Najvyšší súd 1Sžso/77/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu I

§ 179ods.

1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z. z.“) potvrdila

§ 218ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č.: 29181/2012- BAM-Dv

N z 19.11.2012 (ďalej na účely rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) vo veci priznania nároku na dávku v nezamestnanosti.

§ 179ods.

1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z. z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky. 2. V prvostupňovom rozhodnutí bol

§ 104ods.

1, § 105 ods. 1, § 107, § 108 a § 104a zák. č. 461/2003 Z. z. ţalobkyni priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % z denného vymeriavacieho základu 10,9642 € od 19.10.2012 na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok. Svoje rozhodnutie ţalovaná odôvodnila tým, ţe rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, č. k.: 163626/2012, z 13.11.2012. bola ţalobkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 19.10.2012. Ţiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnila na prvostupňovom orgáne dňa 13.11.2012. 3.

potvrdenia zamestnávateľa ţalobkyne z 09.11.2012 na účely nároku na dávku v nezamestnanosti bola ţalobkyňa v pracovnom pomere v období od 01.06.2006 do 18.10.

1. V predmetnom potvrdení uvedený zamestnávateľ v bode 3 – „obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti“ uviedol, ţe ţalobkyňa od 14.09.2009 do 28.03.2010 a od 06.03.2011 do 29.10.2011 poberala materské (čerpala materskú dovolenku).
2. Ţalovaná z tohto skutkového stavu a v zmysle ustanovení § 104 ods. 1 a 7, § 104a, § 105 ods. 1, § 107, § 108 ods. 1 aţ 3 a § 138 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. ustálila, ţe rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov 3 1Sžso/77/2014 predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, t. j. v prípade ţalobkyne je to obdobie od 19.10.2010 do 18.10.2012.

§ 104ods.

1 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len "evidencia nezamestnaných občanov") bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 104azák.

č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítava obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky

osobitného predpisu.

§ 108ods.

2 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok

osobitného predpisu, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti

§ 140

alebo poistné na výsluhové zabezpečenie

osobitného predpisu. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

§ 108ods.

3 tretia a štvrtá veta zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení platí, že ak v rozhodujúcom období

odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. 5. Následne ţalovaná argumentovala, ţe do obdobia 2 rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti (t. j. od 19.10.2010 do 18.10.2012), zasahuje ţalobkyni okrem obdobia, získaného prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky (od 19.10.2010 4 1Sžso/77/2014 do 05.03.2011 a od 30.10.2011 do 18.10.2012) aj obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského (od 06.03.2011 do 29.10.2011). Z uvedeného dôvodu nie je

ţalovanej moţné postupovať

tretej a štvrtej vety § 108 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. II. Konanie na prvostupňovom správnom súde A)

1. Proti napadnutému rozhodnutiu podala ţalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu ţalobu z 18.04.2013 na Krajský súd v Bratislave.
2. Ţalobkyňa v ţalobe najmä namietala, ţe za posledné tri roky bola opakovane na materskej a rodičovskej dovolenke, a preto sa domáhala priznania nároku na dávku v nezamestnanosti vypočítanú z vymeriavacích základov z jej zárobkovej činnosti za posledné dva roky pred nástupom na prvú rodičovskú dovolenku. Tvrdenie ţalovanej, ţe do obdobia dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, t. j. do obdobia od 19.10.2010 do 18.10.2012, sa obdobie čerpania rodičovskej dovolenky nezapočítava, je

ţalobkyne nesprávne. Naopak je zrejmé, ţe obdobie čerpania rodičovskej dovolenky sa v zmysle zák. č. 461/2003 Z. z. započítava do obdobia poistenia nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti a ţalobkyňa teda splnila podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nakoľko v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 19.10.2009 do 18.10.2012 bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky. 8. Ţalobkyňa ďalej tvrdila, ţe v rozhodujúcom období, t. j. od 19.10.2010 do 18.10.2012 má len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, nakoľko obdobie počas ktorého sa jej poskytovalo materské sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje. Pokiaľ sa z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu vylučujú obdobia, za ktoré sa poistencovi poskytuje materské, potom sa na tieto obdobia

ţalobkyne nemá prihliadať vôbec, resp. len tak ako keby tu neboli. Pokiaľ teda ţalobkyňa v rozhodujúcom období poberala materské a to v období medzi dvoma rodičovskými dovolenkami, nemala sociálna poisťovňa na toto medziobdobie prihliadať a dané obdobie malo byť posúdené za neporušené obdobie poistenia v nezamestnanosti 5 1Sžso/77/2014 získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.

1. Ţalovaná [nesprávne krajský súd uviedol, ţe „ţalobkyňa“ – poznámka odvolacieho súdu] sa k podanej ţalobe vyjadrila vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa 31.10.
2. B)
3. Krajský súd v Bratislave ako prvostupňový súd na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie, ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.
4. Pri vymedzení skutkového stavu krajský súd vychádzal z pripojeného administratívneho spisu ţalovaného. Pritom vychádzal z potvrdenia zamestnávateľa ţalobkyne z 09.11.2012, kde ako jej zamestnávateľ uviedol, ţe povinné poistenie v nezamestnanosti bolo prerušené v období od 29.03.2010 do 05.03.2011 a od 30.10.2011 do 18.10.2012 počas, ktorých ţalobkyňa čerpala rodičovskú dovolenku. V bode IV. predmetného potvrdenia zamestnávateľ neosvedčil ţalobkyni v rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu uvedeného v § 108 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. ţiadne vymeriavacie základy na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Tieto zamestnávateľom potvrdené údaje sa v plnom rozsahu zhodujú s údajmi v informačnom systéme ţalovanej.
5. Krajský súd následne zdôraznil, ţe nakoľko do obdobia 2 rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, t. j. do obdobia od 19.10.2010 do 18.10.2012 zasahuje v prípade ţalobkyne okrem - obdobia získaného prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky aj - obdobie poistenia nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Z uvedeného dôvodu potom

krajského súdu nie je moţné postupovať

tretej a štvrtej vety § 108 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. Krajský súd konštatoval, ţe ţalobkyňa nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie nezamestnanosti a denný vymeriavací základ sa musel určiť z vymeriavacieho základu 6 1Sžso/77/2014 uvedeného v § 138 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. III. Odvolanie žalobkyne/stanoviská A)

1. Včas podané odvolanie zo dňa 21.08.2014 (č. l. 40) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zaloţila na odvolacom dôvode § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
2. Následne odvolací súd v krátkosti prezentuje odvolaciu argumentáciu ţalobkyne: - krajský súd rovnako aj ţalovaná nezohľadnili to, ţe z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti

§ 140, t.

j. v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské a ďalšie rozhodujúce skutočnosti, - krajský súd rovnako aj ţalovaná nezohľadnili to, ţe ţalobkyňa mala v rozhodujúcom období len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, - v prejednávanej veci išlo o opakované čerpanie rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského, - obdobie, počas ktorého sa jej poskytovalo materské, sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje, - ţalobkyňa opakovane čerpala rodičovskú dovolenku, a to najskôr po skončení jednej materskej dovolenky a potom opätovne po skončení druhej materskej dovolenky, pričom všetky tieto obdobia nasledovali po sebe bezprostredne, - krajský súd v odôvodnení rozsudku bez ďalšieho doslovne opísal stanovisko ţalovanej, čím sa rozsudok stal nepreskúmateľným, a navyše - poistenie v nezamestnanosti zamestnanca sa počas poskytovania materského neplatí (§ 140). 7 1Sžso/77/2014

1. Záverom ţalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší napadnuté rozhodnutie a vráti vec ţalovanému na ďalšie konanie, alebo rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vráti na ďalšie konanie. Súčasne poţadovala priznať ţalobkyni náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania, ktorú vyčíslila. B)
2. Z vyjadrenia ţalovanej zo dňa
3. októbra 2014 (č. l. 48) vyplýva, ţe sa v plnom rozsahu pridrţiava stanoviska z 29.10.
4. Rozhodnutia vydané vo veci povaţuje ţalovaná za vecne správne a zákonné a odkazuje na právnu argumentáciu uvedenú v nich. Vo vzťahu k spornému výkladu § 108 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. a k tvrdeniu ţalobkyne, ţe v rozhodujúcom období má len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením poistenia v nezamestnanosti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, ţalovaná toto označila za nesúladné s týmto ustanovením a ţe popiera jeho účel.
5. Vychádzajúc zo štvrtej vety § 108 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. ţalovaná konštatovala, ţe obdobie poistenia v nezamestnanosti počas poskytovania materského sa nepovaţuje za neexistujúce. Opačným prístupom by ustanovenie štvrtej vety § 108 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. stratilo opodstatnenie, nakoľko rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu by sa nepovaţovalo za zasiahnuté obdobím (obdobiami), počas poskytovania materského, a preto obdobie (obdobia) čerpania rodičovskej dovolenky by sa v prípade nezohľadnenia období poskytovania materského museli povaţovať za kontinuálne, súvislé a neprerušené.
6. Predmetnému tvrdeniu ţalobkyne odporujú aj ustanovenia § 26 ods. 1 písm. e) a § 26 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorých v prípade obdobia poskytovania materského ţalobkyni išlo o obdobie existencie jej povinného poistenia v nezamestnanosti, aj keď s vylúčením povinnosti platiť poistné.

názoru ţalovanej, z dôvodu, ţe do obdobia dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol ţalobkyni nárok na dávku v nezamestnanosti, zasahuje aj obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského, (čiţe nie len zákonom predpokladané obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia 8 1Sžso/77/2014 z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky), nie je moţné postupovať

tretej a štvrtej vety § 108 ods. 3 a je nutné vymeriavací základ určiť

§ 138ods.

5 zák. č. 461/2003 Z. z.

1. Na uvedenom základe ţalovaná navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie ţalobkyne v celom rozsahu zamietol a rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil. IV. Právne názory odvolacieho súdu
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom

§ 220v spoj.

s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

1. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je rozsudok krajského súdu o zamietnutí ţaloby, preto ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal aj napadnuté rozhodnutie, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobkyne, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. 9 1Sžso/77/2014
2. V takto určenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd nestotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom a ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či výklad ustanovenia § 108 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z., a to najmä jeho tretej a štvrtej vety naplnil práva účastníka na spravodlivé konanie.
3. Súčasne Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného napadnuté ţalobkyňou, a preto odvolaciemu súdu neprislúcha takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia (s výnimkou zachovania konštantnej judikatúry), hoci s prv menovaným by mohli byť tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.
4. Ţalobkyňa svoje odvolanie oprela o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkami, ktoré ţalobkyňa vyuţila na spochybnenie správnosti právneho posúdenia veci smerujúceho k vysloveniu napadnutého rozhodnutia. Aţ po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo ţalobkyni na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky).
5. Najvyšší súd vychádzal z nasledujúceho skutkového stavu, ktorý nebol medzi účastníkmi sporný: - od 14.09.2009 do 28.03.2010 poskytovanie materského, - od 29.03.2010 do 05.03.2011 čerpanie rodičovskej dovolenky, - od 06.03.2011 do 29.10.2011 poskytovanie materského, - od 30.10.2011 do 18.10.2012 čerpanie rodičovskej dovolenky, t.j. od 14.09.2009 aţ do 18.10.2012 ţalobkyňa má viaceré obdobia, kedy mala tak obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné na povinné poistenie v nezamestnanosti, ako aj obdobia, kedy mala prerušené toto poistenie. 10 1Sžso/77/2014
6. Dotknuté ustanovenie § 108 obsahuje viacero ustanovení v odsekoch 1 aţ 6, ktoré všetky sa týkajú určenia výšky dávky v nezamestnanosti, čo je predmetom sporu v prejednávanej veci. Odsek 2 prostredníctvom druhej a tretej vety vymedzujú pojem „rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu“, ktoré prestavuje dvoch ucelených rokov, ako aj obdobia, ktoré sa naopak z takto zisteného obdobia odrátavajú. Naopak pre kratšie obdobia sa „rozhodujúce obdobie“ určuje

prvej vety odseku 3. Ďalej druhá veta 3 odseku pre osobitnú situáciu, kedy poistenec nemal v rozhodujúcom období

odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, odkazuje na mechanizmus náhradného určenia denného vymeriavacieho základu

§ 138ods.

5 zák. č. 461/2003 Z. z.

§ 108ods.

2 veta druhá a tretia zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti

§ 140

alebo poistné na výsluhové zabezpečenie

osobitného predpisu.

§ 108ods.

3 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení platí, že ak v rozhodujúcom období

odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období

odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Ak v rozhodujúcom období

odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ

druhej vety. 11 1Sžso/77/2014 27. Obdobne aj tretia veta 3 odseku predstavuje osobitnú situáciu pre 2- ročné rozhodujúce obdobie

odseku 2, kedy sa tu „vyskytuje“ iba obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Potom sa denný vymeriavací základ zisťuje z obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Následne štvrtá veta odseku 3

Najvyššieho súdu logicky nadväzuje na vetu tretiu a priamo sa zameriava na situáciu, ktorá je v prejednávanej veci, t. j. na opakované čerpanie rodičovskej dovolenky (v prejednávanej veci ide o obdobie od 30.10.2011 do 18.10.2012), ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského (v prejednávanej veci ide o obdobie od 06.03.2011 do 29.10.2011).

1. Najvyšší súd musí na tomto mieste jednoznačne zdôrazniť, ţe ak zákonodarca v snahe svojou normotvornou činnosťou reguluje správanie jednotlivca právnymi normami s nejednoznačným (ambiguitným) textom, t. j. ţe svoju vôľu oznamuje adresátom tak, ţe títo majú značnú neistotu (v rozpore s ústavným imperatívom zabezpečovať právnu istotu), resp. pochybnosti o riadnom výklade vôle zákonodarcu, tak potom v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenskej republiky nemôţe byť takáto nejednoznačnosť vôle zákonodarcu vykladaná v neprospech slabšieho účastníka vzťahu. Zo slovenského právneho poriadku nepochybne vyplýva, ţe správne súdnictvo je neoddeliteľným súčasťou orgánov súdnej moci, ktoré v konkrétnych veciach zabezpečujú napĺňanie ústavného princípu právneho štátu. Výkon správneho súdnictva musí predovšetkým smerovať k ochrane práv jednotlivcov, o ktorých sa rozhodovalo v časovo predchádzajúcom správnom alebo inom špecializovanom administratívnom konaní. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd neustále pri výkone svojej právomoci zdôrazňuje obsah čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy Slovenskej republiky.
2. Ďalej je nepochybné, ţe podstatou aplikácie uvedeného článku ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej na účely rozsudku len „Ústavný súd“) v mnohých nálezoch (napríklad nález sp. zn. I. ÚS 17/1999 z 22.09.1999 alebo sp. zn. I. ÚS 44/1999 z 13.10.1999) konštatoval, ţe: 12 1Sžso/77/2014 ., V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princípy materiálneho právneho stálu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz, kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnost ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané".
3. Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je uţšou kategóriou ako právna istota (m.m. nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 12/05 z 28.11.2007 alebo obdobne sp. zn. Pl. ÚS 16/06 z 30.04.2008). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (viď najmä nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 16/06 z 24.06.
4. resp. sp. zn. Pl. ÚS 10/04 zo 06.02.2008).
5. Čo sa týka legitímneho očakávania účastníkov pri napĺňaní ich práv v procese aplikácie jednoduchého práva, v tejto súvislosti musí Najvyšší súd dodať, ţe jednotlivé ustanovenia tzv. jednoduchého práva musia aj správne súdy povinné interpretovať a aplikovať v prvom rade vţdy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Totiţ aj v prípade hypoteticky moţnej konkurencie viac metodologicky racionálne obhájiteľných interpretačných alternatív je nutné zvoliť ako výsledok výkladu tú, ktorá opodstatnene nadobúda prednosť pred ostatnými, t. j. uprednostniť interpretáciu takú, ktorá je ústavne konformnejšia. Na základe uvedeného úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi, t. j. k povinnosti súdu nachádzať právo je nutné pristupovať nielen z pohľadu vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale aj cez povinnosť formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sţso/74/2014 z 31.05.2016). 13 1Sžso/77/2014
6. Na základe uvedených právnych názorov sa Najvyšší súd nemohol stotoţniť so záverom ţalovanej, ţe na ţalobkyňu sa nemôţe aplikovať ustanovenie § 108 ods. 3 veta tretia a štvrtá zák. č. 461/2003 Z. z. a preto musela vymeriavací základ určiť

§ 138ods.

5 citovaného zákona. V. 34. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobkyne a stanoviska ţalovanej ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozsudku sp. zn. 1Sţso/74/2014, pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa pri rešpektovaní princípu právnej istoty od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom

§ 156ods.

l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Bude preto úlohou ţalovanej v ďalšom konaní zohľadniť hore uvedené právne názory a znovu o veci rozhodnúť.

1. Nakoľko išlo o základnú argumentáciu ţalobcu, ktorá sa týkala nesprávneho procesného riešenia situácie na strane ţalobcu a ktorá vymedzovala rámec meritórneho súdneho prieskumu, ostatné jeho odvolacie námietky ako aj námietky iných osôb boli týmto skonzumované. Preto sa Najvyšší súd inými námietkami ďalej nezaoberal.
2. Najvyšší súd v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania ako aj so svojou dlhodobo ustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,

ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky iba vo výnimočných prípadoch (§ 250ja ods. 5 O.s.p.), a tento prípad v prejednávanej veci nenastal, potom nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať. 14 1Sžso/77/2014

§ 250ja ods.

5 O.s.p. Proti rozsudku súdu

§ 250jods.

5 je prípustný opravný prostriedok

štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak. 37. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešná ţalobkyňa má právo na náhradu trov tohto konania, čo v tomto súdnom prieskume nastalo. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je ich doloţenie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení rozsudku. V prípade iných trov konania úspešného ţalobcu mu súd prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia.

§ 151ods.

1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

§ 151ods.

2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote

odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

1. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá:
2. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca ţalobkyne podaním z 21.08.2014 s oporou vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. vyčíslil a o správnosti ktorých nevznikli pochybnosti: 1.
3. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde 1.1.
4. prevzatie a príprava zastúp.

§ 149ods.

1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov.

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (ochrana subjektívnych práv týkajúcich sa úpravy sociálneho dávkového konania je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), charakter konania si nepredurčoval poţiadavku nutnosti v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave, dňa
2. mája 2016 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová