Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. októbra 2008 sp.zn. 3 Co 95/2008, na odvolanie ţalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav veci, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Jeho rozhodnutie preto povaţoval za vecne správne. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol rozsudok krajského súdu a tieţ okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, ţe orgány ţalovaného vo veci nebankových subjektov postupovali v rozpore s ústavou a zákonom. Škoda mu vznikla uţ momentom zverenia svojich finančných prostriedkov nebankovému subjektu, ktorý svoju činnosť propagoval, ako činnosť podobnú bankovej. Ţalovaní, podľa názoru ţalobcu, mohli zamedziť tomu, aby nebankový subjekt týmto spôsobom svoju činnosť na trhu nepropagoval. Ţalobca nemal preto dôvod pochybovať, ţe činnosť nebankových subjektov je zákonná a tieto subjekty disponujú aj oprávneniami na túto činnosť. Odvolací súd a tieţ okresný súd preto nesprávne dospeli k záveru, ţe nie je daná zodpovednosť orgánov štátu za škodu, ktorá ţalobcovi vznikla investovaním peňaţných prostriedkov do spoločnosti B.B., s.r.o. Ţalovaní 2/ a 3/ vo vyjadreniach k dovolaniu uviedli, ţe povaţujú dovolanie ţalobcu za nedôvodné. Krajský súd a tieţ okresný súd vo veci správne rozhodli. Navrhli preto dovolanie ţalobcu zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). 4 Cdo 224/2009 3 V preskúmavanej veci ţalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p. Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolanie nie je preto prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je. Napokon dovolateľ vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal. So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalobcu smerovalo proti takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 2 a 3 O.s.p.) a keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
5 O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť rozhodnutia krajského súdu. 4 Cdo 224/2009 4 Ţalovaní mali v dovolacom konaní úspech, preto im patrí právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaným v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, preto im neboli priznané. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 9. júna 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.