PC“), dňom 04.04.2016 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 04.09.2016. Zároveň ju spolu s jej tromi maloletými deťmi umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd uviedol, ţe podstatnou pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia je tá skutočnosť, či boli dané dôvody zaistenia
PC v čase vydania napadnutého rozhodnutia, nakoļko rozhodujúci je skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 druhá veta O.s.p.). Krajský súd uviedol, ţe pri svojom rozhodovaní je viazaný dispozičnou zásadou v zmysle § 2501 O.s.p., preto sa zaoberal odvolacími námietkami navrhovateļky špecifikovanými v podanom opravnom prostriedku a podrobne špecifikovanými niţšie, v ktorom táto uviedla, ţe s rozhodnutím odporcu v celom rozsahu nesúhlasí z dôvodu, ţe nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho rozhodnutie je nepreskúmateļné z dôvodov uvádzaných v opravnom prostriedku. 3 10SZa/12/2016 Poznamenal, ţe predmetom súdneho konania bolo preskúmanie napadnutého rozhodnutia odporcu č. s. PPZ-HCP-PO9-DT-8-013/2016 zo dňa 04.04.2016, ktorým odporca v zmysle § 88a ods. 1 písm.
6 zákona o azyle, v zmysle ktorého cudzinec, ktorý nie je ţiadateļom, ale je vrátený na územie SR z dôvodu, ţe na konanie o udelenie azylu je príslušná SR, povaţuje sa za ţiadateļa okrem cudzinca, ktorého ţiadosť o udelenie azylu 4 10SZa/12/2016 na území SR bola uţ v minulosti zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená alebo ktorému sa neudelil azyl, konanie o udelenie azylu sa začína vstupom cudzinca na územie SR. Hlavným účelom pri zaistení ţiadateļa o udelenie azylu, u ktorého je dôvodná obava, ţe sa pokúsi o útek, je zabezpečiť jeho prítomnosť a tak ho mať vo fyzickej dispozícii v rámci azylovej procedúry. Krajský súd mal za to, ţe u navrhovateļky, vzhļadom na jej predchádzajúce správanie - svojvoļné opustenie pobytového tábora pre ţiadateļov o udelenie azylu, moţno predpokladať, ţe bez jej zaistenia by nebolo moţno zistiť skutočnosti, na ktorých je zaloţená jej ţiadosť o udelenie azylu.
názoru krajského súdu sa teda odporca vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal skutkovými okolnosťami, z ktorých vyvodil záver, ţe zaistenie navrhovateļky, ako ţiadateļky o udelenie azylu, je potrebné z dôvodu § 88a ods. 1 písm.
názoru súdu má rovnako vplyv na moţnosť vyuţiť iné, menej závaţné prostriedky. Pokiaļ sa týka námietky, ţe odporca
názoru navrhovateļky sa v odôvodnení nevysporiadal s tou skutočnosťou, ţe disponuje sumou 6.500,- EUR mal krajský súd za to, ţe danú finančnú hotovosť nemoţno pripísať do vlastníctva len navrhovateļke, nakoļko v jej prípade išlo o 5-člennú rodinu (navrhovateļka, jej manţel a tri maloleté deti). V súvislosti s tým poukázal na dikciu ustanovenia § 1 vyhlášky č. 499/2011 Z. z. o určení sumy finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území SR, v zmysle ktorej je potrebná suma 56,00 EUR na osobu a deň. V prípade 5-člennej rodiny nemoţno túto povaţovať za dostačujúcu, čo uviedol aj odporca, nakoļko pri matematickom výpočte by túto sumu jej 5-členná rodina minula v priebehu niekoļkých dní (5 členov x 56,-EUR/deň, čo predstavuje 280,-EUR na deň). Táto suma (6.478,40 EUR) by im postačovala na 23 dní (6.478,40 EUR / 280,-EUR)). V danej lehote však nemoţno predpokladať ukončenie ich azylovej procedúry, pričom z danej sumy by bolo potrebná odrátať sumu, určenú správnym orgán v prípade postupu
PC (zloţenie peňaţnej záruky), čím by sa počet dní, na ktoré by im daná suma postačovala, podstatne zníţil. Krajský súd mal na základe uvedeného zato, ţe ani táto odvolacia námietka nebola dôvodná, keďţe správny orgán jasne uviedol, ţe navrhovateļka nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami s čím sa krajský súd stotoţňuje, preto zo skutočností zistených odporcom jednoznačne vyplýva, ţe miernejšie formy zaistenia zo strany odporcu zistené neboli a preto nemohli byť v prípade navrhovateļky ani vyuţité. A aj keď sa odporca bliţšie nezaoberal tak ako to namietala navrhovateļka vyššie uvedenou výškou finančných prostriedkov, ktorými disponuje navrhovateļka, daná skutočnosť, nemá
názoru súdu vplyv na podstatu rozhodnutia a jeho vecnú správnosť. 7 10SZa/12/2016 K vyššie uvedenému krajský súd doplnil, ţe
PC je policajný útvar povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia a v prípade ak zistí skutočnosti, ktoré dané neodôvodňujú, bude jeho povinnosťou sa s týmto vysporiadať. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajský súd zistil, ţe odporca v prejednávanej veci v správnom konaní dostatočne zistil skutkový stav v súlade s § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a dospel k záveru, ţe opravný prostriedok navrhovateļky nie je dôvodný.
názoru krajského súdu sa odporca vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal skutkovými okolnosťami, z ktorých vyvodil záver, ţe zaistenie navrhovateļa je potrebné z dôvodu § 88a ods. 1 písm. b) ZoPC z dôvodov uvedených vyššie, čím správny orgán správne aplikoval zákonné ustanovenie na zistený skutkový stav. Na základe uvedených skutočností povaţoval krajský súd odvolacie námietky navrhovateļky za nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a s napadnutým rozhodnutím sa v plnom rozsahu stotoţnil. Krajský súd po posúdení všetkých námietok navrhovateļky týmto námietkam nevyhovel a napadnuté rozhodnutie odporcu v zmysle § 250q ods. 3 O.s.p. ako zákonné potvrdil majúc za to, ţe napadnuté rozhodnutie zohļadňuje poţiadavku efektívnosti a účelnosti. Rovnako postup správneho orgánu pred vydaním napadnutého rozhodnutia netrpí takou vadou, z dôvodu ktorej by súd mal vysloviť, ţe dané rozhodnutie nie je vecne správne a v rozpore so zákonom. II. Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľky Proti rozsudku podala navrhovateļka v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla, ţe s napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí, a preto proti nemu v celom rozsahu podáva odvolanie dôvodu
2 písm.
ktorých sa vysvetļuje a uplatňuje kaţdá právna norma (cit. Drgonec: Ústava Slovenskej republiky -Komentár, Heuréka 2004, str. 57 - 58). Vychádzajúc z uvedeného v spojení s ustanovením odseku 3 § 1 citovanej vyhlášky bola
navrhovateļky v prejednávanom prípade daná zákonná moţnosť uplatnenia miernejšieho opatrenia v podobe peňaţnej záruky, a preto neboli naplnené zákonné podmienky pre aplikáciu § 88a zákona o pobyte cudzincov. Navyše mala za to, ţe odporca aţ následne v priebehu konania pred súdom, ktoré nie je pokračovaním správneho konania, dopĺňal svoju právnu úvahu v časti skúmania podmienok pre uplatnenie alternatívnych opatrení voči zaisteniu, a preto na ne nemal prvostupňový súd prihliadať. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu totiţ nebolo zrejmé, ako sa vysporiadal so skutočnosťou, ţe navrhovateļka disponuje peňaţnými prostriedkami vo výške cca 6.500,- Eur a akým postupom alebo výpočtom dospel odporca k záveru, ţe táto suma je nepostačujúca v zmysle citovanej vyhlášky. Odporca iba stroho a formalisticky skonštatoval, ţe navrhovateļka nedisponuje dostatočným mnoţstvom peňaţných prostriedkov. Na túto vadu mal prvostupňový súd prihliadnuť a rozhodnutie odporcu zrušiť pre jeho nepreskúmateļnosť. Krajský súd tak avšak nespravil, čím pochybil. 10 10SZa/12/2016 Navrhovateļka opätovne zdôraznila, ţe aj v súčasnosti disponuje dostatočným obnosom peňazí a je ochotná zloţiť peňaţnú záruku pre účely uplatnenia miernejšieho opatrenia voči zaisteniu v zmysle zákona o pobyte cudzincov. V prejednávanom prípade bolo o to väčšmi ţiaduce zaoberať sa moţnosťou uplatnenia alternatívneho opatrenia voči zaisteniu, keďţe sa jedná o zaistenie matky spolu s troma maloletými deťmi. Navrhovateļka je ako ţiadateļka o azyl oprávnená zdrţiavať sa v zariadení pre ţiadateļov o azyl, kde má zabezpečené ubytovanie aj stravu, a zloţením peňaţnej záruky by bolo zároveň zadosťučinené odporcovi, ktorý má snahu minimalizovať riziko jej úteku. Na obozretné posudzovanie prípadov zaisťovania rodín cudzincov s maloletými deťmi pritom poukazuje aj rozhodovacia činnosť ESĻP, na ktorú navrhovateļka poukazovala v konaní pred súdom, keď pozornosť upriamila na rozsudky ESĻP vo veci Muskhadzhiyeva a i. v. Belgicko (č. 41442/07), rozsudok 19. januára 2010 a vo veci Popov proti Francúzsku (č..39472/07 a 39474/07), rozsudok zo dňa 19. januára 2012, v ktorých ESĻP konstatoval porušenie čl. 3 Dohovoru v prípade maloletých sťaţovateļov, ktorí boli zaistení v druhom prípade aj spoločne s rodičmi. Navrhovateļka poukázala na to, ţe v prípade ţiadateļov o azyl platí základný princíp resp. prezumpcia proti zaisteniu cudzinca - ţiadateļa o azyl. Pokiaļ sú k dispozícii v systéme také alternatívy, akými sú napr. špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre ţiadateļov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé. Aj v zmysle odporúčania Rady Európy (Odporúčanie Rady ministrov Rec
navrhovateļky v prejednávanej veci uţ odpadol účel jej zaistenia a poukázala na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.06.2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie ţiadateļov o medzinárodnú ochranu. Vo vzťahu k dĺţke doby zaistenia, ktorú odporca stanovil do 04.09.2016, kedy je táto doba
jeho názoru potrebná na rozhodnutie o ţiadosti navrhovateļky o udelenie azylu na území Slovenskej republiky mala navrhovateļka za to, ţe ustanovenie § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov ani tzv. recepčná smernica neoprávňujú odporcu pozbavovať slobody ţiadateļov o azyl na dobu celého azylového konania v prvom stupni, t. j. do vydania 11 10SZa/12/2016 rozhodnutia Migračného úradu MV SR o ich ţiadosti o azyl. Zistenie dôvodov ţiadosti o azyl je moţné uţ pri podaní vyhlásenia o ţiadosti o azyl resp. po tzv. pohovore prevedenom pred Migračným úradom v konaní o azyle, kedy ţiadatelia podrobnejšie rozvedú dôvody ich ţiadosti o azyl uvedené vo vyhlásení. Aj z tohto dôvodu mala za to, ţe v predmetnej veci navrhovateļky uţ odpadol účel jej zaistenia, pretoţe s ňou uţ bol vykonaný pohovor v konaní pred Migračným úradom MV SR, počas ktorého bliţšie ozrejmila a uviedla dôvody jej ţiadosti o azyl. Tie budú následne uţ iba posúdené Migračným úradom MV SR v zmysle zákona o azyle, či zakladajú alebo nie kvalifikované dôvody pre priznanie medzinárodnej ochrany. V tejto súvislosti poukázala na právny názor Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov vysloveného v jeho Príručke k otázke zaistenia ţiadateļov o azyl (prvýkrát vydaná vr. 1995, následne opakovane revidovaná 1999, 2012) ktorý uvádza, ţe s ohļadom na dôvod zaistenia ţiadateļa o azyl uplatnený odporcom v predmetnom prípade, „žiadateľ o azyl môže byť zaistený výlučne pre účel predbežného pohovoru za účelom zistenia základu žiadosti o azyl. To by zahŕňalo získanie základných skutočností od žiadateľa o azyl a teda prečo žiada o azyl, a nemalo by byť ospravedlnenie zaistenia na celé konanie o rozhodovaní o žiadosti o azyl alebo na neobmedzenú dobu." Rovnaký názor na výklad tohto oprávnenia zaistenia ţiadateļa o azyl zastáva aj Výbor ministrov Rady Európy vo svojom odporúčaní citovanom v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu. Ten navyše dodáva, ţe kaţdé pozbavenie osobnej slobody ţiadateļa o azyl by malo byť dočasné, nesvojvoļné a na čo najkratšiu moţnú dobu a má byť implementované v súlade s relevantnými medzinárodnými právnymi normami a rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ļudské práva. Krajský súd k námietke doby zaistenia navrhovateļa všeobecne skonštatoval, ţe sa stotoţňuje so závermi a zisteniami odporcu. Mala za to, ţe tak ako odporca aj prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil. V zmysle rozhodovacej činnosti Európskeho súdu o periodickom preskúmavaní dôvodov zaistenia súdy pri rozhodovaní o zákonnosti zaistenia sú povinné brať do úvahy nielen situáciu pri zaistení jednotlivca, ale aj situáciu v čase rozhodovania o zákonnosti 12 10SZa/12/2016 zaistenia. Preto uvedením dôvodov ţiadosti o azyl počas pohovoru pred Migračným úradom MV SR odpadol účel zaistenia navrhovateļky, a preto navrhla, aby súd nariadil jej bezodkladné prepustenie. Navrhovateļka záverom konštatovala, ţe prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a súčasne sa nariaďuje bezodkladné prepustenie navrhovateļky spolu s jej maloletými deťmi zo zaistenia. III. Vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľky Odporca sa k odvolaniu vyjadril v podaní zo dňa 30.05.
ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel zistenia skutočnosti, na ktorých je zaloţená jej ţiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo moţné získať, najmä ak existuje riziko jej úteku dňom 04.04.2016 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 04.09.2016 a umiestnil navrhovateļku a spolu s ňou aj jej tri maloleté deti, ktorých je matkou a zákonným zástupcom v zariadení Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe navrhovateļka bola dňa 04.04.2016 vrátená na územie Slovenskej republiky z územia Švédskeho kráļovstva, spolu so svojimi troma maloletými deťmi
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie ţiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. Lustráciou v Informačných systémoch Ministerstva vnútra SR bolo v evidencii IS MIGRA zistené, ţe navrhovateļka dňa 26.08.2015 spolu so svojimi troma maloletými deťmi pricestoval na územie Slovenskej republiky leteckou linkou FZ0785 z Dubaja do Bratislavy. Pri hraničnej kontrole príslušníkom policajného zboru OHK PZ Bratislava Ruţinov - letisko, 14 10SZa/12/2016 navrhovateļka predloţil za seba a za svoje tri maloleté deti cestovné doklady Litovskej republiky. Vykonanou dôkladnou hraničnou kontrolou príslušníkmi OHK PZ Bratislava Ruţinov - letisko bolo zistené, ţe všetky litovské cestovné pasy, ktoré navrhovateļka predloţila k hraničnej kontrole boli zmenené. Túto skutočnosť potvrdila aj vykonaná druholíniová pasová kontrola
čl. 7 ods. 3 písm.
1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Tá v zápisnici vypovedala, ţe o azyl na Slovensku poţiadala iba z dôvodu, ţe pri hraničnej kontrole na Slovensku polícia odhalila, ţe predloţili pozmenené doklady. Pretoţe sa báli, ţe budú vrátení späť do Afganistanu poţiadali o azyl. Do Švédska ušli z dôvodu, ţe sa tam od začiatku chceli dostať. Navrhovateļka vzala na vedomie, ţe z dôvodu, ţe z územia Slovenskej republiky počas konania u udelenie azylu ušla bude zaistená ako ţiadateļ o azyl na území Slovenskej republiky na účel zistenia tých skutočnosti, na ktorých je zaloţená jej ţiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo moţné získať, najmä ţe existuje riziko jej úteku. Odporca uviedol, ţe sa pri rozhodovaní o zaistení riadil aj Dohovorom o právnom postavení utečencov z roku 1951 v znení protokolu o postavení utečencov z roku 1967, 16 10SZa/12/2016 ako aj Smernicou Rady 2003/9/ES, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie ţiadateļov o azyl (ďalej len smernica). Pri rozhodovaní o zaistení sa riadil aj Smernicou Európskeho Parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.06.2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie ţiadateļov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie). S poukázaním dohovor a smernicu mal za to, ţe zaistenie navrhovateļky je týmto v súlade s európskou ako aj národnou legislatívou. Pri rozhodovaní o zaistení taktieţ prihliadol aj na Smernicu Európskeho Parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdrţiavajú na ich území. V súvislosti s touto smernicou správny orgán zároveň poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţa/20/2014. Prihliadol rovnako aj na Chartu základných práv Európskej únie. Správny orgán sa zaoberal aj Všeobecnou deklaráciou o ļudských právach Odporca uviedol, ţe a sa pri umiestňovaní maloletých do Útvaru policajného zaistenia Sečovce zaoberal aj Dohovorom o právach dieťaťa a Ústavou Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. Mal za to, ţe tým, ţe maloletých umiestnil spoločne s ich matkou v jednom zariadení, chránil najlepšie záujmy maloletých a nepretrhol tak rodinné väzby členov tejto rodiny. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, ţe do uvedeného zariadenia sa v samostatnom konaní umiestňuje aj otec maloletých a manţel navrhovateļky. Tým, ţe nerozdelil rodinu dodrţal zároveň aj základnú zásadu zachovania rodiny a právo dieťaťa byť v opatere svojho rodiča. Správny orgán konštatoval, ţe ÚPZC Sečovce je zariadením v ktorom sú vytvorené podmienky pre umiestnenie aj pre rodiny s deťmi. Pri vydávaní rozhodnutia o zaistení mal za to, ţe existuje reálne vysoké riziko a dôvodná obava, ţe sa navrhovateļka pokúsi opäť o útek z územia Slovenskej republiky. Prehodnotil aj skutočnosť či trvá účel zaistenia, t. j. či trvá riziko úteku navrhovateļky. Mal za preukázaná, ţe navrhovateļka sa v minulosti pokúsila o nelegálne prekročenie vonkajšej schengenskej hranice za pouţitia pozmeneného dokladu. Z jej vyjadrenia 17 10SZa/12/2016 vyplynulo, ţe sa takýmto spôsobom pokúsila o nelegálny vstup do schengenského priestoru z dôvodu, ţe chcela spolu so svojou rodinou ďalej pokračovať vo svojej ceste do Nemecka, ktoré bolo jej cieļovou krajinou. Zhodnotil, ţe navrhovateļka poţiadala o azyl na území Slovenskej republiky účelovo s cieļom dostať sa do zariadenia s voļným reţimom, ktorý následne vyuţila na útek do pôvodne zamýšļanej cieļovej krajiny. Správny orgán mal preto za to, ţe existuje vysoké reálne riziko a dôvodná obava, ţe sa navrhovateļka pokúsi o útek z územia Slovenskej republiky opäť. Vychádzajúc z doterajšej praxe prihliadal aj na skutočnosť, ţe štátni príslušníci tretích krajín často krát účelovo prejavujú úmysel poţiadať o azyl a ak policajný útvar nerozhodne o ich zaistení a umiestnení v útvare policajného zaistenia pre cudzincov, tak títo iba vo výnimočných prípadoch absolvujú kompletnú azylovú procedúru a svojvoļne opúšťajú pobytové tábory, pričom ich ďalší pobyt po území členských štátov nie je moţné monitorovať. Po svojvoļnom opustení pobytového tábora je im následne v zmysle zákona o azyle zastavené azylové konanie, následkom čoho sa neoprávnene zdrţiavajú v štátoch Európskej únie. Takíto migranti často čelia dlhodobej nadmernej psychickej záťaţi, majú obmedzený prístup k základným sociálnym, zdravotným, vzdelávacím, kultúrnym, občianskym, politickým a ostatným právam, či sluţbám beţne dostupným legálnym migrantom. S nelegálnou migráciou sa spájajú aj mnohé ďalšie negatívne fenomény, ako napríklad pašovanie, prevádzanie migrantov, obchodovanie s ļuďmi a iná cezhraničná kriminalita. Bol toho názoru, ţe navrhovateļka svojou ţiadosťou o azyl má za cieļ zlegalizovať jej pobyt na území Slovenskej republiky a jednak má snahu dostať sa do azylového tábora, ktorý má voļný reţim pohybu ţiadateļov o azyl, a tento voļný reţim by vzápätí vyuţila na útek. Po zhodnotení dôkaznej situácie a na základe hore uvedených skutočností usúdil, ţe reálne riziko úteku navrhovateļky v konaní o udelenie azylu trvá a existuje dôvodné podozrenie, ţe sa navrhovateļka pokúsi o útek z územia Slovenskej republiky opäť. Pri vydávaní rozhodnutia sa zaoberal aj moţnosťou uplatnenia alternatív zaistenia. Skúmal skutočnosti, ţe navrhovateļka nemá na území Slovenskej republiky ţiadne rodinné väzby. Ďalej skúmal jej ekonomickú situáciu a dospel k záveru, ţe nemá dostatočné finančné 18 10SZa/12/2016 prostriedky. Nemá na území Slovenskej republiky rezervované ubytovanie alebo zabezpečené zamestnanie, z tohto dôvodu jej policajný útvar neuloţil povinnosť v zmysle § 89 zákona, nakoļko vzhļadom na osobu zaistenej a jej osobné pomery nie je moţné z jej strany zloţiť peňaţnú záruku a nakoļko menovaná nemá na území SR ţiadne väzby, nielen rodinné, neovláda slovenský jazyk a nemá dostatok finančných prostriedkov nie je moţné z jej strany zabezpečiť si ubytovanie a preto neuloţil alternatívu zaistenia. Po preskúmaní všetkých skutočnosti a dôkazov ustálil, ţe je preukázané, ţe existuje riziko opätovného úteku.
2 zákona stanovil dĺţku doby zaistenia do 04.09.2016. Dobu zaistenia stanovil po dôkladnom vyhodnotení osoby navrhovateļky ako aj aplikačnej praxe Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kedy je táto doba potrebná na rozhodnutie v ţiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Počas tejto doby bude Migračný úrad Ministerstva vnútra skúmať jednotlivé dôvody, ktorými navrhovateļka odôvodňuje svoju ţiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov konštatoval, ţe zaistenie navrhovateļky je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm.
19 10SZa/12/2016 ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.06.2016. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateļky
1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohļadu, či odvolacie námietky navrhovateļky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, resp. zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O.s.p. sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov“. Pokiaļ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené inak, pouţije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s výnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 O.s.p.).
1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť ţiadateļa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je moţné vyuţiť iné menej závaţné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je zaloţená jeho ţiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo moţné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.
2 cit. zákona ţiadateļ o udelenie azylu môţe byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaļ trvajú dôvody
odseku 1. Celkový čas zaistenia ţiadateļa o udelenie azylu
odseku 1 písm. a), b),
odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia
4. 20 10SZa/12/2016
2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby moţno predpokladať, ţe štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemoţno jeho totoţnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt
tohto zákona alebo ak mu hrozí uloţenie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môţe byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov.
1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (ďalej len "v medziach ţaloby") dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, ţe sa ţaloba zamieta.
3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, ţe od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
názoru odvolacieho súdu sa citovanými ustanoveniami odporca dostatočne neriadil a súd prvého stupňa vytýkané pochybenia v intenciách podaného odvolania náleţite nevyhodnotil. Meritom posudzovaného sporu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia o zaistení navrhovateļky, ktorá namietala, ţe súd prvého stupňa
2 písm. d) O.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie 21 10SZa/12/2016 prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V ďalšom namietala, ţe odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Zároveň povaţovala rozhodnutie odporcu za čiastočne nepreskúmateļné. Nepreskúmateļnosť rozhodnutia odporcu videla v tom, ţe z odôvodnenia rozhodnutia odporcu nie je zrejmé, ako sa vysporiadal so skutočnosťou, ţe navrhovateļka disponuje s peňaţnými prostriedkami vo výške cca 6.500 Eur a ako následne dospel k záveru, ţe nemá dostatočné mnoţstvo peňaţných prostriedkov. Mala za to, ţe prvostupňová súd pochybil, ak na túto vadu neprihliadol. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ţe odporca svoj postup oprel o dôvody zaistenia vyplývajúce z ustanovenie § 88a ods. 1 písm. b/ ZoPC, jeho povinnosťou preto bolo v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať sa preukázaním splnenia tam uvedených predpokladov. Z obsahu citovaného ustanovenia je zrejmé, ţe účelom zaistenia v zmysle citovaného ustanovenia je zistenie skutočností, na ktorých je zaloţená ţiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo moţné získať. V rozpore s uvedeným však vyznieva konštatovanie odporcu v odôvodnení jeho rozhodnutia (č. l. 36 súdneho spisu) o tom, ţe „správny orgán prehodnocoval aj skutočnosť, či trvá účel zaistenia, t. j. či trvá riziko úteku účastníka konania“, čo vzhļadom na to, ţe takýto dôvod nepredstavuje samostatný účel zaistenia ţiadateļa o azyl v zmysle § 88a zákona o cudzincoch, nepochybne vyvoláva pochybnosti o dostatočnom ustálení si predmetu konania zo strany správneho orgánu. Takéto pochybenie v spojení s neprehļadnosťou kontextu rozhodnutia z hļadiska relevantnosti pouţitej argumentácie citovaním právnych dokumentov bez naznačenia priamej súvislosti k pouţitým zákonným dôvodom zaistenia a chronológii prípadu vykazuje znaky zmätočnosti a tým nepreskúmateļnosti rozhodnutia, čo nemalo ujsť pozornosti súdu prvého stupňa a krajský súd mal na túto vadu prihliadnuť aj bez námietok navrhovateļky, pretoţe uvedená vada mala nepochybne vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedeného nemala teda v záujme presvedčivosti rozhodnutia odporcu o zaistení v jeho odôvodnení absentovať zmienka o takých skutočnostiach, ktoré by naplnenie citovaného zákonného účelu zaistenia dostatočne zrozumiteļne odôvodňovali, napr. na základe čoho vyvstala potreba zisťovania skutočností týkajúcich sa ţiadosti navrhovateļky o azyl, či išlo o súčinnosť s Migračným úradom, prípadne na aké skutočnosti 22 10SZa/12/2016 malo byť zisťovanie vykonané resp. aké úkony si takéto zisťovanie ešte vyţiada. Z obsahu citovaného zákonného ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov okrem iného vyplýva, ţe ţiadateļa o udelenie azylu moţno zaistiť, ak na dosiahnutie účelu nie je moţné vyuţiť iné menej závaţné prostriedky. K nevyhnutnosti vyuţitia miernejších opatrení ESĽP vo veci Rusu v. Rakúsko, rozsudok z
článku 5 ods.
PC Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu). Hoci zákon o pobyte cudzincov pripúšťa, aby spolu s rodičom boli umiestnené do útvaru policajného zaistenia aj deti (
PC Rodina sa umiestni 25 10SZa/12/2016 v zariadení spolu. Ak zariadenie rozhodne o rozdelení rodiny, musí vţdy prihliadať na to, aby dôsledky tohto rozdelenia boli primerané jeho dôvodom), správny orgán musí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov a ich prvoradé zohļadnenie pri akýchkoļvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom v útvare policajného zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, ţe najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa nie je moţné účinne dosiahnuť bez reflektovania na judikatúru ESĻP, ktorá ohļadne pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov najmä tých, ktorí sú v sprievode rodičov opakovane konštatovala porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa ako aj čl.3 Európskeho dohovoru o ļudských právach.
názoru odvolacieho súdu správny orgán pri úvahe o umiestnení detí spoločne s rodičom do útvaru policajného zaistenia by mal zohļadniť, ţe tak ako deti bez sprievodu, tak aj deti, ktoré sú na ceste s rodičmi by nemali trpieť zdĺhavým pobytom v zaistení, naviac v situácii, keď rodičia detí sú v postavení ţiadateļov o azyl a deklarujú, ţe disponujú finančnými prostriedkami, ktorými dokáţu pokryť svoje náklady spojené s pobytom na území SR. Odvolací súd povaţuje za dôleţité tieţ zdôrazniť, ţe deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t. j. za to, ţe ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými dokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozsudok ESĽP zo dňa
ESĻP tak kritérium proporcionality vyţadujúce "spojitosť (...) medzi dôvodom zbavenie slobody na jednej strane a miestom a reţimom zaistenia na strane a miestom a reţimom zaistenia na strane druhej "v danom prípade nebolo naplnené . Aplikácia princípu proporcionality však na druhú stranu
ESĻP nevyţaduje vykonanie akéhokoļvek testu nevyhnutnosti zaistenia. ESĻP rozhodol, ţe zaistenie dieťaťa bez sprievodu, ktoré ţiada o azyl, vo väzenskom zariadení pre dospelých porušilo článok 3 EDĻP. Vo veci Muskhadzhiyeva a i. v. Belgicko (č. 41442/07), rozsudok 19. januára 2010 ESĻP rozhodol, ţe zaistenie štyroch čečenských detí počas konania o dublinskom transfere v zariadení, ktoré nie je vybavené tak, aby vyhovovalo osobitným potrebám detí, predstavovalo porušenie článku 3 EDĻP. S poukazom na vyššie uvedenú judikatúru ESĻP odvolací súd vyhodnotil námietku navrhovateļky, ţe odporca nepostupoval obozretne pri zaistení navrhovateļky a jej umiestnení v útvare policajného zasitenia spolu s jej troma mololetými deťmi za dôvodnú. Odvolací súd povaţuje za potrebné pripomenúť, ţe zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo v závislosti na povahe, dĺţke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia dokonca zbavenie jeho slobody. Ide teda o veļmi citeļný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môţe byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov alebo predovšetkým ústavným poriadkom SR.
čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je osobná sloboda zaručená.
čl. 8 ods. 2 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody inak neţ z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon.
čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ļudských práv a slobôd kaţdý má právo 27 10SZa/12/2016 na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikto nesmie byť zbavený slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaļ sa tak stane v súlade s konaním stanoveným zákonom.... (písm. f/) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepov
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.