Najvyšší súd 1Sžso/84/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu I

§ 179ods.

1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z. z.“) v zmysle § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, č.: 700-1112469413-GC04/13 z 18.11.2013 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) vo veci predpísania penále ţalobcovi za omeškané poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie ako aj poistné do rezervného fondu solidarity (ďalej na účely rozsudku len „omeškané poistné“).

1. V prvostupňovom rozhodnutí bolo predpísané ţalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe penále za obdobie mesiacov máj 2009, júl aţ december 2009, január a február 2010, apríl 2010, november 2010, júl 2011, december 2011, január 2012 penále z omeškaného poistného v celkovej výške sume 34,47 €. Takto zistený nedoplatok na omeškanom poistnom bol ţalobcom zaplatený po jeho predpísaní oneskorene, ale v lehote do
2. apríla
4. V administratívnom odvolaní proti prvostupňovom rozhodnutí ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal, ţe dobrovoľné zaplatenie omeškaného poistného mal vziať ţalovaný na vedomie a penále mu v súlade s ustanovením § 293bl zák. č. 461/2003 Z. z. nepredpísať. Tieţ ţalobca namietal, ţe prvostupňový orgán nemal v zmysle § 240 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od
5. januára 2010 predpísať penále ani za tie kalendárne mesiace, v ktorých vzhľadom na dĺţku omeškania výška jednotlivého penále nepresiahla sumu 3,32 €.
6. Ţalovaná s poukazom na ustanovenia § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1 ako aj § 240 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z. z. konštatovala, ţe penále za kontrolované obdobie je vyššie ako 3,32 €. Z uvedeného jej vyplynulo, ţe penále bolo predpísané v súlade s § 240 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. 3 1Sžso/84/2014 V súvislosti s uvedeným ţalovaná vyslovila názor, ţe úmyslom zákonodarcu pri zavedení § 240 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. bolo zachovať hospodárnosť konania pri rozhodovaní vo veci predpísania penále, a nie vylúčiť z kontrolovaného obdobia mesiace, za ktoré výška vypočítaného penále nepresiahla sumu 3,32 €, a tým toto penále neposudzovať ako pohľadávku.
7. S námietkou ţalobcu, ţe s účinnosťou od
8. januára 2010

§ 293bl ods.

1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 572/2009 Z. z. ţalobkyňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaţe na starobné dôchodkové sporenie

osobitného predpisu za obdobie pred

1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do
2. apríla 2010, sa ţalovaná vysporiadala tak, ţe ţalobca nespĺňa podmienky nepredpísania penále alebo odpustenia povinnosti zaplatiť predpísané penále

uvedeného ustanovenia, nakoľko časť poistného za november 2009 a poistné za december 2009 uhradil aţ 08. septembra 2010, t. j. po 30. apríli 2010.

právneho názoru mal ţalobca do

1. apríla 2010 zaplatiť poistné za celé obdobie registrácie pred
2. januárom 2010, nielen za časť tohto obdobia. II. Konanie na prvostupňovom súde A)
3. Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca podal na Krajský súd v Nitre prostredníctvom právneho zástupcu ţalobu zo dňa 23.05.
4. 7.

ţalobcu ţalovaná úplne opomenula, resp. nesprávne aplikovala na zistený skutkový stav ustanovenie § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. Ţalobca uviedol, ţe penále predpísané prvostupňovým rozhodnutím sa viazalo na dlţné poistné nie iba za november 2009 a december 2009, ale aj za iné kalendárne mesiace, pričom v posudzovanom prípade za 5 kontrolovaných kalendárnych mesiacov (máj 2009 aţ október 2009) nemalo byť poistné vôbec predpísané, nakoľko bolo zaplatené pred 30.04.

2. K podanej ţalobe sa písomne vyjadrila ţalovaná, ktorá navrhla ţalobu zamietnuť. B) 4 1Sžso/84/2014
3. Krajský súd v Nitre ako súd prvého stupňa preskúmal ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov ţaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.), na pojednávaní v neprítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť neospravedlnili (

§ 101ods.

2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. Preto ju

§ 250jods.

1 O.s.p. zamietol. 10. Po citácii dotknutých ustanovení § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1 veta prvá, § 240 ods. 1 a § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. si krajský súd osvojil právny názor ţalovanej, t. j. ţe z logického výkladu uvedeného ustanovenia vyplýva, ţe ide o právo poisťovne nepredpísať penále alebo odpustiť povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaţe na dlţné poistné a dlţné príspevky na starobné, dôchodkové sporenie

osobitného predpisu za obdobie pred

1. januárom 2010 s podmienkou, ţe tieto povinné platby poistného a príspevkov, t. j. všetky dlţné sumy poistného a príspevkov za obdobie pred 01.01.2010, musia byť zaplatené najneskôr do 30.04.
2. Krajský súd s prihliadnutím na zistené skutočnosti konštatoval ţe ţalobca si svoju povinnosť nesplnil v zmysle zák. č. 461/2003 Z. z. a poistné za mesiac november, december 2009 zaplatil aţ po
3. apríli 2010 (t. j. aţ 08.09.2010). Potom

krajského súdu niet pochybností, ţe ţalovaná na daný prípad ţalobcu nemohla aplikovať ustanovenie § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. a uplatniť zákonodarcom zamýšľaný „generálny pardon“. III. Odvolanie žalobcu/stanoviská A)

1. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 10.11.2014 (č. l. 42) proti rozsudku krajského súdu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril tie odvolacie dôvody, ţe - krajský súd nesprávneho právne posúdil prejednávanú vec (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a súčasne - zaťaţil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
2. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky v krátkosti rekapituluje odvolaciu argumentáciu ţalobcu: 5 1Sžso/84/2014 - výška penále v prípade 9 kalendárnych mesiacov (z celkového počtu 13 kalendárnych mesiacov, za ktoré bolo vyrubené penále) nepresiahla výšku 3,32 €, - krajský súd ustanovenie § 240 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. vôbec na prejednávanú vec neaplikoval, - poukázal na právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.01.2014 sp. zn. 1S/42/2013, ktoré podporuje jeho argumentáciu ako aj to, ţe - na danú vec krajský súd opomenul na prejednávanú vec aplikovať ustanovenie § 293bl zák. č. 461/2003 Z. z.
3. Záverom ţalobca poţiadal odvolací súd, aby zmenil odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe zruší tak napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec mu vráti na ďalšie konanie spolu s uloţením povinnosti ţalovanému k náhrade trov konania ţalobcu za odvolacie konanie vo vyčíslenej výške 142,04 € a k náhrade trov prvostupňového konania vo vyčíslenej výške 354,08 €. B)
4. Z vyjadrenia ţalovanej (č. l. 52) zo dňa 26.11.2014 vyplýva, ţe sa stotoţňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu. Ţalovaná sa pridrţiava svojho vyjadrenia k ţalobe v plnom rozsahu, pričom poukazuje najmä na skutočnosť, ţe penále za sporné obdobie bolo predpísané v súlade so zák. č. 461/2003 Z. z.
5. K námietke ţalobcu, ţe ţalovaná pri predpísaní penále za niektoré mesiace nesprávne aplikovala § 240 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., pričom poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/42/2013 zo dňa
6. januára 2014, ţalovaná zdôraznila, ţe kaţdý rozsudok krajského súdu je individuálnym právnym aktom štátneho orgánu s justičnou právomocou, ktorý sa vzťahuje len na konkrétny prípad a nemá všeobecne záväzný charakter. S právnym názorom vysloveným v uvedenom rozsudku krajského súdu sa ţalovaná nestotoţňuje, avšak odvolanie nebolo podané iba z dôvodov administratívneho charakteru. Naopak v uvedenej súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Ţiline, č. k. 208/100/2012-50, zo dňa 12.03.2013, v ktorom sa krajský súd stotoţnil s právnym názorom ţalovanej ohľadne výkladu ustanovenia § 240 zák. č. 461/2003 Z. z.
7. Ďalej sa ţalovaná vyjadrila k námietke ţalobcu, ţe prvostupňový orgán predpísal ţalobcovi penále dvoma rozhodnutiami. 6 1Sžso/84/2014
8. Záverom ţalovaná poţiadala, aby odvolací súd

§ 219ods.

1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny. IV. Právne názory odvolacieho súdu 18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom

§ 220v spoj.

s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

1. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd sčasti stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či platná právna úprava ukladala povinnosť platiteľovi poistného zaplatiť všetko omeškané poistné, aby sa naplnila vôľa zákonodarcu obsiahnutá v spornom ustanovení § 293bl zák. č. 461/2003 Z. z. a došlo k vzniku prekáţky na vyrubenie penále. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
2. Ţalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať 7 1Sžso/84/2014 s vyššie naznačeným problémom výkladu ustanovenia § 293bl zák. č. 461/2003 Z. z., aby mohol následne vyhodnotiť zámer zákonodarcu pri namietanej aplikácii ustanovenia § 240 ods. 2 citovaného zákona.
3. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení zaoberal prieskumom interpretácie ustanovenia k § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. Z jeho logického výkladu krajskému súdu vyplýva, ţe ide o právo poisťovne nepredpísať penále alebo odpustiť povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaţe na dlţné poistné a dlţné poistné

osobitného predpisu za obdobie pred

1. januárom 2010 s podmienkou, ţe tieto povinné platby poistného a príspevkov, t. j. všetky dlţné sumy poistného za obdobie pred 01.01.2010 musia byť zaplatené najneskôr do 30.04.
2. S prihliadnutím na platbu ţalobcu dňa
3. septembra 2010 u krajského súdu nevznikli pochybnosti, ţe ţalovaný na daný prípad nemohol aplikovať ustanovenia § 293bl ods. 1 citovaného zákona a uplatniť „generálny pardon“, t. j. nepredpísať penále z dlţnej sumy poistného za zistené poistné obdobia.
4. Avšak pre Najvyšší súd z prejednávanej veci vyplýva, ţe ţalovaná a s ňou v súlade aj krajský súd nedostatočne pristúpili k aplikácii ustanovenia § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., ktoré je zakotvené v rubrike s označením „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
5. januára 2010“. Predovšetkým z textu uvedeného ustanovenia vyplýva zámer zákonodarcu, ţe záväzok zaplatiť na poistné (resp. príspevky) na starobné dôchodkové sporenie, ktoré jednotlivec dlhuje po 01.01.2010, je moţné splniť aj v dodatočne zákonodarcom predlţenej lehote, a to aţ do 30.04.
6. V ţiadnom prípade však zákonodarca v uvedenom texte nenaznačil podmienku preferovanú ţalovanou, a to ţe iba ak dlţník uhradí všetko dlţné poistné, potom je mu moţné priznať uvedené benefícium.

§ 293bl ods.

1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie

osobitného predpisu za obdobie pred

1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do
2. apríla 2010.

§ 293bl ods.

2 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení pôsobnosť

odseku 1 patrí vecne príslušnej pobočke, ktorá rozhoduje o uložení penále

§ 178ods.

1 písm. a) deviateho bodu. 8 1Sžso/84/2014

1. Predovšetkým pre Najvyšší súd v súvislosti s hore uvedeným právnym názorom z prílohy k prvostupňovému rozhodnutiu vyplýva jednoznačne, ţe ţalobca niektoré platby dlţného poistného uhradil v roku 2009, resp. v roku 2010 pred
2. aprílom
3. Ţalovaná však odôvodnila svoje závery nasledujúcou argumentáciou: „Účastník konania nespĺňa podmienky nepredpísania penále alebo odpustenia povinnosti zaplatiť predpísané penále

§ 293bl ods.

1 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z. z., pretože účastník konania časť poistného za november 2009 a poistné za december 2009 uhradil

1. september
2. t. j. po
3. apríli
4. Účastník konania mal do
5. apríla 2010 zaplatiť poistné za celé obdobie registrácie pred
6. januárom
7. nielen za časť tohto obdobia.“, čo je však v rozpore s vyššie uvedeným právnym názorom Najvyššieho súdu. Na uvedenom základe preto Najvyšší súd dospel k záveru, ţe ţalovaná nesprávne právne vec posúdila a tak zaloţila zrušovací dôvod zakotvený v ustanovení § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.
8. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd musí na tomto mieste zdôrazniť, ţe pre sudcu spočíva význam interpretácie právnej normy (t. j. právneho posúdenia zisteného skutkového stavu) v tom, ţe zákonodarcom všeobecne sformulované pravidlo (je nutné mať na mysli najmä jeho dispozíciu) musí transformovať prostredníctvom jazykových prostriedkov na, pre podmienky konkrétneho skutkového stavu, aplikácie schopné pravidlo, a toto porovnáva s reálnou situáciou, dejom, resp. postojom či iným druhom správania jednotlivca v prejednávanej veci. Následne úradná osoba vykonávajúca autoritatívny výklad svoje úvahy, ktoré ju abstraktne vedeným spôsobom viedli k prijatiu takéhoto výsledku výkladu, musí v zmysle § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z., resp. v prípade sudcu

§ 157ods.

2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. objasniť, aby sa nevystavila nebezpečenstvu z nesprávneho právneho výkladu. Takýto prístup k výkladu práva v súdnej praxi je naplnením princípu právnej istoty v spoločnosti a súčasne eliminuje ľudskú omylnosť a ovplyvniteľnosť.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky prostredníctvom nálezu sp. zn. III. ÚS 341/07 uviedol, ţe pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. 9 1Sžso/84/2014 Môţe, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závaţných dôvodov vyţaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo poţiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, ţe sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí zaloţiť na racionálnej argumentácii.
2. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umoţňujúceho napríklad viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybností, moţno uprednostniť výklad „a ratione legis“ pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.
3. Avšak s ďalšou odvolacou námietkou ţalobcu, ţe pokiaľ jednotlivé penále vymerané za príslušné mesačné obdobia nepresahujú zákonom stanovenú sumu, t. j. 3,32 €, tak ţalovaná nesmie penále v zmysle § 240 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. predpísať, Najvyšší súd nesúhlasí. Ako jednoznačne vyplýva z niţšie uvedeného textu, zákonodarca nepouţil časový termín „príslušný kalendárny mesiac“ v tom duchu, ako poukazuje ţalobca. Naopak, uvedené ustanovenia pouţíva časový pojem „kontrolované obdobie“, ktoré sa od obdobia kalendárneho mesiaca môţe líšiť. Preto sa Najvyšší súd nestotoţnil s argumentáciou ţalobcu, hoci na podporu nej priloţil aj rozhodnutia iného krajského súdu, ţe ak v kontrolovanom období penále za príslušný kalendárny mesiac nepresiahne uvedenú minimálnu sumu, potom ţalovaná nesmie ho predpísať.

§ 240ods.

2 veta druhá zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura. V. 10 1Sžso/84/2014 28. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu ako aj s prihliadnutím na stanovisko ţalovanej, Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sú sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou

čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. 29. Najvyšší súd neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,

ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246 c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky, potom nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať. Bude preto úlohou ţalovanej, aby sa v ďalšom konaní riadila právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku aţ do okamihu, keď postupom

§ 22zákona č.

757/2004 Z. z. o súdoch Najvyšší súd nevysloví iný právny záver. 30. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého úspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania vzniklo.

1. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá:
2. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca ţalobcu prostredníctvom ţaloby v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. vyčíslil a Najvyšší súd uznal: 1.
3. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde 1.1.
4. prevzatie a príprava zastúp.

§ 4ods.

1 písm. c) zák. č. 71P/1992 Zb. od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, sociálnych služieb, aktívnych opatrení na trhu práce a poskytovania zdravotnej starostlivosti, 33. Nakoľko úspešný ţalobca bol zastúpený advokátom, je nutné

§ 149ods.

1 O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov.

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti zaplatiť penále vo veciach sociálneho poistenia je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. 12 1Sžso/84/2014 P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave, dňa
2. mája 2016 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová