Najvyšší súd 5 Cdo 126/2009 Slovenskej republiky R o z s u d o k V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Górásza a členov senátu JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Ivana Machynika, v právnej veci ţalobcov: 1/ V. N. a 2/ Ing. arch. K. N., obidvaja bytom V., v dovolacom konaní zastúpení JUDr. M. V., advokátom Advokátskej kancelárie V. M. &.. so sídlom v B., proti ţalovanej: S., za ktorú koná M., o zaplatenie 20 567,54 € s príslušenstvom, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 17 C 206/2004, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- novembra 2008 sp.zn. 2 Co 27/08, takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a. Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou na súde
- decembra 2004 ţalobcovia sa domáhali splnenia povinnosti ţalovanou nahradiť im škodu 619 618,-- Sk, spolu s 8 %-ným úrokom z omeškania, ktorá im vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov polície pri pátraní po ich motorovom vozidle, ktoré bolo odcudzené X.. Za nesprávny úradný postup majúci za následok vznik škody povaţovali ţalobcovia nečinnosť orgánov Policajného zboru pri vyšetrovaní nimi oznámeného trestného činu neoprávneného pouţívania cudzieho motorového vozidla. Nebyť tejto nečinnosti by na motorovom vozidle nevznikla škoda v ţalovanom rozsahu. Okresný súd Bratislava II (súd prvého stupňa) rozsudkom z
- októbra 2007 č.k. 17 C 206/2004-109 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcom spoločne a nerozdielne 5 Cdo 126/2009 2 sumu 549 065,-- Sk spolu s 8 %-ným úrokom z omeškania od
- septembra 2004 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 61 638,-- Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobu vo zvyšku zamietol. Dospel k záveru, ţe ţalovaná zodpovedá za škodu vzniknutú ţalobcom podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v rozsahu ustálenom znalcom. Vychádzal z toho, ţe v konaní bol preukázaný vznik všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti ţalovanej. Porušenie právnej povinnosti orgánmi polície videl v nerešpektovaní ustanovení zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, najmä jeho ustanovení o úlohách Policajného zboru a povinnostiach policajta. Dospel k záveru, ţe orgány polície boli pri prešetrovaní oznámení ţalobcov a matky ţalobkyne 2/ nečinné. Podľa súdu prvého stupňa je daná aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti orgánmi Policajného zboru a vznikom škody. Táto príčinná súvislosť „spočíva práve v nečinnosti“ polície, ktorá od roku 2003 nevykonala v podstate ţiadne úkony. Vyšetrovanie trvalo neúmerne dlho v dôsledku čoho došlo k znehodnoteniu motorového vozidla ţalobcov. Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) rozsudkom z
- novembra 2008 sp.zn. 2 Co 27/08 na odvolanie ţalovanej zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe v predmetnej právnej veci nemoţno ustáliť splnenie podmienok vzniku zodpovednosti ţalovanej za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Podľa odvolacieho súdu ţalobcovia nepreukázali, akým konkrétnym nesprávnym úradným postupom im škoda vznikla. Nepreukázali „akým konkrétnym konaním, resp. nekonaním, došlo k porušeniu procesných noriem, čo konkrétne mal urobiť vyšetrovací orgán, aké rozhodnutie vydať, ktorý jeho konkrétny postup bol nesprávny a mal byť príčinou vzniku škody, či došlo o nečinnosť, opomenutie a aké, pretoţe podmienkou objektívnej zodpovednosti je skutočnosť, ţe škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci.“ Škoda, ktorá vznikla na motorovom vozidle ţalobcov, bola spôsobená jeho odcudzením; nebolo preukázané, ţe škoda vznikla zavinením vyšetrovacieho orgánu a pri výkone verejnej moci. Podľa odvolacieho súdu nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním vyšetrovacieho orgánu a vznikom škody. Rozsudok odvolacieho súdu ţalobcovia napadli dovolaním. Navrhli napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa bude potvrdené a ţalovanej bude uloţená povinnosť zaplatiť im náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnili tým, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napadnutý rozsudok spočíva aj na nesprávnom právnom 5 Cdo 126/2009 3 posúdení veci (dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.). Uviedli, ţe odvolací súd, keďţe dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. sám nezopakoval, bol podľa ustanovenia § 213 ods. 1 O.s.p. viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa, podľa ktorého bolo preukázané splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom. Podľa ţalobcov odvolací súd ani riadne neodôvodnil svoj záver, ţe ţalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o ich tvrdení, ţe príčinou vzniku škody bol nesprávny úradný postup vyšetrovacieho orgánu a ţe nepreukázali príčinnú súvislosť medzi konaním vyšetrovacieho orgánu a vznikom škody. Odvolací súd sa ani riadne neoboznámil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, ním vykonané dôkazy riadne nevyhodnotil. Mali za to, ţe nimi produkovanými dôkazmi, ktoré znova označili v dovolaní, preukázali splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobcov zamietnuť a „potvrdiť“ ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Uviedla, ţe sa plne stotoţňuje s napadnutým rozhodnutím. Tvrdenia ţalobcov v dovolaní „sú všeobecné a nemajú oporu v právnej úprave dovolania“ a ţalobcovia „cez všeobecné tvrdenia sa snaţia o dosiahnutie úspechu v predmetnej právnej veci.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je opodstatnené. Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania a dovolacím dôvodom vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd predovšetkým sa zaoberal otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ 5 Cdo 126/2009 4 O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). V dovolacom konaní ale nevyšla najavo ţiadna z týchto vád. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ nenamieta, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Iné vady sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, ţe mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi také vady patrí napríklad to, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, ţe súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu neţ súd prvého stupňa bez toho, ţe by postupoval podľa § 213 ods. 3 O.s.p. a pod. Dovolací súd nezistil, ţe by konanie odvolacieho súdu bolo takou (inou) vadou postihnuté. Pokiaľ ţalobcovia v dovolaní tvrdia existenciu (inej) vady, ktorá podľa nich spočíva v tom, ţe odvolací súd, keďţe dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. sám nezopakoval, nemohol sa odchýliť od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ktorý ustálil danosť všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, robia tak neodôvodnene. Je síce pravda, ţe otázka príčinnej súvislosti (vyriešenie ktorej patrilo podľa dovolacieho súdu k najvýznamnejšej zloţke pre posúdenie predmetnej právnej veci) je v svojom základe otázkou skutkovou, ktorá môţe byť riešená len v konkrétnych súvislostiach, vymedzenie toho, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou tejto ujmy) má byť príčinná súvislosť zisťovaná, je ale nepochybne posúdením právnym. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada poţadovaná, a práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. 5 Cdo 126/2009 5 K inému posúdeniu otázky predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, najmä príčinnej súvislosti medzi škodou ţalobcami tvrdenou a konaním ţalovanej, ktorá je otázkou právnou, mohol preto odvolací súd dospieť aj bez vykonania ďalšieho dokazovania alebo opakovania dokazovania. Naostatok, zo spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa vykonal dokazovanie len oboznámením sa s obsahom vyšetrovacieho spisu Obvodného úradu vyšetrovania PZ B. ČVS: V., znaleckého posudku vypracovaného Ing. Š. I., „ako aj ďalším obsahom spisového materiálu“ (strana 3 odsek 7 rozsudku súdu prvého stupňa); dokazovanie výsluchom svedkov nevykonal. Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd sa nedopustil procesnej vady, ktorú mu vytýkajú ţalobcovia v dovolaní. Za dôvodné nepovaţuje dovolací súd ani dovolacie námietky ţalobcov, ţe odvolací súd ani riadne neodôvodnil svoj záver, ţe neuniesli dôkazné bremeno o tvrdení, ţe príčinou vzniku škody bol nesprávny úradný postup vyšetrovacieho orgánu a ţe nepreukázali príčinnú súvislosť medzi konaním vyšetrovacieho orgánu a vznikom škody a ţe sa odvolací súd ani riadne neoboznámil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa a ním vykonané dôkazy riadne nevyhodnotil. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia k otázke príčinnej súvislosti (ktorá je podľa dovolacieho súdu rozhodujúca pre ustálenie vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia) uviedol, ţe „škoda, ktorá vznikla na motorovom vozidle navrhovateľov bola spôsobená odcudzením motorového vozidla a nebolo preukázané, ţe vznikla zavinením vyšetrovacieho orgánu a ţe vznikla pri výkone verejnej moci“ a tieţ, ţe „ navrhovatelia v konaní preukázali len to, ţe im vznikla škoda, ktorá však nebola spôsobená vyšetrovacím orgánom tak, ako tvrdili navrhovatelia v konaní.“ Vychádzajúc z uvedeného, dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu nie je postihnuté (inou) vadou tvrdenou ţalobcami v dovolaní. Dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý ţalobcovia v dovolaní výslovne uplatňujú (napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci), vrátane obsahového vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu. Nezaoberal sa pritom právnymi otázkami ţalobcami nenamietanými. Dospel k záveru, ţe obsah ich dovolania nie je spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. 5 Cdo 126/2009 6 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci. Z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2004, a ktorým bol zrušený zákon č. 58/1969 Zb., vyplýva, ţe zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Keďţe k ţalobcami tvrdenej škode malo dôjsť nesprávnym úradným postupom pred
- júlom 2004, bolo potrebné vec posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona za nezákonný alebo nesprávny postup výkonu štátnej moci majúci za následok škodu, má charakter občianskoprávnej zodpovednosti. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom (viď § 20 zákona č. 58/1969 Zb.). V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 tohto zákona nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Právo na náhradu škody tu majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemoţno zbaviť; zaloţená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: a/ nesprávny úradný postup štátneho orgánu, b/ vznik škody a c/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje "nesprávny úradný postup“, z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, ţe podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môţe ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo 5 Cdo 126/2009 7 v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretoţe úradný postup nie je spravidla moţné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môţe dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tieţ v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môţe byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). O nesprávny úradný postup by išlo napr. i vtedy, ak by orgány polície nedostatočne zabezpečili majetok osoby, ktorá bola vzatá do väzby alebo neumoţnili, aby sa o majetok tejto osoby postarali iné osoby a na takomto majetku vznikla škoda. Rovnako zákon č. 58/1969 Zb. bliţšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňaţného. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, ţe škoda, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným postupom. Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon č. 58/1969 Zb. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako uţ bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môţe byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemoţno uloţiť znalcovi (ten môţe poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou 5 Cdo 126/2009 8 (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada poţadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je kaţdá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a kaţdý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemoţno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiţ „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Dovolací súd sa stotoţňuje so záverom odvolacieho súdu, ţe k súčasnému (kumulatívnemu) splneniu podmienok vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v predmetnej veci nedošlo. Ţalobcami tvrdenú nečinnosť orgánov polície by síce bolo moţné povaţovať za postup priečiaci sa zákonu, na druhej strane ale nemoţno prehliadať, ţe tento postup môţe mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku občana, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) touto nečinnosťou. Ţalobcovia sa v danej veci domáhali náhrady škody predstavujúcej rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla v čase jeho odcudzenia a jeho všeobecnou hodnotou v čase jeho zaistenia. Plnenie, ktorého sa ţalobcovia domáhali titulom náhrady škody, ale nepredstavuje ich majetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu polície; majetok ţalobcov sa nezmenšil nesprávnym postupom orgánu polície, tento dôsledok nastal v dôsledku odcudzenia motorového vozidla. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe ţalobcovia v konaní nepreukázali existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom orgánov polície a zníţením ich majetku. 5 Cdo 126/2009 9 Keďţe podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť, dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je opodstatnené, lebo smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý spočíva na správnom právnom závere, ţe v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť ţalovanej za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcov zamietol podľa ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p. V dovolacom konaní (procesne) úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd ţalovanej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová