2 písm. d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. 13793/2013/53/RK zo dňa 16.07.2013 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 13793/2013/53 zo dňa 22.04.2013, ktorým bol ţalobca ako znalec vyčiarknutý zo zoznamu znalcov ku dňu 31.07.2013 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobcovi krajský súd priznal náhradu trov konania. 4Sţo/145/2015 2 Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k záveru, ţe správny orgán v prejednávanej veci nepostupoval v intenciách príslušných právnych noriem, v dôsledku čoho sa dopustil takej vady konania, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Prvostupňový súd v rámci súdneho prieskumu skúmal aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe a v tejto súvislosti dal do pozornosti zásadu č. 6 odporúčania Výboru ministrov č.
krajského súdu nepostupoval v zmysle vyššie uvedenej zásady a pokiaľ vydal rozhodnutie vo veci bez toho, aby umoţnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môţe mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Nakoľko ide o administratívne trestanie, je potrebné konanie ţalovaného posudzovať aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č.
n/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a z toho dôvodu sa nemajú na ne vzťahovať ustanovenia zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o znalcoch“). 4Sţo/145/2015 3 II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný včas odvolanie, v ktorom ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a ţalobu v celom rozsahu zamietol, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, a to z dôvodov, ţe krajský súd vec nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, v dôsledku čoho sa stal rozsudok nepreskúmateľným, čím odňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom. Ţalovaný v dôvodoch odvolania upriamil pozornosť na formuláciu § 21 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) a uviedol, ţe v zmysle tohto ustanovenia správny orgán nariadi ústne pojednávanie a ustúpi od aplikácie zásady písomnosti, ktorou je správne konanie ovládané, za splnenia toho predpokladu, ţe to vyţaduje povaha veci alebo to ustanovuje osobitný zákon. Ţalovaný v tejto súvislosti konštatoval, ţe správne konanie vedené voči ţalobcovi nespadalo pod reţim osobitného zákona, dikcia ktorého by správnemu orgánu dávala pokyn nariaďovať ústne pojednávanie za účelom náleţitého zistenia skutkového stavu veci. Z gramatického výkladu predmetného ustanovenia je
ţalovaného zrejmé, ţe samotnú povahu prejednávanej veci a z toho vyplývajúcu prípadnú potrebu nariadenia jej ústneho prejednania ponecháva správny poriadok výlučne na zváţení konajúceho orgánu a za týmto účelom ani nezakotvuje ţiadne konkrétne kritériá pre jej posúdenie. Správny orgán v danej veci upustil od nariadenia ústneho pojednávania predovšetkým z toho titulu, ţe z podkladov, ktoré mal tento k dispozícii (a to len a výlučne od ţalobcu), jednoznačne vyplýval záver o spáchaní pokračujúceho správneho deliktu
1 písm. b/ zákona o znalcoch a akékoľvek ústne vyjadrenia ţalobcu prednesené na prípadnom ústnom pojednávaní by jeho právny názor nezmenili a najmä správny orgán mal za to, ţe ani prípadné ďalšie vyjadrenia účastníka konania nijakým spôsobom neprispejú k objasneniu veci, nad rámec zadováţených podkladov rozhodnutia pochádzajúcich zo sféry ţalobcu, s ktorými bol tento navyše náleţite oboznámený. Správny orgán tak
ţalovaného postupoval v súlade so zásadami rýchlosti a bezprieťahovosti konania, hospodárnosti, minimálneho zaťaţovania účastníka konania a legality, ktoré sú zakotvené v správnom poriadku. 4Sţo/145/2015 4 Ţalovaný podotkol, ţe i napriek nenariadeniu ústneho pojednávania vytvoril správny orgán znalcovi ţalobcovi dostatočný priestor na to, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať (vyjadriť sa písomne k podnetom, predkladať, resp. navrhovať vykonávanie dôkazov), čo v konečnom dôsledku znamená, ţe význam zásady aktívnej súčinnosti bol naplnený. Ak by sa ţalovaný (resp. i akýkoľvek iný orgán) mal názorom prezentovaným krajským súdom riadiť, nejestvovalo by vo svojej podstate konanie povahou rovnajúce sa konaniu sankčnému, v ktorom by jestvovala moţnosť príslušného orgánu upustiť od nariadenia ústneho pojednávania.
ţalovaného krajský súd napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. Krajský súd v odôvodnení poukázal výlučne na (prinajmenšom veľmi abstraktné a nekonkrétne) rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky pojednávajúce o princípoch materiálneho právneho štátu, čo povaţoval ţalovaný za nedostatočné. V časti, kde krajský súd vyvodil záver o porušení práva na ústne prejednanie veci z odkazu na zásady správneho trestania, je
ţalovaného napadnuté rozhodnutie nezákonné, vydané v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nezákonnosť rozhodnutia spočíva v danej časti jednak v tom, ţe konajúci súd nerešpektoval § 21 ods. 1 správneho poriadku a jednak, ţe nesprávnosť správnej úvahy ţalovaného vo veci nenariadenia ústneho pojednávania vyvodil krajský súd výhradne z noriem orgánov Rady Európy, konkrétne zo zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č
ţalovaného len nezáväzný nástroj soft law povahy, ktorý má umoţniť členským štátom Rady Európy, aby sa mohli vo svojich právnych poriadkoch inšpirovať, a to osobitne v legislatívnej sfére. Samotná skutočnosť, ţe v priebehu správneho konania vedeného voči ţalobcovi nebolo nariadené ústne pojednávanie, nemohla konajúci súd
ţalovaného viesť k záveru o odňatí jeho procesných práv, a to i z toho dôvodu, ţe ţalobca bol ako účastník správneho konania v zmysle § 33 ods. 1 správneho poriadku oprávnený, resp. v zmysle § 34 ods. 3 správneho poriadku povinný navrhovať dôkazy za účelom preukázania svojich tvrdení a správny orgán rozhodol na základe skutočností, ktoré boli účastníkovi konania v celom 4Sţo/145/2015 5 konaní známe, a teda okruh podkladov rozhodnutia sa nijako nemenil. V uvedenom zmysle je
ţalovaného ţalobná námietka ţalobcu aj kontraproduktívna, keďţe tento na jednej strane nevyuţil nijaké svoje procesné právo navrhovať a dopĺňať dôkazy, právo nazrieť do spisu a podobne, na strane druhej pred druhostupňovým orgánom – teda po tom, čo sa uzavrel okruh podkladov na prvostupňovom správnom orgáne – začal zrejme účelovo ţiadať o ústne pojednávanie, aj keď súčasne a opätovne nedoloţil ani nenavrhol nijaké doplnenie podkladov rozhodnutia. Týmito skutočnosťami sa však krajský súd vôbec nezaoberal. V súvislosti s porušením § 33 ods. 2 správneho poriadku ţalovaný uviedol, ţe z administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, ţe všetky listiny, podania a dôkazné prostriedky tvoriace podklad rozhodnutia vydaného správnym orgánom prvého (a druhého) stupňa mal ţalobca preukázateľne vo svojej dispozícii, tvrdeniu ktorému svedčí tá skutočnosť, ţe sa k nim i relevantným spôsobom vyjadril. Ţalovanému preto nebolo zrejmé, akým spôsobom malo dôjsť z jeho strany k porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku a k upretiu práv ţalobcu v tomto ustanovení zakotvených. Ţalovaný nepovaţoval, predovšetkým s prihliadnutím na § 3 ods. 4, § 23 ods. 1, poslednú vetu § 32 ods. 2 správneho poriadku, za potrebné ţalobcu opätovne vyzývať k vyjadreniu sa k pokladu rozhodnutia, ku ktorému tento zaujal stanovisko uţ skôr, a to viackrát. V tejto súvislosti dal ţalovaný do pozornosti aj § 49 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sţo/112/2010. Záverom dal ţalovaný do pozornosti odvolacieho súdu, ţe ţalobcovi nič nebránilo, aby kedykoľvek v priebehu správneho konania vyuţil svoje právo zakotvené v § 23 ods. 1 správneho poriadku spočívajúce v moţnosti nahliadnuť do spisu, v ktorom sa všetky poklady pre rozhodnutie, ktoré však ţalobca mal preukázateľne k dispozícii, bezpečne nachádzali. III. Ţalobca sa vyjadril k podanému odvolaniu a ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe ţalovaný rozhodol o vyčiarknutí 4Sţo/145/2015 6 zo zoznamu znalcov zaujato, diskriminačne a v rozpore s platnými zákonmi. Ţalobca sa v podanom vyjadrení nevyjadril k odvolacím námietkam ţalovaného, no ţiadal, aby odvolací súd zaujal stanovisko k nasledovným otázkam: - majú sa odborné stanoviská vydávane znalcami pre účely reklamačného konania majú posudzovať
zákona o znalcoch (lex generalis) alebo
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) (lex specialis)? - ak by sa odborné stanoviská vydávane znalcami pre účely reklamačného konania mali posudzovať
zákona o znalcoch, neznamenalo by to diskrimináciu znalcov voči ostatným oprávneným vydávať odborné posúdenia
zákona o ochrane spotrebiteľa? - neznamená poznámka 6 v § 2 písm. n/ zákona o ochrane spotrebiteľa len odkaz na to „kto“ je znalec.
výkladu MS SR znamená tento odkaz to, ţe znalec „musí“ vydávať znalecké úkony aj v reklamačnom konaní
zákona o znalcoch a
tohto zákona výstupy znalca MS SR aj posudzuje - teda všetky odborné posúdenia v reklamačnom konaní musia spĺňať náleţitosti znaleckého posudku. - je MS SR oprávnené posudzovať odborné stanoviská znalcov vydaných
n/ zákona o ochrane spotrebiteľa, keď tento zákon patrí do kompetencie Ministerstva hospodárstva SR? -
akých kritérií musia spĺňať odborné posúdenia náleţitosti znaleckých posudkov alebo náleţitosti vyţadované zákonom o ochrane spotrebiteľa? IV. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu senát najvyššieho súdu zistil, ţe dňa 29.06.2012 bola Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručená sťaţnosť na znalca Ing. J. G. – ţalobcu, v súvislosti s vyhotovením znaleckého úkonu č. 284/2012 zo dňa 20.04.
1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.
1 O.s.p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu.
1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmania napadnutého rozhodnutia.
3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliada len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 zákona o znalcoch, ministerstvo vybavuje sťaţnosti na znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pri výkone znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti okrem sťaţností na ich postup v konaní.
4 zákona o znalcoch, pri vybavovaní sťaţností sa pouţije postup
osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. 4Sţo/145/2015 8
1 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyţaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
1 a 2 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Krajský súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia skôr, ako prejednal hmotnoprávnu stránku prejednávanej veci, skúmal, či v priebehu správneho konania nedošlo k procesnému pochybeniu správnych orgánov. Krajský súd dospel k záveru, ţe správne orgány nepostupovali zákonne, keď vo veci nenariadili ústne pojednávanie a na základe uvedeného zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu s prvostupňovým správnym rozhodnutím. Správne konanie je ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Na rozdiel od súdneho konania, v správnom konaní sa ústne pojednávanie resp. ústne konanie nevyţaduje. Aj napriek uvedenému, inštitút ústneho pojednávania je v správnom poriadku zakotvený. Správny poriadok však rozlišuje obligatórne ústne pojednávanie a fakultatívne ústne pojednávanie. Obligatórne sa ústne pojednávanie nariadi vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Inak správny orgán nariadi ústne pojednávanie iba v prípade, ak si to vyţaduje povaha veci. Nariadenie ústneho pojednávania bez toho, aby si to vyţadovala povaha veci a nebolo dostatočne opodstatnené, najmä v konaniach, kde je spoľahlivo zistený a preukázaný skutkový stav veci môţe byť porušením jednej zo základných zásad správneho konania, a to rýchlosti a hospodárnosti konania, pretoţe správny orgán je povinný v konaní postupovať bez zbytočného zaťaţovania účastníkov. Účastník konania nemá na nariadenie ústneho pojednávania právny nárok, 4Sţo/145/2015 9 ak tak neustanovuje osobitný zákon. V prípade, ţe sa účastník domáha nariadenia ústneho pojednávania a správny orgán mu nevyhovie, je správny orgán povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s týmto návrhom účastníka a prečo nepovaţoval nariadenie ústneho pojednávania za potrebné. Prvostupňový správny orgán v upovedomení o začatí správneho konania zo dňa 14.03.2013 poučil ţalobcu, ţe ústne konanie v prejednávanej veci bude nariadené len v prípade, ak správny orgán bude mať za to, ţe sa tým prispeje k objasneniu veci. Ţalobca vo vyjadrení zo dňa 31.03.2013 uviedol, ţe ţiada predmetné konanie zastaviť a zároveň vyuţíva právo na osobný kontakt s cieľom vykonzultovania moţnosti a stanovenia podmienok preskúmateľnosti znaleckých úkonov pre reklamačné konania. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe k riadnemu objasneniu veci postačuje vykonanie dôkazov, ktoré sú súčasťou správneho spisu, na základe čoho upustil od nariadenia ústneho konania. Ţalovaný mal za to, ţe postup prvostupňového správneho orgánu bol správny, a to s ohľadom na § 21 ods. 1 správneho poriadku, ale aj s ohľadom na to, ţe správny orgán riadne upovedomil znalca o začatí správneho konania a vyzval ho na vyjadrenie sa k veci, čo aj znalec urobil. Podkladom rozhodnutia boli výlučne listinné dôkazy, a to najmä stanoviská vypracované znalcom. K ustáleniu skutkového stavu nebolo nevyhnutné vypočutie znalca, vykonanie svedeckých výpovedí, ako ani obhliadky a rovnako ani zabezpečenie kontraposúdenia znaleckého úkonu, keďţe posudzované znalecké úkony vykazovali zjavné nedostatky. Ţalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, ţe prvostupňový správny orgán mal z pohľadu zabezpečenia podkladov správne za dostatočne preukázané splnenie zákonných podmienok pre vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti za iný správny delikt. Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe ako prvostupňový správny orgán, tak aj ţalovaný vo svojich rozhodnutiach dostatočným spôsobom odôvodnili, prečo v prejednávanej veci nepristúpili k nariadeniu ústneho pojednávania. Nariadenie ústneho pojednávania je v správnom poriadku koncipované len ako moţnosť, nie ako povinnosť správneho orgánu, resp. ústne pojednávanie predstavuje výnimku zo zásady písomnosti, ktorá ovláda správne konanie. 4Sţo/145/2015 10
názoru odvolacieho súdu, správne orgány správne vyhodnotili, ţe v predmetnej veci nie je nutné nariaďovať ústne pojednávanie. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodňoval odkazom na články Ústavy Slovenskej republiky, články Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, judikatúru ESĽP, nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky či Odporúčanie výboru ministrov č. R
názoru odvolacieho súdu nepostupoval vecne správne, keď rozhodnutie ţalovaného zrušil pre procesnú vadu – nenariadenie ústneho pojednávania a nepreskúmal hmotnoprávnu stránku prejednávanej veci.
3 O.s.p., ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom
aţ 221 tohto zákona.
1 písm. f/ a h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd dospel k záveru, ţe prvostupňový súd vec nesprávne posúdil, keď na prejednávanú vec nesprávnym spôsobom aplikoval § 21 ods. 1 správneho poriadku a zároveň odňal účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom, keďţe nepreskúmal hmotnoprávnu stránku prejednávanej veci. Odvolací súd v súvislosti s kvalifikáciou skutku tak, ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, najmä z bodu I. písm. c/ zdôrazňuje, ţe uvedený opis skutku 4Sţo/145/2015 11 nezodpovedá obsahu pripojeného administratívneho spisu, keďţe z jeho obsahu vyplýva, ţe súčasťou preskúmavaných znaleckých úkonov vypracovaných ţalobcom je aj fotografická dokumentácia. Aj s poukazom na uvedené, ako aj na objektívnu lehotu upravenú v § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z., sa prvostupňový súd bude v ďalšom konaní zaoberať i moţnosťou vyuţitia procesného postupu
5 v spojení s § 250i ods. 2 O.s.p. (moderačné oprávnenie súdu). V tejto súvislosti odkazuje najvyšší súd aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 468/2011-9 zo dňa 07.12.2011 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sţ/4/2011 zo dňa 10.03.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.