe mať a nemá ţiadny vplyv na meritum a okolnosti rozhodnutia v tejto veci. Uvedenú argumentáciu navrhovateľa, najvyšší súd vyhodnocuje výslovne ako účelovú so snahou zastrieť skutočný význam navrhovanej symboliky občianskeho zdruţenia ĽS, ktorej účelom je v skutočnosti propagácia totalitného Slovenského štátu 24 8Sr/1/2014 z rokov 1939 – 1945 a prezidenta tohto štátu Dr. J. T., ktorý bol totalitnou mašinériou potláčajúcou základné práva a slobody svojich občanov, vystavaný na politike rasovej nerovnosti a neznášanlivosti, ku odkazu ktorého sa navrhovateľ verejne hlási, označujúc dokonca predstaviteľov a účastníkov Slovenského národného povstania, ktorý bol protifašistickým odbojom, za zradcov slovenského národa, ktorý sa postavili proti Slovenskému štátu z rokov 1939 - 1945 a jeho prezidentovi Dr. J. T., ako (
navrhovateľa) jedinému dobrému slovenskému prezidentovi (H.). Na vývin psychiky človeka majú určujúci vplyv činitele, s ktorými sa osobnosť dostáva do styku v priebehu celého ţivota. Pretoţe človek je tvor spoločenský, je prirodzené, ţe najväčší vplyv na utváranie a vývin jeho psychiky majú ľudia a aj výchovné inštitúcie ako sú rodina, škola, rôzne mládeţnícke a iné organizácie, v ktorých sa ľudia zdruţujú. Prostredníctvom nich sa realizuje výcho
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.