Najvyšší súd 2 Sžo 490/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JU

§ 246cods.

1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods.

§ 214

ods.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok 2 Sžo 490/2009 5 verejne vyhlásil dňa 21. júla 2009 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V danom prípade v preskúmavacom konaní bolo základnou právnou otázkou posúdiť, či príslušné skutky, ktorých sa mal dopustiť ţalobca, napĺňajú skutkovú podstatu ustanovenia § 192 ods. 1 písm.

1. e)zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré sluţobný orgán kvalifikoval ako zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti a ponechanie ţalobcu v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Podľa ustanovenia § 192 ods. 1 zákona, policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru iba ak:
2. a)pre neho v dôsledku zníţenia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné sluţobné zaradenie,
3. b)podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemoţno ho previesť ani preloţiť na inú funkciu v štátnej sluţbe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,
4. c)spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 40a) a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,
5. d)bol pri sluţobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe,
6. e)porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby,
7. f)bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta,
8. g)stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
9. h)v konaní o úmyselnom trestnom čine bolo právoplatne rozhodnuté o podmienečnom zastavení jeho trestného stíhania. Ako vyplýva z administratívneho spisu ţalovaného mal Najvyšší súd SR za preukázané, ţe ţalobca por. Bc. J. S. pracoval v stálej štátnej sluţbe vo funkcii staršieho referenta odd. hraničnej polície Policajného zboru Rusovce. Na základe personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 416 zo dňa 23.11.2006 bol prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu, ţe dňa 15.09.2006 v čase 2 Sžo 490/2009 6 od 07,00 do 19,00 hod., keď vykonával štátnu sluţbu na hraničnom priechode Č., tak v rámci vykonanej inštruktáţe mu bola uloţená úloha vykonávať hraničnú kontrolu osôb vstupujúcich na územie Slovenskej republiky, pričom v rámci výkonu sluţby v čase okolo 15,00 hod. pricestoval v uvedený deň na hraničný priechod z územia Maďarskej republiky občan Turecka A. T. s trvalým pobytom na území Nemecka. Ţalobca po vykonaní hraničnej kontroly, aj napriek tomu, ţe A. T. nemal potrebné platné doklady potrebné pre vstup na územie Slovenskej republiky (nemal udelené platné vízum), povolil tomuto cudzincovi vstup po tom, čo od neho a ďalších troch spolucestujúcich, ktorí boli občanmi Rumunska, najprv ţiadal v nemeckom jazyku zaplatenie finančnej hotovosti vo výške 400€ a keďţe títo cudzinci nemali pri sebe poţadovanú finančnú čiastku, tak ţalobca vyslovil poţiadavku, aby mu dali 200€, a potom aby čakali v aute. Tento obnos následne ţalobca aj prijal, peniaze si vloţil do vrecka, občanovi Turecka A. T. dal do cestovného dokladu vstupnú pečiatku č. A014, ktorú pri nástupe do výkonu sluţby oproti podpisu prevzal a následne prepustil všetky uvedené osoby na územie Slovenskej republiky. Ako vyplýva zo spisového materiálu ţalovaného, tak toho istého dňa, teda 15.09.2006, bola vykonaná i rekognícia, pričom občan Turecka A. T. v priebehu rekognície opoznal ţalobcu ako policajta, ktorý mal od neho prevziať finančnú čiastku 200€. Dňa 09.10.2006 bolo Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície UHCP PZ doručené hlásenie od Úradu inšpekčnej sluţby PZ Ministerstva vnútra SR, v ktorom bolo uvedené, ţe dňa 29.09.2006 bolo vyšetrovateľom vznesené voči ţalobcovi obvinenie zo zločinu prijímania úplatku v súbehu s prečinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa za uvedené konanie, ktorého sa mal dopustiť dňa 15.09.2006. Následne ţalobca dňa 31.10.2006 prevzal upovedomenie o začatí konania vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru a bol vyzvaný na predloţenie vyjadrenia. Dňa 02.11.2006 bol ţalobcovi predloţený návrh na prepustenie zo sluţobného pomeru i s podkladovým materiálom, pričom ţalobca sa odmietol oboznámiť s týmto listinným materiálom a odmietol aj podpísať dôvod, pre ktorý tak učinil. Túto skutočnosť ţalobca nerozporoval ani v ďalšom priebehu konania pred správnymi orgánmi a taktieţ ani v preskúmavacom konaní podľa piatej časti hlavy druhej O.s.p. Ţalobca prakticky aţ v rozkladovom konaní začal vo veci produkovať príslušné dôkazné prostriedky na svoju obranu. Pokiaľ ţalobca poukazoval na príslušné pochybenia zo strany orgánov činných v trestnom konaní vo vzťahu k jeho osobe v priebehu trestného konania, tak v tomto smere Najvyšší súd SR dáva za pravdu ţalovanému správnemu orgánu, ţe pre konanie o prepustení zo sluţobného pomeru nie je rozhodujúci výsledok trestného konania v tom zmysle, či ţalobca bude uznaný vinným zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, avšak v konaní o prepustení zo sluţobného pomeru, i v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu, je postačujúce 2 Sžo 490/2009 7 preukázanie porušenia sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, ţe ponechanie príslušného subjektu v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Taktieţ je potrebné uviesť, ţe sluţobný orgán je v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. kompetentný v personálnych veciach konať samostatne a nemá povinnosť prerušiť konanie za účelom vyčkania na výsledok trestného konania. Taktieţ ani prípadný oslobodzujúci rozsudok by ešte neznamenal, ţe príslušník policajného orgánu sa nedopustil porušenia sluţobnej disciplíny. Disciplinárna zodpovednosť je oveľa širšia ako zodpovednosť trestnoprávna. V konaní o prepustení zo sluţobného pomeru postačí preukázanie porušenia sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, ţe ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štá tnej sluţby, pričom v trestnom konaní podmienkou rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu. Konanie ţalobcu bol v správnom konaní posudzované ako konanie v rozpore so sluţobnou prísahou a ako také bolo podľa odvolacieho súdu v správnom konaní i dostatočne preukázané. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietky ţalobcu, ktorými prezentoval formálne nedostatky v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe, a to vzhľadom na odlišný charakter trestného konania. Z administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe 02.11.2006 sluţobný orgán predloţil ţalobcovi návrh na jeho prepustenie zo sluţobného pomeru, a to i s podkladovým materiálom. Ţalobca sa však odmietol oboznámiť s príslušnými listinnými dôkaznými prostriedkami a neuviedol ţiaden dôvod takéhoto svojho postupu. Teda ţalobca v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. ţiadne konkrétne tvrdenia na svoju obranu neuviedol, tieţ ani nepoukázal na ţiadne konkrétne skutočnosti a ani na svoju obranu nenavrhol vykonať ţiaden dôkaz. Pre daný prípad takéto správanie sa ţalobcu predstavovalo, ţe nemohol potom objektívne od sluţobného úradu právom očakávať, ţe tento bude vyhľadávať dôkazy, ktoré by prípadne mohli nasvedčovať v jeho prospech, resp. ţe sluţobný orgán bude a musí čakať, ţe takéto dôkazy si ţalobca niekedy v budúcnosti zabezpečí. Ţalobca objektívne ani nemohol očakávať, ţe správny súd bude suplovať činnosť sluţobných orgánov, a ţe v správnom súdnictve bude vykonávať dôkazy a hodnotiť tie, ktoré mal a mohol predloţiť v personálnom konaní ale tak neurobil. Z administratívneho spisu ţalovaného nesporne vyplýva, ţe ţalobca pri vybavovaní A. T. ako vízového cudzinca konal v rozpore so zákonom č. 43/2002 Z.z. o pobyte cudzincov ako i v rozpore s internými predpismi, s ktorými bol riadne oboznámený. Taktieţ je nesporné, ţe ţalobca na príslušnom hraničnom priechode vybavoval A. T., tureckého štátneho občana, a o tejto skutočnosti svedčí i odtlačok príchodovej pečiatky s číslom X., ktorá pečiatka patrila ţalobcovi. Túto skutočnosť ţalobca ani nerozporoval. 2 Sžo 490/2009 8 Z obsahu sluţobnej prísahy (§ 17 zákona) vyplýva, ţe policajt bude čestný, statočný a disciplinovaný, bude sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa názoru najvyššieho súdu ţalovaný správny orgán neporušil zákon, keď konanie ţalobcu kvalifikoval podľa § 192 ods. 1 písm.
10. e)zákona ako zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti, pretoţe ţalobca vo svojej funkcii so svojimi právami a povinnosťami bol riadne oboznámený, a ako policajt mohol a mal konať v súlade so sluţobnou prísahou a platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, ţe v priebehu konania pred správnymi orgánmi bol riadne zistený skutočný stav veci a boli z neho vyvodené i správne právne závery a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako súladné so zákonom potvrdiť. Ţalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p., ţalovanému správnemu orgánu v odvolacom konaní trovy nevznikli a preto odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 21. júla 2010 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová