Najvyšší súd Slovenskej republiky 3Sr/1/2014 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Jozefa Milučké

ust. § 250j ods. 2 písm. a), d) Občianskeho súdneho poriadku a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľom 1/ aţ 5/ trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 563,10 €, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne navrhovateľov 1/ aţ 5/ Mgr. Klaudie Szekeresovej, advokátky, Široká 569, Tešedíkovo. O d ô v o d n e n i e I. Vo svojom návrhu navrhovatelia poukázali na rozhodnutie odporcu č.VVS/1-900/90- 42485 zo dňa 02.04.2014, ktorým bol odmietnutý ich návrh na registráciu občianskeho zdruţenia Fontos Vagy! Polgári Szövetség (ďalej len občianske zdruţenie alebo OZ). Návrh na registráciu občianskeho zdruţenia spolu so stanovami podali dňa 24.10.2013, na čo obdrţali upozornenie, v ktorom ich odporca ţiadal o zmenu názvu zdruţenia do slovenského jazyka. Upozornenie nebolo bliţšie odôvodnené, toto sa obmedzilo len na poukázanie na ust. § 8 ods. 3 zákona č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky (ďalej len zákon o štátnom jazyku),

ktorého sa stanovy občianskych zdruţení 2 3Sr/1/2014 vyhotovujú v štátnom jazyku. Odporca z ust. § 6 ods. 2 písm.

1. a)zákona č. 83/1990 Zb. o zdruţovaní občanov (ďalej len zákon o zdruţovaní občanov) usúdil, ţe aj názov občianskeho zdruţenia, ktorý je súčasťou stanov, musí byť uvádzaný v štátnom jazyku. Splnomocnenec prípravného výboru trval na pôvodnom názve, na základe čoho odporca registráciu nevykonal a zaslal mu ďalšie upozornenie v ktorom zopakoval predchádzajúcu poţiadavku. Splnomocnenec reagoval ďalším listom, v ktorom poukázal na porušenie základných princípov demokratického štátu, napr. princípu právnej istoty, či slobody zdruţovania, no aj po posúdení tejto odpovede navrhovateľa v 1. rade trval odporca na zmene názvu OZ. V následnom období (február, marec 2014) začal odporca vykonávať registráciu občianskych zdruţení s cudzojazyčným, resp. fiktívnym názvom, a preto ho poţiadali v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania o konanie aj v ich veci. Na to obdrţali oznámenie o začatí konania vo veci registrácie a následne im bolo doručené rozhodnutie zo dňa 02.04.2014, ktorým bol návrh na registráciu odmietnutý s poukazom na ust. § 4 písm.
2. b)zákona o zdruţovaní občanov,

ktorého sa jedná o nedovolené zdruţovanie, ktoré sleduje dosahovanie cieľov nedovolenými spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi. Poukázali na ust. § 8 ods. 1 zákona o zdruţovaní občanov, čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

ich názoru, odporca neuviedol ţiadne ustanovenie stanov zdruţenia, ktoré by bolo v rozpore so zákonmi a na odmietnutie registrácie nebol ţiaden dôvod. Je pre nich neakceptovateľné zamieňať názov občianskeho zdruţenia s jeho činnosťou.

ich názoru, zo ţiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť uvádzať názvy občianskych zdruţení v štátnom jazyku a zo strany správneho orgánu teda došlo k neprípustnému, rozširujúcemu výkladu zákona o štátnom jazyku ako i vyššie citovaných ustanovení zákonov. Rozhodnutie odporcu z tohto dôvodu povaţujú za nepochopiteľné a diskriminačné. Ţalobcovia tieţ poukázali na konanie odporcu, ktorý viac ako 23 rokov bez výhrad zaregistroval mnoţstvo OZ s cudzojazyčným názvom, a teda bez zmeny právnej úpravy postupoval v ich prípade rozdielne. Postup odporcu obmedzil ich právo na zdruţovanie v rozpore s ústavnými nárokmi, ako aj v rozpore s medzinárodnými dohodami. V prípade ţalobcov došlo k diskriminácii z dôvodu jazyka a národnosti. Konanie odporcu povaţujú ţalobcovia za rozporné aj s čl. 1, čl. 2 ods. 2, 3, čl. 7 ods. 5, čl. 12 ods.2, čl. 13, čl. 29 ods. 1, 3), medzinárodnými zmluvami, čl. 2 ods. 1, čl. 7, čl. 29 ods. 2 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, čl. 22 ods. 1, 2, čl. 26, čl. 27 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 11 a 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, čl. 7, čl. 10 ods. 1 a čl. 11 ods. 2 Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín a pod. Z uvedených dôvodov povaţujú rozhodnutie odporcu za nezákonné, nespravodlivé, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţiadali predmetné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. II. 3 3Sr/1/2014 Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, ţe dňa 24.10.2013 obdrţal návrh na registráciu OZ s názvom Fontos Vagy! Polgári Szövetség spolu so stanovami. Odporca následne zaslal predkladateľovi ţiadosti upozornenie týkajúce sa vady spočívajúcej v názve zdruţenia, ktoré je

§ 6ods.

2 písm. a) zákona o zdruţovaní občanov súčasťou stanov, ktoré nemôţu byť predloţené v cudzom jazyku. S poukazom na znenie § 8 ods. 3 zákona o štátnom jazyku, odporca akceptuje názvy, ktoré obsahujú jeho slovenské znenie, ak za ním nasleduje jeho ekvivalent v cudzom jazyku. Poukázal na odborné stanoviská Ministerstva kultúry SR č. MK 1513/2013-242/14159, MK-10/2014-310/334, v zmysle ktorých môţe odporca zaregistrovať len také občianske zdruţenie, ktoré svoj názov uvedie v štátnom jazyku, pričom sa pripúšťa aj dvojjazyčné, obsahovo totoţné vyhotovenie stanov. Výnimku tvoria vlastné mená, všeobecne zauţívané výrazy v cudzom jazyku, beţne zrozumiteľné slová cudzieho pôvodu, vymyslené výrazy, názvy a slová, ktorých preklad nie je moţný a účelný. Navrhovaný názov OZ nebol zosúladený so zákonom o štátnom jazyku, a preto správny orgán rozhodol o odmietnutí jeho registrácie

§ 8ods.

2 v spojitosti s § 4 zákona o zdruţovaní občanov. Odporca odmieta námietky navrhovateľov z diskriminácie a nerovnakého prístupu, postupoval v súlade s právnymi predpismi. Poukázal na príklady občianskych zdruţení, ktoré ţiadali o registráciu, pričom z ich názvov vyplýva, ţe boli označené dvojjazyčne, kde popri názve v štátnom jazyku je uvedený ekvivalent ich názvu v maďarskom jazyku. Odporca na základe uvedených dôvodov ţiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť a opravný prostriedok zamietnuť. III. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd vecne príslušný rozhodovať o opravnom prostriedku v tejto veci (§ 12 ods. 3 zák. č. 83/1990 Zb. v spojitosti s ust. § 246 ods. 2 písm. a) a § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku – ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnute rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce správne konanie v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, postupom

Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a po zistení, ţe opravný prostriedok bol podaný oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 250m O.s.p. v spojitosti s ust. § 8 ods. 3 zákona o zdruţovaní občanov), po posúdení jeho obsahu nariadil vo veci pojednávanie

§ 250gods.

1 O.s.p. a po jeho verejnom vykonaní dospel k záveru, ţe podaný opravný prostriedok je dôvodný, pretoţe rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto postupom

§ 12ods.

4 veta posledná zákona o zdruţovaní občanov, preskúmané rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie (§ 250q ods. 2 O.s.p.). Predmetom návrhu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo VVS/1- 900/90-42485-9 stanov zo dňa 02.04.2014, ktorým správny orgán návrh na registráciu občianskeho zdruţenia s názvom Fontos Vagy! Polgári Szövetség, predloţený dňa 24.10.2013 prípravným výborom, zastúpeným jeho splnomocnencom,

§ 8ods.

1 písm. c) zákona o zdruţovaní občanov odmietol z dôvodu, ţe

§ 4písm.

c) cit. Zákona sa jedná o nedovolené zdruţenie, ktoré sleduje dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi.

ust. § 1, ods. 1 zákona o zdruţovaní občanov v účinnom znení, občania majú právo slobodne sa zdruţovať. 4 3Sr/1/2014

§ 2ods.

1 cit. zákona, občania môţu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske zdruţenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len "zdruţenia") a zdruţovať sa v nich.

ust. § 3 ods. 1 aţ 3 zákona o zdruţovaní občanov, nikto nesmie byť nútený k zdruţovaniu, k členstvu v zdruţeniach ani k účasti na ich činnosti. Zo zdruţenia môţe kaţdý slobodne vystúpiť. Nikomu nesmie byť občiansky na ujmu, ţe sa zdruţuje, ţe je členom zdruţenia, ţe sa zúčastňuje na jeho činnosti alebo ho podporuje, alebo ţe stojí mimo neho. Práva a povinnosti člena zdruţenia upravujú stanovy zdruţenia.

§ 4cit.

zákona, nie sú dovolené zdruţenia,

1. a)ktorých cieľom je popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboţenské vyznanie a sociálne postavenie, roznecovať nenávisť a neznášanlivosť z týchto dôvodov, podporovať násilie alebo inak porušovať ústavu a zákony;
2. b)ktoré sledujú dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi;
3. c)ozbrojené alebo s ozbrojenými zloţkami; za také sa nepovaţujú zdruţenia, ktorých členovia drţia alebo pouţívajú strelné zbrane na športové účely.

ust. § 5 zákona, zdruţenia nesmú vykonávať funkciu štátnych orgánov, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Nesmú riadiť štátne orgány a ukladať povinnosti občanom, ktorí nie sú ich členmi.

§ 6ods.

1 aţ 3 cit. zákona, zdruţenie vzniká registráciou. Návrh na registráciu môţu podávať najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov (ďalej len "prípravný výbor"). 1) Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú svoje mená a priezviská, rodné čísla a bydliská. Ďalej uvedú, kto z členov starších ako 18 rokov je splnomocnencom oprávneným konať v ich mene. K návrhu pripoja stanovy vo dvoch vyhotoveniach, v ktorých musia byť uvedené:

1. a)názov zdruţenia,
2. b)sídlo,
3. c)cieľ jeho činnosti,
4. d)orgány zdruţenia, spôsob ich ustanovovania, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene zdruţenia,
5. e)ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene,
6. f)zásady hospodárenia. Pokiaľ stanovy neurčujú niečo iné, koná v mene zdruţenia aţ do vytvorenia orgánov uvedených v odseku 2 písm.
7. d)prípravný výbor.

§ 7ods.

1 aţ 3 cit. zákona, návrh na registráciu sa podáva Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). 5 3Sr/1/2014 Ak návrh nemá náleţitosti

§ 6ods.

2 a 4 (alebo ak sú údaje v ňom neúplné alebo nepresné), ministerstvo na to prípravný výbor bezodkladne, najneskôr do 5 dní od doručenia návrhu, upozorní s tým, ţe dokiaľ tieto vady nebudú odstránené, konanie o registrácii sa nezačne. Konanie o registrácii sa začne dňom, keď ministerstvu došiel návrh, ktorý nemá vady uvedené v odseku 2. O dni začatia ministerstvo bezodkladne upovedomí splnomocnenca prípravného výboru.

§ 8ods.

1 aţ 3 zákona, ministerstvo registráciu odmietne, ak z predloţených stanov zdruţenia vyplýva, ţe

1. a)ide o organizáciu uvedenú v § 1 ods. 3,
2. b)stanovy nie sú v súlade s § 3 ods. 1 a 2,
3. c)ide o nedovolené združenie (§ 4),
4. d)ciele zdruţenia sú v rozpore s poţiadavkami uvedenými v § 5. O odmietnutí registrácie rozhodne ministerstvo do 10 dní od začatia konania. Rozhodnutie doručí splnomocnencovi prípravného výboru. Proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie môţu členovia prípravného výboru podať do 60 dní odo dňa, keď rozhodnutie bolo ich splnomocnencovi doručení, opravný prostriedok na najvyšší súd republiky.

ust. § 8 ods. 3 zákona o štátnom jazyku, v štátnom jazyku sa vedie účtovníctvo, vyhotovuje sa účtovná závierka, technická dokumentácia, ktorej vyhotovenie alebo predloţenie sa vyţaduje na účel konania

osobitného predpisu, a stanovy zdruţení, spolkov, politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností potrebné na účely registrácie; popri znení v štátnom jazyku sa môţe vyhotoviť aj obsahovo totoţné znenie v inom jazyku. Pouţívanie štátneho jazyka v slovenských technických normách upravuje osobitný predpis.

čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

čl. 6 ods. 1 ústavy, na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk.

čl. 29 ods. 1 a 3 ústavy, právo slobodne sa zdruţovať sa zaručuje. Kaţdý má právo spolu s inými sa zdruţovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných zdruţeniach. Výkon práv

odsekov 1 a 2 moţno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.

čl. 34 ods. 1 ústavy, občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, zdruţovať sa v národnostných zdruţeniach, zakladať a udrţiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon. 6 3Sr/1/2014

ods. 2 písm. b) predmetného článku, občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo pouţívať ich jazyk v úradnom styku,

čl. 11 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor),

1. Kaţdý má právo na slobodu pokojného zhromaţďovania a na slobodu zdruţovať sa s inými, včítane práva zakladať na obranu svojich záujmov odbory alebo vstupovať do nich.
2. Na výkon týchto práv sa nemôţu uvaliť ţiadne obmedzenia okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti , verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Tento článok nebráni uvaleniu zákonných obmedzení na výkon týchto práv príslušníkmi ozbrojených síl, polície a štátnej správy.

čl. 14 dohovoru, uţívanie práv a slobôd priznaných týmto Dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie zaloţenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboţenstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie. Vo všeobecnom pojme predstavujú stanovy súhrn napísaných zásad, pravidiel pre činnosť inštitúcie, organizácie, strany a podobne. Obsahom stanov zdruţenia býva spravidla aj uvedenie účelu, cieľov, predmet činnosti, ktorú bude zdruţenie vyvíjať počas svojej činnosti, o čo sa bude snaţiť a usilovať. Základným cieľom by malo byť dobrovoľné spájanie ľudí, ktorí majú spoločný vzťah k určitej oblasti spoločenského ţivota. Pri cieli zdruţenia je vhodné uviesť aj spôsob, akým sa zdruţenie bude snaţiť o jeho naplnenie a taktieţ na akej úrovni (či miestnej, regionálnej, národnej, národnostnej) bude zdruţenie vyvíjať svoju činnosť. V prípade, ak stanovy neobsahujú všetky zákonom poţadované údaje, alebo sú v nich iné nezrovnalosti, ministerstvo vyzve osobu oprávnenú konať za prípravný výbor zdruţenia na odstránenie nedostatkov, ktoré sú v upozornení riadne špecifikované, po odstránení ktorých môţe ministerstvo pokračovať v konaní o registráciu občianskeho zdruţenia. Názov zdruţenia, je jednou zo zákonom kogentne poţadovaných obsahových náleţitostí stanov (§ 6 ods. 2 písm. a) zákona o zdruţovaní občanov). Účelom uvádzania názvov (mien) subjektov, je ich odlíšenie od iných či uţ právnických alebo fyzických osôb. Odlíšenie subjektov predstavuje preto materiálny význam uvádzania názvov. Z vyššie citovaného znenia § 8 ods. 3 zákona o štátnom jazyku, sa v štátnom jazyku vyhotovujú aj stanovy zdruţení na účel konania

osobitného predpisu. Na účely registrácie sa popri znení stanov vyhotovených v štátnom jazyku, môţe vyhotoviť aj obsahovo totoţné znenie stanov v inom jazyku. Na predmetné konanie, postup a rozhodnutie správneho orgánu sa vzťahuje zákon číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pretoţe sa jedná 7 3Sr/1/2014 o konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správny orgán rozhodoval o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach navrhovateľov (§ 1 ods. 1 správneho poriadku). Ustanovenie § 47 správneho poriadku určuje náleţitosti rozhodnutia správneho orgánu. Týmito náleţitosťami sú: výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok, okrem iného obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

ktorého sa rozhodlo. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval. Odôvodnenie má najmä presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba povaţovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam a ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie veci znamená, ţe správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je ţiaduce, aby sa vyloţil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.

§ 250jods.

2 písm. d) O.s.p., rozhodnutie správneho orgánu sa povaţuje za nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané, a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia.

názoru súdu, v danom prípade došlo zo strany odporcu k logickej nezrozumiteľnosti medzi výrokom napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnením. Odporca odmietol návrh na registráciu predmetného občianskeho zdruţenia z právneho dôvodu uvedeného v jeho výroku, pretoţe sa jedná o nedovolené zdruţenie, ktoré sleduje dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi. Vo svojom odôvodnení však ţiadnym spôsobom nekonkretizoval, ktorý cieľ a činnosť občianskeho zdruţenia je v rozpore s ústavou a zákonmi. K odmietnutiu registrácie došlo len z jedného dôvodu, a to neuvedenie názvu zdruţenia v slovenskom jazyku. Postup správneho orgánu však nezodpovedá obsahu upozornení odporcu zo dňa 26.11.2013 a 03.02.2014, v ktorých oznámil navrhovateľom, ţe v prípade neodstránenia predmetného nedostatku, nemôţe

§ 7ods.

2 zákona o zdruţovaní občanov, začať konanie o registrácii. Súd z obsahu predloţeného spisu 8 3Sr/1/2014 nezistil, aké iné dôkazné prostriedky vyplývajúce zo šetrenia správneho orgánu svedčia o dosahovaní cieľov zdruţenia v rozpore so zákonmi a ústavou. V odôvodnení odporca poukázal na znenie § 8 ods. 3 zákona o štátnom jazyku a uviedol, ţe

§ 6ods.

2 zákona o zdruţovaní občanov, je názov zdruţenia súčasťou stanov, ktoré je potrebné vyhotoviť v štátnom jazyku. V odôvodnení vytýkaný nedostatok predloţených stanov však mal byť,

informácie odporcu, zákonným predpokladom na to, aby konanie o registrácii ani nezačalo. Odporca však v rozpore so svojim stanoviskom konanie o registrácii predmetného občianskeho zdruţenia začal napriek tomu, ţe nedošlo k zmene skutkového stavu, o čom upovedomil účastníkov konania listom zo dňa

3. Týmto postupom deklaroval, ţe náleţitosti poţadované zákonom na registrovanie zdruţenia, boli splnené. V napadnutom rozhodnutí odporca reagoval na námietky navrhovateľov ohľadom registrácie iných občianskych zdruţení, v názvoch ktorých sa vyskytujú cudzojazyčné výrazy názorom, ţe výnimkou z poţiadavky uvádzania názvu v štátnom jazyku sú vlastné mená, všeobecne zauţívané výrazy v cudzom jazyku, beţne zrozumiteľné slová cudzieho pôvodu, vymyslené výrazy a iné názvy a cudzie slová, ktorých preklad nie je moţný ani účelný. Z uvedeného vyplýva, ţe správny orgán akceptuje aj uvádzanie názvov občianskych zdruţení v inom ako štátnom jazyku. V danom prípade však poţadoval od navrhovateľov striktné dodrţanie formálnej poţiadavky, uviesť v stanovách názov spoločnosti v štátnom jazyku, príp. s jeho prekladom do slovenského jazyka. Okolnosť, či je takýto preklad moţný a účelný, neskúmal.

názoru súdu, uvedeným postupom odporca konal v rozpore so zásadou predvídateľnosti správneho rozhodnutia, keďţe po doručení svojich upozornení konal v rozpore s podanou informáciou o nemoţnosti začatia konania. Výklad zákona odporcom v tomto prípade, povaţuje súd za príliš formalistický, nezohľadňujúci materiálnu podstatu uvádzania názvov subjektov, t.j. ich odlíšenie. Z obsahu vyjadrení a stanovísk nevyplýva, ţe by odporca konal a rozhodol na základe spoľahlivo zisteného stavu veci a dbal o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ ods. 5 správneho poriadku). Z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ţe by toto bolo vyhotovené v súlade s povinnosťou uvádzať presvedčivé odôvodnenie v rozhodnutiach. Absentuje v ňom argumentácia, ktorá by patričným spôsobom oboznámila účastníka, v čom videl správny orgán rozpor v činnosti a cieľoch zdruţenia s ústavou a zákonmi, keďţe v zmysle postupu odporcu, boli splnené náleţitostí poţadované zákonom na registrovanie zdruţenia, čo bolo dôvodom pre začatie konania. V prejednávanej veci odporca ţiadnym spôsobom neobjasnil právny záver uvedený vo výroku svojho rozhodnutia, čím sa jeho rozhodnutie stalo nepreskúmateľným. Súd v predmetnej veci nemohol prisvedčiť názoru navrhovateľov prezentovanom v ţalobnom návrhu, ţe konanie odporcu je voči nemu diskriminačné a nie je rovnaké ako voči iným subjektom. Navrhovatelia tento svoj názor ţiadnym spôsobom nepreukázali a súd ani z obsahu predloţeného administratívneho spisu takýto postup správneho orgánu nezistil. 9 3Sr/1/2014 Na základe uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 250jods.

2 písm. d) v spojitosti s ustanovením § 250l O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol

ustanovenia § 250k ods. 1 v spojitosti s § 250l ods. 2 O.s.p.,

ktorého úspešnému navrhovateľovi súd prizná právo na úplnú náhradu trov konania. Jeho trovy spočívajú v odmene právneho zástupcu

vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len vyhláška), za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd – opravný prostriedok, oba realizované v roku 2014), účasť na pojednávaní dňa 25.05.2016,

§ 13aods. 1 písm. a), c)

§ 16ods.

3 vyhlášky, ako i náhrada za stratu času stráveného cestou zo sídla advokáta na pojednávanie na trase Tešedíkovo – Bratislava a späť, za 6 polhodín po 14, 30 €, (§ 17 ods. 1) a náhrada cestovného motorovým vozidlom v preukázanej výške 41,64 € (§ 15 ods. 1.) Priznané trovy navrhovateľov predstavujú spolu sumu 563,10, ktorú odporca uhradí na účet právnej zástupkyne navrhovateľov. Navrhovatelia

§ 2ods.

4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania opravného prostriedku, nepodliehali poplatkovej povinnosti vzhľadom na ich úspech v konaní. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave dňa 25.05.2016 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková