Najvyšší súd 4 Cdo 246/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. spol. s r.o., so sídlom v Ţ., proti ţalovanej Ing. O. H., súdnej exekútorke, so sídlom v P., o zaplatenie 751,29 Eur (22 633,50 Sk), vedenej na Okresnom súde Povaţská Bystrica pod sp.zn. 3 C 118/2008, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z
- mája 2009, sp.zn. 17 Co 18/2009, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobcu o d m i e t a. Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom z
- októbra 2008 č.k. 3 C 118/2008-33 zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal proti ţalovanej zaplatenia sumy 22 633,50 Sk s 8,5% úrokom z omeškania od X. do zaplatenia, titulom náhrady škody z nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia vydaného ţalovanou ako súdnou exekútorkou pri výkone jej exekučnej činnosti a rozhodol o trovách konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalovaná nebola v konaní vecne pasívne legitimovaná, lebo v prípade vzniku škody z nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti, za škodu zodpovedá štát. Aţ následne po uplatnení náhrady škody zo strany poškodeného voči štátu, má štát po úhrade škody regresný postih voči súdnemu exekútorovi. Navyše, neboli splnené ani ďalšie zákonné podmienky, za ktorých ţalobca mohol ţalovaný nárok s úspechom uplatniť (ţalobca nevyuţil moţnosť podať riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorého nezákonnosť napáda v zmysle § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., nárok vopred predbeţne neprerokoval s príslušným orgánom, atď.). Ţalobu ţalobcu povaţoval preto za nedôvodne podanú. 4 Cdo 246/2009 2 Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z
- mája 2009, sp.zn. 17 Co 18/2009 na odvolanie ţalobcu rozsudok okresného súdu potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a správne aplikoval predpisy hmotného práva. Stotoţnil sa so záverom prvostupňového súdu v tom, ţe v danom prípade ţalovaná nie je vecne pasívne legitimovaná, čo má vţdy za následok zamietnutie ţaloby. Rozsudok súdu prvého stupňa povaţoval preto za vecne správny. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Uviedol, ţe konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. g/ O.s.p. Existenciu vady odôvodnil tým, ţe následne ako obdrţal od Okresného súdu Povaţská Bystrica informáciu, ţe sudca tohto okresného súdu JUDr. I. H. je manţelom ţalovanej, podal
- novembra 2008 námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni JUDr. Ľ. B.. Okresný súd nepredloţil vec nadriadenému súdu spolu s vyjadrením namietanej sudkyne na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Uvedeným konaní bolo porušené ustanovenie § 16 ods. 1 a 3 O.s.p., ktoré odôvodňuje podanie dovolania podľa § 237 písm. g/ O.s.p., lebo je tu skutočnosť, na základe ktorej moţno mať pochybnosti o nezaujatosti sudkyne prvostupňového súdu. Navrhol preto, aby dovolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, ktorému bude predchádzať rozhodnutie o uplatnenej námietke zaujatosti voči sudkyni JUDr. B. Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 4 Cdo 246/2009 3 V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do
- februára
- V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. V ustanovení § 237 O.s.p. sú vymenované vady, ktoré sú dôvodom prípustnosti dovolania smerujúceho proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Dovolací súd, vzhľadom na zákonnú povinnosť vţdy na tieto vady konania prihliadnuť, preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk tam uvedených. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. g/ O.s.p. Ţalobca vyvodzoval existenciu tejto vady jednak z nesprávneho postupu súdov niţších stupňov po podaní námietky zaujatosti a jednak z toho, ţe vec pred súdom prvého stupňa prejednávala a rozhodovala vylúčená sudkyňa, keďţe v konaní vyšla najavo skutočnosť vzbudzujúca pochybnosť o jej nezaujatosti. K prvému dôvodu treba uviesť, ţe v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. súd predloţí vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloţí aţ po vykonaní úkonov spojených s predloţením veci odvolaciemu súdu. 4 Cdo 246/2009 4 V posudzovanej veci sa sudkyňa okresného súdu JUDr. B. k námietke zaujatosti vyjadrila (viď č.l. 42 spisu) a vec spolu s odvolaním ţalobcu po vykonaní úkonov v zmysle druhej vety vyššie citovaného zákonného ustanovenia predloţila na rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne. Krajský súd o námietke zaujatosti nerozhodol s odôvodnením, ţe ţalobcom bola uplatnená aţ po vydaní rozsudku súdom prvého stupňa a keďţe odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil, na námietku neprihliadol (viď č.l. 53 spisu). Z uvedeného vyplýva, ţe súdy niţších stupňov po uplatnení námietky zaujatosti nepostupovali v rozpore s ustanovením § 16 ods. 1 O.s.p. tak, ako to tvrdil ţalobca. Podľa dovolacieho súdu, ani odvolaciemu súdu nemoţno v jeho postupe nič vyčítať, lebo za situácie, keď po jeho rozhodnutí prejednanie veci okresným súdom uţ do úvahy neprichádzalo, rozhodovať o tom, či je alebo nie je sudkyňa okresného súdu JUDr. B. vylúčená, sa stalo bezpredmetným. Keďţe dovolací súd je oprávnený pri posudzovaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. túto otázku posúdiť samostatne, dovolací súd skúmal, či vo veci (ne)rozhodoval vylúčený sudca. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu k veci alebo jeho osobného vzťahu k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektívny pohľad na vec a preto vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti. Pomer sudcu k veci je daný najmä vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci. Môţe ísť o prípady, ak je sudca priamo zainteresovaný na výsledku konania (napr. je 4 Cdo 246/2009 5 účastníkom konania), prípadne má na tomto výsledku nepriamy záujem (napr. ako vedľajší účastník) alebo získal informácie o veci tzv. neprocesným spôsobom, t.j. inak ako dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo v zmysle § 132 O.s.p. O kvalifikovaný pomer sudcu k účastníkom konania (ich zástupcom) ide najmä vtedy, ak by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim. Dovolací súd po preskúmaní veci nezistil ţiaden taký kvalifikovaný vzťah sudcu k veci, resp. k účastníkom konania (ţalovanej), ktorý by zakladal dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Podľa dovolacieho súdu skutočnosť, ţe sudca Okresného súdu Povaţská Bystrica JUDr. I. H. je manţelom ţalovanej bez ďalšieho nič nevypovedá o kvalifikovanom vzťahu konajúcej sudkyne k veci a k účastníkom konania, konkrétne k ţalovanej. Len zo samotnej existencie príbuzenského pomeru ţalovanej k sudcovi vykonávajúcemu funkciu na súde, na ktorom sa jej vec prejednáva, nemoţno vyvodiť taký pomer konajúceho sudcu k veci, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektívny pohľad na vec. Napokon, aj samotná konajúca sudkyňa JUDr. B. uviedla, ţe so ţalovanou nie je v ţiadnom osobnom vzťahu. Prichádza s ňou do „kontaktu“ len v rámci rozhodovania v exekučných veciach, kde vystupuje ako súdna exekútorka. Necíti sa preto vo veci zaujatá. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe v posudzovanej veci v konaní pred okresným súdom (a ani pred odvolacím súdom) nerozhodoval vylúčený sudca, a preto nedošlo k ţalobcom namietanej procesnej vade (§ 237 písm. g/ O.s.p.). Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ f/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľ vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal. Keďţe v prejednávanej veci dovolanie ţalobcu smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému podľa § 238 O.s.p. prípustné nie je a neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie ako 4 Cdo 246/2009 6 neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Ţalovaná mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b od. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovanej v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, preto jej neboli priznané. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júla 2010 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová