523/2004 Z.z.). Na subjekty verejnej správy, ktorými sú obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie, sa zásadne vzťahuje tento zákon a len za predpokladu, že osobitný zákon stanovuje inak, treba na tieto subjekty použiť tento osobitný zákon. Príspevkovú organizáciu zriadenú rozhodnutím obce (tak, ako tomu je v danej veci), možno zrušiť len rozhodnutím zriaďovateľa (od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií), pričom v ustanovení § 21 ods. 12 zákona č. 523/2004 Z.z. sú taxatívnym spôsobom vymenované prípady, kedy zriaďovateľ príspevkovej organizácie je povinný ju zrušiť. Naproti tomu v Obchodnom zákonníku v § 56 a nasl. sa nachádza právna úprava obchodných spoločností, včítane ich zrušenia a zániku. V § 56 ods. 1 ObZ, okrem iného, podáva úplný výpočet obchodných spoločností, medzi ktoré patria verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Príspevková organizácia sa v tomto výpočte nenachádza. Rovnako, aj právna úprava uvedená v ustanovení § 68 ObZ, včítane jeho odseku 3, sa vzťahu len na obchodné spoločnosti (v odseku 3 sa výslovne uvádza, že „spoločnosť sa zrušuje“). Z uvedeného je zrejmé, že právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku v ustanoveniach § 56 a nasl. sa netýka právnických osôb - subjektov verejnej správy a teda sa netýka ani príspevkových organizácií, akou v posudzovanej veci I. nepochybne je. Na tieto subjekty sa vzťahuje úplne iný právny predpis, a to zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Použitie ustanovení Obchodného zákonníka na subjekty, akými sú príspevkové organizácie, neprichádza preto do úvahy (Obchodný zákonník v žiadnom zo svojich ustanovení neuvádza, že by sa vzťahovali aj na subjekty verejnej správy.) Rovnako, nemožno na príspevkovú organizáciu (jej zrušenie), ako je investorský útvar, aplikovať ustanovenie § 68 ods. 3 písm. d/ ObZ ani na základe analógie. Použitie analógie totiž predpokladá, že určitý právny vzťah nie je právnym predpisom vôbec upravený. V danom prípade je však otázka zriaďovania (vzniku), a zrušovania (zániku) príspevkových 5 Cdo 134/2009 6 organizácií zákonom upravená a je viazaná na vydanie rozhodnutia zriaďovateľa. Keďže v posudzovanom prípade I. je bezpochyby príspevkovou organizáciou zriadenou rozhodnutím obce, nie je naplnený základný predpoklad prípustnosti analógie. Okrem toho použitie analógie predpokladá, aby vzťah, ktorého sa týka, bol ovládaný rovnakými právnymi zásadami, ako ustanovenie zákona, ktorý sa použije. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ako to predznamenáva jeho znenie, upravuje subjekty verejnej správy (nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie), ktorých vznik, hospodárenie a tiež zánik sú ovládané úplne inými zásadami než subjekty, ktorých právna úprava sa nachádza v Obchodnom zákonníku (sú napojené na štátny rozpočet, zriaďujú sa a zrušujú zákonom alebo rozhodnutím zriaďovateľa, príspevková organizácia, ak vykonáva podnikateľskú činnosť, zapisuje sa do živnostenského registra, atď.). Aj z tohto dôvodu použitie ustanovení Obchodného zákonníka na základe analógie v posudzovanej veci neprichádza do úvahy. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že dôvodom pre použitie analógie nemôže byť skutočnosť, že právna úprava zániku príspevkovej organizácie neobsahuje skutkovú podstatu jej zrušenia formou vydania rozhodnutia súdom o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov. Rovnako, analógiu nie je možné pripustiť ani z dôvodu, že zriaďovateľ príspevkovej organizácie si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona a príspevkovú organizáciu nezrušil, hoci podmienky k tomu v zákone stanovené boli splnené. V ostatne uvedenom prípade, ak oprávnenému vznikla majetková ujma v dôsledku porušenia právnej povinnosti zriaďovateľom, nemožno vylúčiť vznik iného záväzkového vzťahu (záväzkového vzťahu zo spôsobenej škody) - k tomu pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2008 sp. zn. 4 Cdo 242/2006, ktorý bol občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky schválený na uverejnenie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Keďže nie sú dané dôvody dovolaní oprávneného a spoločnosti T., s.r.o., a nebolo ani zistené, že by konanie odvolacieho súdu malo vady uvedené v § 237 alebo (iné) vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dovolací súd ich dovolania uznesením zamietol (§ 243b ods. 1 a 4 O.s.p.). 5 Cdo 134/2009 7 V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.) Dovolací súd napriek tomu úspešnému účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodal návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 21. apríla 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Daniela Pekajová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.