1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/.
2 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ide teda o rozhodnutie, ktoré nevykazuje niektorý zo znakov prípustnosti dovolania uvedených v § 239 ods. 1, 2 O.s.p. Dovolanie proti tomuto uzneseniu preto
citovaných zákonných ustanovení nie je prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písm. a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, prekáţku právoplatne rozhodnutej veci alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom 4 Cdo 264/2009 4 alebo nesprávne obsadeným súdom). Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľky, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. d/ O.s.p.
d/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie. Citované zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je prekáţka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae), vylučujúca moţnosť vec znovu prejednať (§ 159 ods. 3 O.s.p.). Právoplatné rozhodnutie o veci musí reálne existovať. Predpokladá totoţnosť osôb, ktoré boli účastníkmi konania, ako aj totoţnosť predmetu sporu, pričom prekáţku rozsúdenej veci tvorí len v takom rozsahu, v akom sa o uplatnenom nároku rozhodlo.
1 O.s.p. rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.
2 O.s.p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môţe súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
1 O.s.p. ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbeţnej vykonateľnosti, môţe účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môţe rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
2 O.s.p. doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.
3 O.s.p. návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku. 4 Cdo 264/2009 5 Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe ak súd rozhoduje rozsudkom o veci samej, zásadne má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. V prípade, ţe z akéhokoľvek dôvodu opomenie rozhodnúť o celej prejednávanej veci, má moţnosť tento nedostatok odstrániť formou dopĺňacieho rozsudku za podmienok uvedených v § 166 ods. 1 O.s.p. Zo samotnej podstaty tohto procesného inštitútu je zrejmé, ţe vydaním dopĺňacieho rozsudku zásadne nie je moţné zaloţiť prekáţku rozsúdenej veci. Dopĺňacím rozsudkom totiţ moţno rozhodnúť len o tej časti predmetu konania, o ktorej súd v rozsudku vydanom v zmysle § 152 O.s.p. nerozhodol. Predmetom doplnenia teda nemôţe byť to, o čom uţ bolo rozhodnuté. Ak tak súd napriek tomu urobí napr. tým, ţe dopĺňacím rozsudkom o veci samej znovu rozhodne a dotknutý účastník napadne riadne a včas podaným odvolaním len pôvodný rozsudok, treba mať za to, ţe odvolanie smeruje v merite veci aj proti dopĺňaciemu rozsudku. V takomto prípade by bolo totiţ nelogické zotrvávať na poţiadavke, aby dotknutý účastník podal odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku, ak rovnaký výrok uţ raz odvolaním napadol a jeho správnosť v odvolaní namieta. Išlo by o príliš formalistický prístup, ktorý by nezodpovedal poţiadavke spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov dotknutého účastníka v občianskom súdnom konaní. V posudzovanej veci okresný súd rozhodol dopĺňacím rozsudkom v zmysle § 166 ods. 1 a 2 O.s.p. nielen o trovách konania vo vzťahu k ţalovanému 2/, o čom opomenul v rozsudku rozhodnúť, ale aj o veci samej, hoci uţ o nej bolo rozsudkom rozhodnuté. Ţalovaný 1/ napadol pôvodný rozsudok vo veci samej riadne a včas podaným odvolaním, v ktorom namietal jeho vecnú správnosť. Keďţe súd prvého stupňa predmetom doplnenia nesprávne urobil aj to, o čom uţ bolo rozhodnuté, treba mať za to, ţe toto odvolanie ţalovaného 1/ smeruje v merite veci aj proti dopĺňaciemu rozsudku. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, ţe ţalovaný 1/ vzal zvlášť podané odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku späť (urobil tak potom, ako ho súd nesprávne vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie). Dopĺňací rozsudok, pokiaľ ním bolo znovu rozhodnuté aj v merite veci, nemohol v tejto časti nadobudnúť právoplatnosť a teda nezakladá existenciu vady uvedenej v § 237 písm. d/ O.s.p. Ţalobkyňa preto neopodstatnene namietala, ţe odvolací súd nesprávne odvolanie ţalovaného 1/ prejednal a vo veci rozhodol, keď jej ďalšiemu prejednaniu bránila prekáţka rozsúdenej veci. Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ c/, e/ aţ g/ § 237 O.s.p. Dovolanie 4 Cdo 264/2009 6 v tejto veci preto ani
týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľka vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietala. Keďţe v prejednávanej veci dovolanie ţalobkyne smerovalo proti uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému
1 a 2 O.s.p. prípustné nie je a neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.). Na záver dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, ţe správne mal na základe odvolania podaného ţalovaným 1/ proti rozsudku, zrušiť aj dopĺňací rozsudok. Ak tak neurobil, nerozhodol o odvolaní ţalovaného 1/ vo vzťahu k dopĺňaciemu rozsudku a teda o celom predmete odvolania. V ďalšom konaní bude preto potrebné, aby tento nedostatok odstránil postupom
1 a 2 O.s.p. V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však ţalovaným nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo ani jeden z nich nepodal návrh na uloţenie tejto povinnosti (§ 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. augusta 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.