Najvyšší súd 4 Cdo 347/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Mgr. J. K., bývajúcej v M., zastúpenej JUDr. P. P., advokátom so sídlom v H., proti ţalovanej Z.so sídlom v S., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp.zn. 4 C 83/2007, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
- júna 2009 sp.zn. 10 Co 12/2009 rozhodol t a k t o : Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Trnave ako súd odvolací označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Senica z
- októbra 2008 č.k. 4 C 83/2007-141 vo výroku vo veci samej, ktorým bola zamietnutá ţaloba ţalobkyne o určenie neplatnosti okamţitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.1.
- V časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou, aj keď nie zo všetkých súdom prvého stupňa uvádzaných dôvodov. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci prvostupňovým i odvolacím súdom. 4 Cdo 347/2009 2 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Odvolaciemu súdu nemoţno vyčítať ani nedostatok riadneho odôvodnenia svojho rozsudku. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku jasne uviedol, ktoré dôvody pouţité v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa neboli právne významné, a z ktorých dôvodov prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil. Výslovne vymedzil pouţitý dôvod okamţitého skončenia pracovného pomeru ţalobkyne (polročná klasifikácia prospechu ţiakov ţalobkyňou vykonaná spôsobom, ktorý v prípade 13 ţiakov nepotvrdili výsledky písomnej skúšky ani následného komisionálneho preskúšania, a jej rozpor s viacerými predpismi, najmä s metodickými pokynmi na hodnotenie a klasifikáciu ţiakov) a poukazom na konkrétne zistenia vyplývajúce z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa odôvodnil preukázanie existencie tohto dôvodu, povaţujúc 4 Cdo 347/2009 3 ho za také porušenie pracovnej disciplíny, ktorého charakter sa vymykal beţným porušeniam a ktoré bolo moţné sankcionovať aj inak výnimočným skončením pracovného pomeru (jeho okamţitým zrušením). So zreteľom na uvedené Najvyšší súd dovolanie ţalobkyne podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanej v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2010 JUDr. Rudolf Čirč, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová