1 cit. zákona je s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome nerozlučne spojené aj vlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku. Správca konkurznej podstaty zabudol odpredať priľahlú zeleň na F. o celkovej výmere 1591 m2, pričom jeho povinnosťou bolo odpredať tieto nehnuteľnosti vlastníkom bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome č. X., avšak tieto nehnuteľnosti odpredal inej osobe, ţalovanej 2/. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., úspechom v konaní a vznikom trov na právnom zastúpení. Krajský súd v Košiciach v poradí tretím rozsudkom zo
2 O.s.p. a je neudrţateľný. Uviedol, ţe existenciu naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení odôvodňoval aj tým, ţe práve rozhodnutím v tomto konaní sa v budúcností zabráni vzniku ďalších sporov ohľadom uţívania priľahlých pozemkov a v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k predmetným priľahlým pozemkom na ţalovanú 2/ vznikol u vlastníkov bytov stav neistoty, obmedzovania a ohrozenia ich práv súvisiacich s uţívaním bytov, pričom neexistuje iný zákonný spôsob umoţniť vlastníkom bytov nadobudnúť spoluvlastníctvo k priľahlým pozemkom, ako určiť neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe čoho by sa vlastníkom priľahlých pozemkov opäť stal ţalovaný 1/, keďţe iba on ako bývalý vlastník bytového domu má povinnosť
1 zákona o vlastníctve bytov previesť priľahlé pozemky bytového domu do vlastníctva vlastníkov bytov, a takúto povinnosť nemá ţalovaná 2/. Uviedol, ţe určovacia ţaloba v tomto prípade má opodstatnenie, pretoţe na jej základe je moţné eliminovať stav ohrozenia, resp. porušenia práva. Má za to, ţe v konaní preukázal naliehavý právny záujem na poţadovanom určení a teda odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k opačnému názoru. V ďalších dôvodoch svojho obsiahleho dovolania podrobne rozobral skutkový a právny stav predovšetkým s poukazom na ustanovenia § 23 ods. 1 a § 27 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a tieţ nesprávny postup v konkurznom konaní vo vzťahu k priľahlému pozemku. Ţiadal priznať mu náhradu trov konania v sume 1.655,07 eur. Ţalovaný 1/ sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril. Ţalovaná 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je správne a riadne odôvodnené, čím nie sú naplnené ţalobcom uvedené dovolacie dôvody. Na strane ţalobcu neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, naviac ţalobca nie je ani aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu, pretoţe nebol účastníkom predmetnej kúpnej zmluvy a neboli nimi ani jeho právni predchodcovia. Podľa názoru ţalovanej 2/ ţalobca nesprávne vykladá ustanovenie § 27 ods. 3 v spojitosti 5 4 Cdo 742/2015 s § 23 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z ktorých jednoznačne vyplýva, ţe len vlastníci domov, a nie vlastníci bytov alebo nebytových priestorov, sú oprávnení, nie povinní podať návrh na príslušný súd na splnenie povinností vyplývajúcich z prvej vety ustanovenia § 27 ods. 3 uvedeného zákona. Preto ani z tohto dôvodu ţalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Zároveň poukázala na to, ţe v Obchodnom vestníku bolo
O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť, alebo prerušiť, alebo či môţe v ňom pokračovať (§ 107 ods. 1 O.s.p.). Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví (§ 107 ods. 4 O.s.p.). Keďţe v konaní bolo preukázané, ţe ţalovaný 1/ v priebehu dovolacieho konania stratil spôsobilosť byť účastníčkou konania, z uvedených dôvodov musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) postupovať podľa § 243c O.s.p. v spojení s § 107 ods. 4 O.s.p.,
ktorého ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. Aplikujúc uvedené zákonné ustanovenia preto dovolacie konanie voči ţalovanému 1/ zastavil. Najvyšší súd Slovenskej republiky následne ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné. Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p., dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. 7 4 Cdo 742/2015 V prejednávanej veci dovolanie ţalobcu smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej a preto je procesne prípustné.
2 O.s.p., môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 ods. 1 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p., zaoberal sa najskôr dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Ţalobca procesné vady konania
1 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Ţalobca tvrdí, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu
1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [
majú účastníci 8 4 Cdo 742/2015 v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – por. napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania
1 písm. f/ O.s.p. namieta porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces (výslovne čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru). Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných 9 4 Cdo 742/2015 dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Dovolateľ uviedol, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať v dôsledku toho, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo 3. decembra 2015 Stanovisko, ktorého právna veta uvádza, ţe ,,Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania
2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“
1 O.s.p. preto dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní nedošlo k inej procesnej vade konania. Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. O procesnú vadu konania
2 písm. b/ O.s.p. ide tieţ v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
2 O.s.p. v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. je aj odvolací súd povinný uviesť v rozsudku dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých zaloţil svoje rozhodnutie. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (por. III. ÚS 328/05). Pokiaľ odôvodnenie rozhodnutia súdu také vysvetlenie neobsahuje, ide o rozhodnutie nepreskúmateľné (por. R X./1998). V danom prípade odvolací súd nevyhovel ţalobe, ktorou sa ţalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa priľahlých pozemkov zapísaných na LV č. X., kat. úz. S., obec K.K., okres K.K.., uzatvorenej medzi ţalobcom 1/ - správcom konkurznej podstaty úpadcu V. K. a ţalovanou 2/. Odvolací súd teda – na rozdiel od súdu prvého stupňa – 10 4 Cdo 742/2015 zastával názor, ţe ţalobca neosvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu na tomto určení. V súlade s § 211 ods. 2 a § 157 ods. 2 O.s.p. odvolací súd uviedol, akými úvahami sa pri tom riadil a ktoré okolnosti zohľadnil a vysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, ţe právne postavenie ţalobcu sa nezmení ani v prípade vyhovenia ţalobe. Dovolací súd sa nestotoţňuje s námietkou dovolateľa, ţe odvolací súd v danom prípade náleţite nevysvetlil, v čom spočíva naliehavý právny záujem ţalobcu na ním poţadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.), konkrétne čím sa v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok uplatnený ţalobou, zlepší právne postavenie ţalobcu (a v čom sa odstráni vzájomná spornosť tohto vzťahu), ak súd vyhovie ţalobe o určenie, ţe kúpna zmluva sporných pozemkov je neplatná. Odvolací súd uviedol, ţe neplatnosti právneho úkonu sa môţe dovolávať len ten, kto je aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu, t.j. ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Uviedol, ţe ţalobca nebol účastníkom predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi ţalovanými
citovaných zákonných ustanovení. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k názoru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalobcov. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Námietka ţalobcu, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tak nebola dôvodná. Ţalobca v dovolaní namieta tieţ nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v uplatnenom nároku (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 12 4 Cdo 742/2015
návrhom na začatie konania (ţalobou) moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manţelstva, o určení, či tu manţelstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Za určovací návrh
c/ O.s.p. povaţuje súdna prax aj (v prejednávanej veci podaný) návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto určovacieho návrhu, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany ţalobcovho práva, či sa ním môţe dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Určovací návrh je spravidla prípustný pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci návrhu môţe privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, ţe ak právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu (len) predbeţnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbeţnej otázky. Stav ohrozenia práva ţalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa samotným vyriešením tejto (iba predbeţnej) otázky definitívne neodstráni; ţelaný stav sa dosiahne aţ určením, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo (povinnosť). Uţ v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 91/2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, ţe nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôţe obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“. Procesná povinnosť preukázať, ţe v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťaţuje toho, kto sa tohto určenia domáha (ţalobcu). Pokiaľ chce ţalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, ţe práve podaná ţaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši 13 4 Cdo 742/2015 (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). V preskúmavanej veci ţalobca odôvodňoval svoj naliehavý právny záujem na ňom poţadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy (§ 80 písm. c/ O.s.p.) tým, ţe ţalovaná 2/ nebola oprávnenou osobou, na ktorú malo prejsť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a potrebou umoţniť vlastníkom bytov nadobudnúť spoluvlastníctvo k priľahlým pozemkom od ţalovaného 1/, eliminovať stav ohrozenia, resp. porušenia práva, ku ktorému nie je moţné dospieť inak. Z pohľadu dovolacieho súdu z týchto vysvetlení vyplýva, ţe právo ţalobcu aj podľa neho samého porušené uţ bolo a v konečnom dôsledku mu išlo o dosiahnutie zmeny stavu vyvolaného konkurzným konaním, v rámci ktorého došlo so súhlasom súdu a za podmienok určených schôdzou konkurzných veriteľov k predaju časti nehnuteľného majetku úpadcu V. K., vedeného na LV č. X., kat. úz. S., obec K.K., patriaceho do jeho konkurznej podstaty, ţalovanej 2/. Určenie neplatnosti kúpnej zmluvy poţadované ţalobcom zreteľne nebolo povaţované za definitívny cieľ, ale len za medzistupeň v procese odstránenia vlastníctva ţalovanej 2/ k predmetným nehnuteľnostiam a jeho navrátenia ţalovanému 1/. Za tejto situácie podľa názoru dovolacieho súdu bol správny záver odvolacieho súdu, ţe ţalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Aj podľa názoru dovolacieho súdu sa poţadovaným určením v porovnaní s existujúcim stavom v čase rozhodovania odvolacím súdom právne postavenie ţalobcu nezlepšovalo, uspokojivo sa neodstraňovala neistota v tom čase daného právneho vzťahu, keď k porušeniu práva uţ došlo a so zreteľom na správanie sa ţalovaného 1/ bolo dôvodné predpokladať potrebu začať mnoţstvo ďalších konaní (všetkých vlastníkov bytov) o nadobudnutie (spolu)vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam (priľahlých pozemkov). Ako správne konštatoval odvolací súd, ani vyhovením ţalobe by sa právne postavenie ţalobcu nezmenilo, pričom dovolací súd na tomto mieste musí zdôrazniť, ţe za súčasného stavu (po zániku jedného účastníka zmluvného vzťahu), aj v prípade právoplatného, ţalobe vyhovujúceho rozsudku o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, by v katastri nehnuteľností nebolo moţné vyznačiť stav pred týmto právnym úkonom (vlastníctvo úpadcu) a to z dôvodu, pre ktorý bolo potrebné zastaviť dovolacie konanie vo vzťahu k ţalovanému 1/, keď konkurz na majetok 14 4 Cdo 742/2015 úpadcu bol zrušený a z obchodného registra Okresného súdu Košice I boli V. vymazané 10. decembra 2015 ex offo. Z uvedeného vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu bol z hľadiska uplatnených dovolacích dôvodov správny aj v čase jeho vyhlásenia. Pretoţe nebolo zistené, ţe by rozsudok odvolacieho súdu bol postihnutý vadou uvedenou v § 237 ods. 1 O.s.p., alebo tzv. inou vadou konania
2 písm. b/ O.s.p., ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a rozsudok nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej 2/ vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaná 2/ podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania a tieto aj vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju zastupoval aj pred súdmi niţších stupňov) za 1 úkon právnej sluţby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu zo
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.