← Slovensko

o ochranu osobnosti

Najvyšší súd 5 Cdo 168/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. P., bývajúceho v B., B., proti ţalovaným 1/ T. B., bývajúcemu v M. a 2/ P. G., bývajúcemu v D., C., v dovolacom konaní zastúpeným Advokátskou kanceláriou V. M. &., S. so sídlom v B., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. NM - 4 C 359/2004, o dovolaní ţalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z

  1. októbra 2008 sp.zn. 5 Co 44/2008, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z
  2. októbra 2008 sp.zn. 5 Co 44/2008 v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobou zmenenou v priebehu konania ţalobca sa domáhal súdnej ochrany pred zásahmi do jeho osobnostných práv, ktorých sa mal dopustiť ţalovaný 1/ čestným vyhlásením zo
  3. augusta 2004, podľa ktorého ţalobca neprávom od neho poţadoval 10.000 USD a ţalovaný 2/ listom zaslaným prezidentovi S. (S.) a členom výkonného výboru S., v ktorom ţalobcu obvinil okrem iného aj z konania uvedeného v čestnom vyhlásení ţalovaného 1/. Uviedol, ţe tieto nepravdivé, pravdu skresľujúce tvrdenia ţalovaných závaţným spôsobom zníţili jeho váţnosť a česť nielen u jeho zamestnávateľa, ale aj v tej časti spoločnosti, ktorá sa profesionálne venuje futbalu. V liste ţalovaného 2/ obsiahnuté obvinenia prenikli aj do sféry laickej verejnosti a tieţ do prostredia jeho rodiny a priateľov. Ţiadal, aby sa mu ţalovaní 1/ a 2/ ospravedlnili listom adresovaným jemu, prezidentovi S. a členom výkonného výboru S. a aby im bola uloţená aj povinnosť zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, kaţdý z nich v sume 500 000,-- Sk a náhradu trov konania. 5 Cdo 168/2009 2 Okresný súd Trenčín (súd prvého stupňa) rozsudkom z
  4. októbra 2007 č.k. NM - 4 C 359/2004- 178 ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným 1/ a 2/, na účet ich zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku náhradu trov konania v sume 431 584,50 Sk. Po vyhodnotení listinných dôkazov a výpovedí svedkov dospel k záveru, ţe ţalobcovi nie je moţné poskytnúť ním poţadovanú ochranu, pretoţe tvrdenia ţalovaného 1/ v jeho čestnom vyhlásení, prevzaté aj do listu ţalovaného 2/, sú pravdivé. Tento záver vyvodil „z logického sledu udalostí od prvého telefonátu ţalobcu v decembri 2001 ţalovanému 1/, cez jeho informovanie ţalovaného 2/, následného oznámenia ţalovaného 2/ prezidentovi F. D.N.V. p. N., ktorému to potvrdil i sám ţalovaný 1/ a nebohý otec ţalovaného 1/, jeho postúpenie informácie, o vierohodnosti ktorého nikto z nich nepochyboval, najvyšším funkcionárom S. p. L. a T.“. Uviedol, ţe súdu sa síce nepodarilo zabezpečiť priamy dôkaz o korupčnom správaní ţalobcu, k takému záveru sa však dá dospieť na základe nepriamych dôkazov, „ktoré vo svojom súhrne tvoria logickú, ničím neprerušovanú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov, vzájomne sa doplňujúcich a na seba naväzujúcich.“ Dodal, ţe ak by aj konanie ţalovaných bolo moţné povaţovať za zásah do práv ţalobcu, na základe vykonaných dôkazov nebolo moţné ustáliť, ţe konanie ţalovaných ohrozilo jeho česť, váţnosť a dôstojnosť, resp. jeho ďalší kariérny postup. Krajský súd v Trenčíne (odvolací súd) na odvolanie ţalobcu rozsudkom z
  5. októbra 2008 sp.zn. 5 Co 44/2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanému 1/ uloţil povinnosť zaslať ţalobcovi do 5 dní od právoplatnosti rozsudku doporučenou poštou ním vlastnoručne podpísaný list v znení: „Váţený pán P. P., ospravedlňujem sa Vám za to, ţe som v mojom čestnom prehlásení zo dňa 4.8.2004 uviedol nepravdivé tvrdenie o tom, ţe ste odo mňa po mojom prestupe do D.K. ţiadali 10.000 USD. Ľutujem, ţe som tým poškodil Vašu česť, váţnosť a dôstojnosť v spoločnosti. Súčasne sa ospravedlňujem, ţe som toto nepravdivé tvrdenie opakoval v relácii P., vysielanej v T. vo večerných hodinách dňa X.“. Ţalovanému 2/ uloţil povinnosť do 5 dní od právoplatnosti rozsudku predloţiť prezidentovi S. a výkonnému výboru S., kaţdému osobitne, ním vlastnoručne podpísaný list v znení: „Váţený pán prezident, váţení členovia výkonného výboru. Ospravedlňujem sa Vám, ako aj pánovi trénerovi P. P., ţe som v liste, ktorý bol adresovaný a predloţený na zasadnutie výboru S., konaného dňa 10.8.2004 uviedol nepravdivé tvrdenia o tom, ţe pán P. P. mal ţiadať od hráča T. B. čiastku 10.000 USD. Ľutujem, ţe som týmto poškodil česť, váţnosť a dôstojnosť pána trénera P. P. v spoločnosti“. Rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti, týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy a trov konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na 5 Cdo 168/2009 3 odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, ţe z ním doplneného dokazovania vykonaného oboznámením čestného vyhlásenia ţalovaného 1/, listu ţalovaného 2/ prezidentovi a členom výkonného výboru S., výpovedí ţalobcu a ţalovaných 1/ a 2/ pred súdom prvého stupňa a výpovedí svedkov J. P., I. N., Doc. JUDr. F. L., Ing. M. F., Ing. D. T., Ing. J. G. a J. K. vyplynulo, ţe ţalovaní 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno, ktoré ich zaťaţovalo ohľadne pravdivosti ich tvrdenia. Podľa odvolacieho súdu bola spochybnená pravdivosť tvrdení ţalovaných o korupčnom správaní ţalobcu najmä tým, ţe sa o ňom začali zmieňovať aţ po dlhšom časovom odstupe, čo sťaţilo ich dôkaznú situáciu. Tvrdenia ţalovaných 1/ a 2/ spochybňuje i to, ţe konanie ţalobcu neoznámili orgánom činným v trestnom konaní alebo iným kompetentným orgánom, hoci im v tom nič nebránilo. Podľa odvolacieho súdu za dôkaz pravdivosti tvrdenia ţalovaného 1/ v jeho čestnom vyhlásení nebolo moţné povaţovať ani výpoveď jeho priateľky J. P., pretoţe obsah telefonického rozhovoru medzi ţalobcom a ţalovaným 1/ jej bol „poskytnutý“ len sprostredkovane. Na základe uvedeného odvolací súd uzavrel, ţe „vzhľadom na petit návrhu“ a neunesenie dôkazného bremena ţalovanými, „je v prvom rade primeraným zadosťučinením satisfakcia vo forme ospravedlnenia“. Vec v časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie majúc za to, ţe sa súd prvého stupňa napriek rozsiahlemu dokazovaniu nezameral na skúmanie, „akým spôsobom“ došlo k zásahu do práv na ochranu osobnosti ţalobcu a či vzhľadom na intenzitu zásahu ţalobcovi nevzniklo právo na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Proti rozsudku odvolacieho súdu ţalovaní podali dovolanie. Odôvodnili ho dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p.; dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedli, ţe podľa ich názoru odvolací súd porušil ustanovenie § 214 ods. 1 O.s.p. „a zároveň nedodrţal ust. § 213 ods. 3 O.s.p. a § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., čím odňal účastníkom konania moţnosť konať pred súdom a porušil aj ústavné právo ţalovaných v
  6. a
  7. rade podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“. Odvolací súd na pojednávaní nariadenom na prejednanie odvolania ţalobcu dokazovanie nedopĺňal a ani ho neopakoval v takom rozsahu, ako to uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Podľa ţalovaných odvolací súd sa ani riadne neoboznámil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, dôkazy nevyhodnotil správne a jeho rozhodnutie je zaloţené na domnienkach. Ţalovaní v ďalšom spochybnili aj správnosť záveru odvolacieho súdu, ţe vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ţe zasiahli do občianskej cti ţalobcu a poškodili 5 Cdo 168/2009 4 jeho váţnosť, česť a dôstojnosť. Navrhli preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú v dovolacom konaní riadne zastúpení (§ 241 ods. 1 O.s.p.), a to proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), po tom, ako uznesením z
  8. júna 2009 sp.zn. 5 Cdo 168/2009 odloţil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 243 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa zaoberal najprv otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Uvedené procesné vady v dovolacom konaní nevyšli najavo. Pokiaľ ţalovaní vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom) vyvodzujú z toho, ţe odvolací súd porušil ustanovenie § 213 ods. 3 O.s.p., dovolací súd poznamenáva, ţe takéto porušenie by skutočne zaťaţovalo odvolacie konanie procesnou 5 Cdo 168/2009 5 vadou, nie však vadou v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., ale tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktorú je dovolací súd tieţ povinný prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná (k opodstatnenosti námietky tejto procesnej vady dovolací súd zaujíma stanovisko niţšie). Inou vadou konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. So zreteľom na to dovolací súd skúmal, či v prejednávanej veci nedošlo k takejto procesnej vade. Dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je takou (inou) vadou postihnuté. Preskúmavaná právna vec sa týka ochrany osobnostných práv ţalobcu, do ktorých malo byť podľa ţaloby zasiahnuté nepravdivými tvrdeniami ţalovaných o jeho korupčnom správaní. Ţalovaní sa bránili tým, ţe zásah nebol neoprávnený, pretoţe tvrdenia obsiahnuté v čestnom vyhlásení a v liste prezidentovi a členom výkonného výboru S. sú pravdivé (obrana dôkazom pravdy). Vzhľadom na uvedené bolo úlohou súdov konajúcich v tejto veci riadne spoznať skutkový stav veci, zistenie ktorého je ťaţiskové štádium občianskeho súdneho konania vymedzené platnou procesnou úpravou konania a všeobecne platnými poznatkami o poznávaní a jeho formách vzťahujúcich sa na súd konajúci v občianskom súdnom konaní. Problematika skutkových zistení súdmi bola v predmetnej právnej veci o to osobitejšia, ţe odvolací súd opiera svoje závery vo veľkej časti o dôkazy, ktoré boli vykonané súdom prvého stupňa výsluchom účastníkov a svedkov. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe tento súd, vychádzajúc z výsledkov pred ním vykonaného dokazovania (výsluchom účastníkov a svedkov), zaloţil svoje rozhodnutie na zisteniach skutkovej povahy a na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, ţe i keď tu nebol priamy dôkaz o korupčnom správaní ţalobcu, na základe nepriamych dôkazov, „ktoré vo svojom súhrne tvoria logickú, ničím neprerušovanú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov, vzájomne sa doplňujúcich a na seba naväzujúcich“ treba mať za to, ţe ţalovaní preukázali pravdivosť svojich tvrdení. Odvolací súd, ako to vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia, dospel k odlišným (opačným) skutkovým zisteniam neţ súd prvého stupňa [zistenia o tom, či ţalobca ţiadal 5 Cdo 168/2009 6 od ţalovaného 1/ peniaze sú bezpochyby zistenia skutkovej povahy]. Podľa odvolacieho súdu ţalovaní nepreukázali pravdivosť svojich tvrdení o korupčnom správaní ţalobcu uvádzaných v čestnom vyhlásení, resp. v liste predsedovi a výkonnému výboru S.. K uvedeným záverom dospel na základe „doplneného dokazovania“ vykonaného oboznámením čestného vyhlásenia ţalovaného 1/, listu ţalovaného 2/, výpovedí ţalobcu a ţalovaného 1/ na pojednávaní pred súdom prvého stupňa konaného
  9. októbra 2005, výpovede ţalovaného 2/ urobeného pred súdom prvého stupňa na pojednávaní konanom
  10. decembra 2005, výpovedí svedkov J. P., I. N., Doc. JUDr. F. L., Ing. M. F., Ing. D. T., Ing. J. G. a J. K., tieţ urobených pred súdom prvého stupňa. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia („ ... po nariadení odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., doplnil dokazovanie ...“) vyplýva, ţe mal za to, ţe takýmto „doplnením dokazovania“ učinil zadosť poţiadavke, ţe k iným skutkových záverom neţ dospel súd prvého stupňa môţe odvolací súd dospieť len na základe opakovaného alebo doplneného dokazovania (§ 213 ods. 3 a 4 O.s.p.). Podľa názoru dovolacieho súdu si ale odvolací súd predmetné ustanovenie nevyloţil správne. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7 (§ 213 ods. 1 O.s.p.). Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Citované ustanovenie umoţňuje odvolaciemu súdu, aby na základe opakovaného dokazovania dospel k vlastnému zisteniu skutkového stavu, ktoré môţe byť odlišné od skutkového zistenia, ktoré urobil súd prvého stupňa. Ak sa však odvolací súd chce odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa, musí dokazovanie sám opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie v zmysle § 132 O.s.p.; je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k odlišnému právnemu záveru, dospel bez vykonania riadneho dokazovania. Obligátnou poţiadavkou spravodlivého procesu a samozrejmým dôsledkom zásady priamosti a ústnosti, v ktorej spočíva základ správneho hodnotenia dôkazov, je aby odvolací súd, ak má pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa, vyvodil svoje iné závery spravidla z rovnocenných podkladov, t.j. v zásade z tých istých dôkazov alebo dôkazov rovnakej kvality a váhy, ako to urobil súd prvého stupňa. Zásada priamosti a ústnosti má pre odvolacie konanie rovnaký význam a následky, ako pre súd prvého stupňa. Je tomu 5 Cdo 168/2009 7 tak predovšetkým preto, ţe pri hodnotení dôkazov spolupôsobia popri vecnom obsahu výpovedí aj ďalšie skutočnosti, ktoré - hoci nie sú bez vplyvu na posúdenie vierohodnosti výpovedí - nemôţu byť vţdy vyjadrené (zachytené) v zápisnici o pojednávaní. V odvolacom konaní je ale dôleţitá aj iná stránka priamosti. Táto zásada totiţ je dôleţitá nielen pre zisťovanie skutkového základu rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie sa od skutkových zistení súdu prvého stupňa. Pri opakovaní a doplnení dokazovania je teda zásada priamosti oproti súdu prvého stupňa ešte sprísnená. Postup odvolacieho súdu pri prejednaní odvolania ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa nezodpovedal uvedeným poţiadavkám riadneho procesu. Zdroj, z ktorého vychádzal odvolací súd pri ustálení skutkového stavu veci nebol rovnocenný zdroju, ktoré pouţil súd prvého stupňa. Len na základe oboznámenia zápisníc spísaných pred súdom prvého stupňa o výsluchu účastníkov a svedkov odvolací súd nemohol získať rovnocenný podklad pre iné hodnotenie skutkového stavu, neţ ku ktorému dospel súd prvého stupňa. Odvolací súd dokazovanie v skutočnosti nedoplnil; nevykonať ţiadny iný dôkaz, ktorý by nevykonal súd prvého stupňa. Ak odvolací súd inak hodnotí dôkazy vykonané výpoveďami účastníkov a svedkov urobenými pred súdom prvého stupňa alebo doţiadaným súdom len na základe oboznámenia sa so zápisnicami o ich výpovediach bez toho, ţe by sám účastníkov a svedkov vypočul, zaťaţí svoje konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd si v prejednávanej veci nezadováţil rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné; dovolaciemu súdu tak neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie posudzovať správnosť týchto záverov odvolacieho súdu. Keďţe odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 ods. 2 O.s.p. bez vykonania riadneho dokazovania, pričom vychádzal z iného skutkového stavu neţ súd prvého stupňa a jeho skutkové závery boli urobené v rozpore s ustanoveniami §§ 120, 132, 211 a § 213 O.s.p., je jeho konanie postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Jej následkom je zrušenie rozsudku odvolacieho súdu a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). Dovolací súd zrušil aj výrok rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie súdu 5 Cdo 168/2009 8 prvého stupňa zrušené v časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy a trov konania, pretoţe bezprostredne nadväzujú na základe dovolania zrušenú časť rozhodnutia odvolacieho súdu. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  11. júna 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.