2 písm. a/ a d/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného – Správu o zistenej nezrovnalosti č. N21201314/S01 zo dňa 12.12.2013 (ďalej aj ako „správa o zistenej nezrovnalosti“) a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný predmetnou správou o zistenej nezrovnalosti oznámil ţalobcovi, ţe je povinný vrátiť poskytnuté finančné prostriedky EÚ a ŠR v hodnote 25% z výdavkov, ktoré boli zo strany RO 4Sţf/56/2015 2 uznané za oprávnené a uhradené na zákazke Nadlimitné verejné obstarávanie na dodanie tovarov pre projekt „Regionálne centrum zhodnocovania BRO v Meste Nemšová“. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, ţe v danom prípade je daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie v tejto veci, nakoľko je nepochybné, ţe napadnutým rozhodnutím ţalovaného – správou o zistenej nezrovnalosti môţe byť ţalobca ukrátený na svojich právach.
názoru krajského súdu teda neobstojí dôvod
d/ O.s.p. na vylúčenie rozhodnutia zo súdneho prieskumu.
krajského súdu je nesporné, ţe zákon č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z.z.“) vo svojich ustanoveniach nijakým spôsobom neustanovuje náleţitosti, resp. predpoklady vyţadujúce sa týmto zákonom v prípade vrátenia finančnej nezrovnalosti. Podrobne však upravuje konanie o ţiadosti o poskytnutie pomoci a podpory, a to v ustanovení §
názoru krajského súdu potrebné analogicky vychádzať z ustanovenia § 14, ktoré upravuje všeobecne celé konanie o ţiadosti o poskytnutie pomoci a podpory.
názoru prvostupňového súdu mal ţalovaný správny orgán rozhodnúť o vrátení predmetného príspevku vo forme rozhodnutia, ktoré by obsahovalo riadne odôvodnenie a najmä moţnosť podať ţalobcovi vo veci opravný prostriedok, v dôsledku ktorého by mal ţalobca moţnosť v rámci odvolacieho konania domáhať sa rozhodnutia o správnosti takéhoto rozhodnutia. Nie je mysliteľné, aby ţalovaný správny orgán rozhodol o vrátení finančnej sumy 235 192,83 € vo forme listu, aj keď ţalovaný tvrdí, ţe Správa o zistenej nezrovnalosti a výzva o vrátenie poskytnutého príspevku má súkromnoprávny charakter a ţalobca sa môţe rozhodnúť, či prostriedky vráti alebo nie. S týmto názorom sa krajský súd nestotoţnil, aj z dôvodu, ţe voči takémuto rozhodnutiu ţalobca nemá moţnosť podať ţiaden opravný prostriedok. Vzhľadom k tomu, ţe tento list – „správa“ neobsahoval riadne odôvodnenie, krajský súd konštatoval, ţe
4Sţf/56/2015 3 § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. ide o ďalší dôvod na jeho zrušenie, keďţe jeho obsah krajský súd povaţoval za nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Správanie ţalovaného správneho orgánu krajský súd vyhodnotil ako protiprávne, a to z dôvodu, ţe ţalovaný správny orgán aplikoval na konanie ustanovenie zákona č. 528/2008 Z.z., konkrétne ustanovenia § 12 ods. 6 keď konštatoval, ţe na konanie o ţiadosti sa nevťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, a preto vo veci vrátenia poskytnutého finančného príspevku rozhodol vo forme listu. II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný včas odvolanie, v ktorom ţiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 31/2014-323 zo dňa 23.04.2015 zrušil a konanie zastavil. Ţalovaný odvolanie odôvodnil tým, ţe rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Krajský súd sa
ţalovaného vôbec nevysporiadal s argumentáciou ţalovaného ohľadom nespôsobilosti správy o zistenej nezrovnalosti byť predmetom súdneho prieskumu.
ţalovaného predmetná správa nie je individuálnym správnym aktom spôsobilým zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov ţalobcu. Krajský súd sa obmedzil len na konštatovanie, ţe ţalobca môţe byť ukrátený na svojich právach, avšak neuviedol, o aké konkrétne práva ide. Vo vzťahu k pochybnosti o spôsobilosti správy o zistenej nezrovnalosti byť predmetom súdneho prieskumu povaţoval ţalovaný za potrebné zdôrazniť jej osobitný charakter v nadväznosti na príslušnú právnu úpravu postupu riadiacich orgánov pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania
528/2008 Z.z..Vrátenie poskytnutého nenávratného finančného príspevku (ďalej aj ako „NFP“) na základe výzvy riadiaceho orgánu je postupom nadväzujúcim na zmluvnú úpravu vzťahov v zmluve o poskytnutí NFP. V prípade nevrátenia poskytnutého NFP alebo jeho časti je riadiaci orgán 4Sţf/56/2015 4 oprávnený obrátiť sa s podnetom na Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako „úrad“). Aţ na základe zistení úradu, ktoré preukazujú porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany prijímateľa, je riadiaci orgán oprávnený viesť správne konanie a vydať rozhodnutie o vrátení poskytnutého NFP alebo jeho časti v zmysle všeobecného predpisu o správnom konaní. Tento postup jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 27a zákona č. 528/2008 Z.z.. V tejto súvislosti ţalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţf/4/2012 zo dňa 29.11.2012. Krajský súd v Bratislave
ţalovaného úplne odignoroval skutočnosť, ţe tak ako poukazoval ţalovaný vo svojich vyjadreniach, predmetom sporu bolo preskúmanie zákonnosti postupu ţalovaného pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktorý je konkrétne a expressis verbis upravený v ustanovení § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. Z ustanovenia § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. vyplýva, ţe riadiaci orgán pri tomto postupe vyzýva prijímateľa na dobrovoľné vrátenie poskytnutého NFP. Povinnosť vrátiť poskytnutý NFP v prípade porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania je pre ţalobcu priamo zakotvená v čl. 11 ods. 1 písm. d/ Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 028/4.2MP/2009 (ďalej aj ako „Zmluva o NFP“). Preto
ţalovaného nie je moţné stotoţniť sa s tvrdením ţalobcu ohľadne porušenia princípu zákonnosti a princípu právnej istoty postupom ţalovaného. Z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. je
ţalovaného zrejmé, ţe ak ţalovaný ako riadiaci orgán ţalobcu iba vyzval na dobrovoľné vrátenie poskytnutého finančného príspevku, nejde o individuálny správny akt orgánu verenej moci v oblasti verejnej správy, ale ide predovšetkým o výkon práv a povinností vyplývajúcich z uzavretej Zmluvy o NFP, ktorý nepodlieha súdnemu prieskumu
piatej časti O.s.p. Iba v prípade, ak by ţalobca dobrovoľne nevrátil NFP na základe výzvy ţalovaného
1 zákona č. 528/2008 Z.z. a Zmluvy o NFP, nasledovala by rozhodovacia činnosť ţalovaného v oblasti verejnej správy
3, resp. ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z.
ţalovaného je nepochybné, ţe pozornosti krajského súdu ušla presná, podrobná a dvojitý výklad nepripúšťajúca právna úprava postupu riadiacich orgánov pri vrátení poskytnutého NFP, nakoľko túto vo svojom rozsudku necitoval a ani sa ňou nijakým 4Sţf/56/2015 5 spôsobom nezaoberal. Zároveň krajský súd postupoval v rozpore s právnymi zásadami pri pouţívaní analógie, ktorá je vo všeobecnosti vo verejnom práve neprípustná. Analógia síce slúţi na vykrývanie medzier v práve, uplatňuje sa však predovšetkým v práve súkromnom, vo verejnom práve iba vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa napr. ustanoveniami o primeranom pouţití iných ustanovení. Je nad všetku pochybnosť zrejmé, ţe ohľadne právnej úpravy predmetu tohto sporu neexistuje ţiadna legislatívna medzera, a uţ vôbec nie výslovný odkaz na primerané pouţitie iných zákonných ustanovení. Preto ţalovaný plne v súlade s princípom ústavnosti a zákonnosti postupoval pri riešení nezrovnalosti v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 528/2008 Z.z. Ţalovaný mal za to, ţe v celom konaní preukazoval, pokiaľ ide procesný postup, ţe konal na základe dojednaní zo Zmluvy o NFP uvedených vyššie a ustanovení § 26, § 27 a § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. Krajský súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, ţe celý postup a konanie ţalovaného pri porušení pravidiel verejného obstarávania je upravený v § 26 aţ § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. a z uvedeného dôvodu pouţitie analógie pre tento prípad je absolútne neprípustné. Ţalovaný opätovne poukázal na postup v prípade zistenia nezrovnalostí a v nadväznosti na to uviedol, ţe nakoľko ţalovaný nemá moţnosť na základe správy o zistenej nezrovnalosti domôcť sa vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov a v prípade nesúhlasu prijímateľa s vrátením poskytnutého príspevku je nevyhnutné, aby prebehol celý proces preverenia zistených nedostatkov aţ po vydanie rozhodnutia, voči ktorému je opravný prostriedok prípustný, ţalobou napadnutá správa sa,
názoru ţalovaného, svojím obsahom nedotýka a nezasahuje do základných ľudských práv a slobôd a jej preskúmanie by z uvedených dôvodov malo byť vylúčené z právomoci všeobecných súdov. V napadnutom rozsudku nie je
ţalovaného jasný dôvod zrušenia správy o zistenej nezrovnalosti, nie je jasné, aký má byť ďalší postup ţalovaného a rozsudok ako taký je nevykonateľný. Krajský súd sa v rozsudku vôbec nevyjadril k podstatným skutočnostiam a argumentom ţalovaného a rozhodol na základe (nepodloţených) právnych konštrukcií, ktoré nedostatočne odôvodnil. 4Sţf/56/2015 6 III. Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 31/2014-323 zo dňa 23.04.2015 potvrdil nakoľko povaţuje rozsudok krajského súdu za správny po vecnej i formálnej stránke, spĺňajúci všetky zákonné náleţitosti v zmysle § 157 O.s.p. Odôvodnenie rozsudku je zrozumiteľné, komplexné a dostatočne presvedčivé vo vzťahu k vykonateľnosti výroku rozhodnutia. Ţalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Ţalobca mal za to, ţe napadnutým rozhodnutím ţalovaného – správou o zistenej nezrovnalosti bol ţalobca dotknutý na svojich právach, nakoľko predmetné rozhodnutie mu ukladá povinnosť zaplatiť 25% korekciu z hodnoty druhej časti zákazky – dodávka technologických zariadení (813 590,- € bez DPH), teda štvrtinu výdavkov, ktoré boli zo strany riadiaceho orgánu (ţalovaného) pôvodne uznané za oprávnené a uhradené. Postup ţalovaného pri vydaní správy o nezrovnalosti vychádzal z nesprávneho záveru ţalovaného o existencii nezrovnalosti, ktorého sa dopustil pri vyhodnocovaní skutkového stavu a následne na ňom zaloţil ţalobou napadnuté rozhodnutie. Konanie ţalobcu nemoţno klasifikovať ako nezrovnalosť, preto neexistuje ţiaden legitímny dôvod na aplikáciu postupu ţalobcu, ktorým uloţil ţalovanému povinnosť vrátiť časť poskytnutej NFP v zmysle Zmluvy o NFP a zákona č. 528/2008 Z.z. Ţalovaný v odôvodnení podaného odvolania vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným stavia do pozície zmluvného (obchodnoprávneho) vzťahu zaloţeného Zmluvou o NFP a uloţenie povinnosti vrátiť časť finančných prostriedkov poskytnutých ako NFP povaţuje za výkon práva poskytovateľa zo zmluvy s prijímateľom. Postavenie subjektov zmluvných vzťahov ako vzťahov súkromnoprávnej povahy je zaloţené na zásade rovnosti oboch zmluvných strán. V danom prípade však
ţalobcu nemoţno hovoriť o rovnosti účastníkov Zmluvy o NFP. Ţalobca nemal moţnosť prezentovať akékoľvek výhrady a rokovať o úprave textácie zmluvy, ktorá mu bola predloţená zo strany ţalovaného. Ţalobca mal za to, ţe pokiaľ by sa jednalo o rovnoprávny zmluvný vzťah, ţalobca a ani ţiaden iný subjekt na strane prijímateľa by nesúhlasil s ustanovením, ktoré dáva poskytovateľovi právo kedykoľvek po poskytnutí a vyčerpaní finančných prostriedkov poţiadať o ich vrátenie bez riadneho zdôvodnenia, resp. na základe vykonštruovaných porušení podmienok poskytnutia pomoci, ktoré navyše mali existovať uţ v čase poskytnutia finančných prostriedkov a v tomto 4Sţf/56/2015 7 čase boli, resp. mali byť poskytovateľovi známe, nakoľko poskytovateľ celú dokumentáciu z verejného obstarávania mal vopred k dispozícii a jej obsah pred schválením ţiadosti kontroloval. V súvislosti s princípom právnej istoty ţalobca uviedol, ţe pomoc, ktorej nenávratnosť je podmienená bezbrehou svojvôľou poskytovateľa, ktorý kedykoľvek a bez náleţitého odôvodnenia má právo poţiadať o vrátenie NFP, nie je skutočnou pomocou pre mestá a obce, ktoré vo väčšine prípadov hospodária s finančnými ťaţkosťami, a realizáciu nákladných projektov podporovaných z prostriedkov EU v rámci OP ZP by si bez prostriedkov NFP nemohli vôbec dovoliť. Ţalobca mal za to, ţe pre vydanie ţalobou napadnutého rozhodnutia absentuje relevantná právna úprava, ktorá by umoţnila zásah správneho orgánu do práv a právom chránených záujmov prijímateľov v danom rozsahu. Vypracovanie rozhodnutia na základe formulára schváleného Európskou komisiou a vládou Slovenskej republiky nepovaţuje ţalobca za dostatočne právne regulovanú formu rozhodnutia s ústavou poţadovanou právnou silou. Vzhľadom na absenciu relevantnej právnej úpravy mal ţalobca za to, ţe v danom prípade je potrebné aplikovať rozhodovanie
analógie. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd
2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v medziach podaného odvolania, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.). Z obsahu pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe dňa 14.12.2009 bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 028/4.2MP/2009 medzi Ministerstvom ţivotného prostredia Slovenskej republiky ako poskytovateľom a ţalobcom ako prijímateľom, ktorá bola priebeţne doplnená niekoľkými dodatkami (ďalej len „zmluva“). Predmetom tejto zmluvy je úprava zmluvných podmienok, práv a povinností pri poskytovaní nenávratného finančného príspevku ţalobcovi na realizáciu aktivít projektu „Regionálne centrum zhodnocovania BRO v Meste Nemšová“. 4Sţf/56/2015 8 Následne ţalobca vyhlásil verejné obstarávanie uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku EÚ/S S132 zo dňa 10.07.2010 pod sp.zn. 202355-2010-SK. Dňa 08.07.2010 bola vo Vestníku verejného obstarávania Slovenskej republiky č. 129/2010 pod sp. zn. 04487 - MSP vyhlásená verejná súťaţ
4 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní na predmet zákazky: „Regionálne centrum zhodnocovania BRO v Meste Nemšová“, druh zákazky: Práce. Lehota na predkladanie ponúk alebo ţiadostí o účasť bola určená do 04.08.2010 do 10:00 hod. V rámci oznámenia verejného obstarávania bola zákazka rozdelená na dve časti, a to na
1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
p., súdy nepreskúmavajú
18 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len zákon o pomoci a podpore“), v znení účinnom od 1. apríla 2012, rozhodnutia vydané v konaní
tejto časti zákona nie sú preskúmateľné súdom. Odvolací súd skôr, ako podrobil prejednávanú vec meritórnemu prieskumu, zisťoval, či v prejednávanom prípade je daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Správne súdnictvo je zaloţené na princípe generálnej klauzuly, ktorá je formulovaná tak, ţe súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 248 O.s.p.. Predmetné ustanovenie v písmene a/ aţ c/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. V písmene d/ Občiansky súdny poriadok odkazuje na osobitné zákony, ktoré vylučujú právomoc správnych súdov na preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy. V prejednávanej veci uzatvoril ţalobca zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Ministerstvom ţivotného prostredia Slovenskej republiky, a to
ods. 1 zákona o pomoci a podpore. Na základe uvedenej zmluvy boli ţalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na účel uvedený v predmetnej zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania. Následne ministerstvo ţivotného prostredia vykonalo administratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa vykonalo na v nadväznosti na uzatvorenú zmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o pomoci a podpore. V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli ţalobcovi oznámené formou Správy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej časti. Predmetnú správu je moţné povaţovať
názoru senátu najvyššieho súdu 4Sţf/56/2015 11 za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbeţnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona. Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd konštatuje, ţe v prejednávanej veci sa jedná o konanie
druhej časti zákona o pomoci a podpore, keďţe predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie prostriedkov z kohézneho fondu, prioritne poskytnutých na účely odpadového hospodárstva. Z citovaného ustanovenia § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní
druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenie ešte podporne odkazuje na § 248 písm. d/ O.s.p. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie nespadá do právomoci súdov, nie je preskúmateľné súdom. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého, kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Na základe uvedeného krajský súd vyvodil, ţe napadnutým rozhodnutím bol ţalobca ukrátený na svojich právach Najvyšší súd sa nestotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe právo ţalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie patrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv a slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských slobôd. Odvolací súd má za to, ţe v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré by korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha ţalobca. Prejednávanú vec teda nemoţno posudzovať
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa ţaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom, ak ţalobca neodstránil vady ţaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu ţaloby, alebo ak ţalobca nie je zastúpený 4Sţf/56/2015 12
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
1 písm. a/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. V súlade s citovanými ustanoveniami i vyššie uvedenými úvahami došiel najvyšší súd k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné
a/ O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. zrušiť a konanie
2 v spojení s § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol
1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 8. júna 2016 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.