Obsah (7)

§ 237§ 243a§ 242§ 28§234§ 43§ 243b

Najvyšší súd 5 M Cdo 10/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ O. S. B. D. Ž., so sídlom v Ţ., IČO X., 2/ T., s.r.o., so sídlom v Ţ.,

rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorými bolo odmietnuté podanie ţalobcu 1/ z 8. marca 2007 mimoriadne dovolanie z dôvodu, ţe postupom súdov bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.

§ 237písm.

f/ O.s.p.), pretoţe napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) a ochranu práv a právom chránených záujmov uvedeného účastníka nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Navrhol obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Ţilina na ďalšie konanie. Vychádzal z toho, ţe podľa Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do

1. júna 2007 (ďalej tieţ O.s.p.), za právnickú osobu koná štatutárny orgán alebo pracovník (člen), ktorý preukáţe, ţe je oprávnený za ňu konať. Účastník sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26 O.s.p., môţe si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môţe mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu (§ 21 ods. 1 a § 24 O.s.p.). Ako zástupcu si účastník môţe vţdy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemoţno obmedziť. Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie, alebo len pre určité úkony (§ 25 ods. l, § 28 ods. l O.s.p.). Podľa Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o druţstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa. Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umoţňuje zveriť (§ 13 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka). Predstavenstvo riadi činnosť druţstva a rozhoduje o všetkých záleţitostiach druţstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom druţstva. Plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva (§ 243 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka). Plnomocenstvo je (vo všeobecnosti) moţné udeliť aj ústne do zápisnice, v tomto prípade nie je predmetom posúdenia verbálny prejav predsedu predstavenstva, ale konkrétny písomný úkon. Nie je akceptovateľné na písomnú formu aplikovať náleţitosti ústnej formy, a to ani vtedy, ak zákon obe tieto eventuality – formy prejavu vôle – pripúšťa. 5 M Cdo 10/2009 4 Ak je úkon vykonávaný v písomnej forme, pre platnosť konkrétneho úkonu je jednoznačne nutné rešpektovať náleţitosti písomného prejavu vôle. Plnomocenstvo sa udeľuje dohodou (zmluvou), teda dvojstranným právnym úkonom podliehajúcim reţimu hmotného práva, medzi účastníkom a tým, ktorého si zvolí za zástupcu. Hmotné právo predpisuje, v ktorých prípadoch je nutná písomná forma. Inak však platí zásada neformálnosti; preto plnomocenstvo moţno platne udeliť aj ústne do zápisnice. Nakoľko na udelenie plnomocenstva na zastupovanie v občianskom súdnom konaní nie je predpísaná písomná forma, neuplatní sa ustanovenie § 243 ods. 3, veta tretia Obchodného zákonníka. Najvyšší súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4 Obo 84/01 (zošit č. 4/2003 ZSP) dospel k záveru, ţe na prípad, kedy je písomná forma podmienkou platnosti zmluvy nie priamo zo zákona, ale z vôle účastníka, sa ustanovenie § 243 ods. 3 tretia veta Obchodného zákonníka nevzťahuje. Z uvedených dôvodov nemoţno súhlasiť s právnym názorom súdov oboch stupňov o posúdení platnosti písomného plnomocenstva zo
2. januára 2007 ţalobcu 1/ udeleného advokátovi JUDr. M. R.. Postupom Okresného súdu Ţilina i Krajského súdu v Ţiline bola účastníkovi konania (ţalobcovi 1/) odňatá moţnosť konať pred súdom, keď súdy vec nesprávne právne posúdili. Ţalobcovia 1/ a 2/ a ţalovaný nevyuţili právo vyjadriť sa písomne k mimoriadnemu dovolaniu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.), na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), proti rozhodnutiam, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243aods.

1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu i rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie nie je opodstatnené. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. 5 M Cdo 10/2009 5

§ 242ods.

1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. 1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vţdy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. V mimoriadnom dovolaní nebola namietaná existencia niektorej z vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a ţiadna z nich nebola v konaní o mimoriadnom dovolaní ani zistená. Podľa právneho názoru generálneho prokurátora odvolací súd i súd prvého stupňa v konaní odňali ţalobcovi 1/ moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Postupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým účastníkovi nebolo umoţnené buď zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. V zmysle uvedeného za postup súdu vedúci k odňatiu moţnosti konať pred súdom treba povaţovať aj postup súdu, ktorý nesprávne vyhodnotí právnu perfektnosť procesného zastúpenia účastníka konania v zmysle § 24 O.s.p.

§ 28ods.

1 O.s.p. a v jej dôsledku dôjde k ujme na procesných právach účastníka konania aj tým, ţe súd podanie uskutočnené v zastúpení účastníka konania, ktoré by podľa svojho 5 M Cdo 10/2009 6 obsahu mohlo byť povaţované za návrh na začatie konania (§ 79 O.s.p.) odmietne podľa § 43 ods. 2, 3 O.s.p. i keď v skutočnosti pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Dovolací súd z uvedeného vyvodzuje, ţe postupom súdu, ktorý sa odmietne zaoberať vecnou stránkou ţaloby inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, sa ţalobcovi odníma moţnosť pred súdom konať, lebo sa mu znemoţňuje realizácia jeho viacerých nadväzujúcich procesných práv a upiera právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (obdobne I. ÚS 35/98). V danej veci sa mimoriadnym dovolaním spochybňuje správnosť predbeţného postupu okresného i odvolacieho súdu, ktoré následne zhodne odmietli podanie ţalobcu 1/ pre jeho neúplnosť z rovnakého dôvodu a to, ţe písomné plnomocenstvo v konaní udelené advokátovi, ani samotnú ţalobu nepodpísali dvaja členovia predstavenstva druţstva (ţalobca 1/). Dovolací súd pre spresnenie uvádza, ţe dôvodom odmietnutia ţaloby súdom prvého stupňa bol nedostatok podpisu osoby (resp. osôb) oprávnenej konať v mene ţalobcu 1/ na ţalobe z

1. marca 2007 (viď výrok uznesenia okresného súdu z
2. októbra 2007 č.k. 27 Ro 125/2007-46 a odôvodnenie uznesenia okresného súdu z
3. novembra 2007 č.k. 27 Ro 125/2007-49 str. 3 odsek 3). Odvolací súd uvedené rozhodnutie ako vecne správne potvrdil vychádzajúc tieţ z predpokladu predbeţnej otázky – nedostatku plnej moci na podanie ţaloby, keď ţalobca 1/ neudelil písomnú plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi spôsobom predpísaným v § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka. Uvedený (a len) tento záver odvolacieho súdu bol napadnutý mimoriadnym dovolaním. Dovolací súd nepovaţuje za správny právny záver v mimoriadnom dovolaní, pokiaľ tento vychádza z toho, ţe pre udelenie plnomocenstva na zastupovanie v občianskom súdnom konaní nie je predpísaná písomná forma, a preto sa neuplatní § 243 ods. 3, veta tretia Obchodného zákonníka. Právnou otázkou predostretou dovolaciemu súdu mimoriadnym dovolaním je zodpovedanie, či procesné právo predpisuje pre udelenie plnej moci účastníkom konania advokátovi v občianskom súdnom konaní písomnú formu. Nad uvedený rámec, z dôvodu posúdenia existencie vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd posudzoval i správnosť záveru o odmietnutí podania (ţaloby) z dôvodu chýbajúceho podpisu dvoch 5 M Cdo 10/2009 7 členov predstavenstva druţstva (ţalobcu 1/) v zmysle § 243 ods. 3, vety tretej Obchodného zákonníka. Zmyslom zastúpenia je umoţniť, aby niekto iný (zástupca) mohol vykonávať právne úkony za osobu (zastúpeného), ktorá s tým prejavila vôľu. Plná moc je osvedčením o existencii a rozsahu zástupcovho oprávnenia voči tretím osobám. Procesnou plnou mocou zástupca účastníka konania osvedčuje existenciu a rozsah zastúpenia, t.j. svoje oprávnenie vystupovať v mene účastníka konania voči súdu, ďalším účastníkom konania i osobám zúčastneným na konaní. Podľa procesného práva k plnej moci sa vyţaduje listina, ktorá preukazuje zastúpenie. Listina (tzv. dôkazná listina) nemusí obsahovať zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi zastúpeným a zástupcom, ňou sa totiţ preukazuje len zastúpenie. Dôkazná listina musí vyhovovať len procesnému právu, nie však aj normám hmotného práva. Dôkaznú listinu moţno nahradiť tieţ ústnym prehlásením plnej moci pred súdom, ktorú moţno zistiť zo zápisnice spísanej súdom. Vo všeobecnosti je poţadovanou náleţitosťou právneho úkonu jeho forma. Forma prejavu právneho úkonu môţe byť buď 1/ zákonná (obligatórne vyplývajúca z právnej normy) alebo 2/ zmluvne dohodnutá. Písomná forma právneho úkonu sa vyţaduje za tým účelom, aby sa obsah právneho úkonu stal prístupným a zrejmým tretím, spravidla na právnom úkone nezúčastneným osobám (subjektom). Právna teória rozoznáva 1/ jednoduchú písomnú formu; vyţadujúcu písomnosť úkonu, ktorá spočívajúcu v tom, ţe obsah právneho úkonu je uvedený v listine a obsahuje aj podpis, podpis právnickej osoby sa musí vykonať spôsobom, ktorý je pre jej podpisovanie predpísaný spravidla právnym alebo organizačným predpisom, 2/ formu úradného zápisu (napr. notárskeho zápisu, zápisu súdneho). Pre úplnosť je vhodné poznamenať, ţe zákon v niektorých prípadoch ukladá účastníkom, aby o právnom úkone spísali zápis bez toho, aby jeho vyhotovenie bolo náleţitosťou podmieňujúcou platnosť samotného úkonu. Podľa § 41 ods. 1 O.s.p. účastníci môţu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu. Podľa § 28 ods. 1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony. Ustanovenie § 41 ods. 1 O.s.p. vyjadruje zásadu bezformálnosti občianskeho súdneho konania. Neformálnosť pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu zvýrazňuje úprava 5 M Cdo 10/2009 8 procesnoprávnych úkonov realizovaných účastníkmi konania, ktorým sa umoţňuje robiť procesné úkony akoukoľvek formou, pokiaľ pre niektoré úkony zákon nepredpisuje určitú formu. Jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania je zásada ústnosti, podľa ktorej styk súdu s účastníkmi konania (i opačne) a inými osobami, ktoré majú aktívnu účasť na konaní sa realizuje ústne. Vo všeobecnosti úkony účastníkov konania v písomnej forme môţu byť vykonané písomným podaním alebo ústne do zápisnice. Procesné úkony účastníkov nemoţno posudzovať podľa hmotnoprávnych kritérií, ktoré sú ustanovené hmotným právom, najmä Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom, Zákonníkom práce a inými zákonmi. Občiansky súdny poriadok poţaduje, aby plná moc bola udelená buď písomne alebo ústne do zápisnice, pričom v oboch prípadoch ide o plnú moc, ktorú preukazuje listina (tieţ písomnosť). Z uvedeného vyplýva, ţe v konaní pred súdom sa nepripúšťa preukázanie plnej moci inak ako dôkazom zachyteným v písomnej forme (teda listinou). Vyvstáva hypotetická otázka, či zámerom procesnoprávnej úpravy bolo, aby plná moc mohla byť udelená aj ústnou formou a jej udelenie sa preukazovalo listinou. Znenie ustanovenia § 28 ods. 1 O.s.p. a praktické problémy s preukazovaním ústne udelenej plnej moci v konaní pred súdom nasvedčujú opačnej argumentácii; procesná úprava prioritne počíta s plnou mocou udelenou písomne a ďalej pripúšťa jej udelenie v osobitnej forme pred súdom do zápisnice (t.j. formou úradného zápisu – ústne do zápisnice). Pritom je nutné dodať, ţe zápisnica zachytávajúca podanie účastníka konania v ústnej forme je listinou nahrádzajúcou písomne podanie. Z listiny (i zo zápisnice súdu) musia byť potom zrejmé podstatné náleţitosti plnej moci, predovšetkým sa musí spoľahlivo preukázať oprávnenie označeného zástupcu konať za účastníka konania. Zmyslom (účelom) tohto procesného úkonu je preukázať súdu udelenie plnej moci, teda kto, v akom rozsahu, komu udeľuje plnú moc a či plnú moc splnomocniteľ prijíma. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd nemal pochybnosti o tom, ţe ustanovenie § 28 ods. 1 O.s.p. výslovne predpisuje, ţe ak má byť procesná plná moc účinná (poznámka: platnosť z pohľadu hmotného práva nerozhoduje) voči súdu i ďalším subjektom zúčastneným na konaní, musí mať písomnú formu. Plnomocenstvom udeleným pre konanie pred súdom môţe byť kaţdá listina účastníkom vlastnoručne podpísaná, ak je z nej vidieť vôľu účastníka, aby bol určitou osobou zastupovaný (R 56/69). Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca 1/ udelil všeobecnú (pre celé konanie) písomnú plnú moc (z
4. januára 2007 – č.l. 8 spisu) advokátovi na zastupovanie v konaní, nešlo 5 M Cdo 10/2009 9 o prípad udelenia plnej moci „ústne do zápisnice“. Z uvedeného niet pochýb, ţe plná moc zo
5. januára 2007 (č.l. 8 spisu) bola udelená v písomnej forme (listinou). Za ţalobcu 1/ ako právnickú osobu (druţstvo) koná štatutárny orgán, ktorým je predstavenstvo (§ 243 ods. 2 Obchodného zákonníka). Pre právne úkony, ktoré robí predstavenstvo druţstva v predpísanej písomnej forme sa vyţaduje podpis dvoch členov predstavenstva. Moţno konštatovať, ţe Občiansky súdny poriadok v § 28 ods. 1 trvá na tom, aby obsah plnej moci bol preukázaný listinou; z uvedeného nemoţno dedukovať iné, neţ to, ţe udelenie procesnej plnej moci účastníkom konania musí mať písomnú formu. Ak sa ţalobca 1/ rozhodol udeliť advokátovi písomnú plnú moc (je nerozhodné, či by išlo o plnú moc udelenú „ústne do zápisnice“), táto musí obsahovať tieţ podpisy dvoch členov predstavenstva druţstva, pretoţe takto uvedeným spôsobom (i formou) moţno súdu jednoznačne preukázať, ţe vôľou ţalobcu 1/ je, aby ho v konaní zastupoval advokát. Ak súdy oboch stupňov v prípade plnomocenstva podpísaného iba jedným členom predstavenstva druţstva (predsedom druţstva) trvali na tom, aby bola vôľa ţalobcu 1/ na takomto právnom úkone (listine) doplnená o podpis ďalšieho člena predstavenstva, ich postup bol v súlade s § 28 ods. 1 O.s.p.

§234ods.

2 a 3 Obchodného zákonníka. Tu je potrebné dodať, ţe nedostatok plnej moci je odstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania (§ 103 O.s.p., § 104 O.s.p.). Súd prvého stupňa v dostatočnej miere vysvetlil ţalobcovi 1/ tieţ spôsob doplnenia podania z

1. mája 2007 (č.l. 1 spisu); táto skutočnosť vyplýva z jeho uznesenia z
2. októbra 2007 č.k. 27 Ro 125/2007-
3. Ţalobca 1/ na výzvu súdu prvého stupňa ani neskôr v priebehu odvolacieho konania nedoplnil podanie o podpisy osôb oprávnených v jeho mene konať, t.j. podpismi dvoch členov predstavenstva druţstva (ţalobcu 1/). V prípade návrhu na začatie konania (§ 79 O.s.p.) platí, ţe uvedené podanie môţe účastník urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej, ktoré bolo urobené telegraficky, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predloţením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada (§ 42 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyţaduje ďalšie náleţitosti, musí byť z podania zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 veta prvá O.s.p.). Ak súdy oboch stupňov v prípade návrhu na začatie konania (ţaloby) trvali na tom, aby takýto úkon (pre ktorý procesné právo vyţaduje písomnú formu) obsahoval podpisy dvoch členov 5 M Cdo 10/2009 10 predstavenstva druţstva (ţalobcu 1/), ich postup bol v súlade s § 42 ods. 3 O.s.p.

§ 43ods.

2 O.s.p. a § 234 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. Návrh na začatie konania ţalobca 1/ podal v písomnej forme, preto obdobne (z hľadiska písomnej formy) ako pri procesnej plnej moci, tento musí obsahovať podpisy dvoch členov predstavenstvadruţstva., pretoţe takto uvedeným spôsobom (i formou) moţno súdu jednoznačne preukázať vôľou ţalobcu 1/ domáhať sa súdnej ochrany – podaním ţaloby na súd. Z uvedených dôvodov vyplýva, ţe súdy oboch stupňov svojím postupom neodňali ţalobcovi 1/ moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Vzhľadom na uvedené je zrejmé, ţe právne závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 84/01 (zošit 4/2003 ZSP), na ktoré poukazuje mimoriadne dovolanie, sa na danú vec nevzťahujú, pretoţe upravujú prípady právnych úkonov, pre ktoré z hľadiska ich platnosti (posudzovanej výlučne podľa hmotného práva) právna úprava nepredpisuje obligatórne písomnú formu. 2. So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní postihnutom tzv. inou vadou konania, zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky aj otázkou, či konanie v danej veci nie je postihnuté procesnou vadou takejto povahy. Inou vadou konania (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom vecná nesprávnosť rozhodnutia. V mimoriadnom dovolaní sa neuvádza, ţe konanie v danej veci má byť postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z obsahu spisu jej existencia nevyplýva, preto ani dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je daný.

1. K námietke v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), je potrebné uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce 5 M Cdo 10/2009 11 aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. K obsahu právnych námietok uvedených v mimoriadnom dovolaní ohľadom formy procesného plnomocenstva dovolací súd poukazuje na svoje vyššie uvedené závery pod bodom 1/ tohto odôvodnenia. Z uvedeného vyplýva, ţe pokiaľ súdy v rozhodnutiach vychádzali z toho, ţe podanie ţalobcu 1/ z
2. marca 2007 – ţaloba nebola náleţitým spôsobom doplnená aj napriek konkrétnemu poučeniu, tieto spočívajú na správnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) a pretoţe neboli zistené vady, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutia zrušiť (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 237O.s.p.

a § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zamietol (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243bods.

1 O.s.p.). V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi 1/, ktorý úspech nemal (§ 142 ods. 1, § 148a ods. 2, § 224 ods. 1, § 243b ods. 4 a § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich náhradu v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 10. marca 2010 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská