Obsah (8)

§ 22§ 250j§ 246c§ 244§ 132§ 157§ 219§ 224

Najvyšší súd 8Sžo/102/2010 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babi

§ 22ods.

1 písm. f/, k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej v texte rozsudku len „zák. o priestupkoch“), za čo mu bola uloţená pokuta vo výške 12 000,00 Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň súd náhradu trov konania ţalobcovi nepriznal. V dôvodoch predmetného rozsudku krajský súd uviedol, ţe pri preskúmavaní rozhodnutia vychádzal výlučne z obsahu podanej ţaloby, ako i z obsahu administratívneho spisu ţalovaného. Naviac vo veci doplnil dokazovanie o výsluch svedkov (príslušníkov hliadky a M. C.). Výpovede svedkov I.. B. a I. K. vo vzťahu k výpovedi M. C. vyhodnotil súd ako presvedčivejšie. Obaja vo veci vypočutí svedkovia jednoznačne bez zjavných vzájomných rozporov opísali priebeh a dej dopravnej situácie, na konci ktorej ţalobca na výzvu príslušníka polície ako vodič sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu. Z uvedených dôvodov súd po doplnení dokazovania, mal za preukázané, ţe dopravný priestupok kladený za vinu ţalobcovi sa stal tak, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia a ţalobca sa tohto priestupku dopustil. V konaní ţalovaného súd nezistil porušenie práv ţalobcu ako účastníka priestupkového konania, preto ţalobu

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.“) zamietol ako nedôvodne podanú. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote dňa

1. decembra 2009 odvolanie, v ktorom uviedol, ţe konajúci súd nevyhodnotil výpoveď svedkyne M. C.. Táto svedkyňa bola bez pomeru k účastníkom konania ako priama účastníčka úkonu kontroly, ktorú vykonali príslušníci PZ, vie právne relevantne vypovedať o okolnostiach významných pre rozhodnutie súdu. Ďalej uviedol, ţe svedkyňa v priebehu objasňovania priestupku, ako aj priamo na pojednávaní konanom pred prvostupňovým súdom veľmi podrobne, hodnoverne a jednoznačne opísala okolnosti zo dňa
2. októbra 2008, táto svedkyňa nemá ţiaden 3 8Sžo/102/2010 subjektívny záujem na výsledku sporu, vyslúchnuť ju ako svedkyňu ţalobca navrhol výlučne z titulu jej osobnej účasti na udalosti zo dňa
3. októbra
4. Ţalobca uviedol, ţe výpovede svedkov I.. B. a K. na jednej strane a výpoveď svedkyne C. na strane druhej sú v postavení „tvrdenia proti tvrdeniu“. Dokonca svedkyňa C. aj na otázky právneho zástupcu ţalovaného odpovedala presvedčivo a jednoznačne bez toho, aby vyvolávala pochybnosti o objektívnosti svojej vedeckej výpovede.

názoru ţalobcu za takéhoto dôkazného stavu neobstojí argumentácia prvostupňového súdu o presvedčivosti resp. nepresvedčivosti výpovedí. Záverom ţalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu sa vyjadril ţalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa

1. februára 2010 tak, ţe nie je pravdou, ţe konajúci súd nevyhodnotil výpoveď svedkyne C., nakoľko aj sám ţalobca v odvolaní uviedol, ţe prvostupňový súd pri vyhodnocovaní dôkazného stavu dospel k záveru, ţe výpovede svedkov I.. D. B. a I.K. sú vo vzťahu k výpovedi svedkyne M. C. presvedčivejšie. Ďalej uviedol, ţe svedkyňa M. C. nie je celkom bez pomeru k ţalobcovi, nakoľko bola prvostupňovým správnym orgánom predvolaná za účelom podania vysvetlenia k predmetnému priestupku na deň
2. novembra 2008, na ktoré sa dostavila a po riadnom poučení v zmysle ust. § 52 ods. 2 zák. o priestupkoch vyuţila svoje právo, bez akéhokoľvek nátlaku alebo nahovárania, sa pridrţiavala svojho vyjadrenia podaného na mieste kontroly dňa 25.10.2008 a uviedla, ţe viac k veci nechce uviesť, nakoľko so ţalobcom ţije v partnerskom vzťahu v spoločnej domácnosti, teda ţalobca je jej osoba blízka, ktorej ujmu by pociťovala ako vlastnú, čo potvrdila svojim podpisom. Taktieţ ţalovaný uviedol, ţe právny zástupca ţalovaného videl ako svedkyňa M. C. bola pred začiatkom pojednávania na Krajskom súde v Nitre viac ako v priateľskom rozhovore so ţalobcom. Z uvedeného vyplýva, ţe výpoveď tejto svedkyne sa javí ako nie celkom presvedčivá a objektívna. 4 8Sžo/102/2010 Záverom ţalovaný poukázal, ţe základné pravidlá správneho konania sú obsiahnuté v § 3 Správneho poriadku. Medzi základné pravidlá správneho konania patrí zákonnosť, naň nadväzuje voľné hodnotenie dôkazov a pouţitie najvhodnejších prostriedkov. V rámci dokazovania posudzuje správny orgán dôkaznú preukaznosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnutie o ich osvedčení ako dôkazov. Keďţe rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníka konania. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Ţalovaný sa pri rozhodovaní v predmetnej veci riadil týmito procesnými zásadami. Svoje zistenia uviedol vo svojom rozhodnutí. Pre vydanie rozhodnutia si zadováţil podklady zákonným spôsobom,

svojich moţností a podstatu podrobne uviedol v odôvodnení predmetného rozhodnutia o odvolaní, ako aj vo svojom vyjadrení k ţalobe zo dňa 11. marca 2009; pre vydanie rozhodnutia o odvolaní mal dostatok podkladov, z toho dôvodu sa rozhodol, ţe uţ nebude vykonávať ďalšie preukazovanie skutočností, ktoré by uţ boli zjavne nepotrebné alebo nadbytočné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (

§ 246cods.

1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.

§ 250ja ods.

2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie . V tejto súvislosti odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe krajský súd v prvostupňovom konaní prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadených pojednávaniach dňa

1. júna 2009,
2. októbra 2009, na ktorých sa ţalobca zúčastnil spolu so svojim právnym zástupcom (právny zástupca sa z pojednávania zo dňa
3. jú- 5 8Sžo/102/2010 na 2009 ospravedlnil, so súhlasom ţalobcu sa pojednávalo bez jeho prítomnosti), mal moţnosť sa k prejednávanej veci a vykonávaným dôkazom vyjadriť. Odvolací súd nepovaţoval preto za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie, v odvolaní ţalobca uviedol rovnaké skutočnosti, ktoré boli predmetom posúdenia v konaní pred súdom prvého stupňa a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
4. septembra 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

§ 244ods.

1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 244ods.

3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z obsahu priloţených spisov odvolací súd zistil, ţe rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v N. Z. č. p. ORP-P-2525/DI-B- 2008 zo dňa 15. decembra 2008, bol ţalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

§ 22ods.

1 písm. f/, k/ zák. o priestupkoch, za čo mu bola uloţená pokuta vo výške 12 000,00 Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov na tom skutkovom základe, ţe dňa

1. októbra 2008 v čase o 02.00 hod viedol motorové vozidlo Š. O. EČ N. v meste N. Z. smerom od baru T. cez Ul. O. na Ul. S., odkiaľ prešiel na Ul. T. a po ľavej strane 6 8Sžo/102/2010 chodníka prešiel s vozidlom aţ po kriţovatku Ul. T. s Ul. Š., pričom bol aţ po zastavenie prenasledovaný hliadkou polície a po zastavení na Ul. T. pri kotolni bol hliadkou polície kontrolovaný. Vodič pri kontrole predloţil iba občiansky preukaz, vodičský preukaz a doklady od vozidla nepredloţil a na výzvu príslušníka PZ sa odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu a tieţ odberu krvi. Týmto svojim konaním ţalobca porušil § 3 ods. 2 písm. c/, § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Ţalovaný rozhodnutím č. p. KRP-152/DI-SK-2008 zo dňa
2. januára 2009 odvolanie ţalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. V odôvodnení uviedol, ţe povaţuje námietky účastníka konania za irelevantné a účelové, so snahou vyhnúť sa právnej zodpovednosti za priestupok.

§ 132O. s.

p. dôkazy súd hodnotí

svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

§ 157ods.

2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd prvého stupňa na nariadenom pojednávaní doplnil dokazovanie o výsluch svedkov – príslušníkov hliadky I.. D. B., I. K. a svedkyne M. C., pričom pri hodnotení dôkazov vyhodnotil výpovede I.. D. B. a I. K. ako presvedčivejšie ako výpoveď M. C., s ktorým hodnotením sa stotoţnil aj odvolací súd. Pri hodnotení dôkazov je súd povinný skúmať všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a zároveň starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, preto samotná výpoveď M. C. nie je dostatočným dôkazom preukazujúcim tvrdenia ţalobcu. 7 8Sžo/102/2010 Vo vzťahu k obsahu administratívneho spisu ako aj k výpovediam príslušníkov PZ je výpoveď M. C. hodnotená ako nepresvedčivá z niekoľkých dôvodov. Svedkyňa v minulosti ţila so ţalobcom v spoločnej domácnosti a hoci v súčasnej dobe tomu tak nie je, preto z tohto dôvodu moţno mať pochybnosti o objektivite a hodnovernosti jej svedeckej výpovede. Taktieţ ţalobca v súdnom konaní neuviedol iné okolnosti, skutočnosti, nenavrhol vykonať iné ďalšie dôkazy, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o hodnovernosti svedeckých výpovedí príslušníkov PZ týkajúcich sa opisu priebehu priestupku. Odvolací súd ďalej povaţuje za dôleţité poukázať na časť svedeckej výpovede I.. D. B., v ktorej uviedol svoj poznatok z ďalšej neskoršej sluţby v súvislosti s kontrolou iného motorového vozidla, kde ţalobca bol ako člen posádky vozidla, pričom radil vodičovi, aby uviedol, ţe on neriadil vozidlo, ale osoba jemu blízka. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky sa musel stotoţniť so závermi krajského súdu, ktorý mal za preukázané, ţe dopravný priestupok kladený za vinu ţalobcovi sa stal tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a ţalobca sa tohto priestupku dopustil, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil

§ 219ods.

1, 2 O. s. p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd

§ 224ods.

1 O. s. p. v spojení s § 246c O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 09. septembra 2010 8 8Sžo/102/2010 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská