jeho vyhlásenia nerozumie, garantované článkom 47 2 10Sža/10/2016 ods. 4 Ústavy SR a právo účastníka konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie, vyplývajúce z ustanovenia § 18 O.s.p., nemoţno
názoru krajského súdu vykladať tak rozširujúco, ţe sa jedná o absolútne právo bez akýchkoľvek limitov tak, ţe by za kaţdých okolností účastníkovi súdneho konania, ktorý nerozumie úradnému jazyku, mali byť zabezpečené na trovy štátu úradné preklady všetkých listín súdneho spisu, vrátane rozhodnutí. Krajský súd zastáva názor, ţe je vţdy potrebné posudzovať konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 6 garantuje právo na spravodlivé súdne konanie. Z bodu 1 čl. 6 vyplýva, ţe kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Dohovor v bode 2 čl. 6 výslovne hovorí o práve na bezplatnú pomoc tlmočníka len u obvineného z trestného činu, ktorý nerozumie jazyku pouţívanému pred súdom, alebo týmto jazykom nehovorí. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vyplýva, ţe je postačujúcim, ak obvinený bol oboznámený s účelom konania, porozumel mu. Krajský súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 114/03 zo dňa 13.08.2003, ktorým nevyhovel námietke sťaţovateľky, aby jej boli preloţené všetky listiny súvisiace s konaním o vydanie do cudziny do jej materinského jazyka a konštatoval, ţe takáto poţiadavka netvorí obsah práva
čl. 47 ods. 4 Ústavy SR.
názoru Ústavného súdu SR postačuje, ţe sťaţovateľka bola oboznámená s účelom konania o vydanie do cudziny, s podstatou ţiadosti o vydanie, dostala príleţitosť sa k tejto ţiadosti vyjadriť a k účelu celého konania. Krajský súd mal za to, ţe v predmetnom konaní nedošlo ţiadnym spôsobom k obmedzeniu prístupu ţalobcu k súdu, a tým bolo garantované jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Krajský súd zabezpečil do konania tlmočníčku na pojednávanie. Zabezpečil aj preklad ţaloby ţalobcu, ktorú podal v anglickom jazyku, aby v závislosti od obsahu tohto podania ţalobcu mohol ďalej postupovať v konaní. Súd pritom podotýka, ţe zatiaľ právna úprava osobitne neupravuje postup súdu, pokiaľ cudzinec urobí podanie v inom ako úradnom jazyku, preto rešpektujúc ustanovenie § 18 O.s.p., súd zabezpečil preklad ţaloby, a to na trovy štátu. 3 10Sža/10/2016 Krajský súd ďalej uviedol, ţe rozsudok bol riadne doručený právnej zástupkyni ţalobcu v súlade s § 49 ods. 1 prvá veta O.s.p. Niet pochýb o tom, ţe podstate tohto konania ţalobca porozumel, o čom svedčí obsah odvolania proti rozsudku, ale aj obsah jeho vyjadrenia na pojednávaní. Navyše ţalobca je v predmetnom konaní zastúpený advokátom zapísaným v zozname Slovenskej advokátskej komory, ktorý ovláda anglický jazyk. Krajský súd tieţ poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sţa/24/2008 zo dňa 21.10.2008,
ktorých: „Z Ústavy SR ani O. s. p. nemožno bez ďalšieho vyvodiť povinnosť súdov, aby zabezpečovali preklad písomností, ktoré sú výsledkom ich konania, do jazyka účastníka konania, ktorý neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, pokiaľ v priebehu konania súd konal s účastníkom konania v prítomnosti tlmočníka, resp. pokiaľ je účastníkovi zrejmý účel, ale aj výsledok konania.“ So zreteľom na tieto okolnosti mal krajský súd za to, ţe nedoručenie rozsudku preloţeného do anglického jazyka nie je v rozpore s čl. 47 ods. 4 Ústavy SR, nejedná sa o porušenie § 18 O.s.p., ani o porušenie čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. De facto ţalobcovi nebolo upreté právo na spravodlivé súdne konanie, nebol mu obmedzený prístup k súdu. Vo včas podanom odvolaní ţalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne navrhol, aby uznesenie krajského súdu zmenil tak, ţe ţiadosti ţalobcu o doručenie prekladu rozsudku vyhovuje.
názoru ţalobcu má právo na doručenie prekladu rozsudku vo veci samej, ako aj na doručovanie prekladov písomností významných pre konanie vo veci samej. Nevyhovením ţiadosti o preklad rozsudku krajského súdu vo veci samej sa krajský súd dopustil porušenia práv ţalobcu v zmysle čl.1 ods. 1 a čl. 47 ods. 2, 3 a 4 Ústavy SR, taktieţ čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako aj ustanovenia § 18 O. s. p. K tomuto porušeniu práv ţalobcu
jeho názoru došlo nezákonným uznesením krajského súdu, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., pričom krajský súd svojím postupom de facto odňal účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom
ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. a zároveň sa domnieva, ţe uznesenie krajského súdu 4 10Sža/10/2016 má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b) O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom
2 veta prvá O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.
1 O.s.p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
čl. 47 ods. 2 Ústavy SR kaţdý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
čl. 47 ods. 3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní
odseku 2 rovní.
čl. 47 ods. 4 Ústavy SR kto vyhlási, ţe neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie
ods. 2, má právo na tlmočníka.
p. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv.
1 veta prvá O. s. p. ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Z obsahu predloţeného súdneho spisu najvyšší súd zistil, ţe o skutočnosti, ţe ţalobca nerozumie slovenskému jazyku sa krajský súd dozvedel z administratívneho spisu a po tomto zistení krajský súd uznesením č. k. 1Scud/11/2015 zo dňa 28.10.2015 zabezpečil tlmočníka na pojednávanie konané dňa 09.12.2015. 5 10Sža/10/2016 Krajský súd rozsudkom č. k. 1Scud/11/2015-77 zo dňa 09.12.2015 zrušil rozhodnutie ţalovaného č. PPZ-HCP-BB2-60-004/2015-SK zo dňa 12.08.2015 a rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Ţilina č. PPZ-HCP-BB7-51-014/2015-AV zo dňa 12.05.2015 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Rozsudok bol doručovaný právnej zástupkyni ţalobcu v súlade s § 49 ods. 1 O. s. p. a ţalovanému. Ţalobca podaním zo dňa 18.12.2015 poţiadal prostredníctvom právneho zástupcu krajský súd o doručenie písomného prekladu rozsudku do anglického jazyka, nakoľko ţalobca neovláda jazyk, v ktorom sa viedlo súdne konanie. Krajský súd napadnutým uznesením ţiadosti ţalobcu podanej prostredníctvom právneho zástupcu nevyhovel.
2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých krajský súd rozhodol. Po preskúmaní rozhodnutia krajského súdu dospel najvyšší súd k rovnakému právnemu záveru, a to, ţe v predmetnom konaní nedošlo ţiadnym spôsobom u ţalobcu k odňatiu moţnosti konať pred súdom. Najvyšší súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sţa/24/2008 zo dňa 21.10.008,
ktorého z Ústavy SR ani O. s. p. nemoţno bez ďalšieho vyvodiť povinnosť súdov, aby zabezpečovali preklad písomností, ktoré sú výsledkom ich konania, do jazyka účastníka konania, ktorý neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, pokiaľ v priebehu konania súd konal s účastníkom konania v prítomnosti tlmočníka, resp. pokiaľ je účastníkovi zrejmý účel, ale aj výsledok konania. 6 10Sža/10/2016 V tejto súvislosti Najvyšší súd SR poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. IV.ÚS 114/03 zo dňa 13.08.2003, ktorý k námietke sťaţovateľky, aby jej boli preloţené všetky listiny súvisiace s konaním o vydanie do cudziny do jej materinského jazyka uviedol, ţe takáto poţiadavka netvorí obsah práva
čl. 47 ods. 4 Ústavy SR.
názoru ústavného súdu postačuje, ţe sťaţovateľka bola oboznámená s účelom konania o vydanie do cudziny, s podstatou ţiadosti o vydanie, dostala príleţitosť sa k tejto ţiadosti vyjadriť a k účelu celého konania. Najvyšší súd SR dáva v tejto súvislosti do pozornosti tieţ uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.12.2006 spis. zn. 2 To 7/2006,
ktorého z Ústavy SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Trestného poriadku nemoţno bez ďalšieho vyvodiť povinnosť orgánov činných v trestnom konaní konať v inom neţ úradnom slovenskom jazyku, ale ani povinnosť uvedených orgánov zabezpečovať pre procesné strany preklad písomností, ktoré sú predmetom alebo výsledkom ich konania, do jazyka strany, ktorá neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie. Najvyšší súd ďalej uviedol, ţe povinnosťou obhajcu je, aby osobe, ktorú obhajuje a ktorá neovláda jazyk, v ktorom sa trestné konanie vedie, v rámci účinnej právnej pomoci, ktorú je povinný poskytovať v prípade potreby zabezpečil preklad písomnosti do jazyka materinského alebo do jazyka, ktorý ovláda. Z obsahu súdneho spisu je
názoru odvolacieho súdu zrejmé, ţe ţalobca podstate tohto konania porozumel, čomu nasvedčuje nielen to, ţe proti rozsudku krajského súdu odvolanie nepodal, ale naviac je ţalobca v konaní zastúpený právnou zástupkyňou, ktorá ovláda anglický jazyk. Odvolací súd ešte dodáva, ţe krajský súd po tom, čo zistil, ţe ţalobca nerozumie jazyku konania pribral do konania tlmočníka, čím postupoval
p. a zabezpečil ţalobcovi moţnosť adekvátne, efektívne a účelne uplatňovať jeho práva pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. So zreteľom na uvedené odvolací súd nevidel ţiadnu súvislosť medzi napadnutým uznesením krajského súdu a tvrdeným porušením § 18 O. s. p., pretoţe k namietanému porušeniu práva garantovaného čl. 47 Ústavy SR nedošlo, nakoľko tvrdené porušenie nemá reálny základ v obsahu spisu. Najvyšší súd konštatuje, ţe námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, a preto ich vyhodnotil ako nedôvodné. 7 10Sža/10/2016 S poukazom na uvedené najvyšší súd
1 O. s. p. napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil ako vecne správne. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd SR
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p., keď ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. mája 2016 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.