Obsah (6)

§ 238§ 153§ 62§ 237§ 101§ 243b

Najvyšší súd 5 Cdo 122/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky L. K., bývajúcej v S., proti odporcovi Ing. J. K., bývajúcemu v B., o

potvrdenia z jeho sluţobného úradu mal príjem priemerne mesačne 15 836,25 Sk. Má 3 synov, z ktorých jeden je uţ plnoletý a bol prijatý na vysokoškolské štúdium. Ostatní dvaja synovia odporcu sú vo veku 17 a 14 rokov. Manţelka odporcu je podnikateľka. Po spriemerovaní jej príjem mesačne predstavuje 9 100,- Sk. Uzavrel, ţe je potrebné vyţivovaciu povinnosť určenú v prospech navrhovateľky predchádzajúcim rozhodnutím zvýšiť na sumu 2 700,-- Sk od

1. augusta
2. Vysokoškolské štúdium znamená reálne zvýšené náklady vo všetkých oblastiach študentského ţivota, a to aj pri vynaloţení maximálnej miery skromnosti a zníţení potrieb. Na druhej strane poznamenal, ţe pokiaľ navrhovateľka sa rozhodla študovať aj na druhej vysokej škole, ktorá je navyše školou súkromnou, musí si byť aj sama vedomá nutnosti obstarať si finančné prostriedky na štúdium vlastnou iniciatívou. Preto priznal navrhovateľke výţivné od podania návrhu vo výške 2 700,-- Sk a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Nedoplatok na výţivnom, ktorý vyčíslil na 1 314,47 €, umoţnil odporcovi splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Umoţnenie splácania dlţného nedoplatku podmienil, ţe odporca má aktuálnu vyţivovaciu povinnosť voči trom deťom z terajšieho manţelstva a navyše ku dňu rozhodovania vo veci ešte nebol úplne splatený ani nedoplatok výţivného vzniknutý v dôsledku posledného rozhodovania súdu o zvýšení výţivného. Z týchto dôvodov zamietol aj protinávrh odporcu na zníţenie výţivného a na určenie vyţivovacej povinnosti do veku 25 rokov navrhovateľky. Výrok o nepriznaní náhrady trov konania súd prvého stupňa odôvodnil tým, ţe trovy účastníkom nevznikli, ani si ich neuplatnili. Krajský súd v Prešove (odvolací súd) rozsudkom zo
3. decembra 2009 sp. zn. 14 Co 63/2009 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výţivného tak, ţe vyţivovaciu povinnosť odporcu pre navrhovateľku určenú rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. P 151/1989-389 z
4. mája 2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 CoP 2/2003 z
5. septembra 2003 za čas od
6. augusta 2007 5 Cdo 122/2010 3 do
7. septembra 2009 zvýšil zo sumy 900,-- Sk na sumu 70 € mesačne. Nedoplatok na zvýšenom výţivnom za uvedené obdobie vo výške 1 008,07 € uloţil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v splátkach po 30 € mesačne počnúc mesiacom január 2010 aţ do zaplatenia, vţdy najneskôr do 15-teho dňa v mesiaci pod následkom straty výhod splátok. Potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na zvýšenie výţivného za obdobie od
8. augusta 2007 do
9. septembra 2009 zamietnutý, ako aj vo výroku, ktorým bol vzájomný návrh odporcu na zníţenie výţivného za toto obdobie zamietnutý. Zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými bolo rozhodnuté o zvýšení výţivného za čas od
10. októbra 2009 do budúcna i vo výroku, ktorý bol zamietnutý protinávrh odporcu na zníţenie a zrušenie výţivného od
11. októbra 2009 do budúcna a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a konania ktoré mu predchádzalo, po zopakovaní dokazovania výsluchom odporcu, oboznámením spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. P 151/89, oboznámení správy K. z
12. februára 2008 a zo
13. novembra 2008 a správy B. n.o. z
14. apríla 2009 dospel k záveru, ţe je potrebné čiastočne rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť, čiastočne potvrdiť a čiastočne zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Konštatoval, ţe pomery účastníkov oproti stavu, ktorý bol v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výţivnom odôvodňujú zmenu rozhodnutia o výţivnom. Dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa správne uzavrel, ţe od
15. augusta 2007 je moţné zmeniť predchádzajúce rozhodnutie, ktorým bola určovaná vyţivovacia povinnosť pre navrhovateľku zo strany odporcu. Na rozdiel od súdu prvého stupňa uviedol, ţe odôvodneným potrebám navrhovateľky a moţnostiam a schopnostiam odporcu z jeho preukázateľne zisteného príjmu v rozhodnom období, ktorý predstavoval sumu od 15 800,-- Sk do 17 000,-- Sk pri vyţivovacích povinnostiach k ešte trom nezaopatreným deťom, zodpovedá v období od
16. augusta 2007 do
17. septembra 2009 suma vo výške 70 € mesačne. Rozsah vyţivovacej povinnosti presahujúcu túto sumu by nezodpovedal moţnostiam a schopnostiam povinného, a preto rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe rozhodol o zvýšení výţivného na 70 € mesačne a rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti presahujúcej sumu 70 € zamietol. Z dôvodu, ţe uţ súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky nad sumu 2 700,-- Sk mesačne, v tejto časti hodnotil rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. za obdobie od
18. augusta 2007 do
19. septembra 2009 potvrdil. Zároveň s poukazom na skutočnosti, ktoré majú vplyv na určovanie výšky výţivného a na trvanie vyţivovacej povinnosti potvrdil aj výrok, ktorým bol zamietnutý návrh odporcu na zníţenie výţivného za 5 Cdo 122/2010 4 obdobie od
20. augusta 2007 do
21. septembra
22. Povaţoval však za dôleţité objasniť skutočnosť, či navrhovateľka ukončila štúdium na K. v októbri 2009 ako to tvrdil odporca v odvolacom konaní, v akom odbore ukončila štúdium, aké mala moţnosti sa zamestnať vo vyštudovanom odbore, či vyvíjala aktivity, aby sa zamestnala, či a ako boli ovplyvnené jej schopnosti uspokojovať jej ţivotné potreby ukončením štúdia. Preto rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení výţivného za čas od
23. októbra 2009 do budúcna a vo výroku, ktorým bol zamietnutý protinávrh odporcu na zvýšenie a zrušenie vyţivovacej povinnosti od
24. októbra 2009 do budúcna a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka, ktorého prípustnosť odôvodnila tým, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). V dovolaní namietala predovšetkým postup odvolacieho súdu, ktorý napriek jej ospravedlneniu sa z pojednávania nariadeného na
25. decembra 2009 z dôvodu študijných povinností (termín zápočtu z predmetu súdne lekárstvo) a poţiadavke o vytýčenie nového termínu pojednávania predmetné pojednávanie vykonal, čím jej odňal moţnosť konať pred súdom. V dôvodoch dovolania ďalej namietala, ţe odvolací súd nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil v celom rozsahu a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti zvýšenia výţivného od
26. októbra 2009 do budúcna, nedoplatku na výţivnom za obdobie od
27. augusta do
28. mája 2009 a zaviazal odporcu platiť polovicu školného od školského roku 2007/2008 do skončenia magisterského štúdia. Odporca navrhol dovolanie navrhovateľky ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).

ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 5 Cdo 122/2010 5 V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

§ 238ods.

1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

§ 238ods.

3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4. V zmysle § 238 ods. 4 O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudkov o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo osvojení. Vzhľadom k hore uvedenému, dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie proti rozsudku, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci upravenej zákonom o rodine (zvýšenie výţivného na plnoleté dieťaťa

§ 62a nasl.

zákona č. 36/2005 Z.z. v platnom znení) nie je prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku

§ 238

O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné

§ 237O.s.p.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). 5 Cdo 122/2010 6 So zreteľom na navrhovateľkou tvrdený dôvod dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.

čl. 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestanným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva 5 Cdo 122/2010 7 je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II ÚS 85/06). Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, ţe ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§115 ods. 2 O.s.p.). Je potom na účastníkovi, či svoje právo vyuţije, ale nie. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom kaţdého účastníka konania a to v kaţdom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p. určuje len jednu výnimku z toho práva účastníka, za ktorej sa môţe vec prejednať i v jeho neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie pojednávania.

§ 101ods.

2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Ţiadosť o odročenie pojednávania je podloţená dôleţitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumoţňujú sa na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne sú váţne (dôleţité, ospravedlniteľné), ako z hľadísk objektívnych i subjektívnych. Súd má pritom zváţiť závaţnosť dôvodov na odročenie pojednávania. V kaţdom prípade musí mať na zreteli práva účastníkov konania, ku ktorým nepochybne patrí právo na prejednanie veci v ich prítomnosti (prítomnosti ich právnych zástupcov). Z obsahu spisu

dovolacieho súdu vyplýva, ţe navrhovateľka svoju neprítomnosť na odvolacom pojednávaní odôvodnila stanoveným termínom pre zápočet 5 Cdo 122/2010 8 z predmetu súdne lekárstvo, ktorý jej bol oznámený dva dni predtým a ktorý bol jediným termínom, ktorého bolo nevyhnutné sa ho zúčastniť. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd skonštatoval, ţe dôleţitosť dôvodu, pre ktorý účastník konania ţiada o odročenie pojednávania, musí súd posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti, pričom je potrebné prihliadať aj na to, aké prekáţky bránili účastníkovi v účasti na predtým nariadených pojednávaniach a v neposlednom rade aj na to, či tvrdenú prekáţku včas účastník preukázal. V prejednávanej veci ako dôvod, pre ktorý neodročil pojednávanie napriek ţiadosti navrhovateľky uviedol, ţe navrhovateľka nepreukázala súdu ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý ţiadala o odročenie pojednávania. Postup odvolacieho súdu pri neakceptovaní ospravedlnenia navrhovateľky z účasti na pojednávaní a nevyhovení jej ţiadosti o odročenie pojednávania vzhľadom na nepreloţenie potvrdenia o termíne skúšky sa javí dovolaciemu príliš formalisticky. Účelom právnej úpravy týkajúcej sa formalít a podmienok konania, ktoré musia byť dodrţané, je zaistiť riadny chod spravodlivosti a najmä rešpektovaní právnej istoty, ktorá je jedným zo základných prvkov výsadného postavenia práva. Uplatnené obmedzenia a výklad však nesmú obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom, alebo v takej miere, ţe by uvedené právo bolo zasiahnuté v samej svojej podstate. Aj keď právo podlieha zákonným podmienkam, súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu.

názoru dovolacieho súdu postupoval odvolací súd príliš formalisticky, keď pokračoval v konaní z dôvodu, ţe navrhovateľka nepreukázala dôleţitý dôvod na odročenie pojednávania, čím znemoţnil navrhovateľke právo na spravodlivý proces. Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania, je tieţ princíp rovnosti zbraní, ktorý okrem iného vyţaduje, aby kaţdý účastník mal primeranú moţnosť predloţiť svoje návrhy za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie neţ podmienky, za ktorých touto moţnosťou disponuje druhý účastník (viď rozsudky ESĽP Ankerl v. Švajšiarsko, 1996 – V, s. 1567, Helle v. Fínsko, 1997 – VIII, s. 2928 a pod.). Odvolací súd na svojom pojednávaní dňa 17. decembra 2009, na ktorom vo veci rozhodol a vyhlásil dovolaním napadnutý rozsudok, vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, ktoré skutočnosti uviedol i v odôvodnení svojho rozhodnutia. 5 Cdo 122/2010 9 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, ţe navrhovateľke bola odňatá moţnosť pred odvolacím súdom konať tým, ţe vo veci prebehlo pojednávanie bez jej účasti i keď k uvedenému postupu neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., čím súd neumoţnil navrhovateľke zúčastniť sa vykonania dokazovania a vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Týmto postupom zaťaţil konanie vadou

§ 237písm.

f/ O.s p. Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade

§ 237písm.

f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami navrhovateľky uvedenými v dovolaní. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

§ 243bods.

1, 4 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 21. júla 2010 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská