veta prvá Tretej časti Etického a profesného poriadku Stanov komory je nad rámec zákona č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o SVL), resp. ukladá povinnosť, ktorá nie uloţená v tomto zákone, čo je v rozpore s článkom 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej dospel k právnemu záveru,
g/ Disciplinárneho poriadku Stanov komory je v rozpore so zákonom, konkrétne § 17 ods. 1 Správneho poriadku, keď ukladá povinnosť účastníkovi disciplinárneho konania dať sa v konaní zastúpiť výlučne advokátom. Správny poriadok, ktorý je potrebný podľa § 23 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z. na toto konanie aplikovať pripúšťa moţnosť dať sa zastupovať aj iným zástupcom, ktorého si účastník zvolí. Krajský súd zrušil rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového orgánu z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia, ale aj z dôvodov procesného pochybenia prvostupňového orgánu, keď neumoţnil ţalobcovi, dať sa v disciplinárnom konaní zastupovať M.. Š. Ď.. Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie ţalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak,
ţalobu ţalobcu navrhol zamietnuť alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Nestotoţnil sa s právnym názorom krajského súdu o nesúlade stanov KVL Slovenskej republiky s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne čl. 13 ods. 1 písm. a/, naopak ţalovaný zastáva názor,
Stanovy KVL Slovenskej republiky sú v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko v detailoch rozvíjajú spôsob výkonu súkromných veterinárnych činností. 8Sžo/362/2009 3 Poukázal na to,
výkon súkromného veterinárneho lekára patrí medzi regulované povolania. Táto regulácia je chápaná vo vzťahu k podmienkam pre umoţnenie jeho výkonu, ako aj v samotnej regulácii jeho výkonu. Z dôvodu zabezpečenia ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní súkromných veterinárnych činností a sluţieb, určuje zákon o súkromných veterinárnych lekároch súkromnému veterinárnemu lekárovi povinnosť vykonávať súkromnú veterinárnu činnosť odborne, v súlade so zásadami etiky, ktorú vydá komora (§ 9 ods. 2 písm. a/ zákona). Dôleţitosť dodrţania zásad etiky pri výkone súkromných veterinárnych činností sa opakovane zdôrazňuje v § 21 ods. 1 zákona o SVL kde za disciplinárne previnenie okrem porušenia iných povinností uvedených v zákone, explicitne uvádza aj porušenie zásad etiky súkromného veterinárneho lekára. Z ust. § 12 ods. 1 písm. d/ a § 15 ods. 3 písm. e/ zákona o SVL teda podľa ţalovaného vyplýva moţnosť a predovšetkým potreba úpravy podmienok a spôsobu výkonu súkromných veterinárnych činností prostredníctvom vnútorných predpisov komory (stanov, zásad etiky SVL), tak, aby všetkým SVL boli zaručené rovnaké práva a povinnosti pri výkone ich činností. Jednou z týchto zásad je ust. § 3 tretej časti Etického kódexu a profesného poriadku KVL Slovenskej republiky, ktoré najmä pre zabezpečenie ochrany spotrebiteľa, určuje, kde je moţné vykonávať súkromné veterinárne činnosti. Táto zásada je len ďalším prostriedkom spoločensky ţiadanej a zákonom o SVL komorou povolenej regulácie povolenia veterinárneho lekára, ktoré bolo právnym poriadkom Slovenskej republiky v súlade s čl. 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zverené práve KVL Slovenskej republiky, ako samosprávnej organizácii. Podľa § 3 tretej časti etického a profesného poriadku KVL Slovenskej republiky moţno súkromné veterinárne činnosti vykonávať len u objednávateľa alebo v mieste vykonávania SVČ. Výnimkou je len výkon odborných veterinárnych činností určených plánom veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia na príslušné obdobie tým SVL, ktorý má s regionálnou veterinárnou a potravinovou správou uzavretú zmluvu na vykonávanie určitých veterinárnych činností (§12 ods. 2 písm. a/ zákona o veter. starostlivosti) a to v mieste, na ktorú má SVL uzavretú takúto zmluvu. Podľa ţalovaného motiváciou pre členov komory, ktorí na sneme komory prijali túto zásadu etiky ako zásadu, ktorú je pri výkone súkromných veter. činností potrebné dodrţiavať, bola potreba zamedzenia výkonu povolenia na miestach, ktoré nie sú pre túto činnosť 8Sžo/362/2009 4 z hygienického ako spoločenského aspektu vhodné a zverili do rúk komory kompetenciu schvaľovať špecializované pracoviská. Ďalším miestom, v ktorom je povolený výkon SVČ, je u chovateľa, ktorý v prípade, keď si k sebe veter. lekára zavolá, je si vedomý do akých podmienok ho volá a akú kvalitu výkonu SVČ tam môţe vzhľadom na okolnosti podmienok prostredia, očakávať. Výnimkou bol upravený iba výkon veter. prevencie o a ochrany štát. územia, kde má veter. lekár ktorý má s regionálnou vetre. a potravinovou správou uzavretú zmluvu na vykonanie určitých štátnych veter. činností (§12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 39/2007 Z.z.) a vykonáva ju na verejne prístupnom mieste, mimo miesta, ktoré je schválené komorou a nie u samotného objednávateľa. V prípade, ak by ţalobca danú zmluvu mal uzavretú, platila by pre neho táto výnimka v zmysle § 3 Etického a profesného poriadku stanov KVL Slovenskej republiky. Ţalobca tvrdil počas celého disc. konania,
uvedenú zmluvu uzavretú nemá. Podľa ţalovaného ţalobcov bezbrehý výklad ústavy a zákona,
činnosť SVL môţe vykonávať bez obmedzenia a nejakých všeobecne záväzných pravidiel, ktorý si osvojil aj krajský súd je nesprávny a nereálny, nakoľko stanovy KVL Slovenskej republiky schválil snem KVL Slovenskej republiky legitímnou cestou. Podľa ţalovaného ţalobca nemôţe argumentovať tým,
úprava stanov zasahuje do jeho práva na podnikanie ako SVL, pretoţe rovnaká úprava platí aj pre ostatných SVL, ktorí prijaté pravidlá schválili a sami ich náleţite dodrţiavajú. Podľa ţalovaného ţiaden zákon neobmedzuje resp. nestanovuje hranice, v akých sa zásady etiky majú nachádzať, resp. čo majú upravovať. Ţalovaný tieţ poukázal na to,
ţalobcovi nebolo upreté právo dať sa zastupovať, bol však listom predsedu DS KVL Slovenskej republiky zo dňa 4. septembra 2007 upozornený na skutočnosť,
v zmysle § 1 písm. g/ stanov KVL Slovenskej republiky sa nemôţe dať zastupovať inou osobou ako advokátom a teda výber iného SVL ako zástupcu nie je prípustný. Ţalovaný poukázal na to,
ustanovenie o zastupovaní SVL advokátom bolo v stanovách zakotvené najmä s úmyslom zabezpečenia kvalifikovanej obhajoby a tým aj ochrany a obrany práv disc. obvineného. 8Sžo/362/2009 5 Toto právo mu nebolo reálne odopreté, pretoţe ţalobca sa na ústneho prejedania veci nezúčastnil. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o SVL sa na konanie podľa neho vzťahuje správny poriadok, pokiaľ zákon o SVL neustanovuje inak. Podrobnosti o disc. konaní sú upravené na základe splnomocnenia daného týmto zákonom vo vnútornom predpise v disc. poriadku stanov KVL Slovenskej republiky. Ak je teda disc. poriadok vydaný na základe zákona, platí táto osobitná úprava a nepouţije sa Správny poriadok. Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného vyjadril tak,
navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. K námietkam ţalovaného uviedol,
oprávnenie KVL Slovenskej republiky síce dáva oprávnenie vydať zásady etiky, ktoré sú pre veterinárneho lekára záväzné, toto oprávnenie KVL Slovenskej republiky je však limitované čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „povinnosti moţno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd“. Podľa ţalobcu zásady etiky tak musia ostať v medziach zákona o SVL, limitované výkladom pojmu etika a charakteru práv a povinností, ktoré pod tento pojem obvykle spadajú. Predmetným § 3 tretej časti etického a profesného poriadku však KVL zaviedla pre výkon súkromných veterinárnych činností (teda činností platených priamo chovateľmi) územné a teritoriálne obmedzenia a aj rajonizáciu tým,
výkon týchto súkromných veterinárnych činností môţe v určitom mieste vykonávať iba ten veterinárny lekár, ktorý má zároveň na toto miesto uzavretú s regionálnou veterinárnou a potravinovou správou zmluvu na výkon určitých veterinárnych činností. Uvedené územné obmedzenie nemoţno podľa ţalobcu zaradiť pod poţiadavky, ktoré v sebe zahŕňa pojem etika súkromného veterinárneho lekára, zvlášť, ak sa ním v rozpore s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky obmedzuje sloboda podnikania súkromných veterinárnych lekárov. Navyše uvedené územné obmedzenie výkonu činnosti súkromného veterinárneho lekára postráda aj základné logické opodstatnenie, keď ţalovaným zdôrazňovaná ochrana spotrebiteľa vôbec vo zvýšenej miere negarantuje skutočnosť,
pre obec, v ktorej veterinárny lekár vykonáva súkromné veterinárne činnosti má tento zároveň uzavretú zmluvu o výkone niektorých štátnych veterinárnych činností, keď v predmetnom prípade pre obce, v ktorých ţalobca vykonal súkromnú veterinárnu činnosť, má zmluvu o výkone štátnych činností uzavretú veterinárny lekár, ktorý má sídlo a ambulanciu vzdialenú 8Sžo/362/2009 6 40-50 km, kým ţalovaný cca 10-12 km. Pritom aj ţalobca má uzavreté podobné zmluvy o štátnej veterinárnej činnosti, len pre iné obce, jeho odborná spôsobilosť preto nie je na základe tejto skutočnosti niţšia. Ţalobca napokon k argumentácii ţalovaného,
ak je disciplinárny poriadok vydaný na základe zákona, platí táto osobitná úprava a nepouţije sa Správny poriadok, uviedol,
takáto úvaha je nesprávna. Podľa ţalobcu ustanovenie § 1 jeho piatej časti Disciplinárneho poriadku KVL Slovenskej republiky, podľa ktorého „disciplinárne obvinený má právo dať sa zastupovať v disciplinárnom konaní advokátom, o čom musí byť DS upovedomený“ je tak protizákonné, pretoţe nad rámec Správneho poriadku obmedzuje oprávnenie disciplinárne obvineného dať sa zastupovať aj iným zástupcom ako advokátom. Pokiaľ teda ţalovaný postupoval v súlade s daným ustanovením a zamietol ţiadosť ţalobcu, aby mohol byť zastupovaný iným veterinárnym lekárom, postupoval v rozpore so zákonom, pretoţe tým vlastne odňal ţalobcovi právo na obhajobu v takom rozsahu, ako mu ju priznáva Správny poriadok. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,
rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým,
deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. augusta 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). V predmetnej veci je potrebné predostrieť,
predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ţalovaného č. 271/2007 Pr zo dňa
ţalovaný rozhodnutím č. 271/2007 Pr zo dňa
ako člen KVL Slovenskej republiky vykonal veterinárne činnosti v obciach B. M., M.. S. J., S., Š. aj napriek tomu,
tieto veterinárne činnosti vykonával u objednávateľa, nevykonával ich ani v špecializovanom pracovisku, z povahy týchto veterinárnych činností je zrejmé,
nejde o činnosti vykonávané v chove alebo farme objednávateľa. Rovnako nemohlo ísť v prípade v jeho prípade ani o výnimku podľa § 3 tretej časti etického a profesného poriadku Stanov KVL Slovenskej republiky, nakoľko ţalobca nemá s regionálnou veterinárnou a potravinovou správou uzavretú zmluvu na vykonanie určitých štátnych veterinárnych činností (§ 12 ods. 2 písm. a/ zákona o veterinárnej starostlivosti), čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z. a podľa § 4 siedmej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL Slovenskej republiky a bolo mu uloţené disciplinárne opatrenie podľa § 21 ods. 2 písm. b/ ZoKVL a § 3 písm. b/ prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL Slovenskej republiky, pokuta vo výške 2000 Sk. Ţalobca podal voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal,
disciplinárny senát sa pri svojom rozhodovaní opieral o ustanovenie tretej časti Etického a profesného poriadku Stanov KVL Slovenskej republiky, ktoré sú podľa jeho názoru v rozpore s viacerými platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Súčasne namietal,
mu disciplinárny senát uprel vyuţitie práv dať sa zastupovať v disciplinárnom konaní M.. Š. Ď., nahliadnuť do sťaţnosti a zároveň,
mu uloţil povinnosti nad rámec zákona. Ţalovaný odvolanie ţalobcu zamietol ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie disciplinárneho senátu potvrdil ako vecne správne. 8Sžo/362/2009 8 Podľa ţalovaného, v disciplinárnom konaní bolo dostatočne preukázané,
disciplinárne obvinený vykonával veterinárne činnosti v rozpore s § 3 tretej časti Etického a profesného poriadku Stanov KVL Slovenskej republiky, nakoľko ich nevykonával ani u objednávateľa v špecializovanom pracovisku. Uvedené podľa ţalovaného vyplýva tak zo samotného podania ţalobcu zo dňa 16. apríla 2007, z doplnenia dokazovania č. 271/2007 Pr zo dňa 9. novembra 2007 ako aj zo skutočnosti,
napriek tomu,
disciplinárne obvinený bol oboznámený s návrhom na začatie disciplinárneho konania nikdy nepreukázal disciplinárnemu senátu existenciu objednávky na vykonanie týchto veterinárnych činností od jednotlivých objednávateľov. Napriek tomu,
tieto veterinárne činnosti v uvedenom období boli zaradené do Plánu veterinárnej prevencie a ochrany štátneho územia na rok 2007 v časti B. VAKCINÁCIE- -hradené vlastníkom, drţiteľom zvieraťa, bod Psy, Mačky ako „Besnota psov očkovanie“ a „Besnota mačiek očkovania“ a mohla sa na ne vzťahovať výnimka podľa § 3 tretej časti Etického a profesného poriadku Stanov KVL Slovenskej republiky, disciplinárne obvinený nemal s príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou uzavretú zmluvu podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 488/2002 Z.z. a preto podmienky tejto výnimky nespĺňal. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného v medziach ţaloby a dospel k záveru,
veta prvá tretej časti Etického a profesného poriadku Stanov komory je nad rámec zákona č. 442/2004 Z.z., resp. ukladá povinnosť, ktorá nie uloţená v tomto zákone, čo je v rozpore s článkom 13 ods.1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej dospel k právnemu záveru,
g/ Disciplinárneho poriadku Stanov komory je v rozpore so zákonom, konkrétne § 17 ods. 1 Správneho poriadku, keď ukladá povinnosť účastníkovi disciplinárneho konania dať sa v konaní zastúpiť výlučne advokátom. Správny poriadok, ktorý je potrebný podľa § 23 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z. na toto konanie aplikovať pripúšťa moţnosť dať sa zastupovať aj iným zástupcom, ktorého si účastník zvolí. Krajský súd na základe uvedeného zrušil rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového orgánu z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia, ale aj z dôvodov procesného pochybenia prvostupňového orgánu, keď neumoţnil ţalobcovi, dať sa v disciplinárnom konaní zastupovať M.. Š. Ď.. S poukazom na námietky ţalovaného uplatnené v odvolaní odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti odvolania ţalovaného v spojitosti s dôvodmi ţaloby, na základe ktorej krajský súd napadnuté rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ 8Sžo/362/2009 9 a e/ OSP, sa zameral na posúdenie otázky, či ţalovaný, hoc splnomocnený zákonom č. 442/2004 Z.z., ktorý ho v ustanovení § 12 ods. 1 písm. d/ zákona oprávňuje vydať Stanovy komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, mohol ţalobcu sankcionovať za nesplnenie povinností, ktoré mu síce ukladá Etický a profesný poriadok, (a to konkrétne za porušenie povinnosti uloţenej v § 3 veta prvá Tretej časti Etického a profesného poriadku), takúto povinnosť mu však neukladá zákon o SVL. Z ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z.z. súkromný veterinárny lekár je povinný okrem povinností uvedených v osobitnom predpise vykonávať súkromnú veterinárnu činnosť odborne, v súlade so zásadami etiky, ktoré vydá komora. Podľa písm. b/ tohto ustanovenia je súkromný veterinárny lekár okrem povinností uvedených v osobitnom predpise povinný dodrţiavať vnútorné predpisy komory. Odvolací súd nespochybňuje oprávnenie KVL Slovenskej republiky vydať zásady etiky. Prijatie etiky určitou profesnou skupinou formou Etického (profesného) kódexu, je spravidla vyjadrené prijatím etických zásad, ktoré obsahujú etické a mravné princípy, ktoré sa uvedená profesná skupina zaväzuje dodrţiavať a ktoré sú nimi akceptované a príslušnými orgánmi ustanovenými zákonom alebo na základe zákona aj účinne vynucované. Etické pravidlá vyjadrené v podobe Etického kódexu sú v podstate prísľubom a súčasne záväzkom určitej profesnej skupiny vo vzťahu k inej skupine (spravidla verejnosti),
ako člen takejto profesnej skupiny sa bude pri výkone určitej činnosti správať v súlade s etickými a mravnými princípmi v ňom obsiahnutým, inak sa vystavuje riziku postihu sa neetické správanie. Z uvedeného vyplýva,
etické a mravné princípy sa týkajú predovšetkým správania sa členov určitej profesnej skupiny vo vzťahu k inej skupine alebo medzi členmi tejto profesnej skupiny navzájom v rovine mravnej, etickej pričom podmienky a spôsob vykonávania súkromných odborných veterinárnych činností súkromnými veterinárnymi lekármi môţe upravovať len zákon (tak ako to vyplýva z ustanovenia § 1 písm. a/ zákona o SVL), rovnako aj regulovať výkon činností súkromných veterinárnych lekárov (vo vzťahu k podmienkam pre umoţnenie jeho výkonu, ako aj v samotnej regulácii jeho výkonu) je 8Sžo/362/2009 10 moţné jedine zákonom, pretoţe z článku 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva,
jedine zákon môţe ustanoviť podmienky a obmedzenie výkonu určitých povolaní alebo činností. Odvolací súd sa stotoţňuje s názorom krajského súdu,
ukladanie povinností členom určitej profesnej skupiny Etickým kódexom je tieţ limitované čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „povinnosti moţno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd“. Medzi základné práva a slobody patrí aj sloboda podnikania (čl. 35 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky), ktorá je v zmysle článku 16 obsiahnutá aj v Charte základných práv EÚ. Podľa článku 6 ods. 1 Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o EÚ a Zmluva o zaloţení Európskeho spoločenstva, Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie zo dňa 7. decembra 2000 upravenej 12. decembra 2007 v Štrasburgu, ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy. Pokiaľ teda krajský súd dospel k záveru,
veta prvá Tretej časti Etického a profesného poriadku Stanov komory je nad rámec zákona č. 442/2004 Z.z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o SVL), resp. ukladá povinnosť, ktorá nie uloţená v tomto zákone, čo je v rozpore s článkom 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky, s takýmto záverom sa odvolací súd stotoţnil, pričom povaţuje za dôleţité uviesť,
komora veterinárnych lekárov v predmetnom ustanovení § 3 tretej časti Etického a profesného poriadku zaviedla pre výkon súkromných veterinárnych činností územné a teritoriálne obmedzenia ako aj rajonizáciu, pričom z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) vyplýva,
jedine zákon môţe ustanoviť podmienky a obmedzenie výkonu určitých povolaní alebo činností, medzi ktoré patrí aj výkon veterinárnych činností. Obmedzenia výkonu činnosti SVL upravené v § 3 Etického a profesného poriadku SVL nemoţno podľa odvolacieho súdu zaradiť pod poţiadavky, ktoré v sebe zahŕňa pojem etika súkromného veterinárneho lekára, najmä za situácie, keď nie je moţné vylúčiť,
sa ním v rozpore s čl. 35 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 16 Charty základných práv EÚ obmedzuje sloboda podnikania súkromných veterinárnych lekárov. 8Sžo/362/2009 11 Odvolací súd sa však nestotoţnil s právnym názorom krajského súdu,
g/ Disciplinárneho poriadku Stanov komory je v rozpore so zákonom, konkrétne § 17 ods. 1 Správneho poriadku, keď ukladá povinnosť účastníkovi disciplinárneho konania dať sa v konaní zastúpiť výlučne advokátom. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z.z sa na konanie podľa neho vzťahuje Správny poriadok, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Podrobnosti o disciplinárnom konaní sú upravené na základe splnomocnenia daného týmto zákonom vo vnútornom predpise v Disciplinárnom poriadku stanov KVL Slovenskej republiky. V danom prípade dospel odvolací súd k záveru,
ak je Disciplinárny poriadok vydaný na základe zákona č. 442/2004 Z.z., o čom nemal odvolací súd pochybnosti, platí v danom prípade ohľadne úpravy zastupovania v disciplinárnom konaní ustanovenie § 1 písm. g/ piatej časti Disciplinárneho poriadku (právo dať sa zastupovať v disciplinárnom konaní advokátom), teda táto osobitná úprava a nepouţije sa Správny poriadok. Pokiaľ teda krajský súd zrušil rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového orgánu aj z dôvodov procesného pochybenia prvostupňového orgánu, keď neumoţnil ţalobcovi, dať sa v disciplinárnom konaní zastupovať M.. Š. Ď., v takomto postupe odvolací súd nevidel procesné pochybenie správneho orgánu. Pre záver o správnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu však postačovala správnosť jeho právneho záveru,
442/2004 Z.z., resp. ukladá povinnosť , ktorá nie je uloţená v tomto zákone, čo je v rozpore s článkom 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP a v zmysle § 151 ods. 2 OSP úspešnému ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretoţe trovy právneho zastúpenia hoci vo vyjadrení 8Sžo/362/2009 12 k odvolaniu ţalovaného si ich náhradu uplatnil, nevyčíslil ich v zákonnej lehote v súlade s § 151 ods. 1 OSP. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave 26. augusta 2010 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.